Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204263
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: M. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. 6, XXX XX A., pr. zast.: Mgr. Ivic Štiglitz, advokátka, Šafárikova 8, Rožňava proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 203 eur od 20.1.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203 eur za deň

19.1.2017 súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi originál zmenky vyplnenej dňa 25.2.2010 v Kežmarku k
číslu zmluvy 702900271, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 203 eur s príslušenstvom z titulu

bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadal uložil žalovanému vydať mu originál zmenky zo dňa
25.2.2010.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.2.2010 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver 600 eur. Úver mal splácať v 12 mesačných splátkach
po 98 eur. Doposiaľ zaplatil celkom sumu vo výške 803 eur. Uzavretú zmluvu považoval za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Úver je preto potrebné v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže doterajšie úhrady predstavovali sumu 803 eur, žalovaný sa na jeho úkor obohatil o
203 eur. Ďalej uviedol, že v súvislosti s uvedenou zmluvou o úvere bola vystavená zmenka, ktorá bola
vypísaná na sumu 797,17 eur, čo je v rozpore s § 4 ods. 6 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch, teda
suma v zmenke prekročila zákonom stanovený limit max. 30% istiny spotrebiteľského úveru, v tomto
prípade sumu 180 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.2.2010,
zmenku vyplnenú k zmluve č. XXXXXXXXX a prehľad splátok.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol v prvom rade, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. Poukázal ďalej
na to, že zmluvu o úvere uzatváral so žalobcom ako s podnikateľom, úver bol poskytnutý na účel

podnikania teda nejde o spotrebiteľský vzťah a v takom prípade je potrebné na danú vec aplikovať
Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže ide o tzv. absolútny obchod. Ďalej uviedol, že v čase
uzavretia zmluvy zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Regulácia sa teda riadi
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Takisto poukázal na prekážku rozhodnutej veci,
na ktorú treba prihliadať počas celého konania. O tom, či zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov

už bolo rozhodnuté dňa 27.3.2012 rozsudkom rozhodcovského rozsudku SR 11285/11, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Z hľadiska prekážky rozhodnutej veci je aj prípadná nesprávnosť
rozhodcovského rozsudku bezpredmetná. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR a SR a súdov SR. Uviedol tiež, že zmenka sa používa aj medzi nepodnikateľmi, preto tvrdenie
žalobcu, že zmenka nemá čo hľadať v spotrebiteľských vzťahoch, je nedôvodné. Ďalej namietal, že
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože nenastala ani jedna forma bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 451 OZ. Navrhol preto žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
podmienky konania.

5. Žalobca v replike k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že nejde o určovaciu
žalobu, ale o žalobu na plnenie, pri ktorej sa bezúročnosť úveru rieši iba ako predbežná otázka. Trval

na tom, že uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ, nie ako podnikateľ, teda ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom
poukázal na § 52 OZ. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania opaku je na žalovanom. Takisto poukázal
na to, že rozhodujúcim je skutočný účel úveru, nie formálne označenie účastníka zmluvy. V tomto smere
poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov. K námietke res iudicata uviedol, že rozhodcovský
rozsudok mu nebol nikdy doručený, preto je nevykonateľný. Tento rozsudok bol vydaný na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, teda je nulitný a materiálne nevykonateľný. K námietke možnosti
použitia zmenky uviedol, že nespochybňuje použitie zmenky, namieta však presiahnutie limitu na jej
vyplnenie podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ. Námietku, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu považoval za
nedôvodnú, pretože ak je úver bezúročný a bez poplatkov, potom zaplatil žalobca viac, ako bol povinný.

