Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu: Z. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX,
XXX XX Z., právne zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01
Stará Ľubovňa proti žalovanej: M. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX, XXX XX Z., v konaní o zrušenie a
vyporiadenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 7C/73/2016 - 42 zo dňa 23.10.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II.

II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že
prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že ho zaviazal na zaplatenie finančnej
náhrady voči žalovanej. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe takto zisteného skutkového stavu:

„Žalobca spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely reg. D.
evidované na mape určeného operátu parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 661 m2, zapísaných na
kat. územia Z., zapísaných na LV č. XXXXX, a to žalobca v podiele 2/3 a žalovaná v podiele 1/3 z celku.
Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely reg. E evidovanej na mape určeného operátu parcela č. XXX -
orná pôda o výmere 296 m2 a parcely XXXX - orná pôda o výmere 305 m2, zapísaných na LV č. XXXX
kat. územia Z., ktoré priamo susedia so spornou parcelou KN E č. XXXX.
Za nespornú skutočnosť súd považuje i to, že medzi stranami sporu prebehla komunikácia o možnosti

zámien podielu na spornej parcele s inými parcelami vo vlastníctve či už žalobcu alebo žalovanej, avšak
k vzájomnej dohode medzi stranami sporu nedošlo.
Súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť i hodnotu spornej nehnuteľnosti vo výške 5,38 eur za
m2, ktorú navrhol žalobca v žalobe. V zmysle predloženého znaleckého posudku F.. M. H., ktorá
hodnotila poľnohospodársku pôdu v kat. území Z. u obdobného pozemku - orná pôda, stanovila hodnotu
nehnuteľnosti vo výške 3,03 eur, čo je o 2,35 eur menej ako navrhoval žalobca. Samotná žalovaná v
podaní zo dňa 6.7.2016 navrhla vyporiadanie tak, aby sporná nehnuteľnosť bola jej prikázaná do jej

výlučného vlastníctva a žalovaná bola povinná vyplatiť žalobcu v sume 2.371,50 eur čo v prepočte
predstavuje sumu 5,38 eur za m2, teda žalovaná akceptovala hodnotu pozemku stanovenú žalobcom
vo výške 5,38 eur za m2. Pričom žalovaná tento svoj postoj prezentovala taktiež aj na pojednávaní.Taktiež zo strany žalovanej nebola rozporovaná skutočnosť, že spornú nehnuteľnosť užíva výlučne
žalobca“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 141, 142 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 1
Zákona č. 180/95 Z. z., pričom s poukazom na nemožnosť reálneho rozdelenia predmetu sporu, nakoľko
by došlo k vzniku menších pozemkov, než je to v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona č. 180/95 Z. z.. Prikázal
predmet konania do výlučného vlastníctva žalobcu s poukazom na jeho dvojtretinový spoluvlastnícky

podiel, ako aj na skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosti užíva výlučne sám a je aj vlastníkom vedľajších
parciel, pričom za primeranú náhradu považoval sumu 5,38 eur za meter štvorcových, pričom túto sumu
akceptovali obe strany sporu. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
s poukazom na úspech žalobcu vo veci.

4. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, ktorá poukázala na skutočnosť, že

žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd zasielal poučenie podľa
vtedy platného procesného predpisu. Toto jej však bolo doručené až za účinnosti Civilného sporového
poriadku, ktorý obsahoval odlišné poučenie o práve zvoliť si advokáta. Z toho to dôvodu bolo porušené
jej právo na spravodlivý proces, nakoľko nebola poučená v zmysle aktuálneho Civilného sporového
poriadku. Taktiež poukázala na to, že znalecký posudok predložený v konaní na určenie hodnoty pre

hodnoty nehnuteľností bol neaktuálny a netýkal sa predmetu sporu. Predmet sporu v súčasnosti je
podľa územného plánu obce určený na výstavbu, čo vyplýva z potvrdenia obce Z. je jeho hodnota
vyššia. Súdom ustálená hodnota 5,38 eura za meter štvorcový je neprimerané nízka a nespravodlivá.
Keďže prebieha už územne konanie pre stavbu F. a keďže pre stavebné pozemky platí iný režim ako
pre pozemky poľnohospodárske súdom nariadený spôsob vysporiadania je nespravodlivý. Z vyššie

uvedenýchdôvodovnavrhlanapadnutýrozsudokzrušiťavrátiťsúduprvejinštancienanovéhokonanie.´

5. Žalobca k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná bola poučená uznesením zo
dňa 29.06.2016, teda v účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto súd vykonával poučovaciu
povinnosť podľa procesného predpisu účinného v čase. To, že k prevzatiu uznesenia došlo už za

účinnosti Civilného sporového poriadku súd nemohol predvídať. Z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP
vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti toho to zákona
ostávajú zachované, preto účinky toho to poučenia sú zachované. Žalovaná bola poučená podľa § 30
O. s. p. o možnosť požiadať ustanovenia advokáta, čo však neučinila a toho sa ani nedožadovala,
preto jej žiadne procesné právo nebolo postupom súdu znemožnené a následne si aj zvolila právneho

zástupcu, čo svedčí o tom, že si bola vedomá tejto možnosti. K odvolacej námietke ohľadom znaleckého
posudku žalobca uviedol, že žalovaná cenu nerozporovala naopak bola jej takú istú cenu ochotná
zaplatiť žalobcovi a preto išlo o skutočnosť nespornú. V prípade, že žalovaná nesúhlasila s cenou tam
uvedenoumalamožnosťnavrhnúť doplniťdokazovanianovýmznaleckýmposudkom,čovšakneučinila.
Tento dôkaz bol predkladaný súdu spolu so žalobou počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v

tomto prípade nebolo obligatórnou náležitosťou podania predložiť znalecký posudok k predmetu sporu,
pričom predložená územnoplánovacia informácia bola súdu daná až v odvolacom konaní a samotná
žalovaná neodôvodnila prečo nebola schopná predložiť súdu toto vyjadrenie už v priebehu konania na
súde prvej inštancie. Preto na tento dôkaz nemožno prihliadnuť. Poukázal na to, že žalovaná nemala
návrh na doplnenie dokazovania počas celého priebehu konania. Z týchto dôvodov žiadal potvrdiť

napadnutý rozsudok.

6. Žalovaná k podanému vyjadreniu uviedla, že poučenie zaslané súdom jej bolo doručené už za
účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom súdu vznikla účinnosťou Civilného sporového poriadku
novú poučovacia povinnosť týkajúca sa práva zvoliť si právneho zástupcu. Dovtedy takúto povinnosť

súd nemal. Pôvodná poučovacia povinnosť, teda bola rozšírená o nové poučenie, ktoré staré poučenie
neobsahovalo, preto bolo potrebné poučenie súdom prvej inštancie zopakovať po účinnosti Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie ďalej mylne pri určovaní primeranej náhrady vychádzal z
charakteru pozemku ako poľnohospodárskeho a to, že nehnuteľnosť je určená na výstavbu podstatným
spôsobom mení jej hodnotu. Primeraná náhrada ustupujúcemu spoluvlastníkovi by mala byť náhradou,

ktorá zodpovedá, takzvanej všeobecnej cene, teda cene za ktorú by sa predmetná nehnuteľnosť mohla
predať v mieste kde sa nachádza v čase nadobudnutia vlastníctva, teda podľa ponuky a dopytu. Len
takáto náhrada zabezpečuje spravodlivé vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasila s tým,
že sa vyjadrila súhlasne s náhradou vo výške 5,38 metra štvorcového, nakoľko bolo povinnosťou súduprvej inštancie zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Ak súd prvej inštancie nesprávne určil hodnotu
vypovedanej nehnuteľnosti jedná sa o podstatnú vadu v konaní.

7. Žalobca k podanému vyjadreniu uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že jej bolo znemožnené, aby
uskutočňovala práva zabezpečujúcej jej spravodlivý proces treba posudzovať v kontexte okolností
prípadu, kedy už zo žaloby by bolo zrejme, že žalobca je právne zastúpený a takisto bola prítomna na
pojednávaní, kde bol prítomný právny zástupca žalobcu. Rovnako v rámci predvolania na pojednávanie
bolo uvedené, že ak bude zastúpená je potrebné, aby zástupca predložil plnomocenstvo. Na tieto

skutočností žalovaná nijakým spôsobom nereagovala. Takéto chápanie poučovacej povinnosti zo
strany súdu znamená prílišný formalizmus a nie je zrejme akým postupom súdu došlo k porušeniu
práv žalovanej. Žalovaná si zvolila advokáta až potom, čo nebola úspešná. Pokiaľ sa týka hodnoty
nehnuteľností žalovaná v konaní pred súdom nerozporovala túto cenu, pričom v danom prípade platí
princíp formálnej pravdy teda súd vychádza z nesporných tvrdení strán a pokiaľ žalovaná nerozporovala
cenuabolajuochotnážalobcovizaplatiťtiež,cenabolanespornouskutočnosťou.Anivrámciodvolacích

námietkou žalovaná nešpecifikovala o akú cenu by sa malo jednať podľa jej názoru. Z týchto dôvodov
žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, okrem výroku o náhrade trov konania.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej uvádza, že nemožno prijať formalistický výklad
poučovacej povinnosti vo vzťahu k možnosti zvoliť si advokáta. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že
žalovaná komunikovala zo súdom, pričom sa nedomáhala možnosti, aby jej bol ustanovený advokát o

čom bola poučená. Možnosť zvoliť si advokáta je všeobecne známou skutočnosťou, pričom pokiaľ došlo
k poučeniu zo strany súdu, že môže sa domáhať ustanovenia advokáta, je zrejmé, že k tomuto kroku
možno pristúpiť po tom, čo si strana sporu advokáta samostatne nezvolí. V danom prípade odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že obsah práva na spravodlivý proces je veľmi širokým právom, ktoré vsebe zahŕňa množstvo jednotlivých dielčich práv, pričom prípadné porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, no pre to, aby akékoľvek prípadné
pochybenie súdu bolo považované za porušenie práva na spravodlivý proces možno hovoriť len v

tom prípade, ak ide o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúcu realizáciu práv strán sporu,
ktorý dosiahne určitú intenzitu, ktorá po tom odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, pričom
kontextu konania nepochybne nevyplýva tá skutočnosť, že nedoručenie poučenia podľa Civilného
sporového poriadku predstavovalo porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Vzhľadom na

skutočnosti, na ktoré poukazuje odvolací súd vyššie nemožno túto samotnú skutočnosť hodnotiť ako
porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaná mala v predvolaní uvedené, že v prípade zvolenia si
advokáta musí tento predložiť plnomocenstvo, je zrejmé, že len z tejto písomnosti súdu mala možnosť
sa dozvedieť o tom, že mala takéto právo a javí sa byť len formalisticky využitý dôvod pre podanie
odvolania zo strany žalovanej.

14. Pokiaľ sa týka námietky nesprávne určenej primeranej ceny nehnuteľnosti v danom prípade odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že výška primeranej ceny bola určená v súlade s obsahom spisu a
vyjadrení sporových strán. Z podania žalovanej zo dňa 06.07.2016, z ktorého vyplýva, že súhlasila so
zrušením podielového spoluvlastníctva, ale žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s
tým, že mu vyplatí za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 2.371,50 euro, čo značí sumu za akú navrhoval

prikázať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva aj žalobca, nemožno vykladať inak než tak, že žalovaná
akceptovala navrhovanú cenu ako cenu primeranú, pričom v priebehu pojednávania nenavrhla doplniť
dôkaz na preukázanie inej ceny nehnuteľnosti. Pokiaľ sa týka potvrdenia obce o tom, že predmetná
parcelabudezaradenádoúzemnéhoplánuakoparcelastavebná,jednásaonovotuvodvolacomkonaní
na ktorú odvolací súd neprihliadol v zmysle ust. § 366 CSP, pričom zo spisu nevyplýva, že odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie tieto listiny.

15. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý správne
aplikoval procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Dokazovanie je základný inštitút civilného
procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci Civilného sporového poriadku je zavedený

princíp formálnej pravdy, teda formálnou pravdou sa rozumie, že pri svojom rozhodovaní súd vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán
sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu. V danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, ani o spor v konaní o abstraktnej kontrole
spotrebiteľských vecí ani antidiskriminačný či individuálny pracovný spor, kedy môže výnimočne súd
vykonať aj iné dôkazy, ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v
rámci princípov na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a preto odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody pre ktoré rozhodol ohľadom

výšky náhrady pre spoluvlastníka a to práve s poukazom na postoj žalovanej , ktorá nenavrhla dôkaz
ohľadom inej ceny nehnuteľnosti, naopak z jej vyjadrenia , že za túto cenu chce prikázať nehnuteľnosť
sebe, jasne vyplýva jej súhlas s cenou navrhnutou žalobcom.

16.Podľa§257CSPodvolacísúdzmenilvýrokotrováchkonaniaarozhodoltak,žestranysporunemajú

právo na náhradu trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa názoru odvolacieho
súdu spočívajú v tom, že je v záujme oboch strán sporu do budúcna si vyporiadať svoje podielové
spoluvlastníctvo a to aj cestou súdu, pričom z obsahu spisu vyplýva, že obe strany mali záujem zrušiť
podielové spoluvlastníctvo bez dosiahnutia dohody o tom kto by sa mal stať vlastníkom celej parcely.
Preto je podľa názoru súdu dôvodné, aby si strany niesli trovy konania samostatne. S poukazom na túto

skutočnosť potom odvolací súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).