Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206309
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116206309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H. XXXX/XX, W. W., štátny občan SR, o zaplatenie 732,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 02. 2017, č. k.: 14C/20/2016-66, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, p o t v
r d z u j e.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 732,56 Eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 732,56 Eur od 01. 05. 2013.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 732,56 Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že
dňa 23. 01. 2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 1324784002, na základe ktorej pre žalovaného zriadil
a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa
na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu do výšky žalovanej istiny, žalobca zatvoril príslušný

účet, o čom informoval žalovaného výpisom z účtu. Účet uzatvoril dňa 30. 04. 2013, keď vykonal internú
účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný účet klienta previedol na vnútorný pohľadávkový účet. V
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina
pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Nakoľko pohľadávka
žalobcu nebola uhradená, podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 732,56 Eur spolu s úrokom vo výške
28 % ročne zo sumy 732,56 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Pretože sa

z pojednávania ospravedlnil aj žalobca, súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte podľa §
708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko žalovaný pohľadávku vzniknutú z prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa § 710 spojený s § 497 Obchodného zákonníka vo výške
732,56 Eur žalobcovi neuhradil, súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi
sumu 732,56 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na ust. § 506, § 497 a § 503 ods. 1

ObZ. Uviedol, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,
t.j. spolu s istinou. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníkazmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po transakcii vykonanej pred zatvorením účtu dňa 30.
04. 2013 sa istina ďalej zmluvne neúročí. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie úroku
vo výške 28% ročne zo sumy 732,56 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia zamietol, o trovách konania

rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti druhému výroku, ktorou súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Rozsudok okresného súdu žiadal v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. So závermi súdu
prvej inštancie sa nestotožnil. Jeho rozhodnutie považuje za nesprávne, keď vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP ).

5. Poukázal na znenie 121 ods. 3 OZ, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 a § 505 Obchodného zákonníka.
Poukázal na komentár Iura edition k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého z podstaty úroku ako
ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do
doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom
na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas
ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne

o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách, a to vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
(úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju
povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa
odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s
vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania

(§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná a preto je rozhodujúce,
ako sa strany dohodli v zmluve.
6. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája
s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský

úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady
vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tvrdenie,
že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky,
nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok
od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment

jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok
ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok veriteľa
nijakým spôsobom neohraničuje, určuje iba, že úroky sú splatné spolu s istinou. Tzn., že aj omeškanie
sa posudzuje rovnako. Pokiaľ teda nedošlo zo strany dlžníka k plneniu, je tento v omeškaní jednak so
zaplatením istiny a jednak aj s príslušnými úrokmi.

7. Sankciou za omeškanie je úrok z omeškania, ktorý treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením
celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník
dostane, ak neplní riadne a včas. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Tzn., že v deň
splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. Ak by dlžník

uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitol by sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutievnapadnutejčastijevecnesprávne,

odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením, hoci pomerne stručným, preto považuje za potrebné
na zvýraznenie správnosti doplniť nasledujúce argumenty a úvahy.
12. Okresný súd nevenoval pozornosť tomu, či už súdy neurčili neprijateľnú podmienku vo vzťahu k
prejednávanej veci. Odvolací súd preto poukazuje napr. na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.
k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom Prešov zo

dňa 24.11.2016, sp. zn: 21Co/10/2016. Bolo rozhodnuté, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokPrimabanky,a.s.,účinnýchod01.03.2015vznení:„Prizúčtovaní
poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrokpri nepovolenom prečerpaní účtu“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Rovnaké znenie daného bodu
vyplýva aj z doložených VOP účinných zo dňa 1.4.2016.
13. Podľa § 53a ods. 1, 2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1).
Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Ustanovenie § 53a OZ, podľa ktorého
ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej
zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k

iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť.
14. Z podanej žaloby (podaná na súd 8.4.2016) je zrejmé, že žalobca vyššie uvedené zrejme
nerešpektuje. Vo vyššie citovanom rozhodnutí (bod 12 tohto rozhodnutia) okrem iného súd konštatoval,
že v prejednávanej veci týkajúcej sa žalobcu Prima banka, a. s., pri zúčtovaní poplatkov mohlo
dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu

povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu, čo je zrejmé z bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok. V úrokových sadzbách
produktov účinných od 01.01.2015 predložených žalobcom je uvedený úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu vo výške 28 %. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uplatnený úrok žalobcu vo výške 28
% ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods.

