Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205791
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117205791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Mesto
Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO:
42 433 622, proti žalovanej: D. E., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. U. XXXX/XX/XX, XXX XX Ž., štátny
občan SR, v konaní o žalobe na vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt číslo XX R.o vchode číslo XX na X. poschodí v bytovom
dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. KN C XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. W.,
obec Ž., okres Ž. a odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania,

Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.02.2017, domáhal
uloženia povinnosti žalovanej vypratať dvojizbový byt č. XX vo vchode č. XX F. X. poschodí v bytovom

dome č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W., kategória bytu I, vo vlastníctve žalobcu.
Uviedol, že so žalovanou uzavrel nájomnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX.
Po ukončení doby nájmu prakticky doposiaľ žalovaná napriek písomným výzvam žalobcu zasielaným
obyčajne byt dobrovoľne nevypratala a neodovzdala, pričom po sebe zanechala dlh, na uhradenie
ktorého ju žalobca opakovane vyzýval a ktorý žalovaná aj písomne uznala v Dohode o uznaní dlhu
a splátkach č. J., pričom však uvedené splátky v zmysle dohody nehradila. Ku 31.12.2016 žalovaná

dlhuje žalobcovi spolu 10 812,61 eur čo do istiny a príslušenstva. Pán S. E. sa z bytu dobrovoľne
odsťahoval ešte v roku XXXX. Žalobca vyzval žalovanú na uvoľnenie bytu (zaslané obyčajne), listom
zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná nereagovala.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2017 žiadala o šancu na záchranu strechy nad hlavou.
Bola si vedomá, že možností mala, no do tejto situácie ju dostali finančné ťažkosti. Nájom sa snažila
platiť. Splácala dlžobu. Tvrdila, že nemá kam s deťmi ísť. Na nový prenájom nemá finančné prostriedky.

3. Žalobca v duplike zo dňa 24.05.2017 uviedol, že so žalovanou v minulosti za účelom vyriešenia
jej situácie uzatvoril už 3x splátkový kalendár, pričom každý bol ukončený pre neplnenie si povinností
žalovanej. Žalovaná neuhrádza pravidelne ani sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bez
právneho dôvodu, čím jej dlh voči žalobcovi stále narastá. Mal za to, že uvedený byt je nad jej reálne
možnosti, pričom ide o jeden z najkrajších mestských nájomných bytov v Žiline. Tvrdil, že žalovaná si

neplnila svoje povinnosti voči žalobcovi riadne ani v čase, keď bola zamestnaná, preto bol skeptický
ohľadomjejplneniasipovinnostídobudúcna.Zdôraznil,žežalovanámôžekedykoľveknavštíviťsprávcu
bytu Žilbyt, s.r.o., uznať svoj dlh, dohodnúť sa na splátkach a pokiaľ žalobca bude vidieť jej dobrúplatobnú disciplínu, t.j. schopnosť a hlavne ochotu plniť svoje záväzky, t.j. že snaha o ich plnenie
neskončí uzatvorením ďalšieho splátkového kalendára, je otvorený ďalej sa baviť o riešení bytovej
situácie, napr. aj o možnosti zámeny bytu za menší a teda lacnejší. Uviedol, že to však predpokladá

aj aktivitu zo strany žalovanej, aby svoju situáciu aktívne riešila, snažila sa veci osobne prejednať s
bytovým odborom, primátorom, prípadne bola vôbec ochotná prijať ponúknutý menší byt. Uviedol, že do
tej doby však nie je ochotný robiť akúkoľvek dispozíciu s podanou žalobou, nakoľko je aj vo verejnom
záujme, aby nájomné byty plnili svoj spoločenský účel a dostali sa do užívania občanom, ktorí sú ochotní
a schopní za ne platiť, tak ako to vyplýva z príslušnej legislatívy.

