Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1312212144.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. K., trvale bytom v E., zastúpeného JUDr.
Romanom Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o obnovu konania, vedenom Okresným súdom Bratislava III
pod sp. zn. 12C/82/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca
2015 sp. zn. 8Co/117/2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2015 sp. zn. 8Co/117/2014 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 15. novembra
2013 č. k. 12C/82/2012-86, ktorým došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania

súdu prvej inštancie sp. zn. ROB 4063/02 aj jeho návrhu na odklad vykonateľnosti v takom
konaní vydaného platobného rozkazu z 29. mája 2002; okrem toho tiež žalobcovi uložil povinnosť
na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v sume 69,91 €. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil
vecnou správnosťou preskúmavaného uznesenia prvoinštančného súdu, majúc predovšetkým za to, že
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie dodržania subjektívnej
lehoty na podanie návrhu podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.

v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“).

2. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol zrušenie uznesenia
odvolacieho aj prvoinštančného súdu (s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dovolanie
odôvodnil odňatím mu (postupom odvolacieho i prvoinštančného súdu) možnosti konať pred súdom
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ a dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. b/ aj c/ O. s. p.,

keď žiaden z nižších súdov nevykonal požadovaný výsluch za účelom objasnenia času získania ním
vedomosti o rozhodnutí spôsobilom privodiť pre neho priaznivejší výsledok sporu a odvolací súd sa v
odôvodnení nevysporiadal s odlišnými skutkovými tvrdeniami strán ohľadom plynutia subjektívnej lehoty.

3. Žalovaná dovolací návrh nepodala.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., dnes už
i v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval
na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto
zákona.Keďževšakdovolaniebolopodanéeštepred1.júlom2016,podmienkyjehoprípustnostiposúdil

podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivostiochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného

princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl.
3 ods. 1 C. s. p.).

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas riadne zastúpenou stranou sporu, preskúmal
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzalo a dospel

k záveru, že ho treba zrušiť.

6. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. šlo dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťal. Podmienky prípustnosti dovolaní proti uzneseniam odvolacích súdov procesné
právo platné a účinné do 30. júna 2016 vrátane upravovalo v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
7.Prípustnosťdovolaniapodľa§239O.s.p.vtejtovecidoúvahyneprichádza.Dovolanímtutotižnebolo

napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (dnes prvej inštancie,
§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) ani uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ prvá veta O. s. p.). Nešlo tu ani o prípad takého uznesenia potvrdzujúceho uznesenie
súdu prvého stupňa, v ktorom by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) a napokon ani o
uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 písm. b/ O. s. p.).

8. Práve uvedené ale neplatí a dovolanie bolo (podľa skoršej úpravy procesného práva) prípustným (a

tiež dôvodným) vtedy, ak bolo konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 ods. 1 O. s. p.,
ktoré spôsobovali tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd
(ak je dovolanie podané včas a na to oprávnenou osobou) ex officio, čiže z tzv. úradnej povinnosti (§
242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Existenciu jednej z vád konania uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p., a
to konkrétne vady uvedenej pod písm. f/ tvrdil aj žalobca.

9. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane (skôr

účastníkovi konania) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, resp. iný
predpis procesného práva dával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania,
právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

11. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej
inštancie bolo preukázateľne doručené žalovanej (jej vtedajšej zástupkyni s plnomocenstvom pre celé
konanie JUDr. Korenecovej 14. februára 2014, por. č. l. 118 spisu a pripojenú doručenku). Žalovaná sa
k odvolaniu i písomne vyjadrila (podaním z 24. februára 2014, tu por. č. l. 119-121 spisu), takéto

jej vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, však už žalobcovi doručené nebolo.

12. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike
rozsudok, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k

odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už
nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce
vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť protistrane daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak
bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.

1 Dohovoru.
13. Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom (nerešpektujúcim
princíp rovnosti zbraní) bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu v odvolacom konaní, žalobcovi bola
v takomto konaní odňatá reálna možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.Práve vyslovený názor bol v prejednávanej veci namieste zvlášť, ak vyjadrenie žalovanej obsahovalo
i takú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia vysporiadal, resp. ju
prinajmenšom sčasti použil za základ svojich úvah, avšak bez toho, aby ešte predtým, než tak urobil,

rovnakú možnosť poskytol tiež strane, ktorá aj pred ním (rovnako ako predtým už pred súdom prvej
inštancie) neuspela.

14. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 C. s. p.).

15. V novom rozhodnutí odvolací súd znova rozhodne o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§
453 ods. 3 C. s. p.).

16. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.