Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217190
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217190.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ rade P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W., 2./ rade X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX
XX W., proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX,
XXX XX X., zast. advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava,

v konaní o zrušenie a určenie výživného, na odvolanie povinnej osoby proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 21.02.2018, č.k. 49Pc/24/2017-36, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 21.02.2018, č.k. 49Pc/24/2017-36 zastavil konanie.
Vyslovil, že povinnej osobe (súdom prvej inštancie nesprávne uvedené odporkyni, pozn. odvolacieho
súdu) náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1, 2, § 159, § 256 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že podaním návrhu navrhovateľov na tamojší súd
dňa 22.09.2017 začalo skôr konanie týkajúce sa tej istej veci, pričom predmetné konanie predstavuje
prekážku začatej veci. Súd prvej inštancie uviedol, že prekážka začatej veci bráni tomu, aby o tej istej
veci prebiehalo na súde iné konanie, ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania, v dôsledku

ktorejmuselkonanievzmysle§161ods.2CSPzastaviť. Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodol
podľa § 256 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. V danej veci mal súd prvej inštancie za to, že navrhovatelia
duplicitným podaním toho istého návrhu zavinili zastavenie konania, preto by mala nárok na náhradu
trov konania povinná osoba. Vzhľadom na to, že povinná osoba si v konaní žiadne trovy neuplatnila,
súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie povinná osoba, žiadajúc aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, tak, že sa jej priznáva nárok na náhradu trov
konania, spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia, ako aj náhrada trov odvolacieho konania.

Súdu prvej inštancie vytkla, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1písm. h/ CSP). Konkrétne uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania za prevzatie a prípravu
zastúpeniapodľa§3aods.1písm.a/VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z,zapísomnéoznámenieprekážky
litispendencie podľa § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 13a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.,

rovnako aj v odvolacom konaní za podanie odvolania podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. Mala za to, že jej patrí za každý úkon tarifná odmena vo výške päťnásobku ročného plnenia, keďže
predmetom konania je určenie výživného na plnoleté dieťa, teda opakujúce sa plnenie na čas neurčitý
(napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 8Co/66/2013).

4. Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu povinnej osoby nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, a dospel k

záveru, že odvolanie povinnej osoby nie je dôvodné.

6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,

že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti

verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP).
Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme
a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ
konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované

ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle § 53 CMP
náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v zmysle § 55 CMP
náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

12.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesavyššieuvedenýmneriadil
aonáhradetrovkonaniarozhodovalnesprávnepodľaustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,ktorých
aplikácia je v mimosporovom konaní vylúčená (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP). Odvolací súdv tomto smere opätovne uvádza, že každý z účastníkov mimosporového konania si platí trovy konania
sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP).
Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie, ktoré súd zastavil pre prekážku litispendencie,

bolo určenie výživného na plnoletú osobu, ako aj zrušenie výživného na plnoletú osobu. Z obsahu
pripojeného spisového materiálu vyplýva, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.
24Pc/1/2018 (začaté na návrh navrhovateľov v 1./ rade, 2./ rade doručeným na Okresný súd Bratislava
IV dňa 22.09.2017) bolo uznesením zo dňa 23.05.2018, č.k. 24Pc/1/2018-56 v časti návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie

konanie zo strany navrhovateľa.

13. Je teda nesporné, že v danom prejednávanom prípade aplikácia ustanovenia § 53 CMP, ako ani
aplikácia § 55 CMP nebola možná. Odvolací súd konštatuje, že nejde o konanie vo veciach určenia
rodičovstva a ani o konanie vo veciach notárskych úschov, ako je aj nesporné, že náhrada trov konania

by s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivá nebola. Naviac tu je potrebné zdôrazniť, že aplikácia
ustanovení § 53, § 55 CMP o prelomení generálnej zásady uvedenej v § 52 CMP je možná iba na návrh
účastníka konania, ktorý návrh v danom prípade absentuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinnej
osoby odvolací súd tieto vyhodnotil za nedôvodné a zároveň uvádza, že z podaného odvolania, ako
aj z obsahu spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady

trov konania ani jednému z účastníkov konania. Postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku
zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia musí byť náležite
odôvodnená. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade odvolateľka ako jediné kritérium pre
priznanie nároku na náhradu trov konania uvádzala úspech v konaní (zastavenie konania z dôvodu
prekážky litispendencie), ktorý je relevantný iba v zmysle § 53 CMP, v ktorom prípade hovoríme o

tzv. separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Odvolací súd
po preštudovaní spisového materiálu nevzhliadol výnimočnosť okolností svedčiacich potrebe priznať
náhradu trov konania povinnej osobe podľa § 55 CMP, pričom pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť,
že účastníkmi konania je plnoletá dcéra a matka a predmetom konania je určenie povinnosti matke
platiť výživné na plnoletú dcéru. Odvolací súd má naviac za to, že povinná osoba (v danom konaní

matka plnoletej) mala možnosť predísť konaniu o určenie výživného a to dohodou s plnoletou dcérou.
Neobstoja ani odvolacie námietky povinnej osoby o tom, že jej patrí za každý úkon tarifná odmena
vo výške päťnásobku ročného plnenia, keďže predmetom konania je určenie výživného na plnoleté
dieťa, teda opakujúce sa plnenie na čas neurčitý, tak ako o tom obdobne rozhodol rozsudkom Krajský
súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/66/2013. Odvolací súd v kontexte uvedeného dáva

do pozornosti, že v predmetnom konaní rozhodovanie o náhrade trov konania spadalo pod režim
procesnoprávneho predpisu účinného do 30.06.2016 (Občiansky súdny poriadok), ktorý sa zásadne líši
od nastavenia náhrady trov konania podľa procesnoprávneho predpisu účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (Civilný mimosporový poriadok).

14. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v
zmysle § 388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

15. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).