Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206466
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615206466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. S. T.,
nar. XX.XX.XXXX, a J. T., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bydliskom u matky, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: L. T., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko H. H. č. XXX, matka zastúpená advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, so sídlom Malacky,
Duklianskych hrdinov 2946/6, a S. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T., C. XX, v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté deti a o zmenu úpravy jeho styku s maloletými deťmi, a o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k.

2P/61/2015-75 zo dňa 27. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že otec je povinný
počnúc od 01.09.2015 platiť výživné na maloletého E. S. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 170 eur mesačne
a na maloletú J. T. nar. XX.XX.XXXX v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom
mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 10P/9/2011-302 zo dňa
20.02.2013.

V časti schválenia rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušuje a v zrušenej časti mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Senica č. k.
10P/9/2011-302 zo dňa 20.02.2013 tak, že zvýšil výživné, ktorým je otec povinný prispievať na výživu
maloletého E. S. T., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, a na
maloletú J. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, s tým, že výživné
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
od 01.09.2015. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa mení

rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/9/2011 zo dňa 20.02.2013 v časti úpravy styku otca s
maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi J. T., nar. XX.XX.XXXX a E.
S. T., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 09.00 hod., kedy obe deti
prevezme v mieste ich aktuálneho bydliska od matky, kde v ten istý deň o 17.00 hod. odovzdá maloletú J.
späťkmatke.MaloletéhoE.S.odovzdáotecvnedeľutohoistéhopárnehokalendárnehotýždňavmieste
jeho aktuálneho bydliska matke o 17.00 hod.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že rozsudkom č. k.

10P/9/2011-302 zo dňa 20.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013, bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti E. S. a J. boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matky, a otcovi bolo určené výživné na mal. E. S. v sume 150 eur mesačne a na mal. J. v
sume 130 eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnenýsa s nimi stýkať každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu - s maloletou J. v čase od 9.00 hod. do
11.00 hod. bez prítomnosti matky a s maloletým E. S. v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti
matky. Súd tiež uložil otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Súd prvého stupňa

mal tiež preukázané, že v čase rozhodovania súdu o rozvode, bola matka maloletých detí poberateľkou
rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti, na druhej strane otec detí bol riadne zamestnaný s
priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške 392,64 eura + príplatky, stravné a vreckové, spolu
v mesačnej výške v čistom okolo 1.002 eur. Maloletá J. bola v celodennej starostlivosti matky, mal.
E. S. navštevoval škôlku a pre oslabenú imunitu bol sledovaný na alergológii. Ďalej mal súd prvého

stupňa v konaní preukázané, že matka spolu s maloletými deťmi v súčasnosti žije v rodinnom dome v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou. Mesačné výdavky spojené s bývaním
predstavujú: plyn 96 eur mesačne, elektrina 33 eur mesačne, vodné/stočné 24,75 eura mesačne, a
palivové drevo 500 eur ročne. Z týchto nákladov matka uhrádza 3/4, zvyšok platí jej matka. Matka
maloletých detí je v súčasnosti zamestnaná ako odborná ekonómka s priemerným čistým mesačným
príjmom okolo 570 eur, je poberateľkou prídavkov na dve deti v sume 47,04 eura mesačne. Otec

maloletých detí žije sám v dvojizbovom byte v T. v jeho osobnom vlastníctve, na zakúpenie ktorého si
zobral hypotéku, ktorú teraz spláca po 423 eur mesačne. Mesačné náklady otca spojené s bývaním
predstavujú sumu spolu okolo 250 eur. Otec pracuje ako vodič kamióna s priemerným čistým mesačným
príjmom vo výške okolo 1.500 eur. Výživné na deti platí riadne a o deti sa zaujíma a pravidelne ich
navštevuje. Maloletý E. S. navštevuje materskú školu, pričom mesačné náklady na starostlivosť o neho

