Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614206302.10

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu M. M., D..
XX.XX.XXXX, H. N. O., W. A. XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Milanom Franekom,
advokátom so sídlom Lučenec, Komenského 17 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
Generálnou prokuratúrou SR, Bratislava, Štúrova 2, v konaní o zaplatenie 1 946,13 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

konanie v časti 80,78 Eur s prísl. z a s t a v u j e.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 296,60 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 28.08.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 54,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške 1 946,13 Eur s 8,75% ročným úrokom
z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka OR PZ, OSV v Poltári
pod ČVS: ORP-2343/3-OSV-PT-2008 zo dňa 14.01.2009 bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi pre
trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením zo dňa 18.02.2009 zamietol ako
nedôvodnú. Po ukončení vyšetrovania prokurátor podal obžalobu na žalobcu dňa 22.04.2009 pod č.

2Pv 1022/08-9. Okresný súd v Lučenci vydal na základe obžaloby trestný rozkaz č. 22T/87/2009-56,
ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody 4 mesiace, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
jeden rok. Proti trestnému rozkazu podal žalobca odpor. V nadväzujúcom trestnom konaní bol žalobca
Okresným súdom Lučenec 22T/87/2009-112 z 15.12.2009 uznaný za vinného a uložený identický trest
ako v trestnom rozkaze. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 28.12.2009, na základe ktorého

Krajský súd v Banskej Bystrici vydal uznesenie č.k. 2To/38/2010 zo dňa 11.03.2010 zrušil prvostupňový
rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na opätovné prejednanie. Okresný súd v Lučenci rozsudkom
č.k. 22T/87/2009-160 zo dňa 26.04.2011 žalobcu spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr.
por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 12.05.2001. Nakoľko žalobca ako obvinený si zvolil v predmetnej veci obhajcu, vznikli
žalobcovinákladynaúhradutrovzvolenéhoobhajcunazákladevyúčtovaniazodňa03.05.2011vovýške

1 946,13 Eur. Žalobca dňa 19.03.2013 podal návrh na predbežného prerokovanie nároku podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. zák. adresovaný Generálnej prokuratúre SR, Ministerstvu spravodlivosti
SR a Ministerstvu vnútra SR. MS SR a MV SR oznámili žalobcovi, že postúpili jeho žiadosť GP SR. GP
SR dňa 27.08.2013 oznámila žalobcovi, že sa necíti byť príslušnou konať, nakoľko podľa jej právneho
názoru je na konanie príslušné MS SR. Žalobca svoj nárok odôvodnil na základe § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,
§ 9 ods. 1, 17 ods. 1, 18 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. s poukazom na nezákonné rozhodnutie, ktoré

v súlade s ustálenou judikatúrou možno považovať uznesenie o vznesení obvinenia voči určitej osobe,
ktoré sa neskôr ukázalo, že nebolo dôvodné. Rovnako nedôvodné bolo podanie obžaloby a vydanietrestného rozkazu a prvého rozsudku Okresného súdu v Lučenci. Žalobca poukázal na uznesenie NS
SR č. 4Cdo/183/2009 a rozhodnutie NS SR č. 4MCdo/15/2009. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o odmenu
za úkon z 30.01.2009 nahliadnutie do spisu, v čase vykonania úkonu sa tento zvykol priznávať obhajcom

ex offo. Toto žalobca vie preukázať len fotokópiami zo spisu. Navyše obhajca, aby mohol nahliadnuť
do spisu, bolo potrebné vycestovať a preto je tu nárok aj za stratu času. Úkon právnej pomoci ohliadka
bol vykonaný zo strany obhajcu žalobcu, fotodokumentácia bola založená do spisu a preto má byť
priznaný podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd by mal priznať aj náhradu za úkon podanie
vo veci zo dňa z 25.03.2009, pretože v tomto podaní boli priložené dokumenty, ktoré bolo potrebné

pripraviť a preštudovať zo strany obhajcu žalobcu. Pri úkone z 11.03.2010 sa klient s obhajcom dostavili
s polhodinovým oneskorením a napriek tomu, že telefonicky upovedomili súd, tento rozhodol bez ich
prítomnosti. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2016 vzal žalobu v časti 80,78 Eur vrátane
príslušenstva, ktorú predstavovala odmena advokáta za úkon účasť na verejnom zasadnutí na KS v
Banskej Bystrici dňa 11.03.2010 t. j. za úkon odmena vo výške 60,11 Eur, režijný paušál 7,21 Eur a
20% DPH.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že GP SR nie je oprávnená konať za štát, nakoľko nie
sú splnené hmotnoprávne predpoklady podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z. z., pretože škodu
nespôsobila prokuratúra, s poukazom na skutočnosť, že prokurátor zamietol sťažnosť a podal obžalobu,
vylučuje príslušnosť MV SR. Žaloba navyše nie je vecne dôvodná, pretože pre vydanie uznesenia
o vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonné predpoklady a preto ho nemožno považovať za

nezákonné, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 163/2013-50, podľa ktorého súd
rozhodol vychádzajúc zo zásady „In dubio pro reo“. Žalovaná uviedla, že súd rozhodoval výlučne
s použitím uvedenej zásady (viď. str. 4 ods. 2 právoplatného oslobodzujúceho rozsudku) o tom, čo
ten istý súd uznal opakovane žalobcu na tom istom skutkovom základe vinným z trestného činu.
Uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonné, pretože nevydaním tohto uznesenia, na vydanie

ktorého boli splnené všetky jeho zákonné predpoklady, by orgány činné v trestnom konaní porušili
zákon a bolo by v rozpore so zmyslom a účelom zákona ako aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
OZ), aby takýto výkon práva mohol žalobca uplatniť voči štátu. Žalovaná ďalej namietala skutočnosť,
že žalobca musí preukázať existenciu škody, zmenšenie majetku ako aj účelnosť vykonania úkonov
obhajcovvtrestnomkonaní.Vznesenímobvineniavočižalobcovinedošlokporušeniuzákladnýchzásad

trestné zákona. Hoci bol žalobca oslobodený krajským súdom, žiadne z rozhodnutí prokurátora ani súdu
nebolo zrušené pre nezákonnosť. Súdy extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z. z. chápu síce za
nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia aj v prípade oslobodenia spod obžaloby, čo však nemôže
byť prijímané bez posúdenia ostatných okolností. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava I. 25C/110/2012, 10C/191/2014. Tieto rozsudky vychádzali z rozsudku Európskeho súdu pre

