Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209367
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816209367.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: T. K., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. F. XXX proti žalovanému:

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o určenie neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žedohodaozrážkachzomzdyzodňa25.02.2014uzavretámedzižalobkyňouažalovaným
je neplatná.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy zo dňa 25.02.2014 uzatvorená v zmluve o úvere medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná. Zároveň aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.02.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu
- K. F., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 19.02.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

2. Podanú žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril
so žalovaným dňa 19.02.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.200,00 eur. Žalobca sa
zaviazal žalovanému vrátiť sumu v celkovej výške 2.700,18 eur. Zmluva o úvere medzi žalobcom a
žalovaným je spotrebiteľskom zmluvou v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o úvere nie je zložená z
individuálne dojednaných podmienok. Ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch
a obsahuje predformulované znenia zmluvných ustanovení. Zmluva o úvere je v rozpore s viacerými
ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je koncipovaná
tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere

uzatvorili dňa 19.02.2014 žalobca so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ
s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovaťoznačenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti
predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku.

Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú

rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa
budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľa. Pri
uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o

zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ mal žalobca záujem od žalovaného získať úver, musel
sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou
dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, dôsledku
čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobcu a žalovanému umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho,

aby mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu
do majetkového práva žalobcu bez vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore
s právom EÚ a je principiálne neprípustné, aby sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút.
Naliehavý právny záujem žalobca preukazuje existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia, a to predovšetkým v otázke

rozsahu plnenia žalobcu v prospech žalovaného. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo svojej žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu bez súdneho preskúmania, či je tento nárok oprávnený a v
súlade so zmluvou o úvere. Ďalej žalobca naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa 12.05.2014
žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

3. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V podaní zo dňa
08.02.2017 ďalej uviedol, že ako dôvod podania žaloby žalobca uvádza skutočnosti smerujúce proti ním
uzatvorenej dohode o zrážkach zo mzdy, o ktorej tvrdí, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
(vychádza pritom z jej formulárového znenia); bola podmienkou poskytnutia úveru; neobsahuje výšku
zabezpečenej pohľadávky (opisuje len možné spôsoby jej vzniku) a výšku zrážok, v dôsledku čoho

je vymedzenie zabezpečenej pohľadávky neurčité, a teda neplatné. V podanej žalobe sa neuvádza
žiadny dôvod alebo skutočnosť, v zmysle ktorých by žaloba v časti určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy bola procesné prípustná. Právna úprava ochrana spotrebiteľa pritom nezakotvuje
prelomenie procesných princípov, ako sú formulované vo vyššie spomenutom ustanovení Civilného
sporovéhoporiadku.Vzhľadomktýmtodôvodomtvrdíme,žežalobajevuvedenýchčastiachajprocesne

neprípustnou pre nesplnenie základného predpokladu pre konanie o nej (v dotknutých častiach).
Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore
s jeho vlastnou argumentáciou. Tvrdeniu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálnou zmluvnou
podmienkou, odporuje jej samotné znenie, v zmysle ktorého: strany dojednávajú. v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v či IV. tejto Dohody,

dohodu o zrážkach zo mzdy: na základe tejto Dohody Je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v
prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a
odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. vo výške EUR:.
Z obsahu uvedeného pritom nemožno objektívne zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania, resp,
oboznámenia sa s obsahom dohody. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie

Dohody o zrážkach, žalobca vedel, nakoľko tento údaj je povinnou obsahovou náležitosťou formulára
„Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch",, ktorý bol žalobcovi predložený pred
uzatvorením zmluvy. Z obsahu vykonanej vôle pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným
dojednaním nesúhlasil, mal voči nemu výhrady, námietky a pod. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom".
Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v
zmluvnomvzťahuprávepredsituáciou,abynáslednenedochádzalokspornostitoho,čobolodohodnuté,
teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Podporným pilierom je ajskutočnosť, že žalobca obsah takto uzavretej dohody ani následne nespochybňoval, iné skutočnosti
začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka pri výklade
písomného právneho úkonu určuje v podstate dva podstatné prvky výkladu, kedy sa má prihliadať na