predstavujú školné 11 eur, stravné 30 eur, poistenie 10 eur, krúžok angličtiny 10 eur, drogéria 15 eur,
ďalej náklady na futbal 200 eur ročne, výlety a časopisy 50 eur ročne, a oblečenie cca 500 eur ročne.
Je alergik a pravidelne užíva lieky. Maloletá J. rovnako navštevuje materskú školu a mesačné náklady
na starostlivosť o ňu predstavujú školné 11 eur, stravné 30 eur, poistenie 10 eur, krúžok angličtiny 10
eur, drogéria 15 eur, náklady na výlety a časopisy 50 eur ročne a na oblečenie cca 400 eur ročne. Rada

spieva a tancuje, matka ju chce prihlásiť na ZUŠ do E.. Otec mesačne spláca úver v sume 108.000 eur
splátkami vo výške 423,90 eura mesačne, v čom sú zahrnuté už aj pôžičky na zariadenie bytu. Ďalej otec
platí poistky, a to osobnú vo výške 92 eur, poistenie bytu štvrťročne 33,50 eura, a poistku za auto ročne
104,51 eura, uhrádza tiež plyn štvrťročne 10 eur, elektriku mesačne 54,08 eura, daň z nehnuteľnosti
ročne 24,97 eura, a nájomné 192 eur, pričom otec býva a hradí všetko sám. K tomu treba ešte prirátať

280 eur mesačne výživné a 300 až 400 eur mesačne strava. Z takto vykonaného dokazovania vyvodil
súd prvého stupňa ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti nebol podaný
dôvodne, a naopak dôvodne bol podaný protinávrh matky na zvýšenie výživného otca na obe maloleté
deti. Súčasne súd vyhodnotil ako dôvodný tiež návrh otca na úpravu výkonu jeho styku s maloletými
deťmi, ktorý styk otec žiadal rozšíriť. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že rodičovské práva

a povinnosti k maloletým deťom J. a E. S. boli naposledy upravované v rozsudku, ktorým bolo rozvedené
manželstvo rodičov detí, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2013. Pokiaľ ide o rozšírenie úpravy
výkonu styku otca s maloletými deťmi, obaja rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že súhlasia a chcú
tento styk rozšíriť, pričom o tomto na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu. K uvedenej dohode sa
okrem rodičov maloletých detí pridal tiež kolízny opatrovník a navrhol ju schváliť. Súd prvého stupňa

pretorodičovskúdohoduschváliltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia,majúczato,
žedohodabolauzatvorenávzáujmeobochmaloletýchdetíavsúladesprincípomzachovaniaichvzťahu
k obidvom rodičom. Od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer dva a pol roka, súd prvého stupňa
pretoskúmal,čiaprípadneakýmspôsobomsazmenilipomerynastraneobochrodičovimaloletýchdetí.
Mal preukázané, že kým matka bola pri predchádzajúcom určovaní výživného na rodičovskej dovolenke,

v súčasnosti je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu okolo 570 eur
mesačne. Zároveň je matka poberateľkou prídavkov na dve deti a to v sume 47,04 eura mesačne. Na
druhej strane otec maloletých detí je rovnako ako pri predchádzajúcom určení výživného zamestnaný,
no jeho priemerný čistý mesačný príjem sa odvtedy podstatne zvýšil, a to zo sumy približne 1.002
eur mesačne na sumu okolo 1.500 eur mesačne. Pokiaľ ide o maloleté deti, tieto rastú a vyvíjajú sa,

pričom s ich vekom a pribúdajúcimi záujmami sa prirodzene zvyšujú aj náklady na starostlivosť o ne.
Obe deti už navštevujú materskú školu a mal. E. S. by mal o rok nastúpiť do prvého ročníka základnej
školy. Deti navštevujú aj viaceré platené krúžky (angličtina, futbal) a vzhľadom na ich fyzický vývoj je
neustále potrebné vynakladať prostriedky na ich ošatenie. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti
preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvodné výživné na maloleté deti zvýšiť, predovšetkým

vzhľadom na objektívny nárast nákladov na starostlivosť o ne, a tiež na zvýšený príjem otca o približne
500 eur. Súd prvého stupňa pritom zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má v súvislosti s bývaním a
platením hypotéky, resp. iných úverov a poistení, vyššie výdavky na domácnosť než matka, no žije sám
a všetky získané finančné prostriedky vynakladá len na starostlivosť o seba, kým matka maloletých detí- s podstatne nižším príjmom - zabezpečuje starostlivosť o seba i o dve maloleté deti, o ktoré sa osobne
stará. Rozhodol preto o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. E. S. v zmysle návrhu matky zo
sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, a na mal. J. zo sumy 130 eur mesačne na sumu

