Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/38/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109203540
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3109203540.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu D.. V. V., štátneho občana

SR, bytom A. č. 4, K. proti žalovanému Q. republika - Y. geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Chlumeckého 2, IČO 00 166 260 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu sumu vo výške 21,10 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal (po upresnení petitu a čiastočnom zastavení konania na
základe čiastočného späťvzatia návrhu) zaplatenia náhrady škody vo výške 413,93 eur s 8,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 413,93 eur od 07.08.2007 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 24.07.2002
podal na Okresnom úrade v Trenčíne, odbor životného prostredia žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie na stavbu "Prestavba mlyna na polyfunkčný dom", ktoré mu stavebný úrad napriek viacerým
rozhodnutia, neskôr zrušeným, nevydal. Obdržal výzvu v ktorej ho vyzýva na preukázanie vlastníctva
k pozemkom na ktorých je táto stavba postavená a vymedzená geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-

XX na odčlenenie parciel zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným U s.r.o. Trenčín. Túto výzvu nemohol
splniť , nakoľko tento geometrický plán nebol vložený do operátu katastra nehnuteľností. Stavebný
úrad "sa drží" tohto úradne overeného geometrického plánu, ktorý vychádzal z chybnej evidencie
katastrálneho operátu. Následne podal Správe katastra Trenčín opakované žiadosti a to dňa 03.02.2006
o odstránenie chýb v katastrálnom operáte - chybne zakreslené hranice do katastrálnej mapy. Prílohou
žiadosti bol geometrický plán č. XXX-XX-XXXX-XXX-X1 zo dňa 20.10.1981 so zisteniami pracovníka
GEO3 s.r.o. Trenčín Ing. Maca s vyznačením "zlá čiara". Správa katastra mu odpovedala, že po

preverení správnosti zápisu do katastrálnej mapy bolo zistené, že zákres (medzi parc. č..e v mape
prevedený správne. V odpovedi (zo dňa 12.04.2006) na jeho ďalšiu žiadosť už priznáva chybný zákres,
pričom zvaľuje vinu na chybný geometrický plán XXX-XX-XXXX-XXX-XX. Aj nadriadený orgán v reakcii
na jeho sťažnosť skonštatoval, že predmetný geometrický plán nie je vyhotovený správne. Aj odpoveď
Správy katastra Trenčín na jeho ďalšiu žiadosť zo dňa 31.05.2006 (rozšírenú aj o požiadavku na
zosúladenie súboru geodetických a popisných informácií) potvrdzuje neochotu opraviť chybu, pričom mu
bolo súčasne oznámené vyznačenie poznámky, že hodnovernosť údajov KN je spochybnená, nesmú

sa používať. Uviedol, že orgány na úseku katastra(geodézie) porušili zákon tým, že neopravili napriek
jeho žiadostiam chyby v katastrálnom operáte. Tým, že overili geometrický plán č. 2XX-XX-XXXX-
XXX-XX a č. XXXXXXXX-XXX-XX sa tieto geometrické plány stali podkladom na právne úkony. Ide
o chybnú katastrálnu mapu a o nesúlad súboru geodetických a popisných informácií. Odstránenietýchto chýb prikazuje zákon(§ 59 katastrálneho zákona) vykonať im, nie súdu, čo však nevykonali.
Používaním chybného katastrálneho zákona vznikli škody zaplatením za zbytočné geodetické služby.
Dodal, že sa domáha škody, ktorá predstavuje náklady na vypracovanie geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XXX-XX a náklady spojené s použitím tohto plánu, ktorý ako sa ukázalo vychádzal z
údajov katastra, ktoré boli neskôr spochybnené pričom k ich spochybneniu došlo po ich vynaložení.
Tento geometrický plán bol riadne overený a spĺňal ako technický podklad všetky náležitosti pre
jeho použitie až do doby spochybnenia. Používal ho dobromyseľne v presvedčení, že stav evidencie
katastra zodpovedá skutočnému stavu vecí tak ako bol v geometrickom pláne vyznačený (pozemky

identifikované). Zodpovednosť za náklady na jeho vypracovanie a náklady spojené s jeho použitím
preberá tak ten, kto nezaistil včas a riadne hodnovernosť údajov katastra a nie ten, kto tieto údaje
pred vyvrátením hodnovernosti používal. Kataster, ktorý evidoval spochybnené údaje, takto zasiahol
nepriaznivo do jeho vlastníckych práv, čo podľa § 9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. je kvalifikované
ako nesprávny úradný postup. Škodu, ktorá mi z tohto nesprávneho úradného postupu vznikla škodcovi
riadne vyčíslil. Škoda je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Zákon mu zaručoval, že

