Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201217
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316201217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M., o
zaplatenie 1.929,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 29. novembra 2016, č.k. 30C/36/2016-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v napadnutom povolení
splácať prisúdenú sumu v splátkach, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.812,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 8.10.2013 do zaplatenia v splátkach po 50
eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, § 9

ods. 2 písm. c) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre podnikateľov (ďalej aj ako „ZoSÚ“), ako aj § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď zo skutkových zistení mal súd jednoznačne
preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky. Žalobca v konaní preukázal, že poskytol žalovanej úver v sume 2.000 eur a žalovaná na
poskytnutý spotrebiteľský úver uhradila jednotlivými splátkami spolu sumu 187,14 eur, pričom v zmluve

absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a
teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu
s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú
zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a
predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené.
Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahuzospotrebiteľskéhoúveru.Zmluvaneobsahujeadresupredávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadnehoustanovenia zmluvy, príp. úverových podmienok, nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má
spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd
preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 29,68 eur bez jasnej

a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, keď žalobca takýmto
postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť
pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i k úrokom, resp.
k poplatku. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná.

V prejednávanej veci zo žalobcom predloženého výpisu bolo preukázané, že žalovaná z poskytnutého
úveru (2.000 eur) uhradila jednotlivými splátkami sumu 187,14 eur, preto súd vyhovel žalobe len v
časti zaplatenia sumy, ktorú žalovaná skutočne vyčerpala a nevrátila (1.812,86 eur) a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy
1.929,92 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.812,86 eur s prísl. a vo zvyšnej časti

vrátane zmluvného úroku vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1.929,92 eur od 8.10.2013 do zaplatenia
bol neúspešný. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). V súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP súd povolil žalovanej
na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 50 eur, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia a majetkové
pomery žalovanej, keď povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý.

V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok a vznikne jej povinnosť
uhradiť dlh jednorazovo.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti, v ktorej povolil
žalovanej zaplatiť dlh v splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v

napadnutých častiach zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uložiť žalovanej zaplatiť dlžnú sumu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na ustanovenie bodu 1.1 úverovej zmluvy, podľa
ktorého banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo
všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a. s. (VOP), ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, pričom klient svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy

oboznámil s jej súčasťami, so znením VOP, so sadzobníkom poplatkov, že s nimi súhlasí a zaväzuje
ich dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), teda
niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať,
sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Počet a termíny splátok istiny
aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom uvedené platí aj pre

údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by mal samotný
text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru,

znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti
a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto
údaje a povinnosti ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte
zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, tým aj
súčasťou zmluvy. Poukázal na to, že v zmysle čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok. Keďže neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, žalobca poukazuje na skutočnosť, že
zmluva obsahuje aj náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.
Ak súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v zmluve neuviedol, že ide o adresu, na ktorej môže
podať spotrebiteľ sťažnosť alebo reklamáciu, vyžadovať uvedené by bol zbytočný formalizmus, nakoľko
spotrebiteľ má k dispozícii adresu žalobcu, na ktorej ho môže kontaktovať, a teda zámer zákonodarcu,

aby spotrebiteľ vedel, kam sa obrátiť na predajcu, je naplnený. Ďalej mal žalobca za to, že povolením
splácania v splátkach súd postupoval v rozpore s § 232 ods. 3 CSP. Rozhodnutie musí byť spravodlivé a
nemôževýraznezvýhodňovaťjednuzostránnaúkordruhej.Priznanímsplátokvovýške50eurmesačne
súdbezdôvodnevýraznezvýhodnilžalovanú.Priznaniesplátoksúdspôsobil,ženamiestourčitejsankcieza to, že žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy, bola teda žalovaná touto formou za
porušenie zmluvy „odmenená“. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, mal žalobca za to,
že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/36/2016 bolo zaplatenie

sumy 1.929,92 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.812,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 8.10.2013
do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru

jeho úspechu vo veci.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, v časti povolenia zaplatenia dlhu v splátkach a v závislom výroku
o trovách konania.

7. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a

bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená úverová zmluva dňa 12.11.2012,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s

príslušenstvom splatiť do 17.10.2022. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach
v počte 120 po 29,68 eur, pri dojednanej úrokovej miere 12,9% p.a. Zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom
takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo
spotrebiteľskéhoúveru.Ust.§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochstanovujezákladnénáležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny splátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,

posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Žalobca v odvolaní pripúšťa,
že niektoré náležitosti sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Odvolací súd nespochybňuje
fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj VOP, ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v
samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradenie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a
prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak
plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší

podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať
istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby
spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri
uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca, resp. má splácať. Je
pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo

veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

12. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na

prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

13. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze

prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie

zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je

možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

14. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti

žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý bol síce odvolaním napadnutý, avšak bez
osobitnej odvolacej argumentácie, potvrdil.15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

17. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak súd pristupuje k
autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v
prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od
právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá s plnením povinnosti v takejto lehote. Na každú
jednu výnimku spravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí

aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, či už pre dlhšiu ako trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a
určenie ich výšky a podmienok splatnosti.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uviedol a aplikoval v danom prípade vyššie
citované zákonné ustanovenia. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok

na zaplatenie istiny, ako aj výšky splátok, sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach
odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom
uvádzaným žalobcom v odvolaní dodáva nasledovné:

19.Nazákladeustálenejsúdnejpraxejepriúvaheourčenílehotynasplneniepovinnostialebopriurčení,

že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd
musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením
vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo sa zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti),

ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových
pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia; súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel
súdneho konania v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami,
pričom záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od

právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie pri rozhodovaní takýmto spôsobom postupoval.

20. Súčasne odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne
je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Podľa odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti povolenia splátok spĺňa požiadavku preskúmateľnosti, keď prvoinštančný súd použil
správne zákonnú úpravu, riadne zistil skutkový stav a vyhodnotil správny právny záver s poukazom na
obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

21. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povolenia
splátok podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku
strany sporu. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
(porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 251/04, III.ÚS 29/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keď týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).