Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/425/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214372
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415214372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSBA4:2017:1415214372.1 Sp. zn.: 18C/425/2015-99

1415214372

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:
Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, IČO: 00 169 731, so sídlom Polianky č. 9, 844 37 Bratislava, v
právnom zastúpení: Mgr. Jozefína Podhradská, advokátka so sídlom Mudrochova 13, 831 06 Bratislava,
proti žalovanej: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. N. XXXX/XX, 841 07 Bratislava, o zaplatenie
198,80 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 149,10 Eur, na účet č. SK XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, S.: XXXXXXXXXX, vedený vo S. Bratislava, a. s., spolu s poplatkom z
omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 47,- Eur od 21.10.2015 do 22.06.2016, zo
sumy 2,70 Eur od 21.11.2015 do 22.06.2016, zo sumy 73,20 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy
75,90 Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania
na účet žalobcu L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, S.: XXXXXXXXXXX, vedený vo S.Ú. Bratislava,
a. s., a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa21.12.2015,doručenoutunajšiemusúdudňa21.12.2015sažalobcadomáhal,abysúd
vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú k úhrade j istiny vo výške 198,80,- Eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tak, že žalovaná je nájomníčkou družstevného bytu č. XXX nachádzajúceho sa na

X ulici L. N.V. Č.. XX v Bratislave - Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka. Žalobca je prenajímateľom
predmetného bytu. Žalovaná nepoukazovala žalobcovi úhrady za užívanie byt a služby s tým spojené
(nájomné) a na zálohových platbách 1-12/2015 mala zaplatiť sumu vo výške 898,80 Eur. Do dňa podania
žaloby žalovaná uhradila sumu 815,15,- Eur, ale čiastka 115,15,- Eur bola samostatnou žalobou a týkala
sa predchádzajúcich období. V prospech žalobcu uhradila žalovaná sumu 700,- eur, čím jej vznikla
povinnosť doplatiť sumu vo výške 198,80,- Eur s príslušenstvom. Žalovanej bola zaslaná upomienka,
týkajúca sa nedoplatku za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu k 30.09.2015, ale suma nebola

uhradená.
2. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 19.09.2016 a táto doručila súdu dňa 07.10.2016 vyjadrenie
(repliku), v ktorom namietala, že nie sú upravené majetkovoprávne vzťahy v súlade so súčasnouprávnou úpravou a žalobcom predložené listinné dôkazy nemajú oporu v novej právnej úprave, nakoľko
nejde o družstevný byt. Požiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca doručil súdu dňa 07.11.2016 vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (dupliku) zo dňa 07.10.2016,

v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaná už bola okrem iných rozhodnutí poučená aj Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/162/2011 zo dňa 10.06.2013 v spojení s Rozsudkom
KrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.9Co/627/2013-90zodňa24.03.2016,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 29.04.2016, že žalobca predložil vo veci Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28.07.1988,
na základe ktorej bol žalovanej odovzdaný predmetný byt, ktorý žalovaná užíva a právo osobného

užívania družstevného bytu trvalo ku dňu 01.01.1992, kedy sa v zmysle ust. § 871 OZ zmenilo na
nájomný vzťah. Táto zmena nastala zo zákona a nevyžadovala si vykonanie ďalšieho úkonu, napr.
uzatvorenie novej nájomnej zmluvy k bytu. Z uvedeného vyplýva povinnosť žalovanej, ako nájomníčky
bytu, v súlade so stanovami žalobcu, platiť nájomné vo výške skutočných nákladov vynaložených
družstvom na jeho prevádzku a správu. Žalovaná sa k tejto povinnosti zaviazala Dohodou o odovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 28.07.1998, na základe ktorej jej vzniklo právo na osobné užívanie bytu, ktoré sa

dňom 01.01.1992 zo zákona zmenilo na nájomný vzťah.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.12.2016 k duplike opakovane tvrdila, že
žalobcom vymáhaná dlžná suma nie je na základe nájomného vzťahu, nakoľko žalobcom predložené
právoplatné rozhodnutia súdov obsahujú odôvodnenia, ktoré nie sú v súlade so zákonom a sú len
pretlmočením názoru žalobcu na vec. Vo svojom rozsiahlom vyjadrení ďalej namietala, že nájomná