4.Žalovanávreplikezodňa30.06.2017tvrdeniažalobcunespochybnila.Bolasivedomásituácievktorej
sa nachádza. Potvrdila, že žalobca s ňou uzavrel neraz splátkový kalendár. Uviedla, že momentálne za
byt platí, síce menej ako má, ale splátku dodržiava.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18.09.2017. Na pojednávanie sa dostavil len

právny zástupca žalobcu. Žalovaná svoju neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania riadne a včas
neospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania. Okresný súd vec prejednal, vykonal dokazovanie
a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

6. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava doposiaľ podanej žaloby, ako aj

vyjadrení. Mal za to, že žalovaná nemá žiaden právny titul na užívanie bytu. Uviedol, že ide o mestský
byt, ktorý slúži na zabezpečovanie verejných bytových potrieb občanom mesta. Zdôraznil, že žalovaná
je pri riešení svojej situácie pasívna. Ani raz neskontaktovala žalobcu s tým, že by preukázala nejakú
elementárnu snahu vyriešiť danú situáciu. Mal za to, že daná situácia nie je riešiteľná spôsobom
ďalšieho splátkového kalendára, pretože žalovaná očividne nemá z čoho hradiť takéto ďalšie svoje

fungovanie. Podotkol, že vypratávaný byt je pomerne pekný, atraktívny byt, ktorý očividne je nad pomery
žalovanej. Súhlasil s poskytnutím náhradného ubytovania žalovanej. Poukázal, že keby bola žalovaná
aktívna,niejeproblémkedykoľvekkontaktovaťprimátoramesta,resp.zodpovednúosobusprávcu,resp.
bytový odbor mestského úradu, aby zabezpečili nejaké iné riešenie, pokiaľ žalovaná preukáže aspoň
elementárnu platobnú schopnosť plniť svoje záväzky.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s produkovanými listinnými dôkazmi
vzťahujúcimi sa k predmetu konania, a to nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 4-5 spisu),
výpisom z LV č. XXXX (č.l. 6 spisu), dohodou o uznaní dlhu a splátkach č. J. zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 7 spisu), sumárnou analýzou predpisu za obdobie od 01.10.2009 do XX.XX.XXXX (č.l. 8 spisu),

sumárnou analýzou predpisu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (č.l. 9 spisu), výzvou zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 10 spisu).

8. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného
bytu č. XX vo vchode č. XX F. X. H. v bytovom dome č. XXXX R. Ž., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX.

Nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX prenechal žalobca v postavení prenajímateľa predmetný byt
žalovanej a S. E., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom do užívania na dobu určitú, a to do XX.XX.XXXX.
S. E. sa z bytu dobrovoľne odsťahoval. Žalovaná naďalej byt obýva, a to s maloletými deťmi, ktorú
skutočnosť žalobca v konaní nespochybňoval. Žalobca žalovanú vyzval na vypratanie bytu a jeho
odovzdanie správcovi Žilbyt s.r.o. v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Napriek skončeniu nájmu bytu a

výzve žalobcu na jeho vypratanie a odovzdanie, žalovaná predmetný byt naďalej užíva. Dlh žalovanej vo
vzťahu k predmetnému bytu predstavuje sumu 10 812,61 eur, ktorú výšku žalovaná v konaní nepoprela.
Dlh žalovanej bol preukázaný aj dohodou o uznaní dlhu a splátkach. Žalovaná nedodržiava poskytnutý
splátkový kalendár.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ

proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.
Podľa § 685 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
10. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na

všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v
spojení s § 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na
základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a
závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

11. Z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že predmetná nájomná zmluva bola medzi
stranami sporu uzatvorená na dobu určitú a nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu dňa XX.XX.XXXX.
Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca žalovanú o vypratanie a odovzdanie predmetného bytu
správcovi v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaná napriek skončeniu nájmu predmetného bytu
predmetný byt spolu s maloletými deťmi naďalej, bez právneho dôvodu, užíva.

