Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/381/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202467
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114202467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: W. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX A., M. A., štátny občan SR (pôvodne konajúci pod
obchodným menom Pavol Skukálek - STAVIZOL - PS, s miestom podnikania Rázusova 779/33, 014
01 Bytča, Veľká Bytča, IČO: 41 014 723 - podnikateľská činnosť ukončená k 12.12.2013), zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom Q. H. XXXX/X, XXX XX D.,
proti žalovanému: Ján Hladena, s miestom podnikania Pšurnovice 227, 014 01 Bytča, IČO: 46 169 571
(podnikateľská činnosť pozastavená od 01.05.2014 do 30.04.2017), zastúpenému právnym zástupcom

JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom, so sídlom E. XX/XX, XXX XX W. A., v konaní o vzájomnom
návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1.051,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 23/2014-145 zo dňa 5.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 23/2014-145 zo dňa 5.5.2015 v napadnutom výroku 2. o
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.051,33 Eur spolu s 9,75% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.051,33 Eur od 15.3.2013 až do zaplatenia a vo výroku 4. o trovách prvostupňového konania
p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 169,09 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Karola Porubčina, advokáta, so sídlom v W. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom 1. zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v
časti o zaplatenie sumy 373,67 Eur spolu s 0,5 % denným úrokom z omeškania zo sumy 373,67 Eur
od 15.10.2012 do zaplatenia a o zaplatenie 500 Eur. Výrokom 2. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 1.051,33 Eur spolu s 9,75

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.051,33 Eur od 15.3.2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do
3 dní po právoplatnosti rozsudku. Výrokom 3. vo zvyšnej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol. O
trovách konania rozhodol výrokom 4. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho
zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v konaní o vzájomnom návrhu žalovaného v sume 475,53
Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal
na žalobu žalobcu vedenú na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb 42/2013, ktorou sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú pohľadávku v sume 1.753,74 Eur spolu s

príslušenstvom a náhradu trov konania, ktorý nárok odôvodnil tvrdením, podľa obsahu ktorého dňa
10.4.2012 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo na realizáciu
zatepľovacích prác obvodového plášťa na bytovom dome, ktorý sa nachádza na ul. Námestie Slobody
144, v Púchove. Žalobca uviedol, že práce vykonal riadne a včas a žalovaný vykonané práce prevzalbez výhrad. Na zaplatenie ceny za zrealizované plnenie vystavil žalobca faktúru č. F111/2012 splatnú
15.8.2012 na sumu 1.356,06 Eur a faktúru č. 12/2012 splatnú 25.10.2012 na 397,68 Eur, ktorú
vyúčtovanú cenu za zrealizované plnenie žalovaný neuhradil.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, v rámci ktorého poukázal na skutočnosť uzatvorenia
Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom
na realizáciu stavebných a montážnych prác pri zatepľovaní prevádzkového objektu Joko Čadca,

Pribinova 16, Podzávoz 298, Čadca, pričom za zrealizované práce vystavil žalovaný ako zhotoviteľ
faktúru na sumu 2.432 Eur, ktorú žalovaný v celom rozsahu uhradil. Po skončení všetkých prác vystavil
žalovaný ďalšiu faktúru č. 14/2012 na zvyšok dohodnutej ceny za vykonané dielo, a to v sume 1.425
Eur, ktorú žalobca neuhradil. Podľa žalovaného, s odkazom na čl. IX. bod 1 Zmluvy o dielo zo dňa
20.6.2011 je žalobca voči žalovanému povinný zaplatiť okrem dlžnej sumy i zmluvnú pokutu vo výške
0,5 % denne z dlžnej sumy 1.425 Eur za každý deň omeškania, t.j. od 15.10.2012 až do zaplatenia.

Žalovaný potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.4.2012 uzatvorená Zmluva o dielo
na realizáciu zatepľovacích prác obvodového plášťa na bytovom dome, ktorý sa nachádza na ul.
Námestie Slobody 144, Púchov, ktorú zmluvu uzatvoril žalobca v postavení zhotoviteľa a žalovaný v
postavení objednávateľa. Na základe tejto zmluvy vystavil žalobca faktúry č. 11/2012 a č. 12/2012
celkom na sumu 1.753,74 Eur. Nakoľko žalobca nezaplatil žalovanému sumu 1.425 Eur za plnenie podľa

Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011, zrealizoval žalovaný vysporiadanie vzájomných pohľadávok medzi
žalobcom a žalovaným jednostranným zápočtom podľa § 580 Občianskeho zákonníka a považoval vec
za vysporiadanú. Žalovaný zároveň poukázal na článok 6. bod 6.6 Zmluvy o dielo zo dňa 10.04.2012
vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalobca v rámci procesnej obrany zdôraznil, že žalovaným tvrdené nároky nesúvisia skutkovo s nárokmi
žalobcu a s poukazom na ust. § 97 ods. 2 O.s.p. navrhol vylúčiť nároky žalovaného na samostatné
konanie.

Žalovaný v priebehu konania (v štádiu po vydaní platobného rozkazu) uskutočnil podanie označené ako

vzájomná žaloba zo dňa 16.9.2013 a navrhol zaviazať žalobcu v prospech žalovaného na
zaplatenie sumy 1.425 Eur spolu so zmluvnou pokutou 500 Eur a úrokom z omeškania 0,5 % denne zo
sumy 1.425 Eur od 15.10.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania, ktorý nárok odôvodnil odkazom
na uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 20.6.2011 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom, na základe ktorej žalovaný dôvodne vyúčtoval cenu za dielo faktúrou č. 13/2012 v sume

1.425 Eur, ktorú zaslal žalovanému v dvoch vyhotoveniach s tým, že žalobca jedno vyhotovenie tejto
faktúry po jej potvrdení žalovanému nevrátil, v nadväznosti na čo tú istú sumu dlžnej ceny za dielo 1.425
Eur vyúčtoval opätovne faktúrou č. 14/2012.