6.Žalovanývdupliketrvalnasvojom1.vyjadrení.Krozhodcovskejdoložkeuviedol,žeišloonevýhradnú
doložku, teda táto nie je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa tohto ustanovenia je neprijateľnou iba
podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.Platnosťprávnehoúkonutrebahodnotiťvčaseuzavretiazmluvyabezhypotetickéhozvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Je pritom logické, že pokiaľ zo strany dlžníka

dôjde k porušeniu povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, je práve dodávateľ nútený obrátiť sa na
príslušný orgán so žiadosťou o ochranu jeho práv. Následky tohto kroku už upravuje procesné právo,
nie rozhodcovská doložka. Spotrebiteľ má pritom možnosť obrátiť so žalobou z titulu porušenia jeho
práv na súd. V danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo podľa zákona o rozhodcovskom konaní,
teda nešlo o konanie právne neupravené právnym predpisom. Prípustnosť riešenia aj spotrebiteľských

sporov v rozhodcovskom konaní vyplýva aj § 4 ods. 2 písm. r) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a akruálne z § 9 ods. 2 písm. v) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Žalobca v reakcii na výzvu súdu uviedol, že peniaze z úveru použil na úhradu nájomného a krytie
bežných potrieb rodiny, t.j. na osobnú spotrebu. Poprel použite peňazí na iné účely. Doklady o ich

použití však už nemá. Zároveň uviedol, že v pochybnostiach, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno má dodávateľ, a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/70/2010.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom
súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na

podanej žalobe, pričom zopakoval dôvody uvedené v žalobe. Žalobca na pojednávaní popísal uzavretie
zmluvy, pričom uviedol, že peniaze potreboval spolu s exmanželkou na zaplatenie nájomného, na čo
ich aj reálne použili. Zastavili sa preto v pobočke žalovaného. Pracovníčka žalovaného sa ho opýtala,
či podniká s tým, že v takom prípade im úver skôr schvália. V tom čase bol zamestnaný, ale mal ešte
aj živnosť. Pri uzatváraní zmluvy neudával, na čo potrebujú peniaze. Živnosť nakoniec zrušil, pretože

mu narastali dlhy na odvodoch do poisťovní.9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a spisom rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11285/11
zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.2.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, v ktorej bol žalobca
označený údajmi samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol
žalobcovi sumu vo výške 600 eur, ktoré mal splatiť spolu s poplatkom vo výške 576 eur v 12 splátkach
po 98 eur počnúc dňom 25.3.2010. V deň uzavretia zmluvy žalobca podpísal zmenku, v ktorej nebola

vyplnená dlžná suma a dátum, od kedy bol žalobca povinný zaplatiť zmenkový úrok z dlžnej sumy 0,25
% denne. V zmenke bol žalobca označený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaný vyplnil
zmenku na sumu 797,17 eur. Žalobca zaplatil od 16.3.2010 do 12.10.2015 spolu sumu vo výške 803 eur.
Dňa27.3.2012vydalStályrozhodcovskýsúdzriadenýspol.Slovenskározhodcovská,a.s.rozhodcovský
rozsudok, ktorým rozhodol o nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným, a to tak, že zaviazal žalobcu, aby zaplatil žalovanému sumu 797,17 eur s príslušenstvom.

Uvedené skutočnosti ani neboli sporné okrem toho, či uzavrel žalobca zmluvu ako fyzická osoba alebo
ako podnikateľ.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o

úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

18. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo,
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, V súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 457 OZ, zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany pre spotrebiteľa, pričom tvrdil, že zmluvu uzatváral
ako fyzická osoba a peniaze použil na súkromné účely. Na druhej strane tu bola námietka žalovaného
týkajúca sa prekážky rozhodnutej veci, teda existencie neodstrániteľnej prekážky v konaní, ktorá, ak by
boladôvodná,bymalazanásledokzastaveniekonania.Posúdenienámietkyvznesenejžalovanýmúzko
súvisí s posúdením, či žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo ako podnikateľ.

Súd sa preto v prvom rade vysporiadal s tým, v akom postavení vystupoval žalobca pri podpise zmluvy a
s prípadnou prekážkou rozhodnutej veci a následne posudzoval, či došlo k bezdôvodnému obohateniu
zostranyžalovanéhoačiježalovanýpovinnývydaťžalobcovizmenkuvystavenúvsúvislostisuzavretou
úverovou zmluvou.30. Žalobca bol v zmluve v 1. rámčeku označený ako živnostník, teda ako podnikateľ. V zmluve je
zároveň predtlačená formulácia, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

