Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232188
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117232188.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti
žalovanému: TRANSFER ENERGY, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 1 Žilina, IČO: 48 083
828, o odporovanie/ právnemu úkonu,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi dlžníkom Prenosová-SK, s.r.o., so sídlom Závodská
cesta 2945/38, 010 04 Žilina, IČO: 44 754 141 a žalovaným, zo dňa 19.11.2015, na základe ktorej došlo
k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam: pozemok: druh: zastavané plochy a nádvoria, k.ú. T., parc.
KNC č. XXXX/XX o výmere XX m2, pozemok: zastavané plochy a nádvoria, parcela KNC č. XXXX/XX,

k.ú. T., o výmere XXX m2, stavba: popis: Q., nachádzajúca sa na parcele KNC č. XXXX/XX, k.ú. T. a
stavba: Q., nachádzajúca sa na parcele KNC č. XXXX/XX v k.ú. T. do vlastníctva žalovaného, je voči
žalobcovi právne neúčinná.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.11.2017, domáhal
voči žalovanému určenia, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníkom a žalovaným dňa 19.11.2015,

na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam - parc. KNC č. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, k.ú. T., parc. KNC č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, k.ú. T., stavba - Q. na parc. KNC č. XXXX/XX, k.ú. T. a Q. nachádzajúca sa na parc.
KNC č. XXXX/XX, k.ú. T., je voči žalobcovi právne neúčinná. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým,
že rozsudkom OS Žilina zo dňa 26.08.2016, č.k. XXCv/XXX/XXXX-XX, ktorý sa stal právoplatným dňa
12.09.2016, zaviazal konajúci súd spol. PT-SK, s.r.o. - dlžníka k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
vo výške 6.113,33 Eur a trovy konania. Súdom priznaná istina predstavuje fakturované sumy - faktúra za

obdobie od 01.01.2015 do 07.12.2015 splatná dňa 25.01.216 na sumu 2.308,80 Eur, faktúra za obdobie
od 01.01.2015 do 07.12.2015 splatná do 25.01.2016 na sumu 2.848,61 Eur, faktúra za obdobie od
01.01.2015 do 07.12.2015 splatná do 25.01.216 na sumu 934,92 Eur a náklady za upomienky v roku
2014 a 2015. V rámci exekučného konania bolo zistené, že nehnuteľnosti dlžníka boli prevedené na
žalovaného, ktorého konateľom bol konateľ dlžníka O.. Následne žalobca doplnil žalobu o ďalšie splatné
pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 02.05.2017,
č.k. 1XCb/XXX/XXXX-XXX vo výške 8.904,50 Eur na základe faktúr za obdobie od 01.11.2015 do

30.11.2015, od 01.12.2015 do 31.12.2015.2. Následne po vykonaní všetkých nevyhnutných procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd
nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany konania a právneho zástupcu žalovaného a vykonal
dokazovanie. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

3. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 26.08.2016, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX, súd zaviazal
žalovaného toho konania - dlžníka PT-SK, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 04 Žilina, IČO:
44 754 141 na zaplatenie sumy 6.113,33 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalobca s dlžníkom mal
uzavretúZmluvuododávke,distribúciielektrinyaprevzatízodpovednostizaodchýlkuzodňa03.08.2009

a následne žalobca vystavil faktúry za dodanú a spotrebovanú elektrinu spolu so službami a s dodávkou
elektriny. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2016.

4. Zároveň dlžník PT-SK, s.r.o. bol uznesením zo dňa 28.12.2016, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX, zaviazaný
na zaplatenie trov konania vo výške 366,50 Eur žalobcovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.01.2017.

5. Súd mal preukázané faktúry, na základe ktorých bol dlžník povinný zaplatiť za poskytnuté služby a za
ktoré bol povinný zaplatiť v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia, pričom z faktúr vyplýva fakturačné
obdobie01.01.2015-07.12.2015asplatnosťfaktúrdňa25.01.2016.Taktiežbolipredloženéajupomienky
na zaplatenie faktúr za obdobie v roku 2014. (l.č. 9 a nasl. obsahu spisu) Taktiež bol predložený rozsudok

Okresného súdu Žilina zo dňa 02.05.2017, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX, ktorým bol dlžník zaviazaný na
zaplatenie sumy vo výške 8.904,50 Eur na základe faktúr za obdobie od 01.11.2015 do 30.11.2015, od
01.12.2015 do 31.12.2015, pričom tieto faktúry taktiež boli predložené. (l.č. 66) - pokiaľ žalobca tvrdil,
že ide o zmenu žaloby doplnením týchto skutočností, súd to nepovažoval za zmenu žaloby, o ktorej bolo
treba rozhodnúť pripustením/nepripustením.