údaje vedené na katastri sú použiteľné bez akýchkoľvek vád. Žalovaného žiadosťou zo dňa 08.10.2007
ako aj podaním na súd požiadal, aby mu škodu uhradil, škodu mu neuhradil, na jeho žiadosť reagoval
listom č. LX.a zo dňa XX.XX.XXXX a listom č. E.-XXXX/XXXX/Ja zo dňa XX.XX.XXXX. V. uplatnených
nákladov: úhrada za geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX - X. pokladničný doklad č. XXX/XX U
s.r.o. vo výške X.XXX,- Sk, kolok - pokladničný doklad vo výške XXX,- Sk, kolok - pokladničný doklad

vo výške XXX,- Sk, znalecké posudky(ocenenie nehnuteľností) - doklad o zaplatení dňa 27.04.2002
D.. P. P. vo výške X.XXX,- Sk, kolok - pokladničný doklad vo výške XXX,- Sk, overenie kópií - príjmový
pokladničný doklad č. XXXX vo výške 120,- Sk, overenie podpisu - príjmový pokladničný doklad zo dňa
24.05.2002 vo výške 450,- Sk, spolu 12.470,- Sk = 413,93 eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobca podaním zo dňa 03.02.2006 požiadal
správu katastra o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Keďže jeho žiadosti nebolo vyhovené,
žalobca ďalším podaním zo dňa 31.05.2006 požiadal o opravu geometrického plánu č. XXX-XX-
XXXX-XXX-XX a zosúladenie súboru geodetických a popisných informácií. Q. katastra listom zo dňa
12.09.2006 oznámila žalobcovi, že ním navrhovaná oprava má charakter sporu o výmeru a priebeh

vlastníckej hranice, a preto v danej veci môže rozhodnúť príslušný súd. Poukázal na rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo/11/97 zo dňa 26.08.1997, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že
konštatovanie odvolacieho súdu, že určenia priebehu hranice sa možno domáhať podľa § 48 a nasl.
katastrálneho zákona je správne, ale odvolací súd opomenul, že takéto riešenie je možné len vtedy,
keď pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala

neurčitou a treba ju len rekonštruovať, pričom nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva a v nadväznosti
naň k sporu medzi vlastníkmi susediacich pozemkov. V nadväznosti na vyššie uvedený právny názor
NS SR upravujúce konanie o určení priebehu hranice boli s účinnosťou od 15.04.2004 zrušené, avšak
podľa žalovaného naďalej platí, že ak je priebeh hranice susedných pozemkov medzi vlastníkmi týchto
pozemkov sporný, správa katastra nemá právomoc v konaní o oprave chyby rozhodnúť spor medzi

vlastníkmi týchto pozemkov ohľadne priebehu hranice medzi týmito pozemkami. Z listín predložených
v tomto konaní je zrejmé, že v predmetnej veci je, resp. bol spor o vlastníctvo, resp. o priebeh hranice
medzi susednými pozemkami - napr. v žiadosti žalobcu o odstránenie chýb v katastrálnom operáte zo
dňa 03.02.2006 sa uvádza, že Ing. Šebík rozhoduje o pozemku, ktorý patrí žalobcovi a chce dať zbúrať
žalobcovu stavbu, preto správa katastra nemala právomoc v konaní o oprave chyby rozhodnúť spor

o vlastníctvo, resp. priebeh hranice medzi dotknutými pozemkami, teda žalobcom požadovanú opravu
nebolo možné vykonať. Žalovaný je vzhľadom k vyššie uvedenému toho názoru, že správa katastra
sa nedopustila žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu, keď nevyhovela žalobcovej
žiadosti zo dňa 03.02.2006 a zo dňa 31.05.2006, preto žaloba nie je dôvodná. Navrhol, aby súd z
dôvodov vyššie uvedených, žalobu zamietol.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením návrhu vrátane jeho
doplnení a upresnení, žiadosti o odstránenie chýb v katastrálnom operáte vrátene geometrického plánu,
odpovedi na žiadosť vrátane jej doplnenia, odpovede Správy katastra v Trenčíne žalobcovi, znaleckého
posudku v konaní o Dodatočnom povolení stavby, sťažnosti žalobcu zo dňa 23.04.2006, oznámenia o

vybavení sťažnosti, žiadosti žalobcu o opravu geometrického plánu vrátane kópie katastrálnej mapy,
odpovede na žiadosť o opravu, oznámenia Správy katastra Trenčín, geometrického plán z roku 2001,
sťažnosti žalobcu zo dňa 22.06.2007 vrátene jej doplnenia, oznámenie Katastrálneho úradu v Trenčíne
o prešetrení podania, odpovede žalovaného na sťažnosť, žiadosti o predbežné prerokovanie nárokuna náhradu škody zo dňa 08.10.2007, príjmových pokladničných dokladov, vyúčtovania znaleckého
posudku, vyjadrenia žalovaného k žiadosti o náhradu škody, rozsudok tunajšieho súdu v konaní sp. zn.
15C/44/2006, znaleckého posudku č. 23/2015, vyjadrení žalobcu a žalovaného zo dňa 14.10.2016 a

zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že si v r. 2001 dal vypracovať geometrický plán, vypracovaný
dňa 11.07.2001 za účelom zámeny pozemkov s p. Beňovou. Nakoľko v katastri nezodpovedá súbor
popisných informácií s geodetickými informáciami vypracovaný geometrický plán, náhrady nákladov