zmluva medzi ňou a žalobcom nikdy nevznikla, nakoľko tento nikdy so žalovanou neuzatvoril písomnú
nájomnú zmluvu ani nevyhotovil o tomto úkone zápisnicu. Požiadavky žalobcu tak nie sú pre žalovanú
záväzné.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.04.2015, na ktoré dostavila právna zástupkyňa žalobcu.
Predvolanie na pojednávania mala vykázané riadne a včas dňa 13.02.2017. Dostavila sa žalovaná,

predvolanie na pojednávanie mala vykázané riadne a včas dňa 24.02.2017. Na základe žiadosti právnej
zástupkyne žalobcu súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) rozhodol o prípustnosti zmeny žaloby, a to na základe skutočnosti, že v žalobnom návrhu
žalobca požadoval úhradu vo výške 198,80 Eur titulom neuhradených zálohových platieb za rok 2015,
následne došlo k ročnému vyúčtovaniu za rok 2015. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že

predmetom podanej žaloby bol nedoplatok žalovanej na zálohových platbách za obdobie od januára
2015 do decembra 2015 vo výške 198,80 Eur. Keďže medzi časom bolo spracované ročné vyúčtovanie
nákladov a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 toto bolo žalovanej riadne doručené, osobne
vyúčtovanie prevzala dňa 06.07.2016. Z vyúčtovania je zrejmé, že skutočné náklady v roku 2015 boli
vo výške 849,10 Eur. Keďže žalovaná v roku 2015 na zálohách zaplatila sumu 700,- Eur, žalobca sa

domáhal zaplatenia rozdielu vo výške 149,10 Eur. V ročnom vyúčtovaní žalobcu došlo k omylu, keď v
prospech platieb žalovanej bola započítaná aj suma 115,15 Eur táto suma, predstavovala úhradu dlhu
za obdobie roku 2008, bola žalovanou zaplatená z dovetkom úhrady, resp. bola zaplatená na základe
právoplatne priznaného nároku a to Rozsudkom tunajšieho súdu (OS BA IV), sp. zn. 5C/149/2009 v
spojenísRozsudkomKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.6Co/315/2013,ktorévprílohepodaniadoložila.

Žalobca až spracovaním ročného vyúčtovania zistil rozdiel medzi žalovanou sumou a skutočnými
nákladmi, a preto k tomuto dátumu, t. j. 22.06.2016 počíta poplatok z omeškania z jednotlivých
zálohových platieb, keďže rozdiel je vo výške 49,70 Eur túto sumu započítal v prospech zvyšku žalovanej
zálohovej platby za október 2015, a na časť zálohovej platby za november 2015, a to vo výške 2,70
Eur. Preto tieto 2 sumy sú penalizované tak, ako sú uvedené v podaní z dnešného dňa (06.04.2017). Zo

zvyšku novembrovej zálohovej platby žiadame priznať poplatok 21.11.2015 do zaplatenia, a zo sumy
75,90 Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania v
zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. z.. K námietke žalovanej, že medzi žalobcom a žalovanou nie
je uzatvorená nájomná zmluva právna zástupkyňa uviedla, že žalovaná minimálne v piatich konaniach
na tomto súde a v nadväznosti na rozhodnutia krajského súdu v Bratislave, z rôznych senátov bola

upozornená, že nie je potrebná samostatná nájomná zmluva medzi stranami sporu, vzhľadom na
skutočnosť, že nájomný vzťah vznikol zo zákona a žalovaná je povinná platiť riadne a včas zálohové
platby za užívanie bytu. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí uviedol, že žalovaná je povinná platiť
skutočné náklady za predmetný byt, t. j. aj položky, ktoré dlhodobo nerešpektuje, platí nepravidelne a v
rôznej výške. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

