Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/356/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205630
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816205630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: B. O. X., s.r.o., ul. F. č. 5, W.,
IČO: XX XXX XXX, zast. Y. kanceláriou S. O., s.r.o., ul. F. č. 5, W., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným:
1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/XX, W., zast. JUDr. W. U., advokátom so sídlom v W., T. XX,
2/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. č. XXX/XX, I., zast. Y. kanceláriou F. & F., s.r.o., so sídlom N.

XX, W., o zaplatenie 10.346,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 11. apríla 2017, č. k. 11C/87/2016-225, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivovýške100%.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilust.

§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z,. o bankách, § 524 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a výsledkami
vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Uviedol, že žalobca
savočižalovaným1/,2/podanoužaloboudomáhalzaplateniadlhu10345,79eursprísl.natomzáklade,
že na žalobcu prešiel dlh v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, pričom pôvodný
veriteľ - X.. poskytla žalovaným úver vo výške 8 000 eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 29.03.2011, keď žalovaní uhrádzali splátky, ale nepravidelne; posledná splátka bola realizovaná

27.10.2011. Súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil
zmluvu o postúpení pohľadávok, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa X. voči žalovaným ako dlžníkom. Žalobca síce predložil
výzvu zo dňa 17.01.2012, adresovanú žalovanému, avšak nepreukázal, že výzvu žalovanému v 1.rade
skutočne aj zaslal. Zákon o bankách č. 483/2011 Z. z. predpokladá, aby výzva bola písomná a musí sa
žalobca pokúsiť o jej zaslanie žalovanému na jeho poslednú známu adresu, a to preukázaným poštovým
podacím lístkom, doručenkou a pod. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku X. bolo

možné postúpiť na žalobcu, súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej podľa
tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným, treba považovať v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. V konaní nebolo preukázané,
že žalobca nadobudol platnú pohľadávku X. voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
29.03.2011, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.
Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 17.05.2013, a to oznámením zo

dňa 20.05.2013, ktorým zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu do 15 dní po obdržaní výzvy a
dňa 27.06.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd mal z uvedeného preukázané, že neuplynula v
danom prípade lehota 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda neboli splnenépodmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil
ust. § 262 ods. 1 CSP a v spore úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd jeho žalobe vyhovie, resp. žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal priznať trovy
odvolacieho konania vo výške 955,76 eur. Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol,
že postupca pred postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8
zákona o bankách (ZoB) a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Nesúhlasí s názorom súdu,
podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia

potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení tejto výzvy. Takýto
výklad z dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB podľa žalobcu nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o
písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania
dlžníka. Ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od

ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov,
zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.14
VOP. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov v takýchto veciach (napr. sp. zn. 10Co/76/2016,
sp. zn. 9Co/145/2015). On v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré

bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky
a okresný súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenia Krajského súdu v Nitre , Krajského súdu v Žiline, Krajského
súdu v Košiciach. Uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou

žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Bol toho názoru, že norma obsiahnutá
v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade
žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50

ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. O. I., F.., LL.M. publikovaný v časopise
Súkromné právo č. X/XXXX. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a
s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, a teda
nemôže byť s ním spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný v 1. rade
a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na správne a výstižné
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Aj podľa jeho názoru žalobca nepreukázal aktívnu vecnú
legitimáciu, nakoľko nepreukázal, že mu (a žalovanému 2/) doručil právny predchodca

žalobcu výzvu na splnenie záväzku pred postúpením pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní
výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca
nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu

na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 335,26 eur.

4. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj žalovaný v 2. rade. Uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z úplne zisteného skutkového stavu a zo správneho
právneho posúdenia merita veci. Žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nepreukázal

doručenie výzvy jeho právnym predchodcom žalovaným. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.5. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ žalobca uviedol, že vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaní vyjadrujú
aj k nemožnosti postúpenia „živého úveru“, pričom on už v žalobe zdôraznil, že dňa 17.05.2013

bola vyhlásená mimoriadna splatnosť predmetného úveru. Teda žalovaní sa nedostatočne oboznámili
so spisovou dokumentáciou a v predmetnom prípade použili formulárové vyjadrenia, čo by sa malo
odzrkadliť aj na nároku na náhradu trov konania. Zdôraznil, že odoslanie výzvy na úhradu pred
postúpením pohľadávky bolo preukázané, nakoľko za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB je možné považovať
aj listy zo dňa 20.05.2013 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ku ktorým predložil

doručenku. Žalovaní nesprávne označili ust. § 92 ods. 8 ZoB za kogentné ustanovenie, nakoľko jeho
zmenu povoľuje ust. § 89 ZoB, čo aj zmluvné strany využili v obchodných podmienkach. Dodal, že
naďalej trvá na podanom odvolaní a žiada mu vyhovieť.

6. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že pohľadávka z
právneho predchodcu žalobcu na žalobcu nebola platne postúpená, a to z dôvodu nedodržania

podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Podľa jeho názoru v danom prípade nemohlo dôjsť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, ak tak banka urobila, ide o postup v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a žaloba
by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne. V takom prípade boli predmetom postúpenia
pohľadávky aj čiastkové nároky žalobcu, ktoré sa nestali splatnými (nezročné splátky), keďže banka

zosplatnilaúvervrozporesust.§53ods.9OZ,čospôsobujeneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky.

7. Žalovaný 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca síce vo vyjadrení tvrdí, že bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru a teda, že sa nepostupoval „živý úver“, opätovne však poukazuje na
skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu (banka) vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 9 OZ). Postúpenie pohľadávky nebolo
teda v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená, preto z dôvodu absencie aktívnej
legitimácie žiadal o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožňuje a na zdôraznenie ich správnosti dodáva nasledovné:

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovaným
z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre
rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom plne stotožňuje.

10.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej,t.j.existencietvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebo
pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom

konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky
dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak
dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou
o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi
účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k

súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho,
aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obo/40/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z

rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie nehradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu-
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť,že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách môže byť banková pohľadávka alebo iba časť, ktorá je
1/ splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2/ písomnej výzvy, potom čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre

platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca síce predložil zmluvu o
postúpení pohľadávok, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa X. voči žalovaným ako dlžníkom. Žalobca síce súdu predložil výzvu
zo dňa 17.01.2012, adresovanú žalovanému 1/, ktorou mu oznámil, že so splácaním pohľadávky je v

omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s prísl., pričom vzhľadom na výšku mesačnej splátky
146,42 eur vyplýva, že žalovaný k tomuto dňu bol v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca však v
konaní nepreukázal, že výzvu žalovanému 1/ skutočne aj zaslal ( pre žalovaného 2/ výzva ani nebola
vyhotovená). Žalobca teda nepreukázal, že pohľadávku X. bolo možné postúpiť na žalobcu, zmluva o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným,

je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. Záver súdu,
že žalobca nepreukázal, že nadobudol platnú pohľadávku X. voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 29.03.2011, bol preto správny. Na základe uvedeného potom nie je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu na uplatnenie predmetnej pohľadávky na súde.

13. Vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami žalobcu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387

ods. 1,2 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o

výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).