1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami a
nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovanej.
15. Taktiež konštatoval, že kritériu prijateľnosti podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán
spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden
preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia, ale takáto podmienka slúži

výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou
zmluvného vzťahu. V takomto prípade, ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve
viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť
ovplyvniť,posúdiťprimeranosťpoužitiaviacnásobnéhozabezpečeniapovinnosti,súdjektomuvprípade
spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. Pre prípad nesplnenia zmluvných podmienok

si navrhovateľ uplatnil sankčný úrok vo výške 28 % ročne, ktorý predstavuje zmluvnú podmienku,
zakladajúcuznačnýnepomermedziprávamiapovinnosťamistránzhľadiskajejkauzy,t.j.ekonomického
dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia
§517ods.2OZonajvyššejprípustnejvýškeúrokovzomeškaniavobčianskoprávnychvzťahoch.Takéto
právo na zaplatenie úrokov nemôže podľa názoru odvolacieho súdu požívať ochranu.

16. Okresný súd správne rozhodol, ak nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok vo výške 28% ročne
(p. a.) do zaplatenia, pretože je neprijateľný. Z obsahu Zmluvy nie je zrejmé, že by sa žalobca so
žalovaným na takomto úroku dohodli, pričom pre platnosť takéhoto zmluvného dojednania nepostačuje
odkaz na Všeobecné obchodné podmienky a cenník, ktorý je jednostranne stanovený žalobcom
(dodávateľom). V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi pojmami „úrok“ a „úrok z omeškania“. Kým

pod pojmom „úrok“ je možné chápať príjem (dôchodok) z kapitálu, alebo tiež cenu za poskytnutie
finančných prostriedkov, „úrok z omeškania“ je peňažná sankcia za omeškanie dlžníka. Žalobca
nepreukázal, že by žalovanému poskytol finančné plnenie, za ktoré by mohol od žalovaného požadovať
platenie úrokov (ako odplaty za takéto finančné plnenie), avšak aj keby to preukázal, z obsahu zmluvy
nevyplýva, že by bol úrok medzi ním a žalovaným zmluvne dojednaný. Vychádzajúc z charakteru

uplatňovaného nároku (nakoľko žalobca uviedol a vyplýva to aj z predloženého Cenníka žalobcu, že
úrok je uplatňovaný pri nepovolenom prečerpaní účtu) má ísť o sankciu uloženú žalovanému za to, že
v rozpore so zmluvou prečerpal účet - dostal sa do nepovoleného debetu a tento debet neuhradil bez
zbytočného odkladu v zmysle bodu 3.12 VOP (t.j. dostal sa do omeškania). Pri omeškaní dlžníka má ale
veriteľ zákonný nárok na úroky z omeškania, pričom tento nárok je v prípade, že dlžníkom je spotrebiteľ,

zákonom (cit. § 369 ods. 3 ObZ) limitovaný na úroveň stanovenú podľa predpisov občianskeho práva, t.j.
§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Súd uplatnený nárok na úrok vo výške
28% ročne od 1. 5. 2013 do zaplatenia vyhodnotil ako neprijateľný, spôsobujúci hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného). Odvolací súd dodáva, že tento nároknebolo možné priznať v rozsahu zákonných úrokov z omeškania, pretože žalobca si úroky z omeškania
neuplatnil (uplatnil si úrok vyplývajúci z cenníka). Navyše nároky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nie je možné moderovať.

