Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715205172.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zast. advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/
X, XXX XX A. , o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 044,30 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01

Zvolen pod sp. zn. EX 1320/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
12Er/165/2015-17 zo dňa 15. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/165/2015-17 zo dňa 15. mája 2018 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 12Er/165/2015-17 zo dňa 15. mája 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej a.s., sp. zn. WH-A/0411/0197 zo dňa 31. januára 2013. Exekučný súd ďalej uviedol, že
právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili dňa 03. októbra 2005 Zmluvu o úvere, pričom
exekučný súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo Zmluvy o
úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o tzv.

formulárovú zmluvu. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohol
zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná
rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu oprávneného a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Klient podľa dojednania musí najneskôr pri uzatváraní zmluvy uviesť, že s rozhodcovskou
zmluvou nesúhlasí. Od takto dojednanej rozhodcovskej doložky nie je možné odstúpiť. Exekučný súd

vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z.
z. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vSlovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom

nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to
teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný

rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 228 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého Výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatností
rozsudku, ak nie je ustanovené inak. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na

jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd podľa názoru odvolateľa nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že pokiaľ ide o úverové zmluvy,

treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Z uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim preto bude len to, či plnenie, ktoré má

byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú
úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike
v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v

obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Keďže súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch,
ktoré nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému dovolacím súdom za správne a vec
neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., Najvyšší súd Slovenskej republiky v
dovolacom konaní uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie

(uznesenie sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011). Odvolateľ ďalej poukázal na niekoľko nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do
Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť - povinný v čl. 2 ods.
1 zmluvy o úvere výslovne potvrdil, že prijíma návrhy predložené v Obchodných podmienkach a v
čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere potvrdil, že si banka splnila povinnosť podľa § 93b zákona o bankách.
Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so

zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou
v odbore. Uzavrel, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade naformulovaná a dojednaná na
základe splnenie zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKEJ,ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04
Bratislava, IČO:35 862 882, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
1044,30 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. WH-A/0411/0197 zo dňa 31.
januára 2013, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 08. marca 2013 a vykonateľnosť 21. apríla 2013.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného

Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 03. októbra 2005. V uvedenej Zmluve
o úvere je v čl. 2 bod 1 inkorporovaný obsah rozhodcovskej doložky uvedený v OP Zmluvy nasledovne:
„Klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP pre úver, súhlasí s ich obsahom a prijíma
návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie“. Súčasťou zmluvy boli OP pre úver. V čl. 9 -
prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9.2., sa zmluvné strany dohodli, že „akékoľvek spory , ktoré

vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa jeho rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre

nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
9. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na

návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či
bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj

z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol,
že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ
sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby
žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanieprávomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia

strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta
sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
12. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade

Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
13. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie.

Predovšetkýmjepovinnýskúmať,čipredloženýexekučnýtituljespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle
ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky
ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej

zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpíabsolútnouneplatnosťou,ideoprávnyúkon,ktorýneexistujeapokiaľbolvydanýnazákladetakéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala

právomoc na vydanie rozhodnutia.
14. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom podľa čl. 9 bod 9.2 OP zakotvujúceho rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 9.2 OP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do OP vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá

zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 a neplatnou podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy.
15. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do VOP. Spotrebiteľ teda ak chcel
od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než

túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že
zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú.
Naopak,akdodávateľvnucujerozhodovaniesporujednostranneurčenýmrozhodcom,takakotovyplýva
z formulára predtlače čl. 9. Prechodných a záverečných ustanovení, bod 9.2 svojim spotrebiteľom,

spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.
Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť
táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy,
či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy.
Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).
16. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011

č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
17. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona o

bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, teda povinnosť klientovi rozhodcovskú zmluvu
vnútiť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý
by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ

(klient) svojím podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj VOP upravujúce rozhodcovskú
doložku vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj so VOP, a tým aj s rozhodcovskou doložkou
v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez
toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.
18.Pokiaľprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,

je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto exekučný súd postupoval
správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli

relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
20. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).