Po vykonanom dokazovaní vo veci sp. zn. 19Cb 42/2013 okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 19Cb

42/2013-131 zo dňa 15.11.2013 tak, že na samostatné konanie vylúčil vzájomný návrh žalovaného voči
žalobcovi na zaplatenie sumy 1.425 Eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty 500 Eur a 0,5 %-ného úroku z
omeškania denne zo sumy 1.415 Eur od 15.10.2012 až do zaplatenia a zároveň žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 1.753,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.356,06
Eur od 16.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 397,68 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu

vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.356,06 Eur od 16.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 397,68 Eur od
26.10.2012 do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume
124 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 480,92 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Predmetný rozsudok nebol napadnutý riadnym opravným prostriedkom a je právoplatný.

Vylúčený vzájomný návrh žalovaného bol v súlade s pravidlami zapisovania vecí do registra Cb v zmysle
platného rozvrhu práce zaevidovaný pod sp. zn. 10Cb 23/2014.

V priebehu konania o vzájomnom návrhu žalovaný zobral svoj vzájomný návrh za súhlasu žalobcu späť
v časti o zaplatenie sumy 373,67 Eur spolu s 0,5 % úrokom z omeškania denne zo sumy 373,67 Eur od

15.10.2012 až do zaplatenia a o zaplatenie zmluvnej pokuty 500 Eur, na základe ktorého dispozitívneho
úkonu žalobcu a žalovaného bolo v uvedenej časti konanie o vzájomnom návrhu zastavené za aplikácie
§ 96 ods. 1, 2 O.s.p..Predmetom konania o vzájomnom návrhu zostalo právo žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny
za dielo v sume 1.051,33 Eur spolu s 0,5 % denným úrokom z omeškania zo sumy 1.051,33 Eur od
15.10.2012 až do zaplatenia.

Okresný súd pri posudzovaní vzájomného návrhu žalovaného aplikoval ust. § 536 ods. 1, § 546 ods. 1
prvá veta, § 554 ods. 1 veta prvá, § 560 ods. 1, § 369 ods. 1, § 768k ods. 2, § 120 ods.
1, 3, 4, § 132 O.s.p.. Konštatoval, že medzi účastníkmi v predmetnom konaní nebola sporná skutková
okolnosť relevantná pre meritórne rozhodnutie o tomto vzájomnom návrhu, a to uzatvorenie Zmluvy o

dielo zo dňa 20.6.2011 medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom s obsahom,
ako je v písomnom vyhotovení súčasťou spisu na č.l. 5 až 6, ktorú nespornú skutkovú okolnosť medzi
účastníkmi si okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil.

ŽalobcavkonanívovzťahukuplatnenejdohodnutejcenezadielopodľaZmluvyodielozodňa20.6.2011
v sume 1.051,33 Eur, ktorá zostala predmetom konania o vzájomnom návrhu po zohľadnení čiastočného

späťvzatia vzájomného návrhu, namietal, že žalovaný nepreukázal, že zrealizoval plnenie, za ktoré by
mu svedčilo právo na zaplatenie takejto ceny za dielo, nakoľko dielo vykonávané žalovaným podľa
označenej zmluvy malo vady a tiež nepreukázal konkrétny rozsah plnenia žalovaného. Okresný súd
vyhodnocoval, či žalovaný v konaní o vzájomnom návrhu v súlade s úpravou § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p. preukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo v uplatnenom rozsahu.

Z vykonaných dôkazov výsluchom svedkov Q. W., V.J. v štádiu pred rozhodnutím o vylúčení vzájomného
návrhu na samostatné konanie, výsluchom svedka M. B. a V. K., ako aj oboznámením listinných
dôkazov - výňatkov zo stavebného denníka týkajúceho sa stavby - zatepľovania objektu JOKO Čadca
za obdobie od 18.6.2011 do 8.8.2011 a po vyhodnotení týchto dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p.
dospel okresný súd k záveru, že žalovaný preukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti zhotoviteľa

vykonať pre žalobcu dielo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 v rozsahu 150 m2, v
nadväznosti na čo dôvodne vystavil faktúru č. 14/2012, splatnú 14.10.2012 znejúcu na sumu 1.425
Eur. Podľa okresného súdu uvedený rozsah zrealizovaného zateplenia vykonaného práve žalovaným
pre žalobcu jednoznačne vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili svedkovia p. W. p. H.. Samotnú
realizáciu plnenia žalovaného pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 potvrdili vo svojej

výpovedi i svedkovia p. B.C. a p. K.. Všetky uvedené svedecké výpovede vyhodnotil okresný súd ako
vierohodné, predovšetkým s ohľadom na zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p.. U svedeckých výpovedí
svedkov p. W. a p. H. okresný súd osobitne zohľadnil ich konkrétnosť, a to či už vo vzťahu k opisu
samotnej realizácie plnenia a jeho rozsahu vykonanému žalovaným, ale aj k vymedzeniu spôsobu jeho
uskutočnenia vrátane označenia osôb, ktoré spolu so žalobcom a so žalovaným tieto práce vykonávali.

