Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202872
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8815202872.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, P.
T. XX/XX, XXX XX T. Y., Š. N. T. I., 2. J. T., V.. XX.XX.XXXX, P. N. L. XX, XXX XX L. V. B., Š. N. T. I.,
obaja právne zast. AK WEBBER LEGAL, s.r.o, Na rozhliadke 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto
831 01, o zaplatenie 2257,26 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 796 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 125,25 eur a 8,5 %
ročným úrokom zo sumy 796,68 eur od 12.8.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2.rade trovy konania vo výške 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.04.2015 domáhal voči dnes
žalovaným v 1. a 2. rade a taktiež aj voči pôvodne žalovanej R. H. / ďalej len žalovaní / spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 2257,26 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od

21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 186,73 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
2257,26 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi postupcom T. T., D..T..,
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pôvodný veriteľ a žalovaní
v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.02.2004 Zmluvu č. 561156013 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe
uvedenej Zmluvy T. T., D..T.. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaný v 3.rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až
507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V

takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní
otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,
konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke
premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právnynázor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo 4/2012,
ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a
neprijateľnýchpodmienkachupravenýchv§§52až54Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“)vzťahovali
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej

zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom
1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom
zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré

nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie Občianskeho zákonníka
bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo
možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal
nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5 Obo 56/2007

zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy
o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je
podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
4398,61 eur, ktorá pozostávala z istiny 3385,89 eur riadneho úroku 550,29 eur, úroku z omeškania

402,63 eur a ostatného príslušenstva 59,80 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
T. T., D..T.. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80
eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 402,63 eur predstavujúcu úrok z omeškania
si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške

4979,09 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 66,39 eur vždy k 20 dňu v mesiaci.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.04.2011 do 20.01.2014 v počte 34 a
celkovej výške 2257,26 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.01.2014 sa stali splatnými
dňa 11.08.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia §

517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť
mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013 si žalobca uplatňuje úrok z
omeškania od toho dňa. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky uhradili na uplatňované splátky 0 eur.
Dlžná suma pozostáva z 34 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2257,26 eur (t.j. rozdiel medzi
neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). V

ďalšom si vyčíslil úrok z omeškania zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb.

2.Žalovanýv2.radesúhlasilibasplatením1/3žalovanejsumyažalovanýv2.radenesúhlasilsožalobou
v celom rozsahu.

3. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou
o splátkovom úvere, Dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o
postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Zmluvou o postúpení
pohľadávok, prílohou č. 1 k tejto zmluve o postúpení, Pokusom o zmier, písomným vyjadrením
žalobcu spolu s prílohami, písomným vyjadrením žalovaného v 1.rade, výpoveďou žalovaných, listinami

predloženými žalovanými v 3.rade a základe zisteného skutkového stavu žalobu rozsudkom zo
dňa 27.11.2015, sp. zn. 7C/145/2015-70 žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd predmetný rozsudok odôvodnil nasledovne:

4. V písomnom podaní zo dňa 04.10.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 06.02.2004 pôvodný

veriteľ uzatvoril so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol
žalovaným úver vo výške 4979,09 eur ( 150 000 Sk). V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť
úver s úrokovou sadzbou vo výške 9,30% ročne, zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 1,33 eur
mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur ( 3000 Sk). Žalovaní sa zaviazali splácaťúver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 66,36 eur ( 2000
Sk) vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc dňom 20.03.2004 a s konečnou splatnosťou 20.01.2014. Žalovaní
z poskytnutého úveru uhradili sumu 5018,75 eur, pričom z úhrad bola na istinu započítaná suma vo

výške 4906,44 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 99,58 eur a na úrok z omeškania bola
započítaná suma vo výške 112,31 eur. V tomto podaní bol rozpísaný aj prehľad úhrad ako sa nachádza
na čl. 39 až 47 spisu a predložil k tomu aj výpis z účtu ako je na čl. 48 až 52 spisu.

5. Pôvodne žalovaná R. H. na pojednávaní uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala so svojím

bývalým manželom ( žalovaný v 1.rade). Úver im bol poskytnutý a vyčerpaný. Úver splácali pravidelne,
avšak po rozvode prestali splácať. S bývalým manželom sa mimosúdne dohodli, že on bude poskytnutý
úver splácať, keďže ona si nemohla zobrať z domu hnuteľné a nehnuteľné veci a tak sa medzi sebou
vyporiadali. Aj napriek tejto dohode jej chodili rôzne výzvy od žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky. Na
tieto výzvy reagovala a žalobcovi oznámila, že sa bývalým manželom dohodla na úhrade a vyporiadaní
záväzkov, avšak nikdy odpoveď nedostala. Taktiež potvrdila úhrady ako ich zaznamenal žalobca.