6. Súd mal zistené, že poverený súdny exekútor D. upovedomil o začatí exekúcie listom z 02.05.2017
žalovaného a to vo veci L. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
26.08.2016, č.k. 1XCb/XXX/XXXX-XX a uznesenia zo dňa 28.12.2016.

7. Dlžník žalobcu ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzavreli dňa 19.11.2015 Kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k.ú.
T., a to: pozemok parc. KNC č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, k.ú. T., parc.
KNC č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. T., stavba - trafostanica na parc.
KNC č. XXXX/XX, k.ú. T. a Q. nachádzajúca sa na parc. KNC č. XXXX/XX, k.ú. T., a to všetko za kúpnu

cenu 500,- Eur. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva rozhodnutím R.
zo dňa 17.02.2016. (l.č. 23)

8. Z výpisu z obchodného registra na spol. PT-SK, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 04
Žilina, IČO: 44 754 141, nepochybne vyplýva, že v čase od 10.10.2013 do 30.11.2015, teda v čase

vzniku dlhu voči žalobcovi a v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, bol konateľom O.
9. Z výpisu z obchodného registra na spol. žalovaného so sídlom totožným ako dlžník žalobcu, t.j.
Závodská cesta 2945/38, 010 04 Žilina, nepochybne vyplýva, že v čase od 11.04.2015 do 01.08.2016,
teda v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, bol konateľom O..

10. Z predmetnej Kúpnej zmluvy je nepochybné, že zmluvu za predávajúceho, ako aj za kupujúceho
podpísal O.
11. Podľa Oznámenia D. exekútora, o stave exekúcie, zo dňa 11.05.2017 vyplýva, že povinný previedol
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T. na nového nadobúdateľa - žalovaného a dlžníkove
úkony ukrátili uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, nakoľko viedli k zmenšeniu majetku

dlžníka a v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol
by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. V rámci exekučného konania sa nepodarilo zistiť
majetok povinného, ktorý by postačoval na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. K ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa teda došlo, nakoľko dlžník nevlastní napriek odporovanému právnu úkonu taký

majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

12. Žalovaný trval na tom, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným dňa
19.11.2015 neboli ešte pohľadávky priznané rozhodnutím súdu a teda nárok v čase uzavretia kúpnejzmluvy ešte nebol vymáhateľný, pričom faktúry boli splatné až cca 2 mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy,
teda absentuje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

13. Podľa LV č. XXXX k 10.04.2018 súd mal preukázané, že k tomu dňu vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, je spol. K-REAL, s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy
R. vklad povolený dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný už nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, avšak žalobca zotrval na žalobe, keďže žalovaný bol ten, kto získal
dlžníkovým úkonom propsech.

14. Podľa § 42a ods.1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15.Podľa§42aods.4Občianskehozákonníkaodporovaťmožnotiežprávnemuúkonu,ktorýmbolveriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b)
osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník

alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje
tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená
v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré

dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však
neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

16. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka

slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka,
ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za
odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in frauden creditoris)
a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov je jednou

z možností, ako sa veritelia môžu brániť dôsledkom nepoctivého konania dlžníka. Odporovateľnosť
právnych úkonov spočíva v tom, že dlžníkove právne úkony pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky môžu byť veriteľom napadnuté tzv. odporom smerujúcim k tomu, aby boli
súdom prehlásené vo vzťahu k veriteľovi za neúčinné. Výsledkom tohto konania je, že veriteľ sa môže
uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel.

17. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil, že žalobca je oprávnený odporovať právnemu úkonu -
Kúpnej zmluve uzavretej medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným zo dňa 19.11.2015, pričom k úkonu došlo
v posledných 3 rokoch vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná 10.11.2017, pričom k úkonu v danej
lehote došlo medzi dlžníkom, ktorým je právnická osoba a právnickou osobou - žalovaným, v ktorej je

O.a štatutárnym orgánom.

18. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobámlen vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

19. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúry neboli splatné v čase uzavretia zmluvy, je nepochybné, že dlžník
malvedomosťosvojomzáväzkuvočižalobcovivzhľadomnauzavretúZmluvu,nazákladektorejžalobca

mu poskytoval služby, za ktoré bol dlžník povinný zaplatiť, pričom za dané služby boli vystavené faktúry
po ich ročnom dodávaní jednorazovo. Teda dlžník musel mať vedomosť o svojom záväzku, o svojej
povinnosti voči žalobcovi a hoci faktúry boli splatné v 01/2016, teda po uzavretí zmluvy z 19.11.2015, jej
vklad bol povolený až 02/2016, teda po splatnosti faktúr. Zároveň je nepochybné, že dlžník so žalobcom
uzavrel Zmluvu o dodávke, distribúcii elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku dňa 03.08.2009,
čo znamená, že od roku 2009 mu boli poskytované služby a od uzavretia zmluvy si bol vedomý svojej

povinnosti platiť za poskytnuté služby, ktoré boli fakturované cca 1x ročne. Taktiež je nepochybné, že k
uzavretiu zmluvy došlo do 3 rokov spätne od vzniku dlhu, teda aj v lehote od splatnosti faktúr.

20. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že dlžník previedol svoj majetok na
žalovaného a ďalší majetok, z ktorého by bola uspokojená pohľadávka žalobcu, nebol zistený a teda

ukrátil svojho veriteľa.

21. Žalovaný trval na tom, že nárok voči žalovanému zanikol, keďže už nie je vlastníkom.
- súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko hoci žalovaný v čase vyhlásenia rozhodnutia už nie
je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol spornou kúpnou zmluvou, je nepochybné,

že žalovaný bol ten, kto mal z dlžníkovho úkonu prospech, nie tretia osoba. Žalobca sa môže síce
domáhať aj voči tretej osobe, ale len ak sú splnené podmienky v zmysle § 42b ods.3 Občianskeho
zákonníka, čo však v praxi znamená obtiažne unesenie dôkazného bremena. Je teda vecou žalobcu,
voči komu sa bude domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, či voči tomu, kto mal z dlžníkovho
úkonu prospech alebo voči tretej osobe, ktorá je už vlastníkom daných nehnuteľností. Žalobca zotrval na

žalobe, ako aj na označení žalovaného, ktorého je daná pasívna legitimácia. Keďže boli splnené všetky
podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, súd posúdil, že žalobca sa domáhal opodstatnene
a určil, že predmetná kúpna zmluva je voči žalobcovi neúčinná a to bez ohľadu na to, že žalovaný už
nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Bolo vecou žalobcu, aby v takom
prípade sa domáhal aj nároku s poukazom na § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka, ale v tomto konaní

si daný nárok neuplatnil, preto súd o ňom nerozhodoval a nemalo to vplyv na rozhodnutie vo veci samej
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR - II. ÚS 7/2012-9 zo 06.03.2012, v ktorom sa
Ústavný súd SR vysporiadal s rozhodnutiami súdov, v ktorých bola posudzovaná skutočnosť prevodu

nehnuteľností z prvého na ďalšieho nadobúdateľa. V zmysle toho rozhodnutia bolo dané stanovisko,
že domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu
k právnemu úkonu dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonu prvého nadobúdateľa v prospech druhého
nadobúdateľa. Plne akceptovateľným je preto konštatovanie, že § 42b ods.3 Občianskeho zákonníka
je ustanovením rozširujúcim okruh pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej žalobe, nie však

okruh právnych úkonov. Jedným z predpokladov aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na odporovaciu
žalobu je to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 71/1998, podľa záverov ktorého žaloba
o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak smeruje
voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Zároveň súd poukazuje aj na to,

že podľa názorov súdov v rozhodovacej praxi aplikácia ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len
vtedy,akimboliznámeokolnostiodôvodňujúceodporovateľnosťprávnemuúkonuprotiichpredchodcovi
a pripadá do úvahy len vtedy, ak bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu voči osobám, od ktorých

tretie osoby vec alebo právo nadobudli, pretože súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť o predchádzajúcej
neúčinnosti právnych úkonov.23. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy
ako úkonu 1.nadobúdateľa v prospech 2.nadobúdateľa, keďže nejde o úkon dlžníka v prospech
žalovaného. Odporovať možno iba úkon dlžníka, žiadny právny predpis neumožňuje veriteľovi možnosť

odporovať inému úkonu než úkonu dlžníka. Ustanovenie § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka nemožno
posudzovať bez § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň je nutné dodať, že veriteľ sa môže
uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel. V danom
prípade však pôvodný nadobúdateľ už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda nie je možné
uspokojenie z daného majetku, teda do úvahy by prichádzal len nárok podľa § 42a ods.4 Občianskeho

zákonníka,avšaktožalobcasineuplatnil.Keďžežalobcasadomáhalibaneúčinnosti,jenutnézdôrazniť,
že pokiaľ bol vykonaný ďalší prevod, to je irelevantné, nakoľko odporovať možno iba úkon dlžníka a
ďalší prevod jednoznačne nebol úkon dlžníka a iného nároku sa žalobca v tomto konaní nedomáhal.

24. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Úspešnou stranou konania v celom rozsahu bol žalobca, preto mu súd na základe citovaných
zákonnýchustanovenípriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvcelomrozsahustým,že
o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).