Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118258729
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118258729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

navrhovateľa U.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I., I. XX, t. č. bytom Y., W. Z. 7, zast. AK
Timoranská & Štofková s. r. o. so sídlom AK Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401 a manželky
U.. C. G., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I., I. XX, za účasti maloletej I. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. Bystrica, I. XX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, takto,

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa U.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX a manželky U.. C. G., rod. Z., nar. XX. XX.

XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v I. I., zapísané v knihe manželstiev A. úradu I. I., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

S. schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletá I. G., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia.

F. je povinný prispievať na výživu maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 250,-
€ mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa
11. 04. 2018 domáhal rozvodu manželstva s manželkou z dôvodu, že ich manželstvo je trvalo a vážne
rozvrátené a nespĺňa si žiadny svoj spoločenský účel a funkciu a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie,
pričom o takúto obnovu manželského spolužitia už nemá ani záujem. Ďalej uviedol, že problémy v
manželstve nastali v roku 2007, kedy sa im predčasne narodili dvojičky, ktoré to však neprežili. Následne
nastali aj manželkine zdravotné problémy, problémy v podnikaní, čo prerástlo do rodinnej krízy. Každý
sa s tým vyrovnával samostatne, nehovorili o tom, viazla medzi nimi komunikácia. V súčasnosti nežijú

v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária od augusta 2017. Navzájom si pomáhajú ako partneri.
Nedôveruje manželke ako partnerke, dôveruje jej však ako matke. Z manželstva pochádza maloletá
dcéra I., ktorá má 17 rokov, starostlivosť o ktorú zabezpečujú každý samostatne. Spoločne už netrávia
čas ako rodina. Intímne s manželkou nežijú 5 rokov. V súčasnosti má inú známosť, s ktorou aj žije vspoločnej domácnosti od októbra 2017. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označil hlavne rozdielne
názory na riešenie problémov, intímny život, finančné zabezpečenie v rodine.

2.Manželkanavrhovateľasnávrhomnarozvodmanželstvasúhlasila.Potvrdilaokolnostipríčinyrozvratu
manželstva. Taktiež potvrdila vyjadrenie navrhovateľa, že nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne
nehospodária ako manželia od augusta 2017. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje každý samostatne,
intímne spolu nežijú ako manželia 5 rokov. Nedôveruje navrhovateľovi ako partnerovi, dôveruje mu však
ako otcovi. Inú známosť v súčasnosti nemá. Ako hlavné príčiny rozvratu ich manželstva označila citové

ochladenie s tým, že si navrhovateľ následne našiel inú známosť.

3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

4. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností k maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletá sa zverí do osobnej

starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach
budú mať obidvaja rodičia, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250,- €
mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletou nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.

8. Opatrovník maloletej odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu
schváliť,nakoľkotátoneodporujezákonuajevzáujmemaloletéhodieťaťa.Poukázalnato,žesociálnym
šetrením v domácnosti a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené
vhodné podmienky pre výchovu maloletej. V rámci pohovoru s maloletou vyplynulo, že maloletá má
dobrý vzťah k obidvom rodičom vyhovuje jej to tak, ako je to v súčasnosti, že by chcela zotrvať v

domácnosti matky a s otcom sa stretávať.

9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka,
ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú.

Sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené aj
vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú a pre jej priaznivý vývoj. Vzťah otca s maloletou je
dobrý, maloletá otca neodmieta, pravidelne sa stretávajú, sú spolu v kontakte telefonickom aj osobnom.
Otec prispieva na výživu maloletej sumou 250,- € mesačne od augusta 2017. Prispieva jej aj nad rámec
v prípade zvýšených výdavkov, vreckového. Maloletá má v súčasnosti 16 rokov, navštevuje 3. ročník

bilingválneho gymnázia, kde sú zvýšené výdavky na školné, ako aj v prípade výmenných študijných
pobytov v Nemecku. Maloletá v rámci školy navštevuje dramatický krúžok, kde boli aj na sústredení, kam
sa platila suma 20,- € a 20,- € vreckové. Maloletá bola aj v letnom tábore, na lyžiarskom kurze. Mimo
školy maloletá navštevuje tanečný krúžok, kde sa platí suma 84,- € na polroka. V ZUŠ navštevuje spev,
kde sa hradí suma 20,- € mesačne a 15,- € zápisné. Zdravotný stav maloletej je dobrý, má problémy s

akné s čím sú spojené zvýšené výdavky na kozmetiku. Pravidelne neužíva žiadne lieky. Matka dosahuje
podľa oznámenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 830,83 €, poberá rodinné
prídavky, uplatňuje si daňový bonus. Otec je SZČO, konateľ viacerých obchodných spoločností pričom
výšku svojho mesačného príjmu nevedel vyčísliť. Poukázal na to, že doposiaľ bol vždy schopný platiť
taktodohodnutévýživnéabudesatotosnažiťplatiťnaďalejajdobudúcna.Rodičiaďalšiuinúvyživovaciu

povinnosť nemajú. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2
Zákona o rodine.

14. Z oznámenia B. úradu BB vyplýva, že spoločnosť T. B. mala za zdaňovacie obdobie roka XXXX
základ dane 0,- €, spoločnosť W. S. s. r. o. mala za zdaňovacie obdobie roka 2017 základ dane

XX.XXX,XX € a spoločnosť W. s. r. o. bola v strate, kedy výsledok hospodárenia za rok 2017 bol -
XX.XXX,XX €.

15. Čo sa týka rodičmi predloženej rodičovskej dohody súd túto schválil, nakoľko mal za to, že rodičmi
predložená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho
zastúpenia).

17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať

odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

19. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 65 CMP).Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú
oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.