6. Žalovaný v 1.rade v písomnom vo vyjadrení k žalobe uviedol, že počas manželstva s pôvodnou
žalovanou R. H. prerábali horné poschodie jeho rodičovského domu. Jeho manželka mala na starosti
finančné záležitosti. Keďže pred rozvodom také veci ako úhrady platieb a šekov nikdy neriešil, nemohol
vedieť čo a kde treba platiť.

7. Žalovaný v 2.rade vo výpovedi súdu uviedol, že v konaní vystupuje ako ručiteľ, nakoľko ho jeho
dcéra,pôvodnážalovaná,poprosila,abypodpísaldohoduoručení.Nepamätásavšak,čipredpodpisom
dohody o ručení si prečítal aj dohodu o ručení.

8. Postupca T. T., D..T.. ako veriteľ a pôvodne žalovaná a žalovaní v 1. rade ako dlžníci uzavreli dňa
06.02.2004 v súlade s ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č.
0561156013. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve na modernizáciu a rekonštrulciu
bytu. Výška úveru bola 4979,09 eur (150 000,-Sk), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,30

% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 66,39 eur (2000,- Sk)
splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.03.2004 a konečná
splatnosť úveru na deň 20.01.2014.

9. V zmysle bodu 3 čl. II zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v

stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom
a dodržiavať dohodnuté podmienky.

10. Podľa bodu 1. článku V. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil

so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

11. Ako vyplýva z bodu 2. článku V. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a

ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

12. Podľa bodu 3. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

13. V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú
všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s
bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.

14.VzmysleČlánku7.,bod7.2.4.VOP,bankaposkytnesplátkovýúver,t.j.peňažnéprostriedkydovýšky
určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom,
že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.15. Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

16. Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň

každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

17. V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny

alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva.

18. Z dohody o ručení zo dňa 06.02.2004 medzi pôvodným veriteľom T. T. D..T.. a ručiteľom žalovaným v
2. rade vyplýva, že tento sa zaviazal uspokojiť pohľadávku pôvodne žalovanej a žalovaného v 1. rade zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 0561156013 v prípade, ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne

a včas.

19. Podľa bodu 1 a 2 čl. III Dohody, ručiteľ vyhlasuje, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov,
súvisiacich s touto dohodou a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich
z úverovej zmluvy a zo Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu

známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

20. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných, spolu s číslom úverového účtu a

dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - T. T., D..T.. na postupníka -
žalobcu, čím súd mal za to, že je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

21. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení splatnosť úveru zo dňa 27.06.2013, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 4398,61 eur a istina celkom sumu 3385,89 eur, istina do splatnosti sumu 0 eur a

po splatnosti 3385,89 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1162 a dátum poslednej úhrady
03.08.2010.

22. Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listami zo dňa
09.07.2013.

23. Žalobca listom označeným výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
22.07.2013 oznámil žalovaným, že porušili zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas a
preto ku dňu 22.07.2013 vyhlásili mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ich vyzval, aby dlžnú čiastku
vo výške 4568,32 eur uhradili najneskôr do 06.08.2013.

24. Žalobca listami zo dňa 10.03.2015 označenými ako Pokus o zmier, vyzval žalovaných na uhradenie
pohľadávky vo výške 5251,96 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 3436,18 eur,
zmluvného/zákonného úroku vo výške 1203,35 eur, úroku z omeškania vo výške 337,69 eur, zmluvného
úroku vo výške 46,94 eur, nákladov klienta vo výške 59,80 eur a dlžníkom uznané náklady inkasného

konania vo výške 150 eur, najneskôr do 13.03.2015.

25. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca a dlžníci uzavreli dňa 06.02.2004
zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 150000 Sk ( 4979,09 eur), ktoré mali splatiť v mesačných splátkach vo výške 2000 Sk (66,39 eur). Zo
strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 22.07.2013. V prospech žalobcu žalovaní
uhradili sumu 5018,75 eur. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere

absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a to
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom v danom prípade sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže v danom prípade je nepochybné, že žalobca poskytol žalovaným úver v sume
4979,09euražalovaníuhradilcelkovosumu5018,75eur,tedaviacakomali,súdžalobuvcelomrozsahu
zamietol. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“,

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

26. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a na odvolanie žalobcu bol tento rozsudok zrušený
uznesením Krajského súdu Prešov spisová značka 12Co/59/2016-98 zo dňa 14.09.2016 a to z dôvodu,
ako je uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, že krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých

sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 6.2.2004 došlo k uzavretiu
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0561156013 na základe ktorej T. T., D..T.., poskytla dlžníkom R. Q. a
Y. Q. úver 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,3 % ročne, ktorý úver mal byť splatený do 20.1.2014 v
mesačných splátkach po 2.000,- Sk počnúc 20.3.2004. J. T. uzavrel Dohodu o ručení podľa § 303 a násl.