ktorého sa domáha, je nesprávny. Keď kupoval parc. 2979, tak hranica medzi parc. XXXX a XXXX bola
v geometrickom pláne kolmá a v predmetnom geometrickom pláne bola táto hranica medzi pozemkami
šikmá. Z. úradný postup žalovaného je zdokladovaný v liste žalovaného z XX.XX.XXXX, v ktorom sa
konštatuje, že hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností je spochybnená. I. bol povinný údaje v
katastri opraviť z vlastnej iniciatívy. Y. v katastri nehnuteľností používal dobromyseľne, mal za to, že
tieto údaje sú hodnoverné, za čo nesie kataster zodpovednosť, nakoľko hodnovernosť týchto údajov

bola vyvrátená. X. si zbytočne dal vypracovať predmetný geometrický plán. Dá sa povedať, že podľa
dokladov kúpil pozemok spolu s budovou, na liste vlastníctva bola stanovená jeho výmera a následne
sa ukázalo, že táto výmera nezodpovedala skutočnosti. V čase, keď parcelu XXXX kupoval, nebol na
ňu vyhotovený geometrický plán, na ostatné bol geometrický plán urobený. Má za to nesprávny postup
žalovaného popísal dostatočne. X. je aj príčinná súvislosť, ktorú vidí v tom, že vychádzal z toho, že

údaje v katastri sú hodnoverné, čo mu zaručoval zákon. X. súvislosť vidí aj v tom, že používal údaje,
ktoré sa nemali používať. Kataster evidoval údaje, ktoré sa už v tom čase dali spochybniť. Má za to, že
žalovanýmalmožnosťtietoúdajeopraviť,nakoľkosarobilanovámapaROEPu,alekatasterprevzaltieto
údaje s chybami. Návrh na vklad ním požadovaný bol zamietnutý (rozhodnutie zo dňa 13.06.2003)s tým,
že jedným z dôvodov bol aj nesprávny geometrický plán. Dodal, že konajúca Mgr. Miškechová zistila, že

urobila chybu zamietnutím, nakoľko došlo k omylu v súvislosti s fyzickou a právnickou osobou, ale on už
potom predmetný vklad nechcel urobiť, pretože predmetný geometrický plán bol pre neho nevýhodný.
Záverom svojich vyjadrení zdôraznil, že priamou príčinou škody je geometrický plán vypracovaný v roku
1981, ktorý bol chybný a v čase vypracovania geometrického plánu dňa 11.07.2001 nečinnosť opravy
chýb v katastrálnom operáte trvala. Prinútiť kataster konať po jeho vypracovaní v čase jeho pravej

žiadosti dňa 03.02.2006 by už škode nezabránilo.

5. Z výsluchu zástupcu žalovaného bolo zistené, že sa pridržiava písomného vyjadrenia Katastrálneho
úradu v Trenčíne zo dňa 19.05.2006 vypracovaného Ing. Drhovou, založeného v spise(č.l.17) z ktorého
vyplýva, že podstata sporu je v tom, či bol geometrický plán z r. XXXX správny a v kladnom prípade či

bol aj správne zakreslený do mapy. Q. žalovaného je, že tento geometrický nebol správne vyhotovený,
pričom tak ako bol vyhotovený bol riadne zakreslený do katastrálnej mapy. V rozpore s uvedeným
má žalobca za to, že tento geometrický plán z r. XXXX bol správne vyhotovený, ale nebol správne
zakreslený do katastrálnej mapy. E. geodet uvedené vie posúdiť. I. pritom vychádza zo stanoviska jeho
odborných pracovníkov.

6. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdom ustanoveným znalcom pre odbor
geodézia a kartografia D.. P. X. bolo zistené, že geometrický plán č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX
vypracovaný dňa XX.XX.XXXX Dr. D.. U., je po formálnej stránke spracovaný správne, po technickej
stránke je chybne určená zámerná priamka (body C-F). Znalec skonštatoval, že pri zakreslení tohto

geometrického plánu do mapy v čase jeho vyhotovenia nebolo preukázané porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov.

7. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že vzniesol v predmetnej právnej veci
z opatrnosti námietku premlčania, nakoľko má za to, že ak by aj boli splnené podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody by bolo podľa
neho premlčané. X. na právny názor Y. súdu Q. republiky, ktorý v náleze zo dňa XX.XX.XXXX, sp.
zn. I. ÚS XXX/XXXX skonštatoval, že "podľa § 20 zákona o zodpovednosti za škodu pokiaľ nie je
ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy v tomto zákone H. zákonníkom. Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ je premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zákonom o

zodpovednosti za škodu upravené, nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení H.
zákonníka. X. bolo podľa názoru ústavného súdu v danej veci potrebné posudzovať trvanie objektívnej
premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, podľa ustanovení
§ X2 ods. X a 2 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorý síce explicitne jej dĺžku nestanovuje, uvedenúmedzeru je však možné vyplniť analógiou. Z predmetného nálezu Y. súdu Q. republiky vyplýva, že podľa
právneho názoru Y. súdu Q. republiky sa právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom premlčuje v desaťročnej objektívnej premlčacej lehote. L., že v prejednávanej právnej veci je

zjavnetzv."condiciosinequanon",t.j.udalosťou,ktoráakbynenastala,nevzniklabyaniškoda,overenie
geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX v roku XXXX, napriek tomu, že po technickej stránke je
chybne určená zámerná priamka (body C-F), ako to konštatoval aj znalec. V. ostatné skutočnosti sú len
dôsledkom overenia daného geometrického plánu, ktorý po technickej stránke obsahoval chybu. V tejto
súvislosti zdôraznil, že podľa súdnej praxe príčinou nemôže byť udalosť, ktorá už je sama následkom

- to znamená, že príčinou škody nemôžu byť udalosti, ktoré sú následkom overenia vyššie uvedeného
geometrického plánu. X. právneho názoru žalovaného v danom prípade už zjavne uplynula objektívna
premlčacia lehota a teda právo na náhradu škody (aj keby boli splnené podmienky vzniku tohto práva) by
bolo premlčané. X. žalobcu príčinou vzniku škody, ktorej náhrady sa domáha, je nečinnosť H. úradu K.,
resp. jeho právneho predchodcu, ktorá spočíva v tom, že odmietol, resp. odmieta vykonať opravu chyby
podľa § 59 ods. X písm. b/ katastrál. zákona. Ak je žalobca toho názoru, že správny orgán je nečinný,

mohol sa domáhať odstránenia nečinnosti správneho orgánu podľa príslušných právnych predpisov a
to aj v rámci správneho súdnictva. I. argumentácia vychádza z toho, že vyššie uvedený geometrický
plán č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX z roku 1981 bol správne vyhotovený, ale bol nesprávne zakreslený do
katastrálnej mapy. Zo znaleckého posudku vyhotoveného na účely tohto súdneho konania však vyplýva,
že v danom geometrickom pláne je po technickej stránke chybne určená zámerná priamka (body C-F).

Aj s prihliadnutím k týmto skutočnostiam podľa žalovaného žaloba žalobcu nie je dôvodná.

8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.09.2016 označeného ako preukázanie nepremlčanej lehoty práva
na náhradu škody k vyjadreniu žalovaného vyplynulo, že poukazuje na to, že v citovanom náleze ÚS
tento poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu o zodpovednosti za škodu k ustanoveniam §22

až § 24 z ktorej vyplýva, že " tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba" je stanovená jednotne
pre konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako aj konanie o náhrade
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím" a teda je v danom prípade desaťročná. Zdôraznil, že mlyn
s pozemkami kúpil dňa 14.07.1993, t.j. dvanásť rokov po vypracovaní geometrického plánu v roku
1981. Kúpna zmluva uzavretá dňa 14.07.1993. L., že uznaním premlčania by došlo k porušeniu môjho

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. l a X Y. Q. republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd. Navrhol súdu
neuznať dovolanie žalovaného na premlčanie objektívnej doby.

9. Zo žiadosti žalobcu o odstránenie chýb v katastrálnom operáte zo dňa 03.02.2006(č.l.10) bolo zistené,

že uvedený deň žalobca podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 požiadal Katastrálny úrad v Trenčíne,
Správa katastra Trenčín o odstránenie chýb a vypracovanie nového geometrického plánu, ktorý bude
zodpovedať skutočnosti. V žiadosti poukázal na to, že dňa 19. 07. 2001 bol uvedeným orgánom overený
geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Do uvedeného dňa má nezhody so
susedom D.. P. V. ohľadne pozemkov a toto bráni vydaniu dodatočného povolenia stavby " X. mlyna

na polyfunkčný dom L.". T. z geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, stavba je na jeho pozemku (táto je vo vzdialenosti viac ako X,X m od jestvujúceho objektu
na parcele č. XXXX. Na základe týchto skutočností požiadal o poskytnutie informácie (list zo dňa
X.XX.XXXX) k vypracovanému geometrickému plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX) U. X - D.. F. a táto ho
ústne informovala, že chyby sú v podkladoch katastrálneho úradu, z ktorých vychádzala. K. došlo k

porušeniu jeho vlastníckeho práva (D.. V. rozhoduje o pozemku, ktorý patrí jemu a chce mu dať stavbu
zbúrať).

10. Z odpovede Správy katastra Trenčín žalobcovi zo dňa XX.XX.XXXX(č.l.XX)vyplynulo, že preverila
správnosťzákresugeometrickéhoplánuč.241-20-2530-518/81zodňa20.10.1981dokatastrálnejmapy

a zistila, že zákres medzi parcelami č. 2980 a XXXX je v mape prevedený správne. I., že ak stavba
na jeho pozemku podľa GP č. XXXXXXXX-XXX-XX zasahuje do pozemku parc. č. XXXX, nie je to
spôsobené ako udáva žalobca chybou v podkladoch katastrálneho úradu, ale chybným umiestnením
tejto stavby. X. začatím stavby objektu bolo nutné dať si vytýčiť pozemok podľa GP XXX-XX-XXXX-XXX-
XX, ktorý je zapísaný v KN. Nakoľko nebol zistený nesúlad v zákrese v katastrálnej mape, vedie žiadosť

žalobcu ako neopodstatnenú.
11. Z ďalšej odpovede Správy katastra Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX)na opakovanú žiadosť
žalobcu (ohľadne správnosti zákresu geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX do katastrálnej
mapy)vyplynulo, že Q. katastra K. konštatovala, že nesúlad medzi zákresom v katastrálnej mapea grafikou v GP č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX je spôsobený chybou vo vyhotovení predmetného
geometrického plánu, keď zhotoviteľ geometrického plánu chybne určil priebeh hranice parcely č. XXXX.
K. je sporný priebeh hranice medzi parcelami čís. XXXX/X a XXXX/X, nakoľko výmera XX mX parcely

čís. XXXX/X určená v geometrickom pláne nezodpovedá grafickému zákresu uvedeného GP. Bolo
ustálené, že vzhľadom na to, že z existujúcich podkladov nie je jednoznačne preukázateľný priebeh
vlastníckej hranice, grafický podklad pre jej rekonštrukciu nie je vyhovujúci (nezodpovedá právnym
predpisom), má žalobcom navrhovaná oprava charakter sporu o výmeru a priebeh vlastníckej hranice.
Novelizáciou zo dňa 11.marca 2004 č. 173/2004 Z.z. bol § 48 až k§ 51 - konanie o určení priebehu

hranice pozemkov zo zákona zrušený. V danej veci môže rozhodnúť príslušný súd na žalobcov písomne
podaný návrh.

12. Dňa 23,04,2006 podal žalobca sťažnosť Katastrálnemu úradu v Trenčíne na Správu katastra
Trenčín(č.l.16) z dôvodu, že táto odmieta opraviť svoju chybu, ktorá spočíva v nesprávnom zákrese
geometrického plánu č. 241-20-2530-519-81 do katastrálnej mapy s tým, že pri správnom zakreslení

GP z roku 1981 do katastrálnej mapy bude aj stavba na pozemku 2978/3 (GP č. XXXXXXXX-XX-XX) a
nie na pozemku suseda č. XXXX a hranicu bude možné podľa GP č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX vytýčiť.

XX. Z H. o vybavení sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX(č.l.XX) vyplynulo, že Katastrálny úrad v Trenčíne
v odpovedi konštatoval, že po prešetrení bolo zistené, že hranica medzi parcelami č. 2980 a XXXX

bola zakreslená do mapy katastra nehnuteľností v súlade s geometrickým plánom č. XXX-XX-XXXX-
XXX-XX. Zároveň skonštatoval, že tento geometrický plán nie je vyhotovený správne. Nakoľko sa však
nepreukázalo, že zákres hranice medzi parcelami č. XXXX a XXXX do mapy katastra nehnuteľností nie
je v súlade s geometrickým plánom č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX, sťažnosť posúdil za neopodstatnenú.
Dodal, že z korešpondencie žalobcu so správou katastra je zrejmé, že má nezhody so susedom Ing. V.,

ktorý mu chce dať stavbu zbúrať. X. odpoveď správy katastra, že sa jedná o spornú hranicu, o ktorej je
kompetentný rozhodnúť príslušný úrad, bola správna.

XX. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne podal na Q. katastra K. žiadosť(č.l.XX) o opravu
geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX-XX s odôvodnením, že jeho chybným vyhotovením došlo

k zákresu do katastrálnej mapy, ktorá nezodpovedá skutočnosti a nie je súlad s listami vlastníctva.
Následne aj geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX nezodpovedá skutočnosti a údaje doterajšieho
stavu výkazu výmer nie sú zhodné s údajmi výpisov z katastra nehnuteľností. Sám vyhotoviteľ GEO 3
s.r.o. Trenčín tento plán spochybňuje, pričom sa odvoláva na zlé podklady evidované na správe katastra.

15. V odpovedi zo dňa 08.09.2006 (č.l. 21) a v oznámení zo dňa 12.09.2006(č.l. 22) Správa katastra
Trenčín opakovane uviedla, že oprava navrhovaná vlastníkom parcely čís. XXXX, žalobcom má
charakter sporu o výmeru a priebeh vlastníckej hranice, a preto v danej veci môže rozhodnúť príslušný
súd na jeho písomne podaný návrh. L., že údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú
používať (§ 71 katastrál. zákona)a je povinná vyznačiť túto skutočnosť na príslušnom liste vlastníctva

(Hodnovernosť údajov KN je spochybnená, údaje katastra nesmú používať).

16. Správa katastra Trenčín dňa 13.06.2003 vydala rozhodnutie, ktorým zamietla návrh na vklad
vlastníckeho práva do KN zo dňa XX.XX.XXXX(V XXXX/XXXX), predmetom ktorého je zámena
pozemkov v kat. území L.: C-KN parc.č. XXXX/X vo vlastníctve M. B. za C-KN parc.č. XXXX/X v

bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a manželky F. V. vzhľadom a neurčitosť a nezrozumiteľnosť
predloženej zámennej zmluvy(zo dňa XX.XX.XXXX), ktorá bola uzatvorená v rozpore s ustanovením §
611OZ.Vodôvodnenískonštatovala,žezboduI.zmluvyvyplýva,žeC-KNparc.č.XXXX/Xnadobúdado
výlučného vlastníctva D.. V. V., podľa návrhu na vklad je nadobúdateľom D.. V. V. - súkromná stavebná
firma(živnostník),hociF.V.jevzáhlavízmluvyspolusmanželomuvedenáakovlastníčkazamieňanejC-

