Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2398899951
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2398899951.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XX, K., 2/ Mgr. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, C. C. a 3/ S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. U T., všetci zastúpení Mgr. Gordanou Dlhou, advokátkou, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti
žalovanému: S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX/XX, K., zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. januára
2018, č.k. 12C/171/1998-815, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že v predmetnom konaní sa žalobcovia

domáhali určenia, že že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 -
stavebnýpozemokovýmere1.400m2vpodiele1/2kcelkunazákladeprídelovejlistinyzodňa2.7.1954,
vydanej Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady
o výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra
O. pre k.ú. K., určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom F. XXXX, O., bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 -
stavebnýpozemokovýmere1.400m2vpodiele1/2kcelkunazákladeprídelovejlistinyzodňa2.7.1954,

vydanej Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o
výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O.
pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod.
S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/, alternatívne určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, v podiele
1/2 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre
k.ú. K. na základe vydržania, určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,

naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č.
1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400 m2 v podiele 1/2 k celku na základe vydržania, t.č.
parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného
na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí donovoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/
a 3/.

3. Súd v prvom rade posudzoval nárok žalobcov, týkajúci sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému
pozemku o výmere 1.400 m2 na základe prídelovej listiny, pričom z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že prídelovou listinou zo dňa 2.7.1954 vydanou bývalým Okresným národným výborom v
K. bol pridelený do vlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela pozemok parc. č. 1874/1 B 75 o výmere 1.400
m2 - stavebný pozemok. Z ideového parcelačného plánu, ktorý bol spracovaný pracovnou skupinou

pre pozemkovú reformu jednoznačne vyplýva, že jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán, pričom
pridelené pozemky uvedené v tomto ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla, ale len
označenia B 1 až B 178. Rozdeľované boli z PK parcely č. 174/1 vedenej pôvodne vo vložke 813, z
ktorého následne bola vytvorená parcela č. 717. Súd v tejto súvislosti poukázal na správu Okresného
úradu O., katastrálny odbor, z ktorej je zrejmé, že pridelený pozemok B 75, ktorý vznikol z PK parcely
č. 1874/1, nie je identický s pozemkom parc. č. 717 - záhrada o výmere 1.720 m2 vedenej na LV

č. XXXX, k.ú. K.. Je potrebné zdôrazniť aj to, že žalobcovia napriek výzve zo strany súdu, nedali
spracovať geometrický plán, ba práve naopak, žiadali, aby súd o predmete sporu rozhodol bez takého
geometrickéhoplánu.Súdvšakmalzato,žebezpredloženiageometrickéhoplánu,žalobajevtejtočasti
nedôvodná, keďže v prídelovej listine identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný
pozemok o výmere 1.400 m2 reálne neexistuje.

4. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomrelý XX.X.XXXX bol v čase svojho
úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400
m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným národným
výborom v K. pre k. ú. K., t. č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, zapísanej

na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra O. pre k. ú. K. a určenia, že časť nehnuteľnosti patrí do
novoobjaveného dedičstva po C. S., súd uviedol, že žalobcovia ani v tejto časti neuniesli dôkazné
bremeno, keďže nepreukázali, že parc. č. 1874/1 B 75 o výmere 1.400 m2 je identická s parcelou č. 717
- záhrady o výmere 1.720 m2 vedenej na LV č. XXXX, k. ú. K..

5. Súd sa ďalej zaoberal s nárokom žalobcov, týkajúcim sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému
pozemku o výmere 1.720 m2 titulom vydržania.

6. Pokiaľ ide o predmet vydržania, v súdenej veci ide o pozemok identifikovaný vyššie o výmere 1.720
m2, ktorý je a podľa predchádzajúcich úprav bol spôsobilým predmetom vydržania. Následne sa súd

zaoberal s otázkou oprávnenosti držby. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so
svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je vlastníkom, nevychádza sa len zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva
vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne
presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu
alebo musia byť známe skutočností, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že
nie je subjektom práva, o vydržaní ktorého ide. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom

predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

7.Povykonanomdokazovanívovecisúddospelkzáveru,žežalobcovianepreukázalisúduoprávnenosť
držby, pričom právny predchodca žalobcov nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí,
keďže sa tohto vzdal, resp. žiadal o zrušenie jemu pridelených pozemkov, nakoľko sa jedná o asanačné

pásmo, a to žiadosťou zo dňa 23.11.1965. Žalobkyňa 1/ síce na pojednávaní vo veci tvrdila, že sa jej
manžel sporného pozemku nevzdal, pričom vyjadrila presvedčenie, že im predmetný pozemok naďalej
vlastníckypatrí,naprotitomuvšakjejdcéra,žalobkyňa2/uviedlasúdu,žesipamätáhádkurodičov,ktorá
sa odohrala po tom, čo sa otec žalobkyne 2/, t.j. C. S. vzdal pozemku. Vychádzajúc z týchto vyjadrení,
mal súd za to, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že sa C. S. vzdal pozemku, avšak v tom čase napriek