ľudské práva Lavrechov proti Českej republike, podľa ktorého v prípade postupov vyšetrovateľa nejde
o svojvoľné závery, ak v čase uznesení o vznesení obvinenia existovala pravdepodobnosť, že páchateľ
spáchal trestný čin. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 163/2013 podľa
ktorého záverov, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné rozhodnutie iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z

rôznych dôvodov nepotvrdila. Žalovaná pokiaľ ide o žalobcom uplatnené trovy konania tieto namietala z
rovnakých dôvodov ako ich posudzoval prvostupňový súd a súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby.
3.KrajskýsúdvBanskejBystriceuznesenímč.k.16Co/753/2015-111zodňa29.09.2016zrušilrozsudok
Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/64/2014 - 78 zo dňa 06.02.2015 a vrátil vec na ďalšie konanie, s
tým, že úlohou prvostupňového súdu je opätovne posúdiť, či nárok žalobcu uplatnený podľa zákona

č. 514/2003 je dôvodný. Úlohou súdu je preto dôsledne posúdiť výšku takto vzniknutej škody s tým,
že moderácia škody je nenáležitá. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, že
orgánom konajúcim za Slovenskú republiku je Generálna prokuratúra SR a rozhodnutie o začatí
trestného stíhania voči žalobcovi vydané dňa 26.04.2011 treba považovať za nezákonné v prípade, že
trestné stíhanie sa neskončilo právoplatným odsúdením a žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Súd

viazaný právnym názorom krajského súdu opätovne právne a skutkovo posúdil nárok žalobcu. Spornou
otázkou ostala výška škody žalobcu voči žalovanej a jej dôvodnosť.
4. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nezastaví.
6. Súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 veta prvá CSP a contrario tak, že konanie v časti
80,78 Eur s prísl. zastavil, keďže so späťvzatím súhlasila aj žalovaná.7. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom

konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní,
Vzhľadom nato, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení sa stotožnil s tým, že v konaní

žalobca aj okresný súd správne konali so žalovanou Slovenskou republikou zastúpenou Generálnou
prokuratúrou SR podľa § ods. 1 písm. b), f) zákona č. 514/2003 Z. z., súd už viazaný právnym názorom
krajského súdu sa len uvádza, ohľadom námietkok žalovanej ohľadom pasívnej legitimácie, že po
preskúmaní súdneho spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/87/2009 a vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-2343/3-OSV-PT-2008 súd mal za to, že bola splnená podmienka podľa § 4 ods. 1 písm.

b/, nakoľko prokurátor zamietol sťažnosť a zároveň podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.
Preto súd, keďže neboli splnené podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. b/ mal za to, že podľa § 4 ods. 1
písm. f/ citovaného zákona je príslušnou pre zastupovanie Slovenskej republiky Generálna prokuratúra
SR, nakoľko škoda bola spôsobná v trestnom konaní štátnym orgánom. Súd mal za to, že nemožno
aplikovať § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona bod 1, nakoľko síce rozhodnutie súdu bolo zrušené a zmenené,

avšak samotné trestné stíhanie bolo začaté vyšetrovateľom policajného zboru SR, avšak prokurátor
zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru SR a zároveň podal obžalobu súdu. Z
uvedeného teda pre súd vyplynulo, že prvotné nezákonné rozhodnutie, ktoré spôsobilo škodu žalobcovi,
bolo uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru, avšak podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona
nezastupuje Slovenskú republiku MV SR, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky, ale podľa § 4

ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, GP SR.
9. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti.
10. Na základe trestného oznámenia Pavla Barana zo dňa 03.10.2008 boli oznámené skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin krádeže (zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 1).
Uznesením zo dňa 03.10.2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. d/ Tr. zákona (zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 2). Uznesením ČVS:ORP-2343/3 OSV-
PT-2008 zo dňa 14.01.2009 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi (zistené z vyšetrovacieho
spisu č.l. 4). Žalobca dňa 23.01.2009 udelil plnomocenstvo v predmetnej trestnej veci advokátovi JUDr.
Milanovi Franekovi (zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 5-6). Žalobca napadol uznesením o vznesení
obvinenia sťažnosťou zo dňa 23.01.2009 (zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 7). Okresná prokuratúra

Lučenec uznesením z 18.02.2009 zamietla sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú (zistené z vyšetrovacieho
spisu č.l. 8). V trestnom konaní bol vypočutý žalobca za účasti svojho obhajcu dňa 24.03.2009, kde
uviedol, že odmieta zúčastniť sa akejkoľvek konfrontácie (pozn. súdu: v predmetnom trestnom konaní)
(zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 10 a nasl.). Žalobca na súdom nariadenom civilnom pojednávaní
dňa 15.12.2014 nevedel uviesť dôvod, pre ktorý odmietol konfrontáciu v predmetnom trestnom konaní

(zistené z výsluchu žalobcu, zápisnica o pojednávaní č.l. 54 a nasl.). Poverený príslušník PZ podal dňa
06.04.2009 návrh na podanie obžaloby (zistené z vyšetrovacieho spisu č.l. 52). Okresná prokuratúra v
Lučenci podala dňa 22.04.2009 obžalobu na žalobcu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 53 a nasl.). Okresný súd Lučenec trestný rozkazom
zo dňa 23.04.2009 uznal vinným žalobcu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona

a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní jedného roka (zistené sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 56 a nasl.). proti trestnému rozkazu
podal žalobca odpor dňa 12.05.2009 (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 59). Okresný súd
Lučenec rozsudkomzodňa15.12.2009uznalžalobcuzavinnéhozidentickéhoprečinukrádeže(zistené
zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 112 a nasl.). Žalobca sa proti predmetnému rozsudku odvolal

(zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 122 a nasl.) Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 11.03.2010 zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15.12.2009 a vrátil vec prvostupňovému
súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l. 127 a
nasl.). Žalobca na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2010 pred Okresným súdom v Lučenci vzniesolnámietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, pričom uznesením Okresného súdu v Lučenci zo dňa
09.11.2010 bolo rozhodnuté, že samosudkyňa JUDr. Tatiana Kovácsová nie je vylúčená z prejednania
a rozhodovania trestnej veci (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l.137 -139). Proti uvedenému

rozhodnutiu podal žalobca dňa 29.11.2010 sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 16.12.2010 zamietol ako nedôvodnú (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l.140, 145).
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 26.04.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Poškodený, Lesy Slovenskej republiky, š.p. boli so svojim nárokom na náhradu škody

odkázané na občianske súdne konanie (zistené zo spisu sp. zn. 22T/87/2009 na č.l.160 a nasl.). Z
odôvodneniarozsudkuvyplynulo,ževykonanédôkazynenasvedčovalitomu,žeskutokspáchalžalobca,
s poukazom na zásadu v pochybnostiach v prospech páchateľa, bol žalobca oslobodený ako nevinný.
Z vyšetrovacieho spisu a spisu Okresného súdu Lučenec 22T/87/2009, ako aj Konečného vyúčtovania
odmeny advokáta (na č.l. 23 a nasl.) súd zistil, že obhajca obvineného JUDr. Milan Franek - žalobcu
v tomto konaní, si uplatnil nasledovné právne úkony: 1. dňa 21.01.2009 prevzatie, príprava obhajoby

vrátane prvej konzultácie 57,95 Eur (zistené navyše aj zo súdneho spisu, prehlásenie na č.l. 10), 2.
dňa 21.01.2009 podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 57,95 Eur, 3. dňa 30.01.2009
nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu + vyhotovenie fotokópií 57,95 Eur, strata času pri ceste Lučenec
- Poltár a späť 23,90 Eur, cestovné náhrady + PHM 9,09 Eur, 4. Ohliadka miesta výrubu čerešne +
fotenie 57,95 Eur + strata času pri ceste Lučenec - Dobrý Potok a späť 47,80 Eur, cestovné náhrady

+ PHM 16,81 Eur, 5. dňa 24.03.2009 konzultácia s klientom 57,95 Eur (zistené navyše aj zo súdneho
spisu, prehlásenie na č.l. 10), 6. dňa 24.03.2009 účasť na výsluchu žalobcu a účasť na konfrontácii
žalobcu a svedka 57,95 Eur, strata času pri ceste Lučenec - Poltár a späť 23,90 Eur, cestovné náhrady +
PHM 9,19 Eur, 7. dňa 25.03.2009 podanie vo veci 57,95 Eur, 8. dňa 06.04.2009 účasť na preštudovaní
vyšetrovacieho spisu 57,95 Eur, strata času pri ceste Lučenec - Poltár a späť 23,90 Eur, cestovné

náhrady+PHM9,26Eur, 9.dňa12.05.2009podanieodporuprotitrestnémurozkazuajehozdôvodnenie
57,95 Eur, 10. dňa 28.07.2009 účasť na hlavnom pojednávaní OS LC 57,95 Eur, 11. dňa 20.08.2009
účasť na hlavnom pojednávaní OS LC 57,95 Eur, 12. dňa 26.08.2009 vyhotovenie fotokópií zo spisu,
poplatok za fotenie 1,40 Eur, 13. dňa 15.12.2009 účasť na hlavnom pojednávaní OS LC 57,95 Eur,
14. dňa 28.12.2009 odvolanie proti rozsudku OS LC 57,95 Eur, 15. dňa 25.02.2010 účasť na verejnom

zasadnutí KS BB, odročený bez otvorenia, 15,03 Eur, strata času pri ceste Lučenec - Banská Bystrica
a späť 72,12 Eur, cestovné náhrady + PHM 43,28 Eur, 16. dňa 11.03.2010 verejné zasadnutie KS
BB 60,11 Eur, rozhodnuté bez prítomnosti žalobcu a obhajcu žalobcu, strata času pri ceste Lučenec -
Banská Bystrica a späť 72,12 Eur, cestovné náhrady + PHM 43,28 Eur, 17.dňa 27.07.2010 účasť na
pojednávaní OS LC 60,11 Eur, 18. dňa 30.09.2010 účasť na hlavnom pojednávaní OS LC 60,11 Eur,

15. 09.11.2010 účasť na hlavnom pojednávaní OS LC + podanie námietky predpojatosti sudkyne 15,03
Eur, 19. dňa 26.11.2010 sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení sudkyne 60,11 Eur , 20. dňa 24.02.2011
účasť na hlavnom pojednávaní OS LC 61,75 Eur, 21. dňa 26.04.2011 účasť na hlavnom pojednávaní
na OS LC 61,75 Eur. Obhajca zároveň vyúčtoval režijný paušál 141,22 Eur (9 x 6,295 Eur + 4 x 6,95
Eur + 5 x 7,21 + 2 x 7,41) a 20% DPH vo výške 432,92 Eur (104,31 + 52,20 + 135,19). Zároveň

obhajca žalobcu vyúčtoval poštovné 2 x 0,83 Eur a telefón vo výške 2,50 Eur. Žalobca svojmu obhajcovi
JUDr. Milanovi Franekovi zaplatil sumu 1 946,13 Eur (zistené zo súdneho spisu, z faktúry č. 502011,
preddavkovej faktúry č. XXXXXXB na č.l. 6-7, výpisu z účtu obhajcu vo VÚB banke, a.s. na č.l. 8 a
príjmovýchpokladničnýchdokladovz21.04.2011,14.05.2012,15.06.2011nač.l.9,fotokópiepeňažného
denníka obhajcu na č.l. 58-65). Žalobca si uplatnil návrh na predbežné prerokovanie nároku náhrady