podnikania.“ Z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že obchodní zástupcovia žalovaného mali príkaz
vpisovať do zmlúv údaje o dlžníkoch ako o podnikateľoch, ak zistili, že títo vlastnia živnostenské
oprávnenie. Na jednej strane je tu teda tvrdenie žalobcu, že peniaze použil na osobnú potrebu, kým
na druhej strane je tu tvrdenie žalovaného o účele úveru. Žalovaný poukazoval na obsah zmluvy,
slobodnú vôľu žalobcu vstúpiť do právneho vzťahu s ním a na potrebu chrániť aj jeho dobrú vieru,

neuviedol však žiadne bližšie skutočnosti, ktorými by preukázal, že žalobca skutočne žiadal peniaze
na účely podnikania, príp. nejaké iné doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutočne žiadal
peniaze na účely podnikania. Predtlačenú formuláciu v zmluve o účele použitia poskytnutých peňažných
prostriedkov, ktorú dlžník nemôže zmeniť a ktorú pri podnikateľoch mali pracovníci žalovaného vypĺňať,
súd nepovažuje za dostatočnú na preukázanie účelu využitia poskytnutého úveru, najmä ak sú tu
vyššie uvedené pochybnosti. V tomto smere potom neobstojí ani námietka ochrany dobrej viery

žalovaného, keď svojím správaním sám obchádzal zákon za účelom obmedzenia aplikácie predpisov
o ochrane spotrebiteľa, pričom z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaný reálne účel poskytnutia úveru
ani nezisťoval. Naviac z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca ukončil podnikateľskú
činnosť po zhruba 2 mesiacoch od uzavretia zmluvy, čo tiež nasvedčuje tomu, že úver vo výške 600
eur nemal pre jeho podnikanie nejaký význam. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy

pritom platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel,
že žalobca vystupoval pri uzatváraní ako spotrebiteľ a peniaze použil na svoju súkromnú spotrebu.

31. Súd následne pristúpil k posúdeniu námietky prekážky rozhodnutej veci. Podstatným pre
posúdenie uvedenej námietky je, či rozhodcovská doložka uvedená v úverovej zmluve je vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvy platná.

32. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená
len vo všeobecných podmienkach. Táto je písaná drobným písmom, začína približne v strede bodu
15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, teda nie je ani písaná ako samotný odsek, pričom túto

si žalobca osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam
upravených v zmluve a všeobecných podmienkach. Znenie tejto doložky pritom núti žalobcu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súdu (súdu sú z úradnej
činnosti pritom známe iba prípady, keď bol žalobcom v rozhodcovskom konaní žalovaný, pričom je

súdu tiež známe, že prípadné námietky žalovaných ohľadne spotrebiteľského charakteru zmlúv a
potreby aplikácie predpisov na ochranu spotrebiteľa zväčša nie sú žiadnym spôsobom zohľadňované).
Rozhodcovskú doložku v tomto znení, ktorá bola žalobcovi v podstate nanútená, keďže nemal možnosť
ju odmietnuť, súd považuje na neprijateľnú podmienku. Takýmto spôsobom rozhodli mnohé súdy v
SR. Krajský súd v Trnave napr. v rozhodnutí sp. zn. 10Co/326/2010 zo dňa 9.8.2011 konštatoval, že

neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje
výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania
sporu spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

33. Súd k tejto otázke ešte poznamenáva, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť
rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
doložky nevyplýva, že by žalobca vôbec mal možnosť voľby a ak by ju aj mal (čo súd nemal preukázané),
z predložených listín nevyplýva, že by sa mu poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. V rozhodcovskej doložke
absentujú akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského

konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr.
o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v
zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď
rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd), aleboo tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň
o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v
prípadnom rozhodcovskom konaní. Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených

okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v dôsledku toho neplatná.

34. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou
zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia určitého orgánu. V tomto

smere sa konajúci súd stotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo
232/2012, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na predmet konania súd túto otázku posúdil ako predbežnú
otázku.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk súd dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva ako zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku a
patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti zmluvných strán z úverovej zmluvy sa
teda riadia Obchodným zákonníkom. Ak však ide o spotrebiteľský úver, okrem úpravy v Obchodnom
zákonníku je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a takáto

zmluva musí obsahovať náležitosti upravené v tomto zákone. Zároveň dohodnuté práva a povinnosti v
spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť v rozpore s § 52 a nasl. OZ.

36. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Uvedená zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 4 ods. 2
písm. g), h), i), j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere.

37. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez

poplatkov v zmysle cit. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Žalovanému preto vzniklo právo na vrátenie iba
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalobca
z poskytnutého úveru 600 eur zaplatil žalovanému sumu 803 eur, čo mal súd preukázané z výpisov
žalovaného, teda preplatil poskytnutý úver o sumu 203 eur. Uvedený prípad pre účely posúdenia vzniku
bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže

po posúdení okolností uzavretia zmluvy a jej náležitostí konajúci súd dospel k záveru o bezúročnosti
úveru, teda žalobcovi odpadla povinnosť zaplatiť žalovanému viac, ako mu bolo poskytnuté. Ak by aj
neprichádzalo do úvahy posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (čo z vyššie uvedených
skutočností podľa názoru súdu prichádza), bolo by možné uvedený prípad posúdiť ako plnenie zo
zmluvy, ktorá je v časti neplatná, keďže odplatu vo výške dosahujúcej 96 % z poskytnutej istiny je možné

považovať za odplatu dohodnutú v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) a aj s dobrými mravmi, t.j.
ako neplatnú, a to už len s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných úveroch
v čase podpisu zmluvy (priemer úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka v čase
uzavretia zmluvy bol 8,14 % ročne - viď webová stránka http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-
institucie/banky/statisticke-a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova statistika-uvery).

K námietke žalovaného ohľadne nestanovenia maximálne možnej prípustnej výšky odplaty v čase
uzavretia zmluvy súd poznamenáva, že skutočnosť, že v § 53 ods. 6 OZ nebola uvedená číselná
hodnota maximálnej odplaty ešte neznamená, že táto mohla byť určená veriteľom bez akýchkoľvek
obmedzení. Posúdenie maximálnej odplaty zákonodarca ponechal na aplikačnú prax súdov, ktorá úroky,
resp. odplaty už vo výške 100% vyššej ako priemerné úrokové sadzby považovala na neplatné (v danom

prípade odplata prevyšovala priemer úrokových sadzieb o viac ako 1 000%)

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenou
sumou zo strany žalobcu a sumou skutočne poskytnutého úveru. V časti týkajúcej sa zaplatenie úroku

z omeškania za deň 19.1.2017 súd konanie zastavil, keďže vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní ohľadne spresnenia tohto nároku v tom smere, že úrok z omeškania za tento deň
nepožadujú, súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 144 a 145 ods. 2
C.s.p.39. Pokiaľ ide o nárok na vydanie zmenky, ktorá bola žalobcom podpísaná pri uzavretí zmluvy, vzhľadom
na záver, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dal súd za pravdu žalobcovi, že táto

zmenka bola vypísaná v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia mohla
byť zmenka vypísaná vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade teda maximálne vo výške
780 eur (600 eur istina a 180 eur ako 30% z istiny). Zmenka bola žalovaným vypísaná na sumu 797,17

eur, čo prevyšuje obmedzenie uvedené v tomto ustanovení. Žalovaný je preto povinný túto zmenku
vydať žalobcovi. Aj v tejto časti preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

40. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu súd len poznamenáva,
že v danom prípade nešlo o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ale o žalobu na plnenie, kde
sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.

41. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa doručenia žaloby
žalovanému, k čomu došlo dňa 19.1.2017. Keďže žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením (odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby, ktorej doručenie súd považoval za výzvu žalobcu na plnenie), súd ho
zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Keďže

záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 v zmysle
prechodných ustanovení upravených v § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 nar.
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 20.1.2017 (od ktorého žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby
požadoval úroky z omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%, preto by žalobca
mohol požadovať úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v nižšej
výške, preto mu ho súd priznal.

42. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu pokiaľ ide o požadované
plnenie (procesne zavinil zastavenie konania iba v nepatrnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania za 1
deň) a súd vyhovel aj jeho návrhu na vydanie zmenky, teda má nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovaného. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.