180 eur mesačne, t. j. o 50 eur na každé dieťa, a návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti ako
nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 36 ods.
1, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na

ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním otec maloletých v
časti, týkajúcej sa zvýšenia výživného na maloleté deti a úpravy styku s maloletými deťmi. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otcovi uloží povinnosť platiť
výživné na maloletého E. S. zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne a na mal. J. zo sumy 130

eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. V časti týkajúce sa úpravy styku otca
s maloletými deťmi sa domáhal zmeny tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. S. a s
maloletou J. každý parný kalendárny týždeň v roku od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny
s tým, že matka je povinná deti na styk riadne pripraviť a otcovi pred svojím bytom v určenom čase
odovzdať a otec je povinný detí prevziať určenom čase pred bytom matky a je povinný detí matke

pred jej bytom v určenom čase odovzdať. Svoje odvolanie odôvodnil značne zvýšenými mesačnými
výdavkami. Súd prvého stupňa nebral do úvahy podstatné skutočnosti pre rozhodovanie o zmene výšky
výživného na obidve maloleté deti. Súd prvého stupňa uviedol, že v čase posledného rozhodovania
o výživnom dosahoval jeho mesačný hrubý zárobok 392,64 eura, mal príplatky (stravné a vreckové)
spolu vo výške 1.002 eur v čase posledného rozhodnutia o výživnom tak mal priemerný mesačný

zárobok 1394,64 eura. V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný zárobok 1.500 eura mesačne, v
danej sume je hrubá mzda a príplatky k mzde (diéty), je teda nepochybné že v časti týkajúcej sa jeho
zárobku neprišlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného
v rozsahu tak, ako rozhodol. K žiadnej podstatnej zmene od posledného rozhodnutia neprišlo ani na
stranemaloletýchdetí,pretožeobidvedetisúnaďalejvpredškolskomvekuaodposlednéhorozhodnutia

o výživnom uplynula iba doba 2,5 roka. Deti neplatia žiadne poplatky za futbal alebo za angličtinu, išlo
iba o tvrdenie matky, ktorá nepredložila žiadne doklady o tom, že má takéto výdavky s deťmi. Tiež údaj
o platení poplatkov za oblečenie maloletých detí je nadhodnotený. Nie je reálne ani tvrdenie matky,
že platí poplatky za výlety a časopisy pre deti po výške 50 eur ročne pre každé z detí. Súd prvého
stupňa si tieto tvrdenia matky žiadnym spôsobom nepreveril. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa o

zvýšenie výživného na maloleté deti rozhodol bez akýchkoľvek právne relevantných dôkazov a dôvodov
preukazujúcich že má byť zvýšené výživné na maloletého E. S. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200
eur mesačne a maloletej J. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Otec podal odvolanie
aj v časti schválenej rodičovskej dohody ohľadom úpravy styku s maloletými deťmi, pretože priamo na
pojednávaní si neuvedomil rozsah úprav styku s oboma deťmi a samotné riešenie preberania, ale najmä

odovzdávania maloletých detí ich matke. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi sa má realizovať každý
parný kalendárny týždeň v roku od soboty od 9. hodiny, kedy si obe deti prevezme v mieste bydliska
matky, pričom v ten istý deň odovzdá matke mal. J. o 17. hodine a maloletého E. S. jej odovzdá až
na druhý deň v nedeľu o 17. hodine. Má vytvorené podmienky na to aby obidve deti spali u neho a v
súčasnosti už ani s maloletou J. nebude problém, aby uňho spala. Otec býva v T., matka detí býva v

