Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317203031.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému S.
F., R.. XX. XX. XXXX, U.P. XXX/XX, K., o vymoženie 308,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nevylučuje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z
vykonávania exekučného konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 15Er/259/2017.

II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorskému úradu Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške

308,- eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SRSAspA 09750/15 zo dňa 11. 04. 2016, ktorý sa stal
právoplatným dňa 22. 08. 2016 a vykonateľným dňa 03. 10. 2016. Súdny exekútor následne v zmysle §
44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Humenné o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor v Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 12. 2016, ktorá bola
súdu doručená dňa 13. 03. 2017, okrem iného uviedol, že „Oznámenie splnenie povinnosti podľa §
30 ods.3 Exekučného poriadku, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.4.2011 nálezom pod.
sp.zn.: III ÚS 322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole
ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným

súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho
právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný
súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnou konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., musí

reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti
ustanovenej§30ods.3Exekučnéhoporiadku,aleajztohodôvodu,žetentonálezanajehonadväzujúce
postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp.zn.: III. ÚS 322/2010 je individuálnym
normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené, ktoré je
vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Akékoľvek závery ústavného

súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len
účastníkov konania v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnejkontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl.127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v
obsahu ust. § 56 ods.6 zákona č. 38/1993 Z.z. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím
ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144

ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní,
ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä
zásadu „rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v
právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde
k náprave porušených základných práv, medzi iným aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie

(vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku ( vo
vzťahu k čl.1 Protokolu č.1 Európskeho o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť
diskriminovaný ( vo vzťahu k čl.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným
spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého
argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri
vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa
môjho názoru súdny exekútor o svojom a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle §

30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti na základe, ktorých by potenciálne mohol byť
vylúčený z vykonávania exekúcie nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či má z vykonávania
exekúcie vylúči alebo nie a či ma v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo
nie “.

3. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom
exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

5. Podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

6. Podľa ust. § 30 ods.7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke

bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia
veci.

7. Podľa ust. § 30 ods.9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí
oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

8. Podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

9. Podľa ust. § 30 ods.11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v

exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. §
30 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia,

pretože Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na vylúčenie exekútora z
exekúcie. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného
a poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom,
či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodompre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym
exekútorom a povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi
súdnym exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť

vymôcť pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych
predpisoch. V exekučnom konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len
logicky odôvodniť, že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už
bolo povedané vyššie súdny exekútor, ak postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť

nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému.
Dôvodomnavylúčenieexekútorazdôvoduzaujatostipreto niejetvrdenie,žesúdnyexekútorjebývalým
zamestnancom oprávneného.

11. Predloženým rozhodcovským rozsudkom priznal rozhodcovský súd oprávnenému nárok vyplývajúci
z úverovej zmluvy č. 803104892, uzatvorenej dňa 19. 12. 2013 medzi oprávneným a povinným. Svoju

právomoc rozhodcovský súd vyvodil z rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený a povinný uzatvorili spolu
s predmetnou zmluvou o úvere. Oprávnený súdu predložil aj Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným taktiež ako zmluva o úvere dňa 19. 12. 2013.

12. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma

okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej

len „ZoSRK“), je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver. Táto zmluva o úvere je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá máv predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere)aspotrebiteľsazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénákladyspojené
so spotrebiteľským úverom.

17. Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň

povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak
exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy,
respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa
5.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uvádza, že je povinnosťou
súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa článku 6 Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

23. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice č. 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

24. Podľa prílohy Smernice č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

25. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená
účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju
spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa
názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.26. Súd sa zaoberal aj ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2., z ktorého vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní,
ale takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na
rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností
možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu je podľa názoru súdu
len zdanlivá. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva/doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre

exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci
modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá žalobu proti spotrebiteľovi, ktorý získal
úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto

rozhodcovskej zmluvy/doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská zmluva/doložka dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

V prípade, ak by to táto rozhodcovská zmluva neznemožňovala, respektíve dojednaná nebola, vec by
bola v zmysle príslušných právnych predpisov prejednaná na všeobecnom súde, v obvode ktorého má
spotrebiteľ svoje bydlisko. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní úverovej
zmluvy, pričom značná nerovnováha vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa takto formulovanej zmluvy sa

spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou so sídlom v Bratislave (pre
spotrebiteľa vzdialenej približne 500 km), ktorú si priamo v zmluve určil oprávnený, na ktorej výbere
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Napokon
rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu
spotrebiteľa a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. O uvedenom

svedčí aj fakt, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie na základe úverovej zmluvy, pri ktorej
odplata za poskytnutý úver je viac ako dvojnásobná a ročná percentuálna miera nákladov v danom
prípade predstavuje 89,33 %, čo je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver v danej dobe predstavovala
50,91 % (v zmysle úverovej zmluvy).

27. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce
sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto
rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

28. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú
podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo
brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä,
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.

29. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladáprávomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

30. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola
medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto

rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených
dôvodov súd v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými ustanoveniami
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová

značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.