Obchodného zákonníka k Zmluve o splátkovom úvere, že uspokojí pohľadávky veriteľa z poskytnutého
úveru na sumu 150.000,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ T. T., D..T.., postúpila
pohľadávku z vyššie uvedeného úveru na EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Ku dňu postúpenia 27.6.2013 bola
istina po splatnosti 3.385,89 eur, pričom posledná úhrada bola zaznamenaná dňa 3.8.2010. Žalobca ako
postupníkvyzvalkúhradeoznámenímz22.7.2013dlžníkovaručiteľavyhlásenímmimoriadnejsplatnosti

úveru ku dňu 22.7.2013 a požiadal o zaplatenie úveru do 6.8.2013 v celkovej výške 4.568,32 eur. Podľa
žalobného návrhu si žalobca uplatňuje splatné splátky od 20.4.2011 do 20.1.2014 v počte 34 v celkovej
výške2.257,26eur.Odvolacísúdpoukazujenato,žepripostúpenípohľadávokpatriaurčitéobmedzenia
zhľadiskaZákonaobankáchč.483/2001Z.z..Tiesúvymedzenév§92ods.8zákona,ktorépodmieňujú
povinnosť banky v prípade omeškania o viac ako 90 kalendárnych dní so splnením záväzku vyzvať

dlžníka na plnenie a až potom postupovať pohľadávku inej osobe ako banke aj bez súhlasu klienta.
Predmetom postúpenia majú byť len splatné splátky. Z hľadiska Zmluvy o postúpení pohľadávok a
Prílohy č. 1 mohlo ísť len o splatné splátky do 27.6.2013. Žalobca v konaní uplatňuje splátky splatné
od 20.4.2011 do 20.1.2014. Žalobca v konaní namieta právne posúdenie úverového vzťahu s tým, že
podľa neho, jedná sa o úverovú zmluvu ako absolútny obchod uzavretú podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, nie spotrebiteľský vzťah, ktorý by sa riadil Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tu poukazuje na to, že podľa Zákona č. 258, a to § 1 ods. 2 písm. a/, zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zmluva o splátkovom
úvere mala ako účel uvedené modernizáciu a rekonštrukciu bytu. Okresný súd úverový vzťah hodnotil

ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol poskytnutý žalovaným ako
fyzickým osobám, nie podnikateľom. Išlo teda o spotrebiteľov. Keďže zmluva nemá uvedenú tzv. RPMN,
považuje sa úver spotrebiteľský za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd pri rozhodovaní opomenul
závažnú skutočnosť, že na majetok dlžníka R. H. bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Prešov č. k.
2K/2/2015-61,takžeprotitomutoúčastníkovisasúdnekonanieprerušuje(§47ods.1Zákonaokonkurze

a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z.). Preto aj rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k žalovanej v 1.
rade sa malo prerušiť. Vydané rozhodnutie nemôže mať žiadne účinky vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.
Žalobca v konaní žiada zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
2.257,26 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom okresný súd poskytol žalovaným ako spotrebiteľom
ochranu s odkazom na Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa či zákon č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol, pretože poskytnutý úveru je bezúročný a bez poplatkov.
Ak Zákon č. 258 v § 1 ods. 1 písm. a/ konštatuje, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, potom na zmluvný
vzťah nie je možné využiť ust. Zákona č. 258/2001 Z.z. z hľadiska toho, že Zmluva o splátkovom úveru
znamená poskytnutie úveru s účelom modernizácie a rekonštrukcie bytu. Aj keď bol úveru poskytnutý

fyzickej osobe spotrebiteľovi, pri vzniku sa úverový vzťah posudzuje podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, nie podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na druhej strane sa ale zmluvné záväzky spotrebiteľa
budú posudzovať cez ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. premlčanie a pod.). Keďže došlo knesprávnemu právnemu posúdeniu nároku žalobcu a neboli vykonané navrhované dôkazy, odvolací súd
s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d/ CSP č. 160/2015 Z.z. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

27. Prvoinštančný súd preto doplnil dokazovanie a z dôvodu, že na pôvodnú žalovanú R. H. bol
vyhlásený konkurz, konanie voči R. H. vylúčil na samostatné konanie.

28. Po doplnení dokazovania právny zástupca žalobcu v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného
sporovéhoporiadkuzobral žalobuspäťvsume796,68eurspolusročnýmúrokomzomeškaniavovýške

125,25 eur a 8,5 % zo sumy 796,68 eur od 12.8.2013 do zaplatenia späť. Požadoval od žalovaných
zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 22 splátok splatných od
20.4.2012 do 20.1.2015 v celkovej sume 1.460,58 eur a navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaní
v 2. rade a v 3. rade sú povinní do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.460,58 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2012 do
11.08.2013 do zaplatenia a súdny poplatok. V rovnakej lehote sú žalovaní v 2. a v 3. rade povinní zaplatiť

trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené dodatočne. Splnením povinnosti jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

29. Zástupca žalovaných s čiastočným späťvzatím súhlasil.

30. Právny zástupca žalobcu v písomných podaniach poukázal na skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( ďalej len ZoB).
Ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka
voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje,
aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol
bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané
predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Žalobca v konaní predložil oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého „Relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,

ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Ďalej poukázal na bod
19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce
alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,
ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku,

alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu
osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. V ďalších častiach uviedol, že nakoľko
ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne
od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92
ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli

otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia
pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S zvedeným záverom sa
stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí

sp.zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp.zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Účel
poskytnutého úveru je v zmluve riadne definovaný, a je ním modernizácia a rekonštrukcia bytu. S
uvedeným vyjadrili žalovaní súhlas vlastnoručným podpisom na zmluve, preto má žalobca za to, že
tvrdenia právneho zástupcu žalovaných sú účelové a ničím nepodložené. Z uvedeného dôvodu má
žalobca za to, že úver je vyňatý spod pôsobnosti zákona č. 258/2011 Zb. a teda nie je možné ho

považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca požaduje od žalovaných zaplatenie neuhradených
a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 22 splátok splatných od 20.4.2012 do 20.1.2015 v
celkovej sume 1.460,58 eur a navrhuje, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaní v 2. rade a v 3. rade sú
povinní do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.460,58eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2012 do 11.08.2013 do zaplatenia a
súdny poplatok. V rovnakej lehote sú žalovaní v 2. a v 3. rade povinní zaplatiť trovy právneho zastúpenia,
ktoré budú vyčíslené dodatočne. Splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Zároveň k tomuto podaniu priložil Oznámenie T. T.
D..T.. zo dňa 20.5.2015 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a toto oznámenie si osobne prevzal
iba žalovaný J. T. dňa 30.5.2013. Pôvodná žalovaná ako aj žalovaný v l. rade si túto zásielku neprevzali
a taktiež bolo predložené aj oznámenie T. T. zo dňa 9.7.2013 adresované pôvodnej žalovanej ako aj
žalovaným o postúpení pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. a opätovná výzva žalobcu

a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2013. Taktiež žalobca predložil
výpis z účtu zo dňa 3.7.2013 uvedený ako úhrada T., kde na dotaz súdu uviedol, že ide o dôkaz, ktorý
má preukázať skutočnosť, že bola zaplatená odplata za odstúpenie pohľadávky za kúpnu cenu.

31. Právny zástupca žalovaných v písomných podaniach uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu
opiera o zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013. V zmysle bodu 13.2 tejto

zmluvy má zmluva nadobudnúť účinnosť dňom pripísania odplaty v celkovej výške na účet banky, pričom
žalobca nepreukázal, že by zmluva nadobudla účinnosť a preto žiadal, aby súd z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol. Taktiež poprel tvrdenie, že k vyhláseniu predčasnej
splatnosti došlo ku dňu 11.8.2013 a to právnym úkonom žalobcu, nakoľko k vyhláseniu predčasnej
splatnosti pristúpil už pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.5.2013, kedy vyhlásil predčasnú splatnosť ku

dňu 17.5.2013. Taktiež namietal, že splatnosť nemohla nastať dňa 17.5.2013, keď tento jednostranný
právny úkon bol urobený až 20.5.2013 a v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohli
nastať účinky tohto právneho úkonu najskôr momentom doručenia tohto právneho úkonu, pričom tento
právny úkon bol žalovanej doručený najskôr dňa 21.5.2013, t.j. deň po vykonaní tohto úkonu. Najneskôr
tento právny úkon mohol byť žalovanej doručený dňa 6.6.2013, kedy pôvodná žalovaná a žalovaný v 2.

rade reagovali na toto vyhlásenie predčasnej splatnosti a žiadali ústretové riešenie. Vzhľadom nato, že
zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 27.6.2013, v zmysle zákonného ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách mohlo dôjsť k platnému postúpeniu výlučne splátok splatných od 20.4.2011
do 20.3.2013. Nakoľko len v prípade týchto splátok boli žalovaní nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Predpokladom platného postúpenia je aj písomná výzva pôvodného veriteľa v zmysle

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca však nepreukázal, že došlo k naplneniu tejto náležitosti. Aj z
tohto dôvodu namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca podal žalobu na súd
dňa 1.4.2015 a preto namietal premlčanie splátok splatných v termínoch od 20.4.2011 do 20.3.2012.
Z poskytnutého úveru žalovaní mali úmysel použiť tieto peniaze na dovolenku, refinancovanie starších
spotrebiteľských úverov a nákupu vybavenia do detskej izby, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola

pôvodná žalovaná tehotná so žalovaným v l. rade. Jediný dôvod, prečo v zmluve pri kolónke účel úveru
je uvedené modernizácia a rekonštrukcia bytu je skutočnosť, že pracovníčka banky, ktorá zmluvu so
žalovanými uzatvárala, im túto kolónku predvyplnila s tým, že to bude údajne pre žalovaných lepšie.
Žalovaní teda boli uvedení do omylu a to za účelom získania výhodnejšieho právneho postavenia banky
na ich úkor. Taktiež aj v zmluve o postúpení pohľadávok je uvedený produkt ako spotrebný úver na

čokoľvek. Mal zato, že daný úver je potrebné považovať za spotrebiteľský a považovať za bezúročný a
za bezpoplatkový, nakoľko v zmluve nie je uvedené ročná percentuálna miera nákladov. Keďže žalovaní
uhradili banke 5.018,75 eur a istina úveru bola vo výške 4.979,09 eur, žiadal, aby súd aj z tohto dôvodu
žalobu zamietol.

32. Na toto podanie reagoval právny zástupca žalobcu, kde uviedol, že na preukázanie účinnosti zmluvy
zasiela výpis z účtu, ktorým preukazuje uhradenie odplaty. V konaní bolo preukázané, že žalovaní
nehradili splátky načas, čo právny predchodca žalobcu riešil vyhlásením mimoriadnej splatnosti.
Častokrát sa to riešilo iba interne, bez zaslania takéhoto právneho úkonu klientovi. Keďže v spisovej
dokumentácii, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky obdržal od právneho predchodcu nevyplývalo,

že by právny predchodca žalobcu v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, pristúpil k jej vyhláseniu aj žalobca listom zo dňa 22.7.2013 a to listom označeným ako výzva k
úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, s tým, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená
ku dňu 11.8.2013. Po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od právneho predchodcu
žalobcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už právnym predchodcom žalobcu a

to vyhlásením o mimoriadnej splatnosti 20.5.2013. Žalovaní sú v omeškaní s plnením svojho dlhu už
od 15.6.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie.33. Z oznámenia T. T. adresované J. T. D. R. H. zo dňa 20.5.2013 vyplýva, že v zmysle bodu 7.6.1.
VOP T. T. ku dňu 17.5.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Na tento list reagoval
žalovaný v 2. rade, a R. H., kde oznámili, že žiadna upomienka ohľadne omeškania s úhradou úveru

im nebola doručená.

34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zaplatenie úhrady za postúpenie pohľadávky
považuje za obchodné tajomstvo. Má zato, že k postúpeniu pohľadávok došlo v súlade s § 92 ods.
8, nakoľko pôvodná žalovaná bola v omeškaní dlhšie ako 1 rok, čo vyplýva z platobnej histórie.

Následne T. T. doručovala oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Keďže mimoriadna splatnosť
bola vyhlásená ku dňu 17.5.2013, žaloba bola podaná na súd v roku 2005 nemôže byť pohľadávka
premlčaná. Taktiež má zato, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zákona, vzhľadom nato,
že sa má jednať o rekonštrukciu bytu a preto je potrebné tento úver považovať podľa toho, na čo boli
tieto prostriedky použité. Výzva adresovaná T. T. žalovaným na zaplatenie dlhu predtým, než došlo k
zosplatneniu úveru, je obsiahnutá v Oznámení o zosplatnení pohľadávky, ktorým zároveň boli žalovaní

vyzvaní na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Žalovaným bola doručovaná aj výzva na zaplatenie dlžnej
pohľadávky pred zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v mesiaci máj 2008, avšak
vzhľadom na dĺžku časového obdobia od jej odoslania, sa sken predmetnej výzvy nezachoval.

35. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 19.4.2018 uviedol, že ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách celkom jednoznačne požaduje existenciu písomnej výzvy banky (na úhradu
omeškaného záväzku). Žalobca za takúto výzvu označil vo svojom poslednom vyjadrení práve
Oznámenie o predčasnom zosplatnení zo dňa 17.5.2013. Naopak, výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách nie je prejavom vôle ukončiť zmluvný vzťah, táto výzva má prejaviť vôľu banky, že
upozorňuje dlžníka na jeho omeškanie (s následným oprávnením banky postúpiť pohľadávku) a tento

prejav vôle je tak aj spotrebiteľom chápaný. Ak by teda súd aj Oznámenie o predčasnom zosplatnení
považoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dovoľujú si poukázať, že právna norma
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách celkom jednoznačne určuje, že klient musí byť v omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek písomnej výzve. Vyššie uvedené je možné vykladať jedine
tým spôsobom, že vzhľadom na závažnosť právneho úkonu, na ktorý je banka oprávnená v takomto

prípade (postúpenie pohľadávky na tretiu osobu) a možnú nevedomosť spotrebiteľa o existencii jeho
omeškania, je banka oprávnená tento úkon vykonať len v prípade, ak uplynulo 90 kalendárnych dní
odo dňa doručenia takejto písomnej výzvy spotrebiteľovi. Žalobca označil za takúto výzvu Oznámenie o
predčasnom zosplatnení zo dňa 17.5.2013, pričom Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá menej
ako 90 kalendárnych dní odo dňa tejto výzvy (bola uzavretá dňa 27.06.2013). Ak by sme prijali výklad, že

svojho záväzku z akéhokoľvek dôvodu, by napríklad 91. deň s jeho omeškaním obdržal od banky výzvu
podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a hneď na druhý deň po doručení tejto výzvy by banka postúpila
svojupohľadávku.Mámezato,žeprivýkladetohtoustanoveniajepotrebnéprihliadnuťnaspotrebiteľský
charakter tohto sporu a pochopiť, že spotrebiteľ musí byť najprv upozornený, že je v omeškaní so
svojim záväzkom, a až od uplynutia 90 dní od doručenia takéhoto upozornenia je banka oprávnená

pohľadávku postúpiť. Nakoľko sa toto nestalo v prejednávanom prípade, postúpenie pohľadávky nie
je platné. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalovaní a Banka si vo Všeobecných obchodných
podmienkach (bod 19.16) dohodli oprávnenie postúpiť pohľadávku Banky odchylne od ust. § 92 ods. 8
a to s poukazom na ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách. Toto dojednanie je podľa neho neplatné a to zo
4 dôvodov: a) VOP sa nikdy nestali súčasťou Zmluvy / zmluva medzi Bankou a žalovanými je zmluva

formulárová a je predpripravená Bankou. V tejto formulárovej Zmluve je v článku V. bode 1. Uvedené,
že dlžník vyjadruje, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať /;b)VOP, na
ktoré odkazuje žalobca, sú z roku 2003, pričom ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách je účinné iba od
10.6.2013, c) Dojednanie takéhoto oprávnenia banky vo VOP je neplatné pre nedostatok individuality
takéhoto dojednania ( Ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách predpokladá individualitu dojednania medzi

bankou a spotrebiteľom o tom, že sa odchýlia od ustanovenia Zákona o bankách. Inými slovami, keďže
toto právo nie je dohodnuté priamo v Zmluve, iba v zmluvných podmienkach (VOP), nie je splnená
základná podmienka platnosti dojednania odchýlenia sa od ustanovení Zákona o bankách); a d) V
spotrebiteľskom právnom vzťahu ani odklon od zákonnej úpravy nie je vôbec možný.

36. Právny zástupca žalobcu na toto podanie právneho zástupcu žalovaných uviedol: Žalobca má zato,
že v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve pôvodného veriteľa v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané,že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoB“) a porušeniu bankového tajomstva. Preukázanie splnenia
podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 ZoB navyše v konaní ani nebolo potrebné, nakoľko zmluvné

strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných
podmienok.

37. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení súdu uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o
tom, že by mala byť žalovaným doručovaná výzva v mesiaci máj 2008. Okrem toho uviedol, že ak by aj

malo byť preukázané, že výzva z mesiaca máj 2008 mala byť žalovanému doručovaná, neboli splnené
podmienky podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo
platné ani postúpenie pohľadávky zo T. T. na žalobcu. Ak malo byť preukázané, že výzva v mesiaci máj
2008 bola doručená, vznáša námietku premlčania, keďže žaloba bola podaná na súd až 1.4.2015.

38. Žalovaný v l. rade na pojednávaní súdu uviedol, že predmetný úver si zobral za účelom vyplatenia

predchádzajúceho úveru a zvyšok bolo použité na modernizáciu domácnosti. Žiadne výzvy ohľadne
omeškania s úhradou dlhu mu neboli doručované. Dostal iba informáciu od žalovaného v 2. rade, že mu
boli doručované nejaké výzvy pre omeškanie. Nevie o tom, že by pred doručením oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru mu bolo doručené nejaké upozornenie. Pri modernizácii domácnosti išlo
o zakúpenie nábytku, kuchynskej linky, televízora a počítača.

39. Žalovaný v 2. rade súdu uviedol, že pri zakúpení nábytku žalovaný v l. rade mu pomáhal so
sťahovaním a videl, že úver bol použitý na kúpu nábytku. Žiadne výzvy ani upozornenia od žalobcu,
resp. T. T. s úhradou omeškaných splátok mu neboli doručované. Prvá výzva s úhradou na úhradu
omeškaných splátok mu bola doručovaná až keď sa začalo súdne konanie a kedy mu boli doručované

zo súdu písomnosti. Od podpisu zmluvy so T. T. mu neboli doručované žiadne písomnosti, písomnosti
boli doručované iba žalovanému v l. rade. Nevie o tom, že by mu malo byť doručené oznámenie o
mimoriadnej splatnosti, čo odpovedal na otázku právneho zástupcu žalobcu. Preto právny zástupca
žalobcu požadoval, aby žalovaný nahliadol do doručenky, ktorá má preukazovať doručenie oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá sa nachádza v spise, na čo žalovaný prehlásil, že podpis na tejto

doručenke je jeho. Na čo chcel poukázať právny zástupca žalobcu, že žalovaný prehlásil, že nedostal
žiadne písomnosti od T. T., avšak po nahliadnutí do doručenky prehlásil, že tento podpis je jeho. K tejto
námietke žalovaný uviedol, že vo svojej výpovedi poukázal na to, že sa nepamätá, že by mu nejaké
písomnosti boli doručené.

40. Svedkyňa R. H., pôvodná žalovaná v l. rade súdu uviedla, že predmetný úver sa použil na
modernizáciu bytu, keďže byt bol starší a vyplatili sa aj staršie dlhy. Pred doručením oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevedela súdu uviesť, či jej boli doručované nejaké výzvy, pretože sa
sťahovala a bývala na inej adrese, avšak boli jej doručované nejaké písomnosti od spoločnosti EOS KSI
Slovensko, pričom podľa nej malo ísť o bežné výzvy, ktoré neboli zabalené ani v obálke a boli jej vhodené

iba do schránky. Taktiež bola požiadaná právnym zástupcom žalobcu, aby nahliadla do listín, konkrétne
do listiny zo dňa 3.9.2014, ktorou jej bolo oznámené, že pohľadávka sa odstupuje na vymáhanie, pričom
uviedla, že táto listina jej bola doručená. Po nahliadnutí do listiny zo dňa 21.8.2013 od žalobcu, ktorým
bola dôrazne upozornená na úhradu dlhu uviedla, že táto listina jej nebola doručená. Taktiež potvrdila,
že jej bola doručená výzva žalobcu spolu s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

22.7.2013. Potvrdila, že keď sa presťahovala, kontaktovala T. T. a oznámila jej, že sa presťahovala. T.
T. ju kontaktovala a vyzývala ju, že má nejakú dlžnú čiastku na predmetnom úvere.

41. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v zmysle
predošlých písomných podaní, aj napriek absencii listinných dôkazov vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že predžalobné výzvy zo strany pôvodného veriteľa T. T. boli účastníkom doručované, čo
bola sporná skutková okolnosť a tým bolo aj preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná.
Taktiež boli aj vyvrátené skutkové tvrdenia o tom, že úver bol poskytnutý na iný účel ako je uvedený v
zmluve. Žalovaní vo výpovedi potvrdili, že bol úver čerpaný na účel, na ktorý bol špecifikovaný v zmluve.

