Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214012
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817214012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej N. P., bytom B., X.
XXX/X, zastúpenej Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, IČO: 46 962 000,
o zaplatenie 1.352,86 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
13Csp/191/2017-48 zo dňa 4. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 877,66 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 877,66 eura od 28.06.2015
do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a trovami
konania v splátkach po 80,- eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do 25. dňa toho
ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne
právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane

splatný celý dlh, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 29,74 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na §
43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 451 Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 písm. f), j),
k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Súd
prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1352,86

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 28.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 04.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500093739, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1110,00 eur. Žalovaná sa dostala
do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 s tým, že celkom mu zaplatila len sumu
121,34 eura. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, došlo k
okamžitej splatnosti úveru. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania. Žalovaná k žalobe
uviedla, že so žalovanou sumou nesúhlasí, nakoľko jej nebol poskytnutý úver vo výške 1110,- eur, ale

len v nižšej cca 1000,- eur. Súhlasila so splatením čiastky, ktorá jej bola reálne poskytnutá po 80,- eur
mesačne. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná, a preto súd
konal v neprítomnosti sporových strán v zmysle § 182 CSP. Po pojednávaní dňa 04.04.2018 o 11.10 hod
bola zákonnej sudkyni predložená žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania zo dňa 04.04.2018, ktorúprávny zástupca žalovanej odoslal súdu dňa 04.04.2018 o 9.48 hod, z dôvodu, že si zvolila právneho
zástupcu. V zmysle § 219 ods. 4 CSP platí, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný, a preto
súd nemohol prihliadať na žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania. Po vykonanom dokazovaní

súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami treba posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko
nebolo sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovanej - príjemcu služby fyzická
osoba. Strany sporu chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo
byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Súd predmetnú zmluva považoval za
neplatnú. Žalobkyňa dňa 27.11.2014 podpísala formulárovú žiadosť, tak ako aj vyplýva zo zmluvných

dojednaní bodu 2 - 2.1, t.j., že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť
súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz žalobcom
nie je platnou zmluvou nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť písomnú
formu. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru predložený dlžníkom (žalovanou) bol prijatý veriteľom (žalobcom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový

návrh. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne
vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6 predmetnej žiadosti. Žalobca v bode 6.
žiadosti (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v bode
5. V žiadnom prípade oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu
predloženého dlžníkom, lebo rovnako obsahuje odlišné údaje od údajov obsiahnutých v žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru (v bode 5. žiadosti), ako aj od samotných údajov o schválenom
revolvingovom úvere (v bode 6. žiadosti). Súd teda považoval konanie veriteľa - žalobcu nie za prijatie
návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej
forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon ide o neplatný právny úkon. Keďže žalovaná obdržala
z titulu úveru a revolvingu dňa 04.12.2014 sumu 999 eur (po započítaní poplatku za poskytnutie úveru

vo výške 111 eur) a žalobcovi zaplatila sumu 121,34 eura, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
len sumu 877,66 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
877,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 877,66 eura od 28.06.2015
do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň rozhodol, že
žalovaná je oprávnená žalobcovi zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovami konania v splátkach po 80,-

eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou
od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného
zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh. O nároku na
náhradutrovceléhokonaniarozhodoltak,ževoväčšejmiereúspešnýžalobcamánároknanáhradutrov
konania voči žalovanej v rozsahu 29,74% (úspech žalobcu predstavuje 64,87%, priznaná suma 877,66

eura z pôvodne žalovaných 1352,86 eura a úspech žalovanej 35,13%, čo predstavuje čistý úspech
žalobcu 29,74%).