Skutočnosť, že títo svedkovia nie presne vymedzili sumy, ktoré si sami fakturovali voči žalobcovi,
nehodnotil okresný súd predovšetkým vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťou realizácie týchto
plnení svedkov a svedeckými výpoveďami ako skutočnosť významnú a znižujúcu hodnovernosť obsahu
týchto svedeckých výpovedí. Z uvedeného vyhodnotenia mal okresný súd preukázané vykonanie diela
žalovaným pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011, a teda splnenie jeho zmluvnej

povinnosti vo fakturovanom rozsahu. Z výpovede žalovaného, žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov p.
W., p. E., p. K. i p. B.C. nevyplývalo, že by jednotliví pracovníci vykonávajúci zateplenie objektu JOKO
v Čadci odovzdávali zrealizované plnenie žalobcovi prostredníctvom zápisnice. Zmluvne dojednaný
spôsob odovzdania diela, tak ako vyplýval z článku VIII. bod 2. Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011
uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, teda pri realizácii

predmetného plnenia dodržaný nebol, avšak predmetné plnenie žalovaného bolo žalobcovi odovzdané,
o čom svedčí samotná skutočnosť existencie zateplenia predmetnej budovy, ktorá medzi účastníkmi
sporná nebola. Pri dohodnutej cene za dielo, tak ako dohoda o cene za dielo vyplýva z článku VI. bod
1. Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 v sadzbe 9,5 Eur za 1 m2, žalovaný dôvodne uplatnil (po redukcii v
rozsahu čiastočného späťvzatia) dohodnutú cenu za dielo v sume 1.051,33 Eur, ktorá mu bola priznaná

ako právo na zaplatenie ceny za dielo. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že dielo podľa zmluvy malo
vady a tiež, že faktúra č. 14/2012 bola vyúčtovaním plnenia žalovaného pri odstraňovaní vád diela, bolo
obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu tieto tvrdenia preukázať, t.j. preukázať, že dielo malo vady, z
titulu existencie ktorých si žalobca ako objednávateľ voči žalovanému ako zhotoviteľovi riadne uplatnil
nároky z vád. K tomuto tvrdeniu nebol žalobca efektívne dôkazne aktívny v konaní o vzájomnom návrhu.

I keď zo svedeckej výpovede svedka V. K., ako aj svedka M. B. vyplývalo, že zateplenie, a to jeho
povrchová úprava, malo nedostatky, nakoľko došlo k zatečeniu farby, tieto nedostatky boli opravené. V
konaní však nebolo preukázané, že išlo o vady plnenia zrealizovaného žalovaným pre žalobcu práve na
základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 a tiež, že by si sám žalobca uplatnil voči žalovanému z tohtotitulu konkrétne nároky z vád plnenia žalovaného. Z uvedeného preto nebolo možné, podľa okresného
súdu, túto časť obrany žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu hodnotiť ako dôvodnú. Rovnako obrana
žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu, v rámci ktorej poukazoval na skutočnosť či už vyplatenia prvej

faktúry vystavenej žalovaným na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011 v sume 2.432 Eur alebo
na skutočnosť, že na sumu 1.425 Eur vystavil žalovaný pôvodne faktúru pod č. 13/2012 a následne
na to isté plnenie faktúru pod č. 14/2012, nehodnotil okresný súd pri skonštatovaní preukázania vyššie
uvedeného záveru o dôvodnosti uplatneného práva žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo
v sume 1.051,33 Eur ako významnú a efektívne spochybňujúcu uvedené konštatovania okresného

súdu a vyvracajúcu záver o dôvodnosti uplatnenej ceny za dielo. Skutočnosť, prečo žalovaný vystavil
na sumu 1.425 Eur pôvodnú faktúru pod č. 13/2012 a následne faktúru pod č. 14/2012, žalovaný v
konaní uspokojujúco ozrejmil s tým, že pôvodne faktúru č. 13/2012 zaslal na potvrdenie žalobcovi, ktorý
ju však nevrátil, na základe čoho následne vystavil žalovaný faktúru č. 14/2012 a prípadný nesúlad
takéhoto postupu žalovaného s právnou úpravou vyplývajúcou z predpisov o vedení účtovníctva nemala
v pomeroch tohto konania relevantnosť vo vzťahu k záveru o dôvodnosti uplatnenia práva žalovaného na

zaplatenie dohodnutej ceny za dielo v sume 1.051,33 Eur. Po úkone čiastočného späťvzatia vzájomného
návrhu za súhlasu žalobcu zostalo predmetom konania okrem uplatnenej dohodnutej ceny za dielo v
sume 1.051,33 Eur i právo žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 0,5 % denne zo sumy
1.051,33 Eur od 15.10.2012 až do zaplatenia, vo vzťahu ku ktorému poukazoval žalovaný na dojednanie
vyplývajúce z článku IX. bod 1. Zmluvy o dielo zo dňa 20.6.2011. Podľa okresného súdu z čl. IX. bod 1.

zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že v tomto zmluvnom článku si zmluvné strany dojednali zmluvnú
pokutu a presne vymedzili podmienky jej vzniku. Tento zmluvný článok preto nemohol byť hmotno-
právnym základom uplatnenia úroku z omeškania v sadzbe 0,5 % denne, tak ako to učinil žalovaný. K
záveru, podľa ktorého by označený zmluvný článok bol dojednaním o úroku z omeškania 0,5 % denne v
prípade omeškania sa so zaplatením faktúry, podľa okresného súdu nebolo možné dospieť ani výkladom

tohto zmluvného dojednania, a to vzhľadom na jeho jednoznačný a presný obsah svedčiaci dojednaniu
o zmluvnej pokute. Z uvedeného preto okresný súd priznal žalovanému ako dôvodný úrok z omeškania
v zákonnej sadzbe, o výške ktorej mal vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.) a v
právnej rovine aplikoval hmotno-právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s úpravou ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania priznal okresný súd

žalovanému odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol v konaní sp. zn. 19Cb 42/2013 žalobcovi doručený
odpor žalovaného, v obsahu ktorého žalovaný uvádzal tvrdenie o existencii jeho práva na zaplatenie
ceny za dielo vyúčtované faktúrou č. 14/2012, a ktorým momentom bol žalobca preukázateľne vyzvaný
na zaplatenie tejto pohľadávky žalovaného (č.l. 36 spisového materiálu v predmetnej sporovej veci).
Okresný súd na uvedené poukázal vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že predmetnú faktúru neeviduje vo

svojom účtovníctve. Vo zvyšnej časti uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný ešte v štádiu pred vylúčením vzájomného návrhu na samostatné
konanie napriek predloženému písomne vyhotovenému právnemu úkonu jednostranného započítania
pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.10.2012, tak ako je v spise na č.l. 16 a ktorý právny úkon

mal zrealizovať žalovaný voči žalobcovi, navrhoval pohľadávku uplatnenú v konaní žalobcom voči
žalovanému zamietnuť, nebolo možné pri takomto spôsobe uplatnenia práva zo strany žalovaného
prihliadať na právny úkon žalovaného - jednostranné započítanie práv a záväzkov zo dňa 30.10.2012.
Tým, že žalovaný navrhoval žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.753,74 Eur spolu s príslušenstvom a
zmluvnoupokutouzamietnuťažalovanémupriznaťprávouplatnenévzájomnýmnávrhom,sámžalovaný

popieral účinky právneho úkonu jednostranného započítania, a teda poprel existenciu vôle pri realizácii
tohto jednostranného úkonu započítania spôsobiť právne dôsledky s takýmto právnym úkonom spojené.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pri zohľadnení procesného
zavinenia žalovaného na zastavení konania o vzájomnom návrhu v časti o zaplatenie 373,67 Eur

spolu s príslušenstvom, v ktorej časti konštatoval procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania
o vzájomnom návrhu podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ako aj pri zohľadnení skutočnosti
čiastočného zamietnutia žaloby. Pomerom pohľadávky uplatnenej žalovaným v konaní o vzájomnom
návrhu dospel okresný súd k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalovaného v konaní o vzájomnom
návrhu žalovaného, ktorý zodpovedá 14,83% a k percentuálnemu vyjadreniu neúspechu žalovaného v

konaní o vzájomnom návrhu, ktorý zodpovedá 85,17%. Väčší úspech v konaní o vzájomnom návrhu má
preto žalobca, ktorý má právo na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia v rozsahu čistého úspechu
žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu, ktorý predstavuje 70,34 % (85,17 % mínus 14,83 %), a pretomu priznal účelne vynaloženú náhradu trov konania v konaní o vzájomnom návrhu žalovaného, celkom
v sume 475,53 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca poukázal na to, že sa voči tvrdeniam žalovaného bránil tým, že plocha na zatepľovanie na

objekte Jozef Kondek - JOKO a syn nebola 2.200 m2 ako to uvádza zmluva. Žalobca uhradil žalovanému
sumu2.432Eur,čočiníprácenaploche256m2.Žalovanýsineviedolžiadnuevidenciuvykonanejpráce,
pričom žalobca si viedol tzv. šichtovnicu, do ktorej si zapisoval úplne iné skutočnosti ako tie, ktoré sú pre
žalovaného potrebné na výpočet odmeny za dielo. Žalobca pracoval na zateplení objektu najviac času, a
preto zateplil určite väčšiu plochu ako žalovaný, z čoho nepriamo vyplýva, že žalovaný zateplil menej m2
objektu ako žalobca. Žalobca ďalej poukázal na to, že chcel predložiť súdu ako listinný dôkaz fotografie

objektu, aby tým preukázal približnú výmeru, resp. skutočnosť, že objekt má okná, ktoré zatepľované
neboli. Podľa žalobcu navrhnutý svedkovia potvrdili, že účtovali žalobcovi odmenu iba raz. V roku 2011
odmenu za vykonanie diela účtoval aj žalovaný, a to vo výške 2.432 Eur za zateplenie 256 m2. Pokiaľ
okresný súd dospel oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výňatkami zo stavebného denníka k
záveru, že žalovaný preukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti vykonať pre žalobcu dielo na základe