škodyvočižalovanejdňa18.03.2013(zistenézosúdnehospisunač.l.17-22).Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky svojím podaním zo dňa 25.03.2013 postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na Generálnu prokuratúru SR (zistené zo súdneho spisu č.l. 15). Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky odstúpilo návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody na Generálnu prokuratúru svojím
podaním zo dňa 03.04.2013 (zistené zo súdneho spisu č.l. 16). Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky svojím oznámením zo dňa 27.08.2013 uviedla žalobcovi, že uplatnený nárok na uplatnenie
náhrady škody predbežne neprerokovala z dôvodu, že sa nepovažovala za orgán príslušný na konanie
o žiadosti žalobcu.
11.Podľa§3ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
15. Podľa § 16 ods. 4, zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
16. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
17. Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (3) Súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom k dňu vzniku nároku t. j. 28.03.2013) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít;

ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.
21. Podľa § 220 ods. 2 veta druhá CSP súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a

ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
22. Podľa § 212 ods. 1, 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (účinný k septembru 2008,
t. j. času údajného spáchania predmetného trestného činu) (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa
jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Rovnako ako v
odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z

pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do
lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.
23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestnéhomotorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
25. Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len

"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
26. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad
o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

27. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008
suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura, b)

osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
28. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom k 21.01.2009, t.
j. ku dňu prevzatiu právneho zastupovania obhajcu žalobcu v trestnom konaní) výpočtovým základom
na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový
základ").
29. Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

30. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu.
31. Podľa § 14 ods. 1, 2, 4, 5 citovanej vyhlášky Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej
porady s klientom b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné
podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích
úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom
alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté

dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny, g)
návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h)

vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. (2) Odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh
na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo
dedičstva, b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a
na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach, c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo

veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje
na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde
o odvolanie alebo obnovu konania, f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. (4) Za zastúpenie alebo obhajobu na

pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a
obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny. (5) Za
úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im
svojou povahou a účelom najbližšie.32. Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,

preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
33. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

34. Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa
vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
35. Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
36. Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa

odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.
37. Súd z vykonaného dokazovania a z právneho posúdenia mal preukázané, že žalobca riadne
uplatnil nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
z., t.j. Generálnej prokuratúre SR. Žalovaná vo svojej odpovedi neuznala tento nárok, nakoľko sa

nepovažovala za príslušný orgán na prerokovanie žalobcovho návrhu. Žalobca následne po splnení
podmienky predbežného prerokovania si uplatnil nárok v požadovanom rozsahu na súde.
38. Pri posudzovaní nároku súd vzal prihliadol na skutočnosť, že v prípade zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
sú predpokladom vzniku tejto zodpovednosti: 1) rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo

ukončené zastavením trestného stíhania, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným
trestným stíhaním a vznikom škody a jedná sa o objektívnu zodpovednosť (viď Jakubáč R.: Judikatúra
vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013, s. 59 a nasl.). Súd sa stotožňuje s názorom, že
obdobne aj ten voči komu bolo vznesené obvinenie má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia, ibaže by si vznesenie obvinenia zavinil sám. Pritom príčinnú súvislosť medzi

začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného treba hľadať nie v jeho konaní, ktorým
mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý
bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred začatím trestného stíhania, poprípade v jeho priebehu,
predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojím konaním či
úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo v ňom naďalej

pokračované) (bližšie viď Jakubáč R.: Judikatúra vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013,
s. 61 - 62, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 64/2008, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2003, sp. zn. 25Cdo 1567/2002).
39.Súdsanazákladevyššieuvedenýchkritériíposudzovalpredmetnýprípadtak,žemalzapreukázané,
že rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/87/2009-160 zo dňa 26.04.2011 bol žalobca

oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (spis sp. zn. 22T/87/2009 č.l.
160 a nasl.). V danom prípade malo takéto rozhodnutie za následok, že samotné uznesenie o začatí
trestného stíhania bolo rozhodnutím nezákonným podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v
súladesustálenourozhodovacoupraxou.Súdvtejtosúvislostiodkazujeajnaustálenúprax,ktorúcitoval

aj druhostupňový súd vo svojom rozhodnutí, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 64/2008,
podľa ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia; takéto právo by nemal len vtedy, ak
by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie za trestný čin
trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. Zároveň v

súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 je rozhodujúcim kritériom zákonnosti
konania vedeného orgánom verejnej moci výsledok tohto konania a neposudzuje sa správnosť
rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Podľa
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2009 a 4MCdo/15/2009 je rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania neskorší výsledok trestného konania.

40. Žalobca zároveň splnil podmienku podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keď toto rozhodnutie
napadol sťažnosťou t. j. riadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ ide o druhé kritérium, judikatúra
za škodu považuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V súlade s § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. sa rozlišujú dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V danom
prípade súd považoval za skutočnú škodu podľa v súlade s § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. uplatnené iba účelne vynaložené náklady žalobcu na právne zastupovanie svojej
osoby v predmetnom trestnom konaní. Žalobca vynaložil na právne zastupovanie svojej osoby podľa
predložených písomných dôkazov 1 946,13 Eur, ktoré vynaložil (ktoré si uplatnil v tomto konaní) v

súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia. Nakoľko na základe ich vynaloženia došlo k
zmenšeniu majetkového stavu žalobcu, jedná sa o skutočnú škodu žalobcu v súlade s § 17 ods. 1 a § 18
ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd však v rámci uvedeného kritéria § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003
Z. z. posudzoval účelnosť žalobcom požadovanej náhrady škody za vynaložené trovy konania. Túto
účelnosť a zároveň existenciu vynaložených nákladov na trovy právneho zastúpenia obhajcu žalobcu
súd posudzoval z príslušných dokumentov predložených v spise, t. j. z konečného vyúčtovania odmeny

advokáta (na č.l. 23-24), z peňažného denníka obhajcu žalovanej (na č. l. 58-65), zo súdneho spisu, z
faktúry č. 502011, preddavkovej faktúry č. 132011B na č.l. 6-7, výpisu z účtu obhajcu vo VÚB banke,
a.s. na č.l. 8 a príjmových pokladničných dokladov z 21.04.2011, 14.05.2012, 15.06.2011 na č.l. 9, zo
zápisníc z pojednávaní zo súdneho spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/87/2009, zo zápisníc o
úkonoch trestného konania z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Lučenci ČVS: ORP-2343/3-OSV-PT-2008,

z fotokópie osvedčenia o evidencií motorového vozidla SD137669 (č. l. 71) a predloženého potvrdenia
o registrácii Daňového úradu Banská Bystrica. Z toho vyplynulo, že obhajca žalobcu bol registrovaný
platca DPH v čase poskytovania právnej služby v trestnom konaní, t. j. od 01.02.2008 (č. l. 5), čím mal
súd preukázanú opodstatnenosť účtovania DPH zo strany obhajcu voči žalobcovi v súlade s § 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd zároveň mal zato že nie všetky žalobcom uplatnené úkony zo strany obhajcu