17. Odvolací súd v zhode s rozhodovacou praxou súdov konštatuje, že je nepochybné, že zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.1.2012 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď zmluva o bežnom
účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane jedná sa o
spotrebiteľský vzťah (§ 52 a nasl. OZ). Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva
neupravuje konkrétne aké odplaty za služby, resp. sankcie by bol a za akých podmienok žalovaný
povinný platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník

a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. VOP a Sadzobník obsahujú podmienky,
ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v
prípadeuzatváraniazmlúvsospotrebiteľom,tietomusiabyťnímindividuálnedojednané,čopredpokladá
aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ
oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ

(v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, Sadzobník
či Úrokové sadzby nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť.
Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva
odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani

dátumované. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že uvedené dojednanie o úroku obsahujú VOP k zmluve s
odkazom na príslušný Sadzobník, Úrokové sadzby produktov, ide o dokumenty k zmluve formulárového
charakteru, ktoré ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, toto splýva so všetkými
nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy
je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky.

18. VOP predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či
ekonomických/„bankových“termínov,vktorýchjeproblematickézorientovaťsaosobeznalejpráva,nieto
ešte priemernému spotrebiteľovi, keď VOP obsahuje 38 strán miniatúrneho písma, ktoré je zle čitateľné,
čo taktiež predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prejednávanej veci pri zúčtovaní úrokov,
poplatkov a v iných prípadoch mohlo dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby, „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, čo je zrejmé z bodu 3.12 Všeobecných obchodných
podmienok. V úrokových sadzbách produktov účinných od 01.04.2016 predložených žalobcom je
uvedená výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 %. Z bodu 3.12 Všeobecných

obchodných podmienok ďalej vyplýva, že nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných
povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že nepovolené prečerpanie predstavuje porušenie povinnosti klienta, s ktorým
sa spájajú sankcie, a to úrok z nepovoleného prečerpania a zmluvná pokuta. Ročný úrok dosahujúci
úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch,, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc
z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28 %
za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili
súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2011,

sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010). Nemecký BGH v
rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti
priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi
(civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú

sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu
dobrým mravom. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje
sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu,
že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, ato zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné,

nemožno ho ďalej ani moderovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 15. 10. 2015, č. k. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 24. 11. 2016, č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka uvedená
v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je pre svoju neprijateľnosť (pri zúčtovaní
poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná.
19. Z dôkazu (výpisu z účtu predloženého žalobcom) je zjavné, že k 30. 4. 2013 si žalobca započítal
už úroky vo výške 12,44 Eur. Hoci žalobca v žalobe neuvádza, z čoho žalovaná suma vyplýva, vo
vyjadrení zo dňa 25.1.2017 uvádza, že žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté
povolené prečerpanie vo výške 550 Eur a poukazuje na ďalšie poplatky. Okresný súd správne vyvodil

záver, že po splatnosti úverovej istiny už nemožno požadovať zmluvné úroky, pretože zmluvný vzťah
skončil a pre žalobcu nastupuje nárok na úroky z omeškania. Z ust. § 506 ObZ vyplýva, že ak je dlžník
v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je
veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. To znamená,
že môže požadovať dlžnú sumu s úrokom, ktorý je ohraničený zánikom právneho vzťahu. Z výpisu

z účtu vyplýva, že tento úrok si žalovaný zaúčtoval. K tejto sume bol žalovaný aj zaviazaný. Z tejto
sumarizovanej sumy by patril žalobcovi aj úrok z omeškania, nie však úrok 28% do zaplatenia. Ust. § 503
ods. 3 ObZ upravuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v
zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Danú
úpravu nemožno vykladať formalisticky, že „do vrátenia“ možno vykladať v zmysle „nekonečno“. Daná

úprava upravuje prípad predčasného vrátenia finančných prostriedkov, pričom garantuje povinnosť platiť
úroky za dobu poskytnutia finančných prostriedkov, teda platí skutočne za to, čo mu bolo poskytnuté,
pretože nie je dôvod, aby veriteľ požaloval plnenie vo väčšom rozsahu. Žalobcovi patrí úrok za reálny
čas, kedy svoje finančné prostriedky nemal k dispozícii, čo predstavuje jeho odmenu za poskytnutú
službu. Ust. § 503 ObZ je systematicky radené pred ust. § 505 a 506 ObZ, ktoré upravujú už zánik

zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností dlžníkom. Preto odvolací súd argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, pretože bol v odvolacom konaní nečinný, preto mu ich súd nepriznal.

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).