12. Súd mal za danej situácie, resp. za daného skutkového stavu veci za to, že na strane žalobcu
existuje právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu. Okresný súd má za to, že sú splnené
podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaná bola
povinná vypratať predmetný byt a tento byt odovzdať žalobcovi. Okresný súd zdôrazňuje, že nájomná

zmluva bola zmluvou uzavretou na dobu určitú, nájom bytu uplynutím dojednanej doby skončil a teda
v čase rozhodovania okresného súdu neexistoval právny dôvod na obývanie bytu žalovanou. Okresný
súd tak dospel k záveru, že od XX.XX.XXXX žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu,
t.j. bez existencie právneho titulu oprávňujúceho predmetný byt užívať. V danom prípade žalovaná
neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca žalobou voči žalovanej

dôvodne domáha vypratania predmetného bytu.

13. Žalobca sa spočiatku domáhal vypratania predmetného bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady
žalovanej. V priebehu konania však, aj vzhľadom na obývanie bytu žalovanou s maloletými deťmi,
súhlasil s poskytnutím náhradného ubytovania žalovanej, hoci v prípade nájomnej zmluvy na dobu určitú

mu v zmysle Občianskeho zákonníka takáto zákonná povinnosť poskytnutia bytovej náhrady nevyplýva.
Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o mestský nájomný byt. Nejedná sa o byt osobitného určenia
podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami právo na bytovú náhradu. V tejto súvislosti súd udáva, že predmetná vec je na jednej strane
o ochrane vlastníka nehnuteľnosti (bytu) a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Vlastník má

právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka) a na strane
druhej obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva, pričom zabezpečenie bývania je jednou
zo základných sociálnych istôt.

14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení okresný súd dospel k záveru, že žalovanej nárok
na bytovú náhradu nevznikol. Súd však aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na bytovú náhradu
v akejkoľvek podobe zisťoval, či na strane žalobcu ako prenajímateľa sú podmienky na poskytnutie
bytovej náhrady, t.j. či má žalobca možnosť pre žalovanú bytovú náhradu zaobstarať. Žalobca v konaní
prejavil ochotu poskytnúť žalovanej bytovú náhradu, a to v podobe náhradného ubytovania. Súd preto

vychádzajúc z postoja žalobcu zaobstarať pre žalovanú bytovú náhradu, ako aj z hľadiska zabezpečenia
sociálnych istôt v podobe obydlia, resp. zabezpečenia bývania a tiež v neposlednom rade s prihliadnutím
na obývanie bytu žalovanou s maloletými deťmi, rozhodol o povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanej
bytovú náhradu, a to aj bez naplnenia zákonom stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov taksúd povinnosť vypratať predmetný byt viazal na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného
ubytovania. Súd rozhodol o povinnosti zabezpečiť žalovanej náhradné ubytovanie, pretože mal za to, že
náhradné ubytovanie poskytne žalovanej bývanie a znižuje sa tak možnosť, aby sa stala bezdomovcom

on a jej deti. Súd v súvislosti s povinnosťou poskytnúť bytovú náhradu dodáva, že náhradným
ubytovaním je bytová náhrada, ktorá zabezpečuje bývanie trvalého charakteru; tým sa rozumie nielen
doba, na ktorú treba zabezpečiť náhradné ubytovanie, ale aj kvalita priestorov, ktoré môžu ako náhradné
ubytovanie trvale slúžiť.

15. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaná
nepreukázala, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si iný prenájom, resp. iné bývanie.
Žalovanásícetvrdila,ženemáfinančnéprostriedky,avšakkuvedenýmskutočnostiamnepredložilasúdu
žiadne relevantné dôkazy.

16. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie

podmienok ustanovených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vlastník predmetného bytu má
právodomáhaťsavyprataniabytuodžalovanej,ktorávčaserozhodovaniasúdunemalažiadnynárokna
užívanie predmetného bytu, a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala
opak a ani nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe

žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania voči žalovanej.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.