žalobcu boli účelné, správne uplatnené a vypočítané resp. aj žalobcom preukázané.
41. Pokiaľ teda ide o tretie kritérium, t. j. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou,
táto je zjavne daná, pretože v dôsledku trestného stíhania žalobcu začatého na základe uznesenia o
začatí trestného stíhania žalobcu (ktoré je v zmysle vyššie citovanej judikatúry považované nezákonné)
žalobcovi vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na obhajobu. Súd vyhodnocoval tieto

náklady pokiaľ ide o ich zákonnosť a účelnosť v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., zákonom
č. 283/2002 Z. z. a v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o správanie žalobcu, ktoré
by mohlo prispieť k zavineniu obvinenia, resp. predĺženiu trestného konania (ktoré súd posudzoval v
súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, t. j. neprihliadal na samotný skutok, ale len na správanie žalobcu
v trestnom konaní), tu súd zistil, že v trestnom konaní po začatí trestného stíhania žalobcu, žalobca

odmietol vykonať konfrontáciu dňa 24.03.2009 bez uvedenia riadneho dôvodu (zistené z vyšetrovacieho
spisu č.l. 10-13), pričom ani na pojednávaní v predmetnej veci súdu nevedel dôveryhodne uviesť dôvod,
pre ktorý tak učinil (zistené z výsluchu žalobcu na pojednávaní 15.12.2014 na č.l. 54-56). Žalobca si však
neuplatnil tento úkon z 24.03.2009, ale len účasť na výsluchu žalobcu dňa 24.03.2009 vo výške 57,95
Eur, náhradu za stratu času pri ceste Lučenec - Poltár a späť vo výške 23,90 (t. j. 2 x 11,59 Eur), cestovné

náhrady za použitie motorového vozidla 9,19 Eur (t. j. (2 x 18km x 0,183) + (0,71 x 36 km)). Aj keď
žalobcove správanie súd posudzoval ako nespoluprácu pri zisťovaní skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie, súd nezistil taký jej vplyv na samotné trestné stíhanie, aby vyhodnotil toto konkrétne správanie
žalobcu ako okolnosť majúcu vplyv na nepriznanie náhrady škody, keďže toto správanie nezapríčinilo,
že trestné stíhanie muselo byť začaté alebo v ňom naďalej pokračované v zmysle záväzných právnych

záverov druhostupňového súdu (viď bod 27 uznesenia KS BB č. k. 16Co/753/2015-111).
42. Súd pri posúdení podľa vyššie uvedených kritérií priznal žalobcovi náhradu škody za nasledovné
úkony právnej pomoci a ďalšie náklady: 1. prevzatie, príprava vrátane prvej konzultácie z 21.01.2009
vo výške 57,95 Eur, 2. podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 21.01.2009 vo výške
57,95 Eur 3. konzultácia s klientom z 24.03.2009 vo výške 57,95 Eur 4. účasť na výsluchu obvineného z

24.03.2009 vo výške 57,95 Eur + náhrada straty času vo výške 23,90 Eur a cestovných náhrad vo výške
9,19 Eur, 5. podanie vo veci z 25.03.2009 vo výške 28,98 Eur, 6. účasť na preštudovaní vyšetrovacieho
spisu z 06.04.2009 vo výške 57,95 Eur + náhrady straty času vo výške 23,90 Eur a cestovných náhrad
vo výške 9,09 Eur. 7. podanie odporu proti trestnému rozkazu vrátane jeho zdôvodnenia z 12.05.2009
vo výške 57,95 Eur, 8. účasť na hlavnom pojednávaní u OS LC z 28.07.2009 vo výške 57,95 Eur, 9.

účasť na hlavnom pojednávaní u OS LC z 20.08.2009 vo výške 57,95 Eur, 10. poplatok za prefotenie z
26.08.2009 vo výške 1,40 Eur, 11. účasť na hlavnom pojednávaní u OS LC z 15.12.2009 vo výške 57,95
Eur, 12. odvolanie proti rozsudku OS LC a zdôvodnenie z 28.12.2009 a z 23.02.2010 vo výške 57,95
Eur, 13. účasť na verejnom zasadnutí na KS BB odročené bez otvorenia z 25.02.2010 vo výške 15,03Eur náhrada straty času vo výške 72,12 Eur a cestovných náhrad vo výške 43,28 Eur, 14. náhrada stratu
času vo výške 72,12 Eur a cestovných náhrad vo výške 43,58 Eur za cestu na verejné zasadnutie na KS
BB dňa 11.03.2010, 15. účasť na pojednávaní u OS LC z 27.07.2010 odročené bez prejednávania veci

vo výške 15,03 Eur 16. účasť na pojednávaní u OS LC z 30.09.2010 odročené bez prejednávania veci
vo výške 15,03 Eur, 17. účasť na hlavnom pojednávaní u OS LC z 24.02.2011 vo výške 61,75 Eur, 18.
účasť na hlavnom pojednávaní u OS LC z 26.04.2011 vo výške 61,75 Eur. Uvedená hodnota úkonov,
náhrad a poplatkov, ktorú súd priznal teda činí 1 075,65 Eur.
43. K úkonom pod č. 1 až 12 ( s výnimkou č. 10 nakoľko ide o poplatok za prefotenie) súd priznal v