vôľu toho, kto právny úkon urobil (prvý prvok), pokiaľ táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom
(druhý prvok). Z hľadiska výkladu daného ustanovenia, a tiež podstaty slovného vyjadrenia právneho
úkonu je teda zrejmé, že druhý prvok zákonodarca považuje za základný pri interpretácií právneho
úkonu. Vôľu konajúceho subjektu síce neponecháva stranou, ale (keďže ide o vnútorný psychický
stav konajúcej osoby) práve do úvahy berie jej vonkajší prejav. V prípade predtlačenej formy dohody

o zrážkach zo mzdy žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských
vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym
faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov, a tiež aj z úprav v Občianskom zákonníku. Ten
v § 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa
spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Pritom skutočnosť, že dohoda
mala predtlačenú formu, nie je vôbec rozhodujúca. Aj právna prax predsa predpokladá, že spotrebiteľské

dokumenty vopred pripraví dodávateľ. V prípade, ak zmluvné podmienky (vrátane zabezpečenia
dohodou) žalobcovi nevyhovovali, nič mu nebránilo obrátiť sa na iného poskytovateľa úverových
produktov. Pokiaľ žalobca uvádza, že dohoda spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je potrebné, aby jeho výhrady smerovali proti tejto
konkrétnej skutočnosti, t.j. v čom konkrétne má dohoda spôsobovať nerovnováhu. Z obsahu žaloby

toto nieje zrejmé. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej
uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza,
že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. i. k úhrade
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo

mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k
tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k
úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými
sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod.
Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda

neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti,
napr, porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,
ako sa napr., stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho
zákonodarstva). Popierame aj argumentáciu v oblastí údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky, ako

aj výšky zrážok v dohode o zrážkach zo mzdy. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve
vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad pohľadávka
titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou,
ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto
nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý

je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom,
na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným
spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny
vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Určitosť právneho

úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je
obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to, čo právny úkon svojím obsahom znamená
a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť obsah svoje vôle jednoznačným spôsobom. Je
nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi
vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký

právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne
(úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená.
Argumenty žalobcu spochybňujúce dohodu o zrážkach zo mzdy ako celok sú neaktuálne, pretože pri jej
vymedzení je nesporné, že napríklad v časti pohľadávky zodpovedajúcej úveru žiadne spory vzniknúť
nemôžu. Tvrdenie žalobcu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach presne

a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho
úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím
prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa
s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla (obdobne je tomu pri záložnom práve, ručení,zabezpečovacom prevode práva a pod.). Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý
nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym
číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože

pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnene a povinnej, a z hľadiska určenia
právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky
nie je ani v zmysle nejakej právnej normy, a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu,
potrebné. Rovnako aj pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie
je podmienkou ich platnosti (napríklad uznanie záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny

dôvod uznanej povinnosti, prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu),
ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný rovnako namieta aj tvrdenia žalobcu spočívajúce v neurčitosti
vykonávaných zrážok. Právna norma určuje v akej maximálnej výške zrážky môžu byť (teda ani dohodou
zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonne obmedzenie. Pre úplnosť dodávame, že výška zrážky
v predmetnej dohode bola stanovená na rovnakú sumu, aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa

článku 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne
relevantné zdôvodnenie pre to, aby jedna zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej vôle
pri uzatvorení zmluvy. Žalovaný rovnako popiera tvrdenia žalobcu o rozpore tohto zabezpečovacieho
prostriedku s právom Európskej únie. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 15.12.2015 bola opätovne
schválená (po vrátení prezidentom SR) novela zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť

dňa 23.12.2015, kde podľa jej článku VI. bod 8 - „Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť
uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku
spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za
podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti
jeho poskytnutia: ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti

zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté."). Uvedený zákon bol vyhlásený v Zbierke
zákonov pod č. 438/2015. V predmetnej novele boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné
akty Európskej únie, rovnako aj predmetná Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Podľa doložky
zlučiteľnosti bol zároveň konštatovaný aj súlad právnej úpravy s únijným právom. Smernica 93/13/EHS
nezavádza plnú harmonizáciu právnych poriadkov členských štátov, ale poskytuje štátom priestor na

vlastnú úpravu. Táto smernica 93/13/EHS nezavádza plnú harmonizáciu právnych poriadkov členských
štátov, ale poskytuje štátom priestor na vlastnú úpravu. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje
prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom.
Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho
zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné

alebo nie. To vyplýva aj zo smernice. Ak teda Národná rada Slovenskej republiky ako jediný zákonodarný
orgán určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky,
potom je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu viazaný

4. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 21.12.2016 vydal neodkladné opatrenie pod č. k.

11C/227/2016-11, ktorým uložil žalovanému aby sa zdržal akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 25.02.2014, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2014 a aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu: K. F., F. XX,
XXX XX F., Z.: XX XXX XXX - aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, Dohodou o zrážkach
zo mzdy a vyjadreniami strán sporu.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

7.Žalobcadňa25.02.2014požiadalžalovanéhonapredtlačenomformulárioposkytnutierevolvingového
úveru vo výške 1.200,00 eur. Splatnosť úveru bola stanovená na 42 mesačných splátok vo výške 64,29

eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť bola 2.700,18 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená
na 70,00 %.8. Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.02.2014 poskytol žalovaný žalobcovi revolvingový úver s podmienkami, ktoré boli uvedené
v predloženej žiadosti.

9. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy, žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o
zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 OZ. Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť
bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku

vo výške 1.200,00 eur. Strany dojednali v zmysle § 551 OZ k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti
uvedených v tejto dohode Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov. Na základe tejto Dohody
je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy Dlžníka,
vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti.

10. Z listu žalovaného zo dňa 12.05.2014 adresovaného K. F. vyplýva, že v zmysle § 551 Občianskeho

zákonníka žalobca vyzval zamestnávateľa žalobcu na realizáciu zrážok zo mzdy. Dlh žalobcu mal
predstavovať sumu 2.636,22 eur.

11. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

12.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

18. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.19. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jede
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva

súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej

neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

26. Žalovaný dňa 13.05.2014 poslal zamestnávateľovi žalobcu list, ktorým inicioval realizáciu dohody o
zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX a podľa zmluvy o revolvingovom úvere. V predmetnej

veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného
opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by
bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc
uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa
na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcu.

27. Žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

28. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

29. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorenáa na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

30. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).

31. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala.

37. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že ak žalobca chcel uzavrieť zmluvu o úvere,
musel uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca nemal možnosť uzavrieť túto zmluvu bez dohody
o zrážkach zo mzdy.

38. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

39. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

40. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

41. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

42. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

43. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

44. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

45. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

46.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

47. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

48. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku

dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.
Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,

ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti vrozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.

49. Zámer žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy
v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli
naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

50. Žalobca nemal vedomosť o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované do
zmluvy drobným písmom, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalobcu
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy.

51. Žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobcovi na podpis zmluvu,
ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný

žalovaným, nie však žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
Dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text
prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych
dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou,

nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v strede textu
písaného drobným písmom, týkajúceho sa ďalších skutočností (napríklad inkorporovanie Všeobecných
obchodných podmienok do zmluvy). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom
mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

52. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

53. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je
to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o
úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti
uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť

zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods.
1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže
sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobcu tejto zrážať.

54. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice
Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá,
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

55. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia

vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci
C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).56.Súdpoukazujepodporneajnaaktuálnuprávnuúpravu§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

57. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

58.Ajvprípade,žesúdpriamoneaplikujeustanovenie§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.napredmetnú
zmluvu uzavretú v roku 2010, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy
vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný

vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala
formulárový charakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí
účelovej pôžičky a nie je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.

59. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

60. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ

bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná
formulárovú zmluvu a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich
vykonávaniazapredpokladu,žetietosúuplatňovanéveriteľomzneprijateľnýchzmluvnýchklauzúl,resp.
z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok

zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie
v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút
umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neplatnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol
vyššie.

62. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.