Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206353
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715206353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne L. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., Hurbanova XXXX/X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Trtílkom, so sídlom M.,
J. C. XX, proti žalovaným 1/ E. M., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Róbertom
Škarítkom, nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. M. XXXX/XX, 2/ V. M., nar. XX.X.XXXX, 3/ V. M., nar.
XX.XX.XXXX, žalovaní 1/ až 3/ bytom E. C. XX, o vypratanie nehnuteľností, na základe odvolania
žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/187/2015-53 zo dňa 12. novembra
2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 21C/187/2015-109 zo dňa 16. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ až 3/ (v danom čase označovaným ešte
podľa terminológie vtedy účinného procesného predpisu - Občianskeho

súdneho poriadku - ako odporcovia) povinnosť vypratať nehnuteľnosti v obci E. C., zapísané na LV č.

XXX totožného katastrálneho územia, a to rodinný dom súpisné č.
2. XX a pozemky parc. č. 375/1 a 379 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho,
že žalobkyňa (označovaná ešte ako navrhovateľka) je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností
a žalovaní tieto (predovšetkým rodinný dom) užívajú bez právneho dôvodu. Výkon vlastníckeho práva
žalobkyne nepovažoval okresný súd za „nemorálny"; naopak, za také označil správanie žalovaných,
ktorým žalobkyňa chcela pomôcť pri riešení ich bytovej situácie, za ktorým účelom si požičala v banke
pomerne vysokú sumu 135.700 eur a z týchto peňazí odkúpila predmetný dom od P. R.. Navyše,

žalobkyňaodžalovanýchnežiadala,abyplatilinájomné;sožalovanou1/sadohodlatak,žebudesplácať
dotknutú hypotéku, ktorý záväzok však žalovaná 1/ nesplnila.
3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovaným ich náhradu v sume 294,38 eur, ktorú výšku trov konkrétne zdôvodnil; vrátane
čiastočného zníženia výšky náhrady oproti rozsahu uplatnenému žalujúcou sporovou stranou.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali (spoločne) odvolanie žalovaní 1/ až

3/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nepopierali, že
nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka odkúpila v roku 2012 žalobkyňa, ale táto nehnuteľnosti
nezískala za účelom užívania a „de facto nemala záujem na ich nadobudnutí". Jej konanie smerovalo
len k pomoci žalovaným získať do užívania nehnuteľnosti, ktoré pôvodne boli ich vlastníctvom, avšak„neuváženými finančnými rozhodnutiami" o ne prišli. Odvolatelia tvrdili, že žalobkyňa si v čase brania
úveru bola vedomá ich situácie, vrátane toho, že i splácanie bežných splátok vysokého úveru môže
časom predstavovať pre nich problém.

5. Potvrdili, že v roku 2014 sa dostali do omeškania s platením splátok úveru. Zdôrazňovali však dohodu
so žalobkyňou, ktorá im umožnila užívať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Odvolatelia postup okresného
súdu označili za „príliš formalistický" a v jeho duchu by napríklad bolo v poriadku, ak by žalobkyňa v
poslednom roku splácania úveru požiadala žalovaných o vysťahovanie. Konanie žalobkyne, ktorá si
po 3 rokoch rozmyslela svoje rozhodnutie pomôcť žalovaným, pričom značnú časť hypotéky za ňu títo

zaplatili, nemôže - pre rozpor s dobrými mravmi - požívať právnu ochranu.

6. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalovaní svoje odvolacie tvrdenia
nepreukazujú žiadnymi dôkazmi,; pričom všetky svoje tvrdenia mali dokázať do skončenia dokazovania
na okresnom súde. Doplnila, že okolnosti financovania nadobudnutia dotknutých nehnuteľností a
platenia záväzkov žalovanými písomne uznanými, nie je predmetom konania v súdenej veci. Žalobkyňa

poukázala na to, že protistrana opomína skutočnosť, že v dohode o vyrovnaní záväzkov z 21.1.2015 sa
žalovaná 1/ zaviazala splatiť dlžobu v dohodnutých splátkach a pre prípad ne(s)plnenia mala žalobkyňa
možnosť podať návrh na vypratanie nehnuteľností.

7. Na predmetné vyjadrenie už žalovaní nereagovali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 OSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. V súdenej veci je nesporné, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX kat. územie E. C., a to rodinného domu súpisné č. XX a pozemkov parc. č. 375/1 a 379.
Strany nespochybňovali ani motiváciu pri nadobudnutí dotknutých nehnuteľností od predchádzajúceho

vlastníka pána R., ktorou bola snaha žalobkyne pomôcť žalovaným, aby mohli zostať bývať v rodinnom
dome, ktorý bol pôvodne ich vlastníctvom. Predmetná motivácia žalobkyne, ku ktorej prispela najmä
aktivita jej matky (v určitom čase kolegyne žalovanej 1/), však nemá žiadny osobitný právny význam.
Zo všetkých súvislostí (osobitne kúpnej zmluvy a s ňou spojenou hypotekárnou zmluvou) je zrejmé, že
prejav vôle žalobkyne jednoznačne smeroval k nadobudnutiu vlastníctva. Neobstojí teda tvrdenie (aj to

skôr len naznačované) odvolateľov, že by sa nemalo jednať o prejav vôle vykonaný vážne.

10. Súčasťou oprávnení vlastníka je - okrem iného - tiež prenechať predmet svojho vlastníctva do
užívania tretím osobám, čo žalobkyňa v konkrétnostiach súdenej veci i učinila. Uvedené vyplýva aj z
dohody o vyrovnaní záväzku z 22.1.2015, ktorú uzavrela žalobkyňa (a tiež jej matka) so žalovanou 1/.

V dotknutej dohode boli jednak vymedzené lehoty splatnosti (celkovo päť splátok; s tým, že posledná
bola splatná 31.5.2015) záväzkov žalovanej 1/, ako i oprávnenie žalobkyne podať návrh na vypratanie
nehnuteľností, pokiaľ sa žalovaná 1/ ocitne v omeškaní, čo i len s jednou splátkou.
11. Žalovaní v odvolaní len všeobecne hovoria o nejakej údajnej dohode, ktorú žiadnym spôsobom
bližšie nevymedzujú. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nemali návrh na doplnenie

dokazovania a taktiež k odvolaniu (bez ohľadu na prípustnosť takéhoto dôkazu v zmysle § 366 CSP)
žiadny dôkaz nepripájajú. Práve skutočnosť, že žalovaní (osobitne žalovaná 1/, ktorá pomoc zo strany
žalobkyne dojednala s jej matkou) nedodržala pôvodné dojednania o splácaní úveru, ktorým žalobkyňa
zafinancovala kúpu rodinného domu, viedlo k uzavretiu následnej písomnej dohody z 22.1.2015. Vo
vzťahu k tejto dohode bolo už v čase pojednávania okresného súdu (12.11.2015) zrejmé, že žalovaná

1/ z nej vyplývajúce povinnosti nesplnila, z ktorého dôvodu žalobkyňa opodstatnene pristúpila k využitiu
v danej zmluve predpokladanej a deklarovanej konzekvencie - k podaniu žaloby o vypratanie.

12. Osobitne nie je významné ani to, či žalobkyňa mala podrobné informácie o sociálnej situácii
žalovaných v čase, keď na doporučenie svojej matky kúpila dom (v podstate vyrovnala predchádzajúce

dlhy žalovaných), v ktorom ostali bývať žalovaní. Je nepochybné, že tak učinila s úmyslom zachrániť
pre žalovaných bývanie v dome, ktorý im pôvodne vlastnícky patril, samozrejme, pod podmienkou, že
žalovaní svoje povinnosti (najmä splácanie súvisiaceho hypotekárneho úveru) budú riadne plniť. Ako
potvrdila žalovaná 1/ na pojednávaní pred okresným súdom, dostala sa opakovane do omeškania sjednotlivými splátkami, na ktorú situáciu bolo reagované uzavretím zmluvy z 22.1.2015, pričom však
žalovaná 1/ nedodržala ani povinnosti zadefinované touto (následnou) dohodou.

13. Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že správanie žalobkyne nevykazuje znaky
konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v dôsledku neuvážených finančných transakcií, ktorú
skutočnosť opakovane potvrdili i v samotnom odvolaní, prišli o vlastný dom, resp. vlastné nehnuteľnosti.
Žalobkyňa zaťažila seba niekoľko desaťtisícovým hypotekárnym úverom, aby nehnuteľnosti odkúpila
a umožnila ich žalovaným naďalej bezplatne užívať. Pokiaľ aj žalovaní platili nejaké peňažné čiastky

žalobkyni, neplatili ich za bezprostredné užívanie dotknutých nehnuteľností, ale v podstate postupne
splácali cenu rodinného domu a súvisiacich pozemkov, ktoré sa žalobkyňa zaviazala po vyrovnaní jej
pohľadávky previesť na žalovanú 1/, resp. na tretie osoby ňou označené. V popísaných súvislostiach
teda nemožno

hovoriť o tom, že by správanie žalobkyne malo predstavovať výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

14. Žalovanými tvrdený prílišný formalizmus, ktorý demonštrovali na hypotetickom prípade, neobstojí,
keďže absolútne nekorešponduje s realitou - skutkovým stavom - v súdenej veci. Problémy žalovaných
s rešpektovaním ich povinností voči žalobkyni, ktorá na úkor vlastného nemalého (nielen finančného)
zaťaženia pre nich „zachraňovala" rodinný dom, o ktorý sa pripravili vlastným neuváženým konaním, sa

totiž prejavili veľmi krátko po tom, čo žalobkyňa dom odkúpila a umožnila žalovaným v ňom bezplatne
naďalej bývať. Navyše, pri aplikácii inštitútu dobrých mravov sú vždy určujúcimi konkrétne okolnosti a
nie hypotetické (i časovo veľmi vzdialené) súvislosti.

15. Len na okraj krajský súd poznamenáva, že obsah zápisnice z pojednávania z 12.11.2015 je len

veľmi stručným (občas aj nie úplne presným) zachytením priebehu dotknutého procesného úkonu
súdu. Autentický - zvukový záznam z pojednávania, ktorý si odvolací súd/senát vypočul, v plnej miere
korešponduje s vyššie vyslovenými východiskami a závermi.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli

dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
17. Žalovaní odvolaním síce napadli „celý" rozsudok, ale jeho výrok o náhrade trov prvoinštančného
konania výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovením
žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho

závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite
aplikoval zásadu plného úspechu v spore a pri výpočte výšky náhrady trov konkrétne posúdil jednotlivé
nárokované úkony právnej pomoci.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobkyňa
voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.