H. H., pričom vzdialenosť z T. do H. H. je 60 km. Pri takejto úprave styku by každý parný týždeň počas
soboty a nedele precestoval autom spolu 360 km. Treba brať do úvahy aj veľkú stratu času pri ceste z T.
do H. H. a späť a aj oveľa menší časový úsek, kedy by mohol byť spolu s obidvomi deťmi. Medzi deťmi
je vytvorený dobrý citový vzťah a tiež obidve deti majú vytvorený dobrý citový vzťah k nemu. Vie variť,
vyprať a dokáže sa teda po všetkých stránkach počas víkendu o obidve deti postarať. Z tohto dôvodu

má otec za to, že je jednoznačne aj v záujme maloletých detí, aby boli počas celého víkendu spolu s ním
a aby sa on zase týmto spôsobom mohol vo väčšom rozsahu podieľať na zabezpečení ich potrieb. Súd
prvého stupňa nebral do úvahy ani tú skutočnosť, že sa chce s deťmi stretávať aj počas letných prázdnin.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného potvrdiť, pretože výživné v sume 200 eur mesačne na
maloletéhoE.S.a180eurmesačnenamaloletúJ.jeprimeranézárobkovýmmožnostiam,schopnostiam
a majetkovým pomerom obidvoch rodičov s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletých
detí. V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi navrhol odvolaniu otca vyhovieť, nakoľko otec mávytvorené podmienky na to, aby deti mohli u neho tráviť víkendy, respektíve prázdniny a je v záujme
maloletých detí upevňovanie vzťahov s oboma rodičmi.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na skutočnosť, že priemerný zárobok otca detí
bol v roku 2011 až 2012 približne 865 eur mesačne a od 03.12.2012 približne 1.002 eur mesačne, pričom
v súčasnosti je 1.500 eur mesačne čím sa zmenila jeho životná úroveň. Od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom uplynula doba približne dva a pol roka a zmena nastala i v tom, že mal. J. začala
navštevovať materskú škôlku, obidve deti rastú a ich potreby sú priamo úmerné ich vývoju. Obe deti

nastúpili od septembra 2015 do materskej škôlky, kde navštevujú krúžky, ktoré sú platené nasledovne:
E. - anglicky jazyk 12 eur mesačne, tanečný krúžok 10 eur mesačne, J.: anglicky jazyk 10 eur mesačne,
tanečný krúžok 10 eur mesačne, pričom prvotné náklady na anglicky jazyk pre obidve deti boli 50 eur na
zakúpeniepracovnýchzošitov.Futbal,ktorýnavštevujeE.jespojenýsnákladmiakonapríkladzakúpenie
športového oblečenia a obuvi, strava nápoje doprava na tréningy, zápasy a turnaje, pričom len doprava
predstavuje náklady spolu približne 1.160 kilometrov teda 125 eur za rok. Tvrdenie otca že deťom

nekupuje knihy, časopisy, hračky, že nechodia na výlety a podobne môže sociálna pracovníčka preveriť
priamo v domácnosti matky a ako dôkaz môže sprístupniť napríklad fotky. Matka ďalej uviedla, že staršie
dieťa od septembra 2016 bude navštevovať základnú školu, je potrebné zakúpiť školskú tašku, písací
stolík stoličku, dcérke je už nutné zakúpiť väčšiu posteľ, skrine, do ktorých by si odkladali oblečenie,
školské potreby a podobne. Matka ďalej uviedla, že úvery otca nie sú relevantným argumentom pre

zníženie výživného na maloleté deti, ktoré svojou životnou úrovňou nemôžu doplácať na dlhy, respektíve
záväzky, ktoré si bral ich otec vedome až po poslednom určení výživného na deti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti výživného je potrebné zmeniť a v časti schválenej
rodičovskej dohody je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.. Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa bol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému E. S. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, a k maloletej

J. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 100 eur. Súčasne otec žiadal o zmenu úpravy výkonu jeho
styku s maloletými deťmi aj počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Matka sa domáhala zvýšenia
výživného, ktorým prispieva otec na maloleté deti zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne
na mal. J. a zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne na mal. E. S..

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti a schválil dohodu rodičov
o úprave styku otca s deťmi.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že hmotno - právnou podmienkou
toho, aby súd mohol o výživnom opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle

citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré
boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na
strane oprávneného, alebo na strane povinného. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť však len
vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v

čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na
strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne

ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou
pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod.
Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona
o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje

zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že
došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť
aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a
výšku výživného upraviť.