súlade s § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tzv. režijný paušál 76,54 Eur (11 x 6,95 Eur), k úkonom pod
č. 13 až 16 priznal režijný paušál 28,84 Eur (4 x 7,21 Eur) a k úkonom pod č. 17 a 18 režijný paušál
14,82 Eur (2 x 7,41 Eur). Režijný paušál tak činí 120,20 Eur.
44. Celková suma náhrady škody za účelné úkony právnej pomoci, príslušný režijný paušál, poplatky
tak činí 1 195,55 Eur (1 075,65 + 120,20 = 1 195,55 Eur) Zároveň súd v súlade s 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. priznal žalobcovi aj náhradu za 20% DPH zo sumy 1 194,15 Eur (1 195,55 Eur - popl. za

prefocovanie 1,40 Eur = 1 194,15 Eur) ktorá činí 238,83 Eur.
45. Žalobca tak má nárok na náhradu účelných nákladov na obhajobu v celkovej výške 1 434,38 Eur (1
195,55 + 238,83 = 1 434,38). Vo zvyšku súd preto žalobu zamietol.
46. Takto súd žalobcovi nepriznal náhradu škody v rozsahu vyúčtovaného úkonu zo dňa 30.01.2009 -
nahliadnutie do spisového materiálu vo výške 57,95 Eur a k tomu prislúchajúcej náhrady straty času vo

výške 23,90 Eur a cestovných náhrad vo výške 9,09 Eur. Súd mal zato, že v danom prípade bol tento
úkonuskutočnenýpoúkoneprevzatíveci,prípravevrátaneprvejkonzultáciezodňa21.01.2009vovýške
57,95 Eur. Súd mal zato, že takýto úkon ako je oboznámenie sa so spisom, je úkonom, ktorý je súčasťou
úkonu prevzatie a príprava obhajoby. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky S 2/2012, podľa ktorého štádium spisu je neoddeliteľnou súčasťou prípravy

obhajoby a je zahrnutý v odmene za úkon prevzatie a príprava obhajoby. Preto sa súd nestotožnil
s argumentmi žalobcu, že v čase vykonania úkonu bol takýto úkon bežne priznávaný súdmi pri
zastupovaniach ex offo, v tom čase sa nepredkladali záznamy o takomto úkone a v prípade ak by ho aj
súd nepriznal, má žalobca aspoň nárok za stratu času a cestovné náhrady. Súdu nie je známa takáto
prax a ak bola uplatňovaná ako tvrdil žalobca, bola podľa súdu nesprávna už v tom čase, bez ohľadu

nato, že až neskôr bolo vydané stanovisko Najvyššieho súdu SR S 2/2012, nakoľko z logickej súvislosti
pri jazykovom výklade vyplýva, že z významu slov „prevzatie veci, príprava vrátane prvej konzultácie“,
ak má advokát - obhajca v trestnom konaní prevziať vec a pripraviť sa na ňu, musí v rámci prípravy
vykonať oboznámenie sa so spisom. Je to logickou imanentnou súčasťou samotnej prípravy veci. V
súdnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že obhajca žalobcu skutočne vykonal tento úkon a keďže

žalovaná spochybnila tieto úkony, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Preto súd nepriznal
ani cestovné náhrady a stratu času pri tomto úkone (zo dňa 30.01.2009).
47. Súd ďalej nepriznal náhradu za právny úkon z 10.03.2009 - ohliadka miesta výrubu čerešne +
fotenie vo výške 57,95 Eur a k tomu prislúchajúce cestovné náhrady vo výške 16,81 Eur, strata času
pri ceste Lučenec - Dobrý potok a späť vo výške 47,80 Eur. Súd má zato, že v danom prípade išlo o

ohliadku nevykonávanú a nenariadenú orgánom činným v trestnom konaní, ale ako vyplýva zo záznamu
z ohliadky na mieste samom (zistené zo súdneho spisu na č. l. 11), o ohliadku miesta, kde došlo k výrubu
čerešne, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, avšak dohodnutú len medzi obhajcom a žalobcom, t. j.
o „súkromný úkon“. Súd mal zato, že aj tento úkon je taktiež súčasťou prevzatia a prípravy obhajoby.
Navyše ani žalobca nepreukázal jeho účelnosť a z predložených dôkazov nevyplýva, že tento úkon

viedol k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby. Zároveň ako vyplýva z trestného spisu bola dňa 03.10.2008
vykonaná ohliadka miesta činu orgánmi činnými v trestnom konaní (vyšetrovací spis č. l. 28).
48. Súd nepriznal ani plnú náhradu za úkon z 25.03.2009 - podanie vo veci uplatnený vo výške 57,95
Eur. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uplatnené podanie vo veci sa nachádza vo vyšetrovacom
spise na č.l. 39 a nasl. Z textu tohto podania vyplýva, že sa jedná len o predloženie dôkazov, ktoré

sú v tomto podaní vymenované. Súd má zato, že takýto úkon nemožno subsumovať pod § 14 ods. 1
písm. c) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. t. j. písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane
týkajúce sa veci samej. Súd má zato, že podanie na iný orgán vo veci samej nemôže byť len samotné
vymenovanie príloh, ale za takýto úkon možno považovať podania obsahujúce určitý relevantný obsah,
ktorý je produktom duševnej činnosti advokáta napr. právna analýza, odvolanie vo veci, sťažnosť atď.