Zmluvy o dielo zo dňa 20.06.2011 v rozsahu 150 m2, v nadväznosti na čo dôvodne vystavil faktúru č.
14/2012, tak súčasťou výňatkov zo stavebného denníka neboli údaje o výmere zateplenej plochy a o
tom, ktorý živnostník toto zateplenie uskutočnil. Rozhodnutie okresného súdu je v tejto časti zmätočné.
Zo záveru okresného súdu skôr vyplýva, že žalovaný zateplil v časovom období od 18.06.2011 do
08.08.2011 plochu 150 m2, čo pravdepodobne nezodpovedá realite, pretože účastníci konania si sami

dohodli,žežalovanýmôževystaviťnazákladeakýchsivýpočtovfaktúrunasumu2.432Eurzavykonanie
zatepleniaplochy256m2.Okresnýsúdtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamitým,žežalovaný
vystavil faktúru až v septembri 2012, čo je viac ako 1 kalendárny rok od časového obdobia, do akého
mal okresný súd listinné dôkazy. Okresný súd nesprávne rozhodol i z toho dôvodu, že ospravedlnil
žalovaného a oslobodil ho spod povinnosti odovzdávať protokolárne dielo. Podľa žalobcu cena za dielo

bola stanovená 9,50 Eur/1m2, pričom m2 je veličina, ktorú žalovaný vie zmerať a evidovať si svoju prácu.
I z fotografií, ktoré ako dôkaz okresný súd odmietol vykonať, mohol zistiť, že žalovaný si vedel svoju
prácu zmerať, zaevidovať a následne ju vyúčtovať. Keďže tak neurobil, nepreukázal odovzdanie diela v
dodatočnej výmere 150 m2, a preto žaloba mala byť zamietnutá. V súdnom spise sa nenachádza žiaden
dôkaz, ktorý by objektívne poskytoval dostatočný podklad pre výpočet výmery zateplenej plochy. V tejto

súvislosti poukázal i na závery vyjadrené v rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 3768/2008. Podľa žalobcu
súčasťou spisu nie je žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosti umožňujúce súdu založiť úvahu na určitom
kvantitatívnom posúdení základných súvislostí. Navrhol vzájomný návrh zamietnuť s priznaním náhrady
trov odvolacieho konania.

Žalobca v doplnení elektronického podania, doručenom okresnému súdu dňa 01.07.2015, predložil i
prílohy, a to fotografie na č.l. 170 - 180 spisu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Uviedol, že Zmluva o dielo zo dňa 20.06.2011 uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a

žalovaným ako dodávateľom obsahuje ako dvojstranný právny úkon všetky podstatné náležitosti, je
preto platná a obsah, ako bol dojednaný a podpisom potvrdený, je záväzný pre obe zúčastnené
strany. Podpísaním zmluvy vznikol žalobcovi záväzok zaplatiť žalovanému za vykonané dielo cenu, a
to vypočítanú spôsobom uvedeným v čl. VI. bod 1. zmluvy, teda za 1 m2 zateplenia 9,5 Eur, viazanú
na výmeru zatepľovanej plochy 2.200 m2. Niet preto pochýb, že žalobca pri uzatváraní zmluvy túto

výmeru vedel, naviac, žalobca si objednával práce od žalovaného, preto túto výmeru musel oznámiť
pri uzatváraní zmluvy žalovanému práve on. O výmere nie je pochýb ani vzhľadom k tomu, že ju
potvrdili aj svedkovia v priebehu konania, a to p. V. H. a p. V. K. a rovnako aj spoločnosť Jozef
Kondek - Joko a syn v e-mailovej komunikácii zo dňa 6.11.2013, preto tvrdenia žalobcu uvádzané v
odvolaní a fotodokumentácia tvoriaca prílohu odvolania je absolútne irelevantná a výpočty uvádzané

vo fotodokumentácii sú nepodložené a vierohodne nepreukázateľné. Žalovaný ďalej poukázal na to, že
tvrdenia žalobcu počas konania i v odvolaní sa rozchádzajú a v niektorých častiach sú protichodné.
Ak si žalobca viedol tzv. šichtovnicu, do ktorej zapisoval však iné skutočnosti ako tie, ktoré sú pre
žalovaného potrebné na to, aby si mohol vyrátať svoju odmenu za dielo, odporuje to tvrdeniu žalobcu,a teda ani žalobca by nedokázal preukázať, či bol pri zatepľovaní najviac času a keby aj bol, nie je to
veličina rozhodujúca, či naozaj zateplil väčšiu plochu ako žalovaný. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ani
nebol pri zatepľovaní objektu stále, žalovaný poukázal na svedecké výpovede, ktorými bol preukázaný

opak. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že aj ostatní pracovníci mali dohodnutí výpočet ceny
za 1 m2 9,5 Eur pri celkovej výmere objektu 2.200 m2, preto je nevyplatená cena po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 1.051, 33 Eur preukázaná a nie je rozhodujúce koľkokrát si žalovaný
účtovalcenu.Odvolaniežalobcužalovanýpovažovalzaplnenedôvodné.Konštatoval,žerozsudoksúdu
prvého stupňa je vecne správny, netrpí žiadnymi vadami a plne sa s ním stotožnil. Podľa žalovaného

prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom detailne vysvetlil dôvody svojho meritórneho rozhodnutia
a jeho skutkové a aj právne závery z vykonaného dokazovania sú správne. Podľa žalovaného odvolanie
je neurčité, chaotické a pozostáva zo špekulatívnych tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku 2. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.051,33 Eur spolu s príslušenstvom a v
závislom výroku 4. o trovách prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v

pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/381/2015-199 zo dňa 02.03.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkomkonaniaprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.bolomiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.03.2016, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom

odvolaní zo dňa 26. júna 2015 a z nich len tých, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností oproti
tvrdeniam a skutočnostiam, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd primárne uvádza, že pri vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu bol určujúci skutkový
stav, ktorý bol zistený súdom prvého stupňa a ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1

O.s.p. za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213
O.s.p., ako aj za prihliadnutia vykonanej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p.,ktorábolasúčasťoupredvolanínanariadenépojednávania,akoajvyplývalazobsahuZápisniceo
pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 5.5.2015, konkrétne na č.l. 124 spisu. Krajský súd zvýrazňuje
procesný charakter odvolacieho konania, ktorý sa riadi systémom neúplnej apelácie. Podstatou neúplnej

apelácie je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným na súde prvého stupňa (§
213 ods. 1 O.s.p.), z ktorého sú stanovené výnimky, len za splnenia ktorých môže byť skutkový stav
zmenený či doplnený zopakovaním a doplnením dokazovania.