2. Žalovaná svojím odvolaním podaným včas napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III.
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté

rozhodnutie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania voči
žalovanej vo výške 100 %, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Namietala,žesúdprvejinštancieporušiljejprávonaspravodlivýprocestým,ženeprihliadol
na jej právne zastúpenie a podanie jej právneho zástupcu - žiadosť o odročenie pojednávania a to
napriek tomu, že jej právny zástupca prostredníctvom e-mailu doručil dňa 04.04.2018 o 09:48 hod. do

podateľne Okresného súdu Prievidza oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie
pojednávania a plnomocenstvo advokátskej kancelárie zo dňa 03.04.2018. Pojednávanie sa konalo dňa
04.04.2018 ale až o 11:00 hod. Konaním súdu bol zároveň porušený princíp rovnosti zbraní, konkrétne
žalovaná ako strana sporu nemala v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej možnosti
uplatňovať v tomto prípade prostriedky procesnej obrany. Žalovaná chcela vzniesť námietku premlčania,

pretože podľa jej názoru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. V odvolacom konaní
už nemožno naplno uplatniť prostriedky procesnej obrany - vzniesť námietku premlčania. Podľa názoru
žalovanej (spotrebiteľa), keďže konanie bolo začaté za platnosti a účinnosti § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa mal na toto ustanovenie aj konajúci súd ex offo prihliadnuť a mal žalobu zamietnuť
z dôvodu premlčania celého nároku v lehote 2 rokov od poskytnutia finančných prostriedkov, keďže

ide o plnenie z neplatného/neexistujúceho právneho úkonu. Žalovaná vznáša námietku premlčania
celého uplatneného práva žalobcu, pretože na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie dňa
04.12.2014(uzavretieZmluvyorevolvingovomúvere)ažalobunasúdpodalžalobcaaždňa04.12.2017.
Právo sa premlčalo v lehote 2 rokov od poskytnutia finančných prostriedkov. Nárok žalobcu je premlčanýv celom rozsahu a z toho dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v pomere
k úspechu k veci priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žezoskutočnostiopísanýchžalovanounevyplýva,
že by na strane súdu došlo k pochybeniu alebo k nesprávnemu procesnému postupu. Zástupca
žalovaného prevzal zastúpenie dňa 03.04. 2018 určite so znalosťou toho, že termín pojednávania
je určený na deň 04.04. 2018 o 11:00 hod. Z podaného odvolania žalovaného nevyplýva žiadna
skutočnosť, ktorá by bránila žalovanému alebo jeho zástupcovi vykonať akýkoľvek úkon smerujúci k

zrušeniupojednávaniauždňa03.04.2018.Podaniežiadostioodročeniepojednávaniacca70minútpred
jeho nariadeným začiatkom a elektronickými prostriedkami, v súvislosti s ktorými je všeobecne známe,
že vyžadujú overenie platnosti (napríklad pokiaľ ide o kvalifikovaný elektronický podpis z hľadiska
platnosti) je postup, ktorý predstavuje „riziko“ na ťarchu takto konajúceho subjektu. Z pripojeného mailu
vôbec nevyplýva, že bol vôbec včas doručený, keďže sa preukazuje len jeho odoslanie. Nie je vôbec
preukázané, že mail alebo jeho príloha sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, že sa

predkladá konverzia splnomocnenia žalovaného pre právneho zástupcu. Takéto podanie by nemalo
byť akceptované ani vtedy, ak je doručené niekoľko dní pred termínom pojednávania. Rovnako z
odvolania žalovaného nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý sa teda pojednávania on alebo jeho zástupca
nezúčastnili osobne. Právny zástupca žalovaného prevzal právne zastúpenie s vedomosťou, v akom
procesnom stave konanie je. Z tvrdení uvádzaných žalovanou v podanom odvolaní nevyplýva žiadna

skutočnosť, pre ktorú vlastne mal konajúci súd pojednávanie odročiť. V zmysle § 183 CSP sa vyžaduje
aby išlo o dôležitý dôvod pre odročenie. Takýto dôvod žalovaná netvrdí a ani nepreukázala. Zároveň by
malo ísť o dôležitý dôvod pre odročenie, ktorý nastal krátko pred pojednávaním. Prevzatie zastúpenie
takýmto dôvodom nie je. Žalovaná sa predsa mohla nechať zastúpiť ihneď, ako obdržal predvolanie
na pojednávanie (a nie až deň pred určeným termínom). Taktiež spochybňuje aj to, či bola dodržaná