6. Žalovaná uviedla, že súd ma rozhodovať len na základe skutočností, ktoré sú v súlade so zákonom.
Podľa jej názoru v predloženom návrhu žalobcu sú uvedené skutočnosti, od ktorých odvíja dlžnú čiastku,
a tieto nie sú v súlade so zákonom, nakoľko žalobca uviedol, že užíva družstevný byt a je povinná podľastanov družstva platiť na zálohových platbách podľa predpisu, ktorý jej on určil. Žalovaná uviedla, že
medzi žalobcom a ňou zo zákona má isť o nájomný vzťah, pričom právne postavenie žalobcu je, že je
vlastníkom bytu s individuálnym vlastníctvom v bytovom dome vlastníkov bytov podľa zákona 182/1993.

Na základe § 5 tohto zákona sa stal vlastníkom tohto bytu, ktorý v rámci transformácie nebol prevedený
do osobného vlastníctva. Na otázku súdu prečo v zmysle predloženej sumarizácie platieb za obdobie od
21.11.2014do30.04.2017neuhrádzalazálohovéplatbyriadneavčasalenepravidelne,vždyvinejvýške
uviedla, že keď by platila zálohové platby tak, ako to žalobca žiada, znamenalo by to, že ich akceptuje,
došlo by k zmluvnej dohode. Nie je jej zákonnou povinnosťou platiť podľa predložených mesačných

zálohových predpisov, ktoré tak svojou formou aj označením ako aj obsahom sú v rozpore so zákonom
pri nájme bytu v bytovom dome vlastníkov bytov vzťahujú sa na družstevnú formu vlastníctva, ktorá v
danom prípade bola zrušená k 01.01.1992, a preto družstvo podliehalo transformácii, t. j. prispôsobeniu
svojich právnych predpisov a pomerov v tejto zákonnej zmluve, čo neurobilo. Nájom bytu má zákonom
predpísanú formu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 21.12.2015, doručený súdu dňa 21.12.2015, sumárna analýza platieb za obdobie od 01.01.2015
do 31.12.2015, upomienka zo dňa 22.10.2015 spolu s kópiou doručenky, sumárna analýza platieb
za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2015 s kópiou doručenky, predpis mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platný od 01.07.2015 s kópiou doručenky, predpis mesačnej zálohovej úhrady za

užívanie bytu platný od 01.07.2013, zápisnica o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28.07.1988,
výpis z obchodného registra, vyjadrenie žalovanej k žalobe (replika) doručené súdu dňa 07.10.2016,
vyjadrenie žalobcu (duplika) doručené súdu dňa 07.11.2016, Rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 22C/162/2011 zo dňa 10.06.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave , sp.
zn. 9Co/627/2013-90 zo dňa 24.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2016, vyjadrenie k

duplike žalovanou doručené súdu dňa 15.12.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 06.04.2017, zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaná je nájomníčkou družstevného bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X ulici L. N. Č.. XX v
Bratislave - Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka. Žalobca je prenajímateľom predmetného bytu.

Žalovaná nepoukazovala žalobcovi úhrady za užívanie byt a služby s tým spojené (nájomné) a na
zálohových platbách 1-12/2015 mala zaplatiť sumu vo výške 898,80 Eur. Do dňa podania žaloby
žalovaná uhradila sumu 815,15,- Eur, ale čiastka 115,15,- eur bola samostatnou žalobou a týkala
sa predchádzajúcich období. V prospech žalobcu uhradila žalovaná sumu 700,- eur, čím jej vznikla
povinnosť doplatiť sumu vo výške 198,80,- Eur s príslušenstvom. Žalovanej bola zaslaná upomienka,

týkajúca sa nedoplatku za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu k 30.09.2015, ale suma
nebola uhradená. Na pojednávaní dňa 06.04.2017, na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu
súd rozhodol o prípustnosti zmeny žaloby, a to na základe skutočnosti, že v žalobnom návrhu žalobca
požadoval úhradu vo výške 198,80 Eur titulom neuhradených zálohových platieb za rok 2015, následne
došlo k ročnému vyúčtovaniu za rok 2015. Predmetom podanej žaloby bol nedoplatok žalovanej na

