Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Doležajová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPracovné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212355
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113212355.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X., F. XX, proti žalovanému: TRUTRA log, s. r. o., so sídlom Vráble, Štúrova 1323/110, IČO: 36 555 657,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát s.r.o, so sídlom Nitra, Školská 3, o náhradu mzdy
a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 01. 06. 2017 č. k. 9Cpr/3/2013-164 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol v časti týkajúcej
sa vydania dokladov v súvislosti s vyúčtovaním mzdy a potvrdenia o zamestnaní. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 2/3-ín.
2. V odôvodnení uviedol, že vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 9Cpr/3/2013-106 zo dňa 13.
11. 2014 tak, že žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal náhrady mzdy, odstupného,
povinnosti ukončiť s ním riadne pracovný pomer, ako i zaslania mu potvrdenia o zamestnaní a vydania
dokladov o mzde zamietol v plnom rozsahu a na základe odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
6CoPr/3/2015-132 zo dňa 25. 11. 2015 v zamietajúcej časti, týkajúcej sa vydania dokladov v súvislosti
s vyúčtovaním mzdy a potvrdenia o zamestnaní rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po doplnení dokazovania akcentoval, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2012 na dobu neurčitú, s pracovným zaradeným vodič nákladného
automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, s miestom výkonu práce vo V., s dňom nástupu do
práce 30. 07. 2012, pričom listom zo dňa 22. 02. 2013 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný
pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 02. 2013.
Konštatoval, že žalovaný v priebehu konania preukázal doručenie potvrdenia o zamestnaní žalovanému,
v ktorom boli uvedené všetky požadované náležitosti a to dĺžka trvania zamestnania, teda doba po ktorú
trval pracovný pomer, druh práce - vodič, údaje o poskytnutej mzde, a bolo tam uvedené, že nemá žiadne
zrážky. Rovnako tak žalovaný preukázal aj doručenie žalobcovi dokladu v súvislosti s vyúčtovaním mzdy,
teda potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň a o
daňovom bonuse za rok 2013. Opierajúc sa o ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákonníka práce dospel k záveru,
že žalovaný doručil žalobcovi požadované doklady, čoho dôkazom je aj doručenka do vlastných rúk zo
dňa 11. 05. 2017, pričom žalobca aj napriek tejto skutočnosti neoznámil súdu, či mu boli, alebo neboli
tieto listiny doručené, preto žalobu v uvedenej časti ako nedôvodne podanú zamietol. Rozhodnutie o
náhrade trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a rozhodol tak, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 2/3-ín, v ktorej časti bol úspešný.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a zaviazať žalovaného zaslať mu výplatné pásky podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce za celú dobu
zamestnania. Namietal žalobcove tvrdenie, že dňa 22. 02. 2013 mal odísť z pracoviska a neurobiť žiaden
výkon, čo dokladuje výpis z karty vodiča vyhotovenej na SAD X., ktorý preukazuje, že uvedeného dňa
odjazdil na vozidle Z 3465 km. Namietal tiež konštatovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz
o porušení pracovnej disciplíny. Tvrdil, že počas celého trvania pracovného pomeru mu neboli doručené
výplatné pásky podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, teda je nepravdivý záver súdu prvej inštancie,
že žalovaný mu doručil všetky požadované doklady. Dodal, že o zaslaní nekompletných listín súd
oboznámil v liste zo dňa 26.05.2007, a že časť požadovaných dokladov mu bola zaslaná až po podaní
žaloby dňa 09.05.2017, a teda žaloba bola podaná dôvodne.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa s odvolaním žalobcu nestotožnil
zvýrazňujúc, že odvolací súd skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušil iba v časti týkajúcej sa vydanie
dokladov a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdil. Tvrdil, že pri ukončení pracovného pomeru
vydal žalobcovi ako zamestnancovi všetky doklady, ktoré mu zákon ukladá a poskytol všetky údaje v
zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Doklady boli zaslané ako prílohy k listu zo dňa 19. 06. 2014 a
opakovane v prílohe listu zo dňa 10. 05. 2017, vrátane výplatných pások za sporné obdobie. K poznámke
žalobcu, že odjazdil aj deň 22. 03. 2013 dodal, že uvedené nepoprel, pričom žalobcovi za obdobie od
01.02.2013 do 22.02.2013 bola aj vyplatená mzda. S ohľadom na požiadavku žalobcu na výplatné pásky
za celé obdobie pracovného pomeru, t. j. za obdobie 7/2012 - 2/2013, tieto pripojil k vyjadreniu s tým,
že ich zasiela zároveň doporučene poštou i žalobcovi.