tomu,žesjehorozhodnutímnesúhlasili,nepodniklivovecižiadneprávnekroky,napríkladsanedomáhali
určenia neplatnosti právneho úkonu. Ba naopak žalobkyňa 1/ a jej manžel prestali nehnuteľnosť užívať,
čo potvrdili i výpovede manželov E., ktorí uviedli, že pozemok pustol po tom, čo žalobkyňa 1/ a jej manžel
ho prestali užívať, preto prijali oni ponuku MsNV v K. a začali užívať i spornú parcelu manželov S., začo mestu platili poľnohospodársku daň. Nápravy usporiadania vlastníckych vzťahov sa, tak ako už súd
uviedol vyššie, žalobcovia v tom čase nedomáhali. Na súd sa obrátili žalobou až po takmer tridsiatich
rokoch. Z prejavu vôle manžela žalobkyne 1/, t.j. z toho, že žiadal o zrušenie prídelu, ako aj z ďalšieho

správania žalobkyne 1/ a jej manžela, súd mal za to, že pozemok nechceli mať vo vlastníctve a ani v
držbe. Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali súdu jeden zo základných predpokladov vydržania, a to oprávnenosť držby.

8. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomr. XX.X.XXXX bol v čase svojho úmrtia

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400 m2 v
podiele 1/2 k celku na základe vydržania, t. č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720
m2,zapísanejnaLVč.XXXX,vedenéhoSprávoukatastraO.prek.ú.K.aurčenia,žečasťnehnuteľnosti
patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S., uviedol, že žalobcovia ani v tejto časti neuniesli dôkazné
bremeno, keďže nepreukázali z vyššie uvedených dôvodov splnenie všetkých podmienok pre vydržanie.

9. Súd ďalej poznamenal, že na LV č. XXXX je t.č. ako vlastník parc. č. 717 zapísaný žalovaný, t.j.
S. F., a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 8D/32/2016, Dnot 58/2016 zo dňa 1.12.2016,
keďže je jediným dedičom poručiteľa N. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol sporný
pozemok titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s U. U. zo dňa XX.XX.XXXX. U. U. sa stal vlastníkom
pozemku na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 21.7.1997 uzavretej medzi ním

a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorou Slovenský pozemkový fond Bratislava previedol
U. U. podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. okrem iného aj vlastnícke právo k parcele č. 717
- orná o výmere 1.720 m2 v k. ú. K. v celku. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd sa stotožnil s názorom
žalovaného, že jeho právny predchodca nadobudol spornú parcelu v dobrej viere, že ju nadobúda od
vlastníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj údajmi katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu

má byť poskytnutá široká ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcom priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko tento mal v konaní plný úspech.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí
navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť, a určiť, že žalobkyňa 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. reg. „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2 v podiele 1/2-
ice k celku, zapísanej na LV č. XXXX vedeného na Okresnom úrade O., katastrálny odbor pre k. ú. K. a
súčasne určiť, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom

F. XXXX, O., bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 1/2 k celku, a
uvedený majetok patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi, manželovi žalobkyne 1/ a otcovi
žalobcov 2/ a 3/. S napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili, pričom žalobkyňa 1/ v
konaní preukázala, že dňa 2.7.1954 Okresný národný výbor v K. prídelovou listinou pridelil manželom
C. S. a N., rod. L., nehnuteľnosť parc. č. 1874/1 B 75 o výmere 0,14 ha (1.400 m2) za prídelovú cenu

2.800,- Kčs. Dňa 18.11.1965 Okresný národný výbor O. vydal príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy
C. S. na sumu 2.800,- Kčs, pričom dňa 23.11.1965 (12 rokov od nadobudnutia prídelu) C. S. vykonal
zápis na príkaz o zrážkach zo mzdy: „žiadam, aby mne pridelené pozemky v K. bol zrušený, nakoľko sa
jedná o asanačné pásmo“. Dňa 11.7.1966 vydal Okresný národný výbor O. rozhodnutie, ktorým zrušil
výmer o vlastníctve pôdy. Podľa názoru žalobcov uvedené rozhodnutie treba považovať za neplatné,

keď povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu mohlo majetok prídeľcovi odňať
desať rokov od ujatia sa držby, ak prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom
právo a moc zrušiť listiny s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva prídeľovci na bývalé národné výbory,
podľa príslušných právnych predpisov, nikdy neprešla, preto rozhodnutie bývalého ONV, ktorým malo
dôjsť k zrušeniu prídelovej listiny, treba považovať za nulitný akt. Uvedené rozhodnutie ani nemohlo