KN parc.č. XXXX/X a zmluvu podpísala. V bode I. zmluvy je ako vlastník C-KN parc.č. XXXX/X uvedený
D.. V. V.. Ďalej bolo uvedené, že predložený geom. plán XXXXXXXX-XXX-XX, ktorý v zmysle § 6 vyhl.
ÚGKaK SR č. XX/XX Z.z. v platnom znení je iba technickým podkladom pre tento právny úkon, bol
vyhotovený za účelom odčlenenia nielen C-KN parc.č. XXXX/X a XXXX/X ale aj C-KN parc.č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (C-KN parc.č. XXXX, ktorá bola rozdelené na C-KN

parc.č. XXXX/X a XXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve P. V., Q. V. a V. B.), pričom tieto parcely nie
sú predmetom zmluvy a k ich zápisu do KN nebola predložená žiadne verejná listina, príp. listina, ktorá
by podľa zákona potvrdzovala alebo osvedčovala právo k nim.17. Z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2007 (č.l. 29)
na sťažnosť(vrátene jej doplnenia) žalobcu vyplynulo, že po oboznámení sa s jej obsahom a overením
údajov v nej považuje ju za podanie. Dodal, že šetrením v operátoch správy katastra bolo zistené,

pôvodný pozemok p.č. XXX/X a mlyn identifikovaný ako pozemok podľa stavu v tom čase EN p.č.
XXXX zast. pl. o výmere XXX mX bol vydaný reštituentkám. Od nich žalobca kúpnou zmluvou V XXX/
XX nadobudol predmetnú parcelu aj so stavbou mlyna do B. tak, ako je to evidované v LV XXXX.
V roku XXXX bol vyhotovený geometrický plán (č. XXXXXXXX-XXX-XX) na odčlenenie p.č. XXXX/
X,X,X; XXXX/X-X; XXXX/X,X. Q. GP sa v riešení nedotkla priebehu hranice v mieste chybného zákresu

(medzi parc.č. XXXX a XXXX). L., prečo sa už v tom čase (v roku XXXX) neriešil chybný zákres (súvisí
s rozsahom objednávky) sa nebude skúmať. Q. zákres hranice medzi parcelami XXXX a XXXX do
mapy bol vykonaný v roku XXXX. V čase prevodu C-KN parcely XXXX bola táto zapisovaná do LV na
podklade identifikácie parciel v roku XXXX. Z. žalobca v roku XXXX nadobudol vlastníctvo k pozemku a
stavbe mlyna parc. č. XXXX, pričom zákres hranice medzi parcelami XXXX a XXXX v k.ú. L. bol v čase
nadobudnutia nehnuteľností totožný so súčasným zákresom. K žiadosti o úhradu nákladov v hodnote

XX.XXX,- Sk pre úplnosť dodal, že GP XXXXXXXX-XXX-XX na odčlenenie častí parciel, na ktorých je
zrealizovaná prístavba mlyna je možné použiť, keďže sa nedotýka spornej hranice medzi parcelami
XXXX a XXXX napr. aj k majetkoprávnemu usporiadaniu parciel, na ktorých stojí prístavba ak dôjde k
dohode medzi vlastníkmi nehnuteľností a nadobúdateľom.

XX. Z vyjadrenia Y. geodézie, kartografie a katastra Q. republiky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) bolo
zistené, že podaním zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Q. katastra K. pri oprave chyby v katastrálnom operáte. I.
bolo oznámené, že pokiaľ ide o žiadosť o náhradu škody vo výške XX.XXX,- Sk, ktorá predstavuje
náklady na vypracovania geometrického plánu zo žiadosti o predbežné prerokovania nároku vyplýva,

že predmetný geometrický plán bol vypracovaný ako príloha návrhu na vklad. I. návrhu na vklad však
nie je dôvodom na úhradu nákladov spojených s konaním o povolení vkladu. V. na to, že neboli splnené
zákonné podmienky nároku, sa žiadosti o náhradu škody nevyhovuje.
XX. Z administratívnej činnosti súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sa pod spis.zn. XXC XXX/
XXXX vedie konanie vo veci návrhu D.. P. V. s manželkou proti žalobcovi s manželkou o odstránenie

neoprávnenej stavby resp. tej časti, kde zasahuje do parciel č. XXXX/X a XXXX, ktoré sú vo vlastníctve
D.. V. s manž. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

21. Podľa § 4 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. /Orgán konajúci v mene štátu/ vo veci náhrady škody,

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo
iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy,
ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide
o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa
osobitného predpisu.

22. V zmysle § 15 ods.1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

23. Podľa § 9 ods.1,2 cit. zákona(v znení účinnom do 31.12.2012) štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.24. Zodpovednosť daná citovaným zákonom je v zmysle § 3 ods. 2 zodpovednosťou objektívnou, ktorej
nie je možné sa zbaviť, ak sú splnené jej atribúty. Predpokladá sa však v zmysle § 15 predbežné
prerokovanie tohto nároku na príslušnom orgáne, a to na základe písomnej žiadosti.

25. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, t.j. takého postupu, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť (priama, bezprostredná) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

26. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 413,93 eur titulom
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v neopravení chýb v katastrálnom operáte vzniknutých
schválením (overením) geometrického plánu č. XXX-XX-XXXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a jeho
nesprávnym zákresom do katastrálnej mapy. I. nárok na náhradu škody spájal práve s nesprávnym
úradným postupom katastrálneho orgánu ktorý "nezaistil včas a riadne hodnovernosť údajov katastra ,
evidoval spochybnené údaje" čím "zasiahol nepriaznivo" do jeho vlastníckych práv.

XX. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu bolo preto potrebné predovšetkým určiť, či postup
príslušného správneho orgánu bol nesprávny ako to tvrdil žalobca. F. bolo potrebné zisťovať v danej veci
či žalobcovi vznikla škoda a či medzi vzniknutou škodou a postupom orgánu verejne moci je príčinná
súvislosť.
XX. Čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom citovaný zákon jednoznačne nedefinuje. L. výklad

tohto pojmu podáva ustálená judikatúra vyšších súdov, v zmysle ktorej: "I. č. XX/XXXX Zb. ( predchodca
zákona č. XXX/XXXX Z. z. ) nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva,
že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,

ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. X. úradný postup nie je spravidla možné v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v
rámci jeho rozhodovacej činnosti.(J. Z. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX vydaný pod sp. zn. 3Cdo 71/2009).

29. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
inýchpráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30.09.2013 1) Správa katastra
aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo
s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v
súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené

hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými
oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými
nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

30. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení účinnom do 31.12.2001 geometrický plán
je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a
záznam práv k nehnuteľnostiam.

31. Konanie o oprave chyby je nesporové a jej predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych a iných
vecnoprávnych sporov (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8 Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. X
Q. XXX/XXXX z X.X.XXXX, sp.zn. X Q. XXX/XXXX z XX.X.XXXX). Ak je hranica pozemku sporná,
jedná sa o vlastnícky spor. Podľa uznesenia NS ČR sp.zn. XX C. XXXX/XXXX z X.X.XXXX "ak vznikne
medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o hranice pozemku alebo parcely, nemôže sa žalobca

u súdu domáhať opravy výmery parcely v katastri nehnuteľností alebo určenia priebehu hranice medzi
parcelami alebo pozemkami. V takomto prípade je treba sporný pozemok (jeho časť) vymedziť zásadne
geometrickým plánom, vlastníctvo takto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho
konania."

32. Oprava chýb je vylúčená, ak medzitým došlo k ďalším právnym zmenám (rozsudok NS SR sp.zn.
1 Sžr 101/2011 z 17.1.2012).33. V predmetnej veci je nesporné, že priebeh vlastníckej hranice je predmetom sporu a že riešenie
vlastníckych vzťahov nemôže byť realizované v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Táto
skutočnosť bola žalobcovi katastrálnym orgánom opakovane oznamovaná. Súd má preto za to, že sa

nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že neuskutočnením opravy chyby v katastrálnom operáte došlo
k nesprávnemu úradnému postupu zo strany príslušného katastrálneho úradu. V predmetnej právnej
veci nemal súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním za preukázané splnenie už
prvej z uvedených podmienok, teda nesprávneho úradného postupu správneho orgánu.

34. Žalobca súčasne namietal, že priamou príčinou škody je geometrický plán vypracovaný v roku 1981.
Súd nespochybňuje, že v konaní bolo preukázané pochybenie právneho predchodcu katastrálneho
orgánubývalejGeodézien.p.BratislavavTrenčíne,ktorýúradnédňa23.10.1981overilgeometrickýplán
241-20-2530-518/81 napriek chybe po technickej stránke. K nesprávnemu úradnému postupu s ktorým
žalobca spája vznik škody, malo dôjsť v roku 1981, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa prechodného ustanovenia

citovaného zákona ( § 27 ods. 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. To znamená ustanoveniami
zákonač.58/1969Zb.Nakoľkožalovanývzniesolnámietkupremlčaniaprávauplatnenéhožalobcomsúd
sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či toto právo je premlčané, pretože v prípade dôvodnosti

námietky premlčania by táto bránila súdu priznať uplatnený nárok.

35. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k

tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom)zbytočne neodkladal uplatnenie svojho
práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil
v ustanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí vykonané právo, aby nedošlo k
jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne
vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

36. Premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom upravuje § 22 zákona č. 58/1969 Zb. Z tohto ustanovenia zákona č.

58/1969 Zb. vyplýva, že zákon na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom ustanovuje len subjektívnu premlčaciu dobu (§ 22 ods. 1 veta prvá), ktorá je 3-ročná a začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie práva
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na rozdiel od práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zákon č. 58/1969 Zb. výslovne neupravuje. Súd vzhľadom na

obsah nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 430/2011 posudzoval trvanie objektívnej premlčacej
doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, analogicky podľa ustanovení
§ 22ods.1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu č. 58/1969 Zb.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že geometrický plán241-20-2530-518/81 Dr. Ing.
U. zo dňa XX.XX.XXXX bol úradne overený dňa XX.XX.XXXX. I. nadobudol predmetné nehnuteľnosti na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX. H. premlčacia doba, v ktorej si žalobca

mohol uplatniť právo na náhradu tvrdenej škody, ktorá mu mala byť spôsobená konajúcim správnym
orgánom, tak uplynula najneskôr XX.XX.XXXX. I. podal návrh na súd dňa 02.03.2009.Urobil tak aj po
uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby (ak by táto mohla plynúť v prípade trvania objektívnej
premlčacej doby), pretože najneskôr sa žalobca o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe katastra
mohol dozvedieť pri obdržaní kópie tohto geometrického plánu, dňa 30.11.2005. (ako uvádza v žiadosti

zo dňa 05.12.2005). V danom prípade by sa subjektívna premlčacia doba nemohla predĺžiť v zmysle § 22
ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupom totiž netreba predbežne prerokovať s ústredným orgánom v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969
Zb., a preto subjektívna trojročná premlčacia doba by uplynula dňa 30.11.2008, pričom návrh bol na
tunajší súd podaný až dňa 02.03.2009. Z uvedeného dôvodu súd námietku premlčania, ktorú v konaní

vzniesol odporca považoval za dôvodnú.

38. Podstatným pre riešenie spornej veci je preskúmanie či došlo na strane žalobcu k vzniku uplatnenej
škody. Je nesporné, že k vyhotoveniu (zadaniu požiadavky) geometrického plánu č. 17905095-053-01
zo dňa 11.07.2001 zo strany žalobcu došlo za účelom odčlenenia parciel v súvislosti zo zámenou parciel

žalobcu s p. B.. B. vypracovaný ako príloha návrhu na vklad zo dňa 29.05.2002, ktorý bol zamietnutý
pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť zámennej zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že jedným dôvodom jeho
zamietnutia bol aj nesprávny geometrický plán zo zamietajúceho rozhodnutia nevyplývajú a v konaní
neboli preukázané. Q. žalobca potvrdil, že predmetný vklad už po jeho zamietnutí nechcel realizovať,
pretože predmetný geometrický plán bol pre neho "nevýhodný". Z. podľa stanoviska žalovaného (vo
odpovedi na prešetrenie sťažnosti žalobcu) ) tento geometrický plán, keďže sa nedotýka spornej

hranice medzi parc. č. XXXX a XXXX je možné naďalej použiť. Na základe týchto skutočností nemožno
konštatovať, že žalobcovi vznikla uhradením nákladov za jeho vypracovanie ako i nákladov spojených
s týmto vkladovým konaním majetková ujma predstavujúca škodu. F. ujmu spojenú s nedostatkami,
ktoré tento návrh mal a pre ktoré bol návrh zamietnutý (rozhodnutie z 13.06.2003) musí žalobca, ktorý
toto konanie inicioval, znášať sám a nemôže jeho dôsledky prenášať na iný subjekt. Uvedené nemôže

zakladať zodpovednosť žalovaného za žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup ku ktorému malo
naviac dôjsť až v období od februára 2006.

39. Z popísaných skutočností má súd za to, že okrem existencie škody absentuje ďalšia podstatná
náležitosť vzniku zodpovednosti a to priama príčinná súvislosť medzi vznikom tvrdenej škody a

konaním žalovaného (vzťah príčiny a následku) či už časová ako i logická. Nevykonanie žalobcom
požadovanej (v období od 2/2006) opravy chyby v katastrálnom operáte žalovaným rovnako ako
i overenie technicky chybného geometrického plánu v roku 1981 nebolo príčinou, nezapríčinilo
zamietnutie žalobcom navrhovaného vkladu do katastra nehnuteľností na základe zámennej zmluvy
uzatvorenej dňa 24.05.2002.

40.Ivprípade,žebyžalobcapreukázalnaplnenie podmienokvznikunárokunanáhraduškody(náklady
za geometrický plán XXXXXXXX-XXX-XX a vkladové konania podľa návrhu z 29.05.2002) musel by
súd návrh zamietnuť aj z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania. Podľa § 19 ods.1 veta
prvá zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode ( subjektívna premlčacia doba ).

41. Keďže žalobca sa o vzniku škody ( možnej ) a kto za ňu zodpovedá dozvedel v 12/2005 po zistení
nesprávnosti geometrického plánu XXXXXXXX-XXX-XX v dôsledku chyby v podkladoch katastrálneho
úradu (oznámenie Ing. Martiškovej na žiadosť žalobcu zo dňa 05.12.2005) začala plynúť premlčacia

doba najneskôr od 01.01.2006 a uplynula 27.02.2009 ( nakoľko počas predbežného prerokovania
nároku od 08.10.2007 do 05.12.2007 lehota neplynie - § 15 cit zák.). Keďže žalobca si svoje právo
uplatnil na súde až dňa 02.03.2009, žalovaný sa premlčania dovolal bol by jeho návrh neopodstatnený
aj z dôvodu premlčania.

42. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. V konaní bol žalovaný plne úspešný a preto má voči žalobcovi nárok na 100%-nú náhradu trov
konania. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.46. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

47. Nakoľko štátu vzniklo právo na náhradu trov, keďže odmena za znalecký posudok bola v rozsahu
21,10 eur vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu súd uložil neúspešnému žalobcovi v zmysle čl.
4 CSP a citovaného ustanovenia povinnosť zaplatiť sumu 21,10 eur, tak ako je uvedené vo výroku III.
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.