požiadavka „bezodkladnosti“ pri podaní žiadosti o odročenie pojednávania. Ak zástupca žalovaného
prevzal zastúpenie dňa 03.04.2018, nič mu nebránilo podávať žiadosti už v daný deň; vzhľadom na
krátkosť času by to bolo očakávateľné. Podať žiadosť o odročenie v deň pojednávania, a to o niekoľko
desiatok minút pred určeným termínom nespĺňa požiadavku bezodkladnosti. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z podaného
odvolania nevyplýva žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd postupovať podľa ustanovenia, ktoré
jeprotiústavné.Okremtoho,žežalovanouuplatnenánámietkapremlčaniajeneprípustnouvtomtoštádiu
konania, je zároveň zjavne nedôvodná. Premlčacia doba neplynie vo všeobecnosti nikdy od uzavretia

zmluvy. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
potvrdí a žalobcovi prizná voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že vyjadrenie žalobcu považuje za nedôvodné a argumenty
v ňom uvedené za nesprávne. Žalovaná splnomocnila dňa 3.4.2018 v Prievidzi na stretnutí právneho

zástupcu na zastupovanie s tým, že mu odovzdala spisovú dokumentáciu. Právny zástupca teda nebol
pri prevzatí veci v sídle, ale mimo sídla advokátskej kancelárie. Už z tejto skutočnosti vyplýva fakt, že
nebolo možné ihneď po prevzatí veci požiadať o odročenie pojednávania. Súčasne sa musel právny
zástupca s vecou oboznámiť až potom mohol vyhodnotiť, či na nariadené pojednávanie pôjde, alebo
nie. Vzhľadom na nedostatok času na kvalifikovanú prípravu, požiadal právny zástupca žalovanej dňa

4.4.2018 o odročenie pojednávania. Je zrejmé, že žalovaná v súlade s hospodárnosťou konania, ako
aj požiadavkou bezodkladnosti požiadala o odročenie pojednávania. Takisto spochybňuje vyjadrenie
žalobcu o tom, že žalovaná neuviedla skutočnosť, pre ktorú žiadala odročiť pojednávanie. V žiadosti o
odročenie pojednávania je uvedené ,, Žalovaný týmto žiada súd o odročenie pojednávania, ktoré bolo
nariadené na deň 4.4.2018 o 11:00 hod z dôvodu udelenia splnomocnenia dňa 3.4.2018 a nemožnosť

právneho zástupcu žalovaného vzhľadom na krátkosť času sa pripraviť na pojednávanie vo vyššie
uvedenej veci. Zároveň žiadame o vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania.“ Žalovaná podala súčasne
s e-mailom aj elektronické podanie autorizované podľa osobitného predpisu, teda boli splnené všetky
podmienky podania podľa CSP. Teda na podanie e-mailu bez zaručeného elektronického podpisu nie je
potrebné, aby bolo podanie podpísané ZEP. Žalovaná podala e-mailom žiadosť bez ZEP. Nerozumie,

prečo žalobca uvádza úvahy o riziku zistenia obsahu podania. Ide zrejme o neznalosť obsahu podania
- žiadosti o odročenie pojednávanie. Žalovaná zastáva názor, že námietka premlčania je prípustná a to
z viacerých dôvodov: pretože námietku premlčania žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie, súd odňal zákonnú možnosť konať pred súdom žalovanému. Rozhodnutievo veci samej bez účasti žalovanej a možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany považuje za hrubé
pochybenie súdu, ktorým bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Je treba poukázať na to,
že ide o spotrebiteľský spor. Konaním súdu prvej inštancie bol zároveň porušený princíp rovnosti zbraní,

konkrétne žalovaná ako strana sporu nemala v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej
možnosti uplatňovať v tomto prