Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714206944.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Poprad, so
sídlom Hviezdoslavova 348/33, 058 01 Poprad, IČO: 17079705, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracovisko so sídlom Murgašova 86/1,
058 01 Poprad, proti žalovanému: Caffé TRIESTE PP s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 75, 058 01

Poprad, IČO: 45 654 425, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vypratanie nehnuteľností s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Cb/54/2014-159 zo dňa 1.12.2017,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že na návrh žalobcu sa začalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Podaním

doručeným dňa 29.11.2017 zobral žalobca podanú žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaný
so zastavením konania súhlasil. Preto podľa § 144 CSP v spojení s § 145 ods. 1 CSP na základe
dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd priznal náhradu trov konania žalovanému.

3. Proti uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že

žalovaný v čase vyhlásenia rozhodnutia neužíval nebytový priestor, ktorého vypratanie bolo predmetom
súdneho konania, preto žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že odpadol predmet
konania. Späťvzatie žaloby podal žalobca z dôvodu konania žalovaného, pretože žalovaný priestory,
ktoré boli predmetom nájmu dobrovoľne vypratal a prestal tieto priestory užívať. Zavinenie na zastavení
konania teda možno pričítať žalovanému a nie žalobcovi. Zároveň poukazuje na to, že je cirkevným
spoločenstvom, ktorého cieľom nie je výkon podnikateľskej činnosti, pričom by bolo v rozpore s dobrými

mravmi, aby súd prvej inštancie teraz žalovanému priznal náhradu trov konania, kde tento dal predmet
konania do užívania inej osobe a bral za to skutočné trhové nájomné. Žalobca má za to, že v konaní
existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa viažu k predmetu sporu, ako aj k žalobcovi. Preto
v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s názorom žalobcu, že žalobcovi nemožno pričítať zavinenie
na zastavení konania, navrhuje, aby odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil ust. §
257 CSP a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu zastáva názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
daný stav a zavinenie za zastavenie konania pričítal žalobcovi. Poukazuje na skutočnosť, že súd pri
rozhodovaní o trovách konania vychádza jednak zo zásady úspechu vo veci, no jednak aj zo zásady

procesnej zodpovednosti strany za zavinenie zastavenia konania. V predmetnej veci je zrejmé, že
žalobca zobral žalobu späť, pričom vzhľadom na jeho vyjadrenia šlo o žalobu podanú dôvodne a žalobou
sledovaný účel bol dosiahnutý inak. Procesnú zodpovednosť za zastavenie konania však rozhodne
nemožno pričítať žalovanému, keďže žalobca bol ten subjekt, ktorý zrealizoval procesný úkon smerujúci
k zastaveniu konania a to bez ohľadu na jeho pohnútky, ktoré ho ku späťvzatiu žaloby viedli. Vo vzťahu k

aplikácii § 257 CSP žalovaný uvádza, že o aplikácii tohto ustanovenia rozhoduje súd na základe voľnej
úvahy s tým, že k možnej aplikácii môže súd pristúpiť za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencie výnimočných okolností. Podľa žalovaného
tieto podmienky naplnené neboli. Žalovaný zastáva názor, že vo veci súd rozhodol správne a že nie je
daný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, aby súd trovy konania nepriznal ani jednej z procesných
strán. Preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že ani žalovaný nespochybňuje
to, že dôvodom pre späťvzatie žaloby bola skutočnosť, že žalovaný prestal užívať nehnuteľnosť, ktorej
vypratanie bolo predmetom konania a táto skutočnosť bola dôvodom pre zastavenie konania. Preto
takéto konanie žalovaného bolo dôvodom pre procesný postup žalobcu, teda nie je možné hovoriť o

procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k
odvolaniu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého uznesenia o trovách konania, a preto výrok uznesenia o zastavení konania, ktorý
odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Z ust. § 256 ods. 1 CSP platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia

zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť
druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.

13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akéhodôvodubolozastavené,akužvnikolprocesnoprávnyvzťahmedzisúdomaobomastranamisporu

a medzi stranami sporu navzájom.14. Žalobca, ktorý vzal žalobu späť nepreukázal, že došlo k takému konaniu na strane žalovaného,
na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že žaloba bola pôvodne podaná dôvodne. Vyjadrenia
žalobcu sú len všeobecné a nepreukazujú zavinenie žalovaného na zastavení konania.

15. Žalobca neuviedol žiadne dôvody a dôkazy, pre ktoré by bolo možné uzavrieť, že pre správanie
žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

16. Žalobca len stroho konštatuje, že žalovaný predmetný priestor neužíva.

17. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 CSP na predmetnú vec, tak okolnosť, že žalobca poberal nižšie ako
trhové nájomné nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

18. V danom prípade je zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, ktorý svoju žalobu vzal
v celom rozsahu späť, preto súd prvej inštancie správne v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o
náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.