42.Právnyzástupcažalovanýchvzáverečnomnávrhusúduuviedol,žepouzavretízmluvyosplátkovom
úvere zo dňa 6.2.2014 došlo dňa 20.5.2013 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Od uzatvorenia zmluvy
až po vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neboli žalovaným doručované žiadne upozornenia, že sú
v omeškaní. Aj keď by z výpovede svedkyne R. H. malo vyplynúť, že jej boli doručované nejakévýzvy, neboli doručované druhej zmluvnej strane a to žalovaným v l. a v 2. rade. Aj keď niečo bolo
doručované pani H., nie je známy obsah tohto listu a dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal,
čo doručoval dlžníkom. Samotná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže tak nebolo preukázané, zmluva o postúpení pohľadávok
je neplatná. Všeobecné obchodné podmienky, konkrétne bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré odkazujú na predčasné zosplatnenie, neboli inkorporované do zmluvy a naviac, takúto
podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú v rozpore so zákonom a opätovne poukázal na
námietku premlčania, prípadne, že by bolo potrebné prihliadať na výzvu na zaplatenie z roku 2008.

Oznámenie o zosplatnení úveru nie je možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

43. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

44. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

45. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

46. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

47. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

48. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

49. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

50. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

51. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

52. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

53. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

54. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

55. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

56. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

57. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

58. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

59. Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

60. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

61. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

62. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

63. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávkydlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).

64. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

65. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

67. Ako vyplýva z § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré

by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas.

68. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

69. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

70. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšokzmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

71. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

72. Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa vzájomné vzťahy budú riadiť podľa §262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V slovenskom právnom poriadku
existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu

úpravu.VzťahdvochkódexovsúkromnéhoprávaatoObchodnéhozákonníkaaObčianskehozákonníka
je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne -
právnevzťahypodriadenérežimuObchodnéhozákonníkasabudúriadiťObčianskymzákonníkomvtých
otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj
skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné

strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku
(§ 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah

alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné
normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený
na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a
poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej

či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch
tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa
uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu
spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované
rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri

zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva
postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

73. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

74. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy
o úveru, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným v 1.rade a žalovaný v 2.rade k nej pristúpil ako ručiteľ.
Dňa 27.6.2013 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu uvedenú pohľadávku v celkovej výške 4398,61 eur,

pozostávajúcu z istiny vo výške 3385,89 eur, pri počte dné omeškania 1162.

75. Súd sa pred samotným posúdením nároku toho, zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu,
ktorý svoj nárok v konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretej medzi
ním ako postupníkom a T. T., D..T.. ako postupcom ( bankou ).

76.Postúpeniepohľadávkyjeupravenévustanoveniach§524anasl.OZ.Postúpenímpohľadávkytreba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú máv čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však
T. T., D..T.. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť
okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách,

nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.

77. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je,
aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti

postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn.
6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže
postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

78.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

79. Povinnosťou banky ( právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne
vyzvať dlžníka ( žalovanú) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy
žalovanej, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

80. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal
v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky

dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ( uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).

81. Obdobne vyslovil svoj právny názor aj Najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z
24.4.2018, 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2018 a ako aj Krajský súd Prešov sp. zn. 20Co/30/2018)

82. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených

skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno čo do tvrdenia o jeho aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby, pretože nepreukázal
splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď
nepreukázal, že jeho právny predchodca ( banka) doručila žalovanej pred postúpením pohľadávky na
žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky a teda nepreukázal, že je v spore aktívne vecne
legitimovaným subjektom.

83. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je

zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právamis ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň

ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

84. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na

mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad
nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou.

85. V danom spore žalobca súdu nepreukázal splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nepreukázal, že jeho právny predchodca ( banka) doručila
žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, z ktorej
by súd mohol posúdiť podmienky na platné postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ( omeškanie,

následná doba omeškania 90 dní) a teda nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaným
subjektom. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo
i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení
bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené

spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Aj keď žalovaní, resp. pôvodne žalovaná uviedla, že
jej boli nejaké písomnosti doručované, nebolo jednoznačne preukázané, čo je bolo doručované s akým
obsahom, a kedy sa tak stalo, a či jednoznačne boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne
pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe postúpenia voči žalovanej, súd žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie
takejto žaloby.

87. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 256 ods. 1Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

90. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalovanej v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd konanie čiastočne
zastavil pre späťvzatie pre premlčané splátky, čo je zavinením žalobcu a vo zvyšku žalobu zamietol.

92. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.93. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.