zálohových platbách za obdobie od januára 2015 do decembra 2015 vo výške 198,80 Eur. Keďže
medzičasom bolo spracované ročné vyúčtovanie nákladov a služieb spojených s užívaním bytu za rok
2015 toto bolo žalovanej riadne doručené, osobne vyúčtovanie prevzala dňa 06.07.2016, z vyúčtovania
je zrejmé, že skutočné náklady v roku 2015 boli vo výške 849,10 Eur. Keďže žalovaná v roku 2015
na zálohách zaplatila sumu 700,- Eur, žalobca sa domáhal zaplatenia rozdielu vo výške 149,10 Eur. V

ročnom vyúčtovaní žalobcu došlo k omylu, keď v prospech platieb žalovanej bola započítaná aj suma
115,15 Eur táto suma predstavovala úhradu dlhu za obdobie roku 2008, bola žalovanou zaplatená z
dovetkom úhrady, resp. bola zaplatená na základe právoplatne priznaného nároku a to Rozsudkom
tunajšieho súdu ( OS BA IV) - sp. zn. 5C/149/2009 v spojení s Rozsudkom KS BA sp. zn. 6Co/315/2013.

9. Na základe predložených listinných dôkazov ako i na základe právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/162/2011 zo dňa 10.06.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave , sp. zn. 9Co/627/2013-90 zo dňa 24.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2016
mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Opakovane súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovanej bol Zápisnicou o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28.07.1988 odovzdaný byt č.

XXX nachádzajúci sa na X ulici L. N. Č.. XX v Bratislave - Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka
do osobného užívania, pričom toto právo užívania družstevného bytu trvalo aj ku dňu 01.01.1992
kedy sa v zmysle § 871 OZ zmenilo na nájomný vzťah. Uvedená zmena nastala priamo zo zákona
a nevyžadovala si žiaden ďalší úkon, ako je napríklad uzatvorenie novej nájomnej zmluvy k bytu.Toto zákonné ustanovenie zabezpečilo všetkým doterajším užívateľom bytu transformáciu osobného
užívania bytu na nájom za podmienky, že toto právo vzniklo a trvalo ku dňu 01.01.21992. Ustanovenie
§ 871 bolo do OZ aplikované na základe zákona č. 509/1991 Zb. a účelom tohto ustanovenia bolo

zaistiť ochranu všetkých doterajších užívateľov bytov a vytvoriť pre doterajšie užívacie vzťahy stav
dostatočnej právnej istoty. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ku vzniku práva žalovanej užívať
predmetný byt došlo uvedeným spôsobom, na základe rozhodnutia predstavenstva družstva o pridelení
bytu a uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalovaná bola opakovane poučená ale napriek
uvedenému, ako i napriek skutočnosti, že o predmetnej veci už súd právoplatne rozhodol v rozpore so

zákonom neuhrádzala pravidelne predložené mesačné zálohové platby. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov /ďalej len „zákon“/, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok

týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov

v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva.

11. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa

pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone
správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1 písm. b).

12. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú:
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,

c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu
alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného
práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky,

údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných
zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

13. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené

s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov
a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po

preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu
prevádzky, údržby a opráv.14. Podľa § 10 ods. 6 cit. zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov

alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

15. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

16. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné,
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeny ďalšie podmienky nájomnej zmluvy ustanovuje
osobitný právny predpis.

17. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania

19. Podľa § 871 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

22. Podľa ust. § 517 ods. o OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného

dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania
a k zaplateniu poplatku z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 47,- Eur od
21.10.2015 do 22.06.2016, zo sumy 2,70 Eur od 21.11.2015 do 22.06.2016, zo sumy 73,20 Eur od
21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 75,90 Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 Eur za
každý i začatý mesiac omeškania na účet žalobcu.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu istinu 149,10

eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnú sumu. Čistý pomer úspechu žalobcu predstavuje
100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).