Za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd mohol prejednať vec len v rozsahu a z tých

odvolacích dôvodov, ktoré žalobca vymedzil vo svojom písomne podanom odvolaní zo dňa 26. júna
2015. Prejednaním veci krajský súd zistil, že odvolanie obsahuje i nový dôkaz, ktorý žalovaný nepredložil
pred súdom prvého stupňa, a to fotodokumentáciu, vo vzťahu ku ktorej žalobca netvrdil dôvod podľa
ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal dôvod v zmysle ust.
§ 205a ods. 1 O.s.p., nebolo možné sa zaoberať vecou na základe týchto novo predložených dôkazov,

pripojených k podanému odvolaniu.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.051,33 Eur spolu s príslušenstvom, krajskýsúd primárne poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho
súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, obsiahnutými v odôvodnení rozsudku
okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z

titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné
skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku
okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože
zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v

súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 09. októbra 2009, podľa ktorého ...
„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z uvedeného vyplýva,

že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom v požiadavke riadneho
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho postačuje odkázať na závery rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu len
zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to
vyplývazozákonnéhoust.§219ods.2O.s.p.,čojeajvzhodesjudikatúrouÚstavnéhosúduSR.Krajský

súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu
prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu sa po
skutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmitýkajúcimisaodvolanímnapadnutéhovýrokurozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza

nasledovné.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, obsiahnutými v písomne podanom odvolaní zo dňa 26. júna
2015 krajský súd uvádza, že pri ich hodnotení a posúdení bolo nevyhnutné vychádzať zo skutkového
vymedzeniažalobnéhonároku.Krajskýsúdzvýrazňuje,žežalovanývpodanomvzájomnomnávrhu,ako

i následne v písomných podaniach, ústnych vyjadreniach uviedol sumár skutkových tvrdení podľa ust. §
79 ods. 1 O.s.p., z ktorých nepochybne vyplýva, že svoj nárok odvodzoval od uzavretej Zmluvy o dielo
zo dňa 20.6.2011, v ktorej žalovaný vystupoval ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ. Ust. § 79 ods.
1 prvá veta O.s.p. v súvislosti s vyvolaním súdneho konania a prejednaním uplatneného vzájomného
návrhu žalovanému ukladá, aby z predmetného vzájomného návrhu bolo zjavné, čoho sa žalovaný

domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť právny vzťah, práva a povinnosti z neho vyplývajúce, ako
aj, ktorá povinnosť má byť rozhodnutím súdu uložená žalobcovi. Podstatným pre súdne konanie bolo, či
z podaného vzájomného návrhu vyplývala požiadavka žalovaného, čoho a na akom skutkovom základe
sa vzájomným návrhom uplatneného nároku domáha.

Žalobca namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, keď na základe výpovedí svedkov,
oboznámením sa s výňatkami zo stavebného denníka ustálil, že žalovaný zateplil plochu v rozsahu
150 m2 v časovom období od 18.6.2011 do 08.08.2011, čo nezodpovedá realite, keďže i navrhnutý
svedkovia potvrdili, že účtovali žalobcovi odmenu iba raz a v konaní bolo preukázané, že v roku 2011
odmenu za vykonanie diela účtoval i žalovaný, a to vo výške 2.432 Eur za zateplenie 256 m2. Zároveň

namietal, že okresný súd nesprávne právne postupoval, pokiaľ žalovanému priznal uplatnený nárok
bez toho, aby žalovaný preukázal splnenie svojej povinnosti odovzdať preberací protokol. Krajský súd
v súvislosti s prvostupňovým konaním uvádza, že z obsahu podaného vzájomného návrhu v spojení s
čiastočným späťvzatím žaloby vyplynulo, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi pohľadávku na zaplatenie
sumy 1.051,33 Eur titulom vykonania diela zhotoveného pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo zo

dňa 20.06.2011 s dôrazom na určený predmet zmluvy, a to vo výmere zatepľovanej plochy 2.200
m2, za dohodnutú zmluvnú cenu 9,50 Eur/1m2 s tým, že požadovaný nárok predstavuje neuhradenú
časť ceny žalovaným vykonaných prác. Žalovaný tak dostatočne vymedzenými skutkovými tvrdeniami
vyjadril uplatnený vzájomný návrh, ktorý nepochybne mal zmluvný základ a odvíjal sa od uzavretej
zmluvy. Okresný súd preto správne vychádzal z uzavretej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom a tvrdení