byť právoplatné, pretože nikdy nebolo doručené žalobkyni 1/, ale iba jej manželovi. Žalobkyňa 1/ vo
svojej výpovedi uviedla, že jej manžel sa pozemku nevzdal a považuje ho za svoj. Spornou v konaní
bola výmera pozemku prideleného do vlastníctva manželom S.. Po pridelení pozemkov tieto menili svoje
parcelné čísla, kedy pozemok uvedený v prídelovej listine ako 1874/1 B 75 bol následne prečíslovaný
na č. 1874/144 a následne na parc. č. 1874/308 a parc. č. 3308. Naposledy v roku 1984, kedy bol pre

potreby katastra nehnuteľností vyhotovený vyšetrovací a meracký náčrt č. 023, bola parcela spolu s
ostatnými pozemkami prečíslovaná na parc. č. 717 a v krúžku uvedené číslo 201, čo bol evidenčný
list týkajúci sa daného pozemku. Na evidenčnom liste boli pod položkou 201 uvedení ako užívatelia
manželia E. (vlastníci susedného pozemku č. 716). Na evidenčnom liste sú zaznamenané aj výmeryoboch pozemkov, pozemok č. 717 má výmeru 1.720 m2 a pozemok č. 716 výmeru 1.092 m2. Výmery
pozemkov boli zamerané existujúcimi hranicami v teréne v júli 1983, čiže tak, ako boli vydané prídeľcom
v roku 1954. Žalobcovia preukázali, že nadobudli vlastnícke právo k parc. č. 716 na základe vydanej

prídeľovej listiny. Na druhej strane žalobcovia splnili aj podmienky vydržania, to znamená, že v danom
prípade ide o spôsobilý predmet vydržania, rovnako bola dodržaná aj doba vydržania a splnená bola
aj tretia podmienka, čo sa týka dobromyseľnosti. Žalobcovia nehnuteľnosť užívali v dobrej viere, že im
nehnuteľnosť patrí do vlastníctva, pričom až v roku 1996, keď chceli usporiadať vlastnícke vzťahy, zistili,
že nie sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci. Poukázali tiež na obdobné konanie vedené na súde

prvej inštancie pod sp. zn. 10C/298/1997, v ktorom boli iní žalobcovia úspešní, a preto nevedia, ako
mohol súd rozhodovať o tom istom skutkovom základe absolútne rozdielne.

12. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že pán S. vyjadril svoju vôľu, a to že už nemieni
naďalej pozemok užívať a navyše zaň ani nezaplatil prídelovú cenu, ktorá bola tiež jednou z podmienok

nadobudnutia pozemkov na základe prídelu. Stotožnil sa s argumentáciou súdu, že žalobkyňa 1/ a jej
manžel prestali nehnuteľnosť užívať, čo potvrdili aj výpovede svedkov, manželov E., ktorí prijali ponuku
MsNV v K. a začali užívať spornú parcelu, za čo mestu platili poľnohospodársku daň. Žalobkyňa 1/ sa
spornej parcely začala domáhať až v roku 1998, takmer tridsať rokov po tom, čo pozemok neužívala.
Tiež bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa vedela o skutočnosti, že jej manžel sa pozemku vzdal

a oni obaja, čiže aj manžel žalobkyne 1/ a aj samotná žalobkyňa, prestali nehnuteľnosť užívať. Čo sa
týka výmery pozemku, tak sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, a to s
poukazom na správu Okresného úradu O., z ktorej je zrejmé, že pridelený pozemok B 75, ktorý vznikol z
parc. č. 1874/1, nie je identický s pozemkom parc. č. 717 - záhrada o výmere 1.720 m2 vedenej na LV č.
XXXX. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/298/1997-2015

zo dňa 9.5.2003, nejednalo sa o identický predmet sporu. V prvom rade bola zaplatená prídelová cena
za prídel a tiež nedošlo zo strany prídelcov k prejaveniu vôle, ktorou by sa chceli vzdať pozemku a taktiež
nedošlo k opusteniu pozemku z ich strany.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené

osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

14. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400 m2 v podiele
1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným národným výborom v K. pre
k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre k.ú. K., určenia, že poručiteľ C. (C.) S.,
rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O., bol v čase úmrtia podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400 m2 v podiele
1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným národným výborom v K. pre
k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti
patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi
žalobcov 2/ a 3/, alternatívne určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720 m2, v podiele 1/2 k celku, zapísanej na LV
č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre k.ú. K. na základe vydržania,

určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XXXX,
O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok
o výmere 1.400 m2 v podiele 1/2 k celku na základe vydržania, t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 -
záhrady o výmere 1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa
katastra O. pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi

C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledkyjednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. Pokiaľ odvolatelia namietali, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci, k tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

20. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

21. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

22. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

23. V predmetnej veci vyslovil právny názor odvolací súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.9.2014, č.k.
26Co/18/2013-741, v ktorom uviedol, že prvý nárok žalobcov týkajúci sa určenia vlastníctva na základe
prídelovej listiny za daného stavu, t.j. nepredloženia geometrického plánu, sa javí byť neopodstatneným,
keďže v prídelovej listine identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o
výmere 1.400 m2 reálne neexistuje. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že v rozsudku zo dňa 4.

júna 2013, č.k. 12C/171/1998-705, sa eventuálnym návrhom týkajúcim sa určenia vlastníctva a určenia,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a to parc. č. 717 o výmere 1.720 m2 vedenej na LV č. XXXX, k. ú.
K., titulom vydržania, sa prvoinštančný súd dôsledne nezaoberal. Odvolací súd uviedol, že je potrebné
oprávnenosť držby posúdiť i s ohľadom na vyjadrenie, žiadosť nebohého C. S. z 23.11.1965 o zrušeniejemu pridelených pozemkov, nakoľko sa jedná o asanačné pásmo. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto
okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

24. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia
že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o
výmere 1.400 m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným

národným výborom v K. pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere 1.720
m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre k.ú.
K., určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F.
XXXX, O., bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný
pozemok o výmere 1.400 m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej

Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. 717 - záhrady o výmere
1.720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. pre
k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S.,
manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

25. Odvolací súd poukazuje už na svoj skoršie vyslovený názor (v rozhodnutí zo dňa 30. septembra
2014, č.k. 26Co/18/2013-741), ktorý prebral i súd prvej inštancie, a v zmysle ktorého bez predloženia
geometrického plánu je tento návrh neopodstatneným, keďže v prídelovej listine identifikovaná
nehnuteľnosť ako parc. č. 1874/1 B 75 - stavebný pozemok o výmere 1.400 m2 reálne neexistuje. Pri
rozhodovaní o prídele sa vychádzalo z ideového parcelačného plánu, ktorý bol vypracovaný pracovnou

skupinou pre pozemkovú reformu, pričom jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán a pridelené
pozemky uvedené v tomto ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla, ale len označenia
B 1 až B 178. Zo správy Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor je zrejmé, že pridelený pozemok
B 75, ktorý vznikol z parc. č. 1874/1 nie je identický s pozemkom parc. č. 717 - záhrada o výmere 1.720
m2 vedenej na LV č. XXXX, k. ú. K..

26. S prihliadnutím na uvedené preto súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu žalobcov v
tejto časti zamietol.

27. V otázke posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním súd prvej inštancie sa správne

zameral na posúdenie oprávnenosti držby s prihliadnutím na žiadosť zomrelého C. S. z 23.11.1965 o
zrušenie jemu pridelených pozemkov, nakoľko sa jedná o asanačné pásmo. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že o tomto úkone mala vedomosť jeho manželka - žalobkyňa 1/, pričom z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že od uvedeného času predmetné pozemky manželia S. neužívali a
predmetný pozemok užívali manželia E., a to na základe ponuky MsNV v K., pričom za užívanie tohto

pozemku platili i poľnohospodársku daň. Usporiadania vlastníckych vzťahov sa žalobcovia nedomáhali
a k tomuto pristúpili až po takmer tridsiatich rokoch. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
predmetný pozemok od roku 1965 žalobkyňa 1/ a jej manžel nemali v držbe a nepristupovali k nemu
ako k predmetu ich vlastníctva.

28. V súčasnosti je ako vlastník parc. č. 717 ornej pôdy o výmere 1.720 m2 zapísanej na LV č. XXXX
zapísaný žalovaný, a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 8D/32/16, Dnot 58/2016 zo dňa
1.12.2016, keďže bol jediným dedičom poručiteľa N. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý
nadobudol sporný pozemok titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s U. U. zo dňa 10.11.1997. U. U. sa stal
vlastníkom pozemku na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 21.7.1997 uzavretej

medzi ním a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorou Slovenský pozemkový fond Bratislava
previedol U. U. podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. okrem iného aj vlastnícke právo k
predmetnej parcele.29. Z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016, sp. zn. I.ÚS 549/2015 vyplýva, že princíp dobrej
viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo

nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.
Otázkou dobrej viery také nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne
zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej
ochrany postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostali do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám
má. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie zásadných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho a rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý

vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.

30. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný (jeho právny predchodca)

nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere, pretože sa ani pri vynaložení akejkoľvek opatrnosti
nebol schopný nijako dozvedieť o tom, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je možné
spochybniť, pričom riziko nesú žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia), ktorí mali možnosť viac ako
tridsať rokov usporiadať svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

31. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľov neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, ako
i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

32. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).