5. K vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojom písomným podaní opätovne uviedol, že v čase podania
žaloby žalovaný nevypovedal jedinú platnú pracovnú zmluvu a nevydal mu žiadne doklady o zamestnaní,
ostatné vyjadrenia žalovaného sú preto nepodstatné a nebude sa k ním vyjadrovať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uzavrel, že žalobcovi zaslal opakovane všetky
požadované doklady, preto nie je zrejmé čoho sa žalobca domáha.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V danej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia ušlej mzdy za mesiac
február 2013 vo výške 114,67 eura a za každý ďalší mesiac vo výške 395 eur až do právoplatného
skončenia veci, najviac však za 12 mesiacov s 8 % úrokom z omeškania, uloženia mu povinnosti
riadne s ním ukončiť pracovný pomer, zaplatiť odstupné vo výške 790 eur, ako i vydať mu potvrdenie
o zamestnaní a doklady o mzde za obdobie od 30. 07. 2012 do právoplatného skončenia veci.
V odvolacom konaní sa prejednáva v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie potom, čo
Okresný súd Nitra prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9Cpr/3/2013-106 z 13. 11. 2014 tak,
že žalobu zamietol v plnom rozsahu a na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa
25.11.2015 č. k. 6CoPr/3/2015-132 v zamietajúcej časti, týkajúcej sa vydania dokladov v súvislosti s
vyúčtovaním mzdy a potvrdenia o zamestnaní rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho
nepreskúmateľnosť. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetom
konania tak zostala žaloba žalobcu už len v časti týkajúcej sa vydania dokladov v súvislosti s vyúčtovaním
mzdy a potvrdenia o zamestnaní, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol v tomto odvolacom konaní
preskúmavaným zamietajúcim rozsudkom.

9. Podľa § 75 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení do 31.08.2015 (ďalej len Zákonník
práce) pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o
zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či
sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka,
pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej
náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o
ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z

funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom
pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo
po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53
ods. 2), f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

10. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, potvrdenie o zamestnaní je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi bez ohľadu na jeho žiadosť. Zamestnávateľ má túto zákonnú povinnosť
voči každému zamestnancovi, s ktorým končí pracovný pomer. Zákonník práce neurčuje presnú lehotu
na vydanie potvrdenia o zamestnaní, v zásade by tak zamestnávateľ mal učiniť pri skončení pracovného
pomeru, t. j. v posledný deň trvania pracovného pomeru. V prospech tohto termínu svedčí aj skutočnosť,
že údaje, ktoré majú byť obsahom potvrdenia o zamestnaní (napr. zrážky zo mzdy), sa môžu v
priebehu výpovednej doby ešte zmeniť. Zákonník práce len demonštratívne vymenúva minimálne
obsahové náležitosti potvrdenia o zamestnaní. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení
konštatoval, že v prípade, že zamestnávateľ nesplní svoju zákonnú povinnosť a nevydá zamestnancovi
potvrdenie o zamestnaní alebo pracovný posudok, hoci oň zamestnanec požiadal, vo všeobecnosti je
zamestnanec oprávnený splnenie tejto povinnosti vymáhať súdnou cestou podaním žaloby na plnenie.
Právo zamestnanca na vydanie pracovného posudku, ako aj potvrdenia o zamestnaní sa premlčí vo
všeobecnej premlčacej dobe.

11. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach
poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené
konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa
prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho
poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a
náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné
do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

12. Spolu so mzdou je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať tzv. výplatnú pásku, ktorá slúži ako
doklad s údajmi o jednotlivých zložkách mzdy, pričom novelou účinnou od 1. januára 2013 sa stanovila
povinnosť informovať zamestnanca aj o stave účtu konta pracovného času, ak je konto pracovného času
zavedené. Zamestnanec má právo požadovať, aby mu zamestnávateľ predložil na nahliadnutie doklady,
na základe ktorých mu zamestnávateľ vypočítal mzdu.

13. Posudzujúc danú vec v intenciách zhora citovanej zákonnej úpravy odvolací súd dospel k záveru o
vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prioritne poukazuje na svoj rozsudok
zo dňa 25.11.2015 č. k. 6CoPr/3/2015-132 v spojení s rozsudkom prvej inštancie zo dňa 13.11.2014
č. k. 9Cpr/3/2013-106, ktorý nadobudol v zamietajúcej časti, týkajúcej sa náhrady mzdy, odstupného
a povinnosti žalovaného ukončiť so žalobcom pracovný pomer, právoplatnosť dňa 31.03.2016. Týmto
rozsudkom bolo už konštatované, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil platne dňa
27.02.2013, a keďže sa žalobca neplatnosti jeho skončenia v prekluzívnej 2-mesačnej lehote na
súde nedovolal, nebolo možné už otázku platnosti skončenia jeho pracovného pomeru posudzovať. S
ohľadom na tento záver, žalobcom v odvolaní namietané skutočnosti týkajúce sa skončenia pracovného
pomeru sú irelevantné a nemôžu byť ani v ďalšom posudzované odvolacím súdom. Výlučne predmetom
tohto odvolacieho konania je len otázka, či zo strany žalovaného ako zamestnávateľa došlo k splneniu
si jeho povinnosti podľa § 75 ods. 2 a § 130 ods. 5 ZP.

14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdieľa názor, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaný si v tomto smere svoju zákonnú povinnosť splnil, keď žalobcovi vydal dňa 09.05.2017
Potvrdenie o zamestnaní spolu s Potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,
o preddavkoch na daň a daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013 z rovnakého dňa, ktoré
v ten istý deň doporučene zaslal i na adresu trvalého bydliska žalobcu (č. l. 153 spisu). Samotnú
skutočnosť, že uvedené potvrdenia boli žalobcovi doručené potvrdil žalobca i vo svojom písomnom
podaní zo dňa 26.05.2017 označenom ako „ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ (č. l. 156 spisu) a

nespochybňoval ju ani vo svojom odvolaní. V tomto najmä namietal, že mu neboli zo strany žalovaného
zaslané výplatné pásky za celé obdobie trvania pracovného pomeru. Odhliadnuc od skutočnosti, že
súd prvej inštancie sa opätovne dôsledne s touto otázkou nevyporiadal vo svojom rozhodnutí , keď
len všeobecne konštatoval, že všetky doklady žalobcovi doručené boli, v rámci odvolacieho konania
žalovaný predložil súdu výplatné pásky žalobcu za požadované obdobie, tieto mu zaslal a rovnako
tak boli žalobcovi doručené spolu s vyjadrením žalovaného k odvolaniu i cestou prvoinštančného
súdu a podľa doručenky ich žalobca prevzal dňa 12.03.2018. Za danej situácie v čase rozhodovania
odvolacieho súdu preukázateľné bola zo strany žalovaného voči žalobcovi splnená i povinnosť podľa §
130 ods. 5 ZP, z ktorého dôvodu bola žaloba žalobcu i v doposiaľ nerozhodnutej časti neopodstatnená.
Preskúmavaný zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny. Nič na tom nemení ani
okolnosť, že v čase podania žaloby žalobca dôvodne namietal nesplnenie si povinnosti žalovaného vydať
mu požadované doklady, keď v priebehu konania, do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca
na žalovaným realizované doručenie dokladov nereagoval vhodne zvoleným procesným úkonom.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.