žalovaného, žalobcu, výpovedí svedkov, listinných dôkazov, ktoré dôkazné prostriedky sa stali základom
vzájomného návrhu žalovaného a ktorými žalovaný preukazoval svoju pohľadávku voči žalobcovi.
Pokiaľ žalobca v prvostupňovom konaní, i v rámci podaného odvolania tvrdil, že uhradil žalovanému
sumu 2.432 Eur, čo činí práce na ploche 256 m2, pričom i navrhnutí svedkovia potvrdili, že žalobcoviodmenu účtovali iba raz a zo strany žalovaného nebolo preukázané splnenie jeho zmluvnej povinnosti
vykonať pre žalobcu dielo v rozsahu 150 m2, na základe čoho vystavil faktúru č. 14/2012 a takýto
rozsah nebol preukázaný ani výňatkami zo stavebného denníka, tak krajský súd uvádza, že v otázke

rozsahu predmetu prác prvostupňový súd správne vykonal dokazovanie zmluvou o dielo, uzavretou
medzi žalovaným a žalobcom, z ktorej čl. VI. bod 1. vyplynul záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo v
rozsahu, v kvalite a lehotách podľa tejto zmluvy, dohodnutá zmluvná cena za zhotovenie diela je
stanovená za 1 m2 zateplenia na 9,5 Eur/m2 pri výmere zatepľovanej plochy 2.200 m2. Z výpovede
žalovaného, žalobcu, ako i výpovedí svedkov bolo preukázané, že na vykonávaní diela sa podieľalo

spolu so žalovaným, vrátane žalovaného 6 zhotoviteľov. Z e-mailu na č.l. 39 spisu riaditeľa firmy Jozef
Kondek - JOKO a syn (investor) nepochybne vyplývalo, že plocha objektu uvedená v zmluve o dielo
bola 2.200 m2. Svedok V. K., ako i svedok M. B. potvrdili, že na zateplení stavby JOKO v Čadci
pracovalo 6 ľudí ako živnostníkov, pokiaľ ide o plnenie, toto zrealizované bolo. Na predmetnej stavbe
pracovali ako partia, dohoda znela, že sa urobí 2.200 m2 a cena za dohodnutú cenu. Z pripojeného
spisu sp. zn. 19Cb/42/2013, v rámci ktorého bol pôvodne vznesený vzájomný návrh žalovaného, svedok

Q. W. potvrdil vedomosť o písomne uzavretej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, rovnako potvrdil
aj realizáciu plnenia žalovaného pre žalobcu vo väčšom rozsahu ako 150 m2, so zvýraznením, že
rozsah 150 m2 je len časť predmetného plnenia. V predmetnom konaní rovnako svedok V. H. potvrdil
realizáciu zateplenia objektu JOKO Čadca, rovnako potvrdil realizáciu plnenia žalovaného v rozsahu
viac ako 150 m2. Teda, ak v ďalšej vystavenej faktúre č. 14/2012 žalovaným bolo uvedené množstvo

150 m2, tak tento rozsah bol potvrdený výpoveďami svedkov, z čoho správne okresný súd uzavrel, že
zrealizovanéplnenievovzťahukžalobcoviboloajvrozsahu150m2.Pokiaľžalobcavpodanomodvolaní
namietal nepreukázanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu, tak v tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že síce z čl. VIII. bod 2. zmluvy vyplývalo dojednanie, podľa ktorého o priebehu a
výsledku odovzdávajúceho konania zmluvné strany vyhotovia zápisnicu, avšak z čl. VI. bod 3. vyplýval

záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo po dodaní na základe faktúry zhotoviteľa.
Teda, pokiaľ v cene plnenia a platobných podmienkach sa žalobca zaviazal na zaplatenie ceny diela
po dodaní na základe faktúry a z výpovedí svedkov p. W., H., K., B. nevyplývalo, že by k odovzdaniu
zrealizovaného diela došlo formou zápisnice, teda že bolo trvané na dodržaní postupu podľa čl. VIII.
bod 2 zmluvy, potom odvolacia námietka týkajúca sa neodovzdania diela formou preberacieho protokolu

bola zhodnotená ako nedôvodná. Samotná okolnosť, že plnenie žalovaného bolo žalobcovi odovzdané,
bola potvrdená existenciou zateplenia predmetnej budovy, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. V zhode
so záverom prvostupňového súdu i krajský súd preto konštatuje, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o vykonaní prác vyúčtovaných faktúrou v požadovanej cene 1.051,33 Eur, a to nielen listinným
dôkazom-Zmluvouodielo,aleajvýpoveďamisvedkovoprotistojacejvýpovedižalobcu,ktorýrozporoval

predmetný nárok žalovaného.

K námietke žalobcu, že žalovaný vedel svoje práce zmerať a zaevidovať a následne žalobcom
vyúčtovať, je potrebné opätovne poukázať na svedecké výpovede, z ktorých jednoznačne vyplynulo,
že na predmetnom diele pracovalo 6 živnostníkov, pričom z ich výpovede vyplynulo, že práce neboli

pozadeľované, pracovali ako partia. Sám svedok M. B. potvrdil, že každý mal nejaký úsek v m2, ale
nemohol úplne celý tento úsek zrealizovať sám, vzhľadom k tomu, že to technológia nedovoľovala,
takže i z uvedeného nebolo možné od žalovaného vyžadovať presné zaevidovanie m2. Práve i z
matematického vyjadrenia, výpočtu pri rozsahu diela 2.200 m2, ktorý rozsah vyplýval tak z výpovede
svedkov, ako i e-mailovej správy investora a žalobcom nebol vyvrátený pri jednotkovej cene 9,5 Eur/m2

v zohľadnení prvotnej fakturácie žalovaného na sumu 2.432 Eur pri počte 6 pracovníkov vykonávajúcich
dielo, čo nebolo sporné za preukázanej situácie, že nebolo možné jednotlivo na konkrétneho pracovníka
určiť detailný rozsah vykonávaného zateplenia, potom rozdiel medzi cenou už poskytnutého plnenia
žalobcom žalovanému a oprávneným nárokom žalovaného predstavoval okresným súdom priznanú
sumu 1.051,33 Eur. Tento záver krajský súd uvádza k argumentácii žalobcu o nesprávnom posúdení

uplatneného nároku okresným súdom, postupom podľa ust. § 136 O.s.p. a dodáva odvolací súd, že
okresný súd pri ustaľovaní dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu nepostupoval a výšku priznaného
nároku ani neurčoval úvahou. Nebola preto namieste argumentácia odvolateľa odkazom na ust. § 136
O.s.p..

V súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalovaného a obranou žalobcu krajský súd uvádza,
že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120ods. 1 veta prvá O.s.p. následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak
účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok

v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už
z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

stanovenú v ust. § 101 a v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec (rozsudok NS SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).

Krajský súd konštatuje, že žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno, pretože dôkaznými prostriedkami,
a to predloženými listinami a svedeckými výpoveďami, ktoré boli hodnotené prvostupňovým súdom tak

jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za aplikácie ust. § 132 O.s.p., preukázal nielen zmluvný vzťah
medzi žalovaným a žalobcom, ale i poskytnuté plnenie zo strany žalovaného a jeho prevzatie žalobcom.
Okresný súd vyhodnocoval nielen listinné dôkazy, ale i výpovede svedkov vo vzťahu k týmto dôkazom,
ktoré boli vykonané v predmetnej prejednávacej sporovej veci. Vzhľadom k hodnoteniu vykonaných
dôkazov okresným súdom krajský súd nezistil žiadne nedostatky.

K úplnosti krajský súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom, z ktorého hodnotenia
podľa záveru krajského súdu boli prijaté správne skutkové zistenia, sa poukazuje na to, že zákon
v ust. § 132 O.s.p. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného
princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o

vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného
presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť
dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá,
že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva,
až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej

súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota
pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich dôležitosti súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru,

ktoré skutočnosti (o ktorých dôkazy informujú) možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie.
Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie
podanej prostredníctvom dôkazov vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa
zákona vykonáva. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Krajský súd k záveru o správnosti postupu

prvostupňového súdu pri dokazovaní, vyhodnotení dôkazov, poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne
vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97)." Aj v zmysle uvedeného rozhodnutia je potrebné zo strany krajského súdu dodať,že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov
dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú hodnotu,

resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo
dôkazy listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci
záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd
takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov
a jeho odôvodnenie je presvedčivé.

Krajský súd dodáva, že výsledky vykonaného dokazovania potvrdili poskytnuté plnenie zo strany
žalovaného, prevzatie tohto plnenia žalobcom, a tým vznik právnych dôsledkov s účinkami týkajúcimi
sa zaplatenia ceny vykonaného diela zo strany žalovaného. Na základe týchto len doplnení uvedených
krajským súdom žalovaný preukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého plnil a uplatnil
vzájomný návrh o zaplatenie sumy 1.051,33 Eur spolu s príslušenstvom, a preto pokiaľ okresný súd

vzájomnému návrhu žalovaného vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

Odvolací súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto bol rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom
okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a

stavu dokazovania. Krajský súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych
záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Zo strany prvostupňového súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže na
správne zistený skutkový stav bolo aplikované správne hmotné právo, a to Obchodný zákonník a
jeho jednotlivé zákonné ustanovenia v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka upravujú typ
právneho úkonu zmluvy o dielo, ktoré boli správnym spôsobom interpretované.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom
vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.10.2015 a v podaní zo dňa 01.04.2016 uplatnil návrhom náhradu trov
odvolacieho konania. Priznaná náhrada trov konania spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty predmetu odvolacieho konania, podľa návrhu žalovaného v podaní

zo dňa 30.10.2015 a zo dňa 01.04.2016, za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 30.10.2015, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 30.03.2016, 1 x 61,41 Eur, 1
x 1 z 61,41 Eur = 30,70 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur + 1 x 8,58 = 16,97 Eur, náhrada za stratu
času účasťou na vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Žiline dňa 30.03.2016 Považská Bystrica -
Žilina a späť, 2 (začaté) polhodiny x 14,30 Eur = 57,20 Eur. Náhrada cestovného za použitia osobného

motorového vozidla TOYOTA AVENSIS evidenčné číslo PB 565 BF, podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
základná náhrada 0,183 Eur x 67,32 km Považská Bystrica - Žilina a späť = 12,31 Eur + náhrada za
pohonné hmoty 0,955 Eur / 1 l x 5,5 l / 100 km x 67,32 km = 3,53 Eur, spolu 15,84 Eur. Súčtom dôvodné
trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 182,12 Eur. Tarifná
odmena za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu, ako i úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku

dňa 30.3.2016 bola určená z hodnoty veci, a to z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý
rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.051,33 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. z
tejto sumy 1.051,33 Eur bola určená odmena. Z dôvodu, že právny zástupca žalovaného v poslednom
písomnom vyčíslení zo dňa 01.04.2016 uplatnil náhradu odvolacích trov do výšky 169,09 Eur, pričom
podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť

uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), ktoré boli priznané v sume 169,09
Eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na
účet zástupcu žalovaného, za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.