Z obsahu spisového materiálu, z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a preskúmaním
napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že skorším rozhodnutím - rozsudkom č. k. 10P/9/2011-302
zo dňa 20.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013, zmena ktorého je predmetom
konania - bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, súd určil výživné na maloleté deti a upravil
styk otca s maloletými deťmi. Týmto rozsudkom boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov

zverené do osobnej starostlivosti matky, a otcovi bolo určené výživné na mal. E. S. v sume 150 eur
mesačne a na mal. J. v sume 130 eur mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak,
že je oprávnený sa s nimi stýkať každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu, a to s maloletou J. v
čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. bez prítomnosti matky a s maloletým E. S. v čase od 11.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti matky. Súd tiež uložil otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.

V čase uvedeného rozhodovania súdu bola matka maloletých detí poberateľkou rodičovského príspevku
a prídavkov na dve deti, otec detí bol riadne zamestnaný s priemerným hrubým mesačným príjmom
vo výške 392,64 eura + príplatky, stravné a vreckové, spolu v mesačnej výške v čistom okolo 1.002
eur. Maloletá J. bola v celodennej starostlivosti matky, mal. E. S. navštevoval škôlku a pre oslabenú
imunitu bol sledovaný na alergológii. V čase predmetného rozhodovania súdu prvého stupňa obe deti

navštevujú materskú škôlku, E. S. je alergik a pravidelne užíva lieky. Matka je zamestnaná ako odborná
ekonómka s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 570 eur, poberá prídavky na dve deti v sume
47,04 eura mesačne, žije v rodinnom dome spolu s deťmi a svojou matkou, pričom uhrádza náklady
spojené s bývaním približne v sume 150 eur mesačne. Otec maloletých detí žije sám v dvojizbovombyte v T., na zakúpenie ktorého si zobral hypotéku, ktorú teraz spláca po 423 eur mesačne. Mesačné
náklady otca spojené s bývaním predstavujú sumu spolu okolo 250 eur. Otec pracuje ako vodič kamióna
s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške okolo 1.500 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na skutočnosti rozhodné pre zmenu určenia
výživného, skúmal príjmy a majetkové pomery rodičov maloletých a potreby maloletých. Odvolací súd
sa však nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorými vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých

a schopnosti a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloletí odkázaní.

Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že pomery na
strane rodičov i maloletých detí sa zmenili, nie však natoľko výrazne, aby bolo dôvodné zvýšiť výživné
v takej výške, ako ustálil súd prvého stupňa.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obe maloleté deti sú škôlkari - nastala síce zmena ich
prirodzeným vývojom, rastom, stále sú však v predškolskom veku tak, ako to bolo v čase skoršieho
rozhodovania a ich potreby sa výrazným spôsobom nezvýšili. Zmena nastala v príjme otca, je však
potrebné konštatovať, že i keď sa príjem otca zvýšil, v pomere k tomuto príjmu je súdom prvého stupňa
určená výška príspevku na výživu detí (vzhľadom k ich potrebám) nedôvodná, je potrebné ponechať

priestor jednak na dobrovoľné príspevky otca deťom nad rámec určenej vyživovacej povinnosti - napr. pri
príležitosti sviatkov detí, Vianočných sviatkov, resp. počas trávenia času detí s otcom, jednak na čas, keď
sa odôvodnené potreby detí zvýšia - v krátkom čase nastúpi E. S. na povinnú školskú dochádzku a jeho
potreby sa zvýšia prirodzene. Z odvolacieho návrhu otca je zrejmé, že má záujem platiť vyššie výživné,
ako mu bolo uložené skorším rozhodnutím, otcom navrhnutá suma je primeraná jeho schopnostiam a

možnostiam i odôvodneným potrebám detí. Odvolací súd tak odvolaniu otca vyhovel a jeho príspevok
na výživu detí zvýšil v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
výživného zmenil.

V ďalšom odvolací súd preskúmal tú časť odvolania, ktorou otec napadol schválenú rodičovskú dohodu

z dôvodu, že priamo na pojednávaní, kde prišlo k uzavretiu rodičovskej dohody si neuvedomil rozsah
úprav styku s oboma deťmi a samotné riešenie preberania, ale najmä odovzdávania maloletých detí ich
matke. Poukázal na skutočnosť, že býva v T., matka detí býva v H. H., pričom vzdialenosť z T. do H. H.
je 60 km. Pri takej úprave styku, na ktorej sa v rámci rodičovskej dohody dohodli, by každý parný týždeň
počas soboty a nedele precestoval autom spolu 360 km, prišlo by aj k veľkej strate času pri ceste z T.

do H. H. a späť a tým oveľa menšiemu časovému úseku, kedy by mohol byť spolu s obidvomi deťmi.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že v priebehu predmetného konania pred súdom
prvého stupňa sa otec domáhal toho, aby nielen maloletý E. S., ale aj maloletá J. prespávala v bydlisku
otca. Matka s týmto návrhom nesúhlasila s poukazom na nerešpektovanie výchovného opatrenia
nariadeného rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 10P 9/2011-302 zo dňa 20.02.2013. Týmto rozsudkom
bola otcovi uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Oddelení sociálnoprávnej

ochrany detí, sociálnej kurately, referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny podľa miesta bydliska otca. Dôvodom uloženia tohto opatrenia bol podľa súdu prvého
stupňa istý stupeň nezrelosti v osobnosti otca zistený psychológom, čo viedlo k rozdielnemu prístupu
rodičov k výchove maloletého E.. Vznikali konfliktné situácie v rodine, no predovšetkým sa prejavovali
poruchy správania u mal. E. S.. Otec si uloženú povinnosť nesplnil, čo odôvodnil tým, že ako kamionista

má pravidelné psychologické skúšky každých päť rokov. Na pojednávaní konanom pred súdom prvého
stupňatentosúdschválilrodičovskúdohoduoúpravestykuotcasmaloletýmideťmivovyššieuvedenom
znení.Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé (a nevyplýva to ani z vykonaného
dokazovania), či súd prvého stupňa skúmal, či uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletých
detí. Bez vykonaného dokazovania odvolací súd nemá podmienky pre posúdenie takejto rodičovskej

dohodyvzmyslecit.ustanovenia§24ods.4Zákonaorodine.Vykonaniedokazovaniejepotrebnénajmä
vzhľadom k skutočnostiam zisteným v konaní o rozvode rodičov a s ním spojenom konaní o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (nezrelosť osobnosti otca).
Vykonanie dokazovania odvolacím súdom by prekračovalo rozsah prieskumu na odvolacom súde.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a

uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,

ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedeným je zrejmé, že súd prvého
stupňa sa vyššie naznačenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia v napadnutej preskúmavanej časti nie je možné zistiťrelevantné skutočnosti tak, ako sú vymenované vyššie, v dôsledku čoho je rozsudok v tejto časti i
nepreskúmateľným.

V dôsledku toho, neodôvodnením rozhodnutia v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci konať za účelom zabezpečenia si komplexných
podkladov pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi. Bude potrebné doplniť dokazovanie
podrobným výsluchom oboch rodičov k okolnostiam stretávania sa otca s deťmi. Vzhľadom aj k
plynutiu času je zrejmé, že styk otca s deťmi sa uskutočňuje, je preto potrebné vyhodnotenie jeho
priebehu, či vznikajú problémové situácie a akého sú charakteru. Súd prvého stupňa podľa aktuálnych

okolností zváži nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či osobnostné predpoklady otca
umožňujú ním navrhovaný styk najmä s maloletou J. (je potrebné porovnať so znaleckým posudkom
v predchádzajúcom konaní). Po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, súd prvého stupňa
vyhodnotí všetky okolnosti danej veci podľa príslušných zákonných ustanovení a o úprave styku otca
s deťmi rozhodne, pričom ak príde k uzavretiu rodičovskej dohody, túto vyhodnotí z hľadiska súladu so

záujmami maloletých detí. Aj prípadné schválenie rodičovskej dohody je potrebné riadne, v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového i o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.