Súd má zato, že uvedený úkon možno subsumovať v súlade s § 14 ods. 5 vyhlášky MS SR 655/2004
Z. z. pod § 14 ods. 2 písm. d) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. a tomu prislúchajúcej odmeny vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, preto súd žalobcovi priznal uplatnený úkon len vo
výške 28,98 Eur.49. Žalobca vzal návrh späť v časti náhrady za úkon z 11.03.2010 - účasť na verejnom zasadnutí na
Krajskom súde v Banskej Bystrici v rozsahu 80,78 Eur. Súd však priznal cestovné náhrady k tomuto
úkonu, nakoľko zo súdneho spisu 22T/87/2009 síce vyplývalo, že žalobca s obhajcom neboli prítomní

na tomto zasadnutí, čo vyplýva aj z vyúčtovania odmeny obhajcu žalobcu (č. l. 23 a nasl.), kde je
uvedené, že dňa „11.03.2010 verejné zasadnutie u KS BB, kde rozhodli bez nás...“ Ako však vyplýva zo
spisu 22T/87/2009 na č.l. 125 sa nachádza Úradný záznam z 11.03.2010 kde je uvedené, že žalobca s
obhajcom oznámili telefonicky, že cestou na verejné zasadnutie uviazli v kolóne pre dopravnú nehodu
a budú meškať. Preto súd priznal žalobcovi uplatnené cestovné náhrady vo výške 43,58 Eur a stratu

času vo výške 72,12 Eur.
50. Súd v rámci úkonov uvedených pod č. 15. a č. 16. v bode 43 tohto rozsudku priznal len 1 z hodnoty
úkonu, na rozdiel od žalobcom uplatnenej hodnoty týchto úkonov v plnej výške t. j. 60,11 Eur, pretože
v zmysle § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. má advokát nárok za úkon zastúpenie na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez pojednávania len v štvrtine, preto súd priznal náhradu za uvedené úkony vo
výške 15,03 Eur.

51. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za pojednávania dňa 09.11.2010 a podanie námietky
zaujatosti vo výške 15,03 Eur odročené na základe námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, nakoľko
táto námietka bola zamietnutá ako okresným súdom tak aj krajským súdom z dôvodu, že neexistovali
relevantné dôvody pre jej uplatnenie. Takýmto postupom zo strany žalobcu došlo len k nedôvodnému
predĺženiu konania a tento úkon súd nevyhodnotil ako účelne vynaložený v zmysle § 18 ods. 3 zákona

č. 514/2003 Z. z.
52. Súd žalobcovi nepriznal náhradu škody za trovy konania vo výške 60,11 Eur z 26.11.2010 za úkon
písomné vyhotovenie sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení sudkyne uplatnené vo výške 60,11 Eur.
Zo súdneho spisu sp. zn. 22T/87/2009 (na č. l. 140) vyplýva, že uvedenú sťažnosť podal žalobca
proti uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/87/2009-138 zo dňa 09.11.2010 (na č. l. 138 spisu

22T/87/2009) o nevylúčení sudkyne, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti obhajcu žalobcu
voči konajúcej sudkyni. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Nto/22/2010 (na č. l. 145
spisu 22T/87/2009) bola sťažnosť zamietnutá, pretože krajský súd nezistil dôvody zaujatosti sudkyne,
keďže postupuje vo veci zákonným spôsobom. Na základe uvedeného súd preto tento úkon - sťažnosť
nepovažoval za účelný úkon podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko zo strany žalobcu išlo

o nedôvodnú námietku zaujatosti.
53. Nakoniec súd nepriznal ani žalobcom uplatnené 2 x poštovné po 0,83 Eur a telefón 2,50 Eur, pretože
podľa súdu, tieto náklady sú zahrnuté v tzv. režijnom paušály v súlade s 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., ktorý bol uplatnený žalobcom pri každom úkone
obhajcu. Zároveň žalobca nijako nepreukázal ich existenciu, účelnosť a opodstatnenosť akýmkoľvek

dôkazom.
54. Takto súd určil výšku náhrady škody, ktorú priznal žalobcovi vo výške 1 434,38Eur Eur. Súd priznal
túto v súlade s § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. keď odmena za 1
úkon právnej služby činila ako 1/12 výpočtového základu v roku 2009 57,95 Eur, v roku 2010 60,11 Eur,
v roku 2011 61,75 Eur., § § 14 ods. 1, 2, 4, 5, § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. O cestovných náhradách súd rozhodol podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách a využitie vlastného motorového vozidla podľa § 7 ods. 2 zákona. č. 283/2002
vykonaný opatrením MPSVaR č. 632/2008 Z. z. o sumách náhrady za používanie vozidiel pri pracovných
cestách v § 1 písm. b/ zák. v spojení s 1./ 24.03.2009 - cestovné Lučenec - Poltár a späť vo výške
9,19 Eur pri spotrebe 7,1 l/100km, 36km (vzdialenosť LC-PT a späť) x 0,07 l (spotreba) x 1,021 Eur/

l (cena PHM), strata času: 2 polhodiny x 11,59 Eur, t.j. 23,90 Eur, 2./ 06.04.2009 - cestovné LC - PT
a späť vo výške 9,26 Eur, t. j. cestovné Lučenec - Poltár a späť vo výške 9,26 Eur pri spotrebe 7,1
l/100km, 36km (vzdialenosť LC-PT a späť) x 0,07 l (spotreba) x 1,047 Eur/l (cena PHM) strata času: 2
x 11,59 Eur, t.j. 23,90 Eur, 3./ 25.02.2010 - cestovné LC - BB a späť vo výške 43,28 Eur t. j. cestovné
Lučenec - Banská Bystrica a späť vo výške 43,28 Eur pri spotrebe 7,1 l/100km, 162 km (vzdialenosť

LC-BB a späť) x 0,07 l (spotreba) x 1,186 Eur/l (cena PHM), strata času: 6 x 12,02 Eur, t.j. 72,12 Eur,
4./11.03.2010 - cestovné LC - BB a späť vo výške 43,28 Eur t. j. cestovné Lučenec - Banská Bystrica a
späť vo výške 43,58 Eur pri spotrebe 7,1 l/100km, 162 km (vzdialenosť LC-BB a späť) x 0,07 l (spotreba)
x 1,212 Eur/l (cena PHM), strata času: 6 x 12,02 Eur, t.j. 72,12 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol,
pričom taktiež súd zároveň pri posudzovaní žalobcovho uplatneného úroku z omeškania od 24.03.2013

vo výške 8,75%, musel žalobu zamietnuť sčasti, pretože mal zato, že úrok z omeškania možno priznať
žalobcovi až od 28.08.2013. Podľa názoru súdu sa žalovaná dostala do omeškania dňom, nasledujúcim
po dni, keď bola žiadosť o náhradu škody zamietnutá (č. l. 13), t. j. 28.08.2013. V predmetnom čase
bola výška úrokovej sadzby ECB vo výške 0,50 %. Preto súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úrok vo výške 5,50% ročne odo dňa nasledujúcom po
dátume, ktorým bola žalobcovi žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody zamietnutá,
t.j. od 28.08.2013 a vo výške 5,50%, pretože zákonná výška bola 5 percentuálnych bodov a k tomu

0,50% úrokovej sadzby ECB.
55. Pokiaľ ide ďalšiu právnu argumentáciu žalovanej s touto sa súd nestotožnil ako relevantnou na
daný prípad. V súlade s čl. 2 CSP je súd povinný rozhodnúť v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
I. sp. zn. 25C/110/2012 a sp. zn. 10C/191/2014, ktoré nie sú právoplatné. V zmysle čl. 2 CSP

nie je súd povinný rozhodnúť v súlade s týmito rozhodnutiami, nakoľko sa nejedná o rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Súd v rámci právnej argumentácie sa v bodoch 39 až 42 tohto
rozsudku vysporiadal prečo právnemu základu žaloby vyhovel, pričom v súlade s § 220 ods. 2 veta
druhá in fine CSP odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 64/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/194/2010, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/183/2009 a 4MCdo/15/2009.

Žalovaná v právnej argumentácii použila z vyššie uvedených rozhodnutí Okresného súdu Bratislava
I. odkazy na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Lavrechov proti
Českej republiky a nález Ústavného súdu SR (ďalej len „ÚS“) sp. zn. II. ÚS 163/2013. Prvostupňový
súd má zato, že uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 CSP nepredstavujú
relevantnú argumentáciu pre daný prípad s ohľadom nato, že riešili úplne iné skutkové okolnosti resp.

sa nejedná o ustálený právny názor vo výklade, ako to uviedla žalovaná. V prípade Lavrechov proti
Českej republike sťažnosť č. 57404/08 z 20.06.2013 ESĽP posudzoval porušenie čl. 1 Protokole č.
1 t. j. právna na pokojné užívanie majetku v prípade prepadnutia peňažnej záruky štátu, potom čo
bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. ESĽP v danom prípade rozhodol o zamietnutí sťažnosti,
z dôvodu, že sťažovateľ nedodržal podmienky peňažnej záruky a značne sťažil vedenie trestného

konania, nedostavil sa na žiadne hlavné pojednávanie a neposkytol súd žiadnu súčinnosť. ESĽP
preto mal zato, že prepadnutie peňažnej záruky nemá priamu súvislosť s oslobodením sťažovateľa
spod obžaloby. Navyše prvostupňový súd má zato, že žalovanou citovaná veta čl. 50 predmetného
rozhodnutia ESĽP nijako nevylučuje priznanie náhrady škody osobe, ktorá bola oslobodená spod
obžaloby. Pokiaľ ide o nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 jedná sa rovnako o odlišné skutkové

okolnosti prípadu. ÚS v danom prípade posudzoval otázku premlčania prípadu podľa § 22 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. ako aj otázku nedostatočného odôvodnenia príčinnej súvislosti s trestným stíhaním
osoby a ušlého zisku tejto osoby. Vetu v odôvodnení, ktorú v tejto súvislosti uviedol ÚS a na ktorú
sa odvoláva žalovaná („Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu
v rámci procesných štádií, do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre

vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na
uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čas
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z

rôznych dôvodov nepotvrdila.“), podľa názoru súdu treba aplikovať na skutkové okolnosti, ktoré boli v
danom prípade riešené v tomto náleze. Súd sa nestotožňuje s takým názorom (ako uviedla žalovaná),
že v prípade ak nedôjde k právoplatnému odsúdeniu žalobcu, nie je samotné uznesenie o vznesení
obvinenia považované za nezákonné. V danom prípade aj druhostupňový súd uvádza v bode 23 svojho
uznesenia č. k. 16Co/753/2015-111, že zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu

bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť, kedy sa neposudzuje správnosť rozhodnutia jeho
orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil a preto rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010). Prvostupňový súd na uvedený rozsudok Najvyššieho
súdu SR odkazuje v súlade s § 220 ods. 2 veta druhá CSP a nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že

v danom prípade keďže nedošlo k porušeniu zásad trestného konania s odkazom na nález Ústavného
súduSRsp.zn.II.ÚS163/2013niejesplnenápodmienkanezákonnostirozhodnutia. Takýmtovýkladom
by v prípade akéhokoľvek trestného stíhania občana, ktorý by bol neskôr oslobodený spod obžaloby
vznikla škoda v prípade účelne vynaložených trov právneho zastúpenia (pokiaľ by si občan nespôsobil
trestné stíhanie sám svojím konaním v priebehu trestného konania), ktorú by nemal kto občanovi

nahradiť. Takýto postup by bol v rozpore vo všeobecnej rovine s čl. 1 Ústavy SR, teda materiálnym
právnym štátom, ktorý musí niesť zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do
základných práv jednotlivca (viď bod 15 uznesenie druhostupňového súdu č. k. 16Co/753/2015-111).
Tento právny názor zodpovedá ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít a prvostupňový súdv zmysle § 220 ods. 2 CSP na ne poukazuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009,
4MCdo/15/2009). V danom prípade nezistil prvostupňový súd dôvody na odklon od tejto praxe a preto
rozhodol, ako je uvedené vo výroku rozsudku na základe vyššie uvedeného zdôvodnenia.

56. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalobca mal úspech len
čiastočný,súdrozhodoltakžemupriznalnáhradutrovkonaniavrozsahuzodpovedajúcomjehoúspechu

vo veci. Žalobca si uplatnil po späťvzatí sumu vo výške 1 858,35 (1 946,13 - 87,78 = 1 858,35 ).
Súd žalobcovi priznal sumu 1 434,38 Eur. Takto žalobcov úspech predstavuje 77,19% (1 434,38 Eur z 1
858,35 Eur), žalovanej úspech predstavuje 30,25 % (100% - 77,19 % = 22,81%). Čistý pomer úspechu
žalobcu teda činí 54,38 % (77,19 %- 22,81%= 54,38 %), ktoré súd priznal žalobcovi v súlade s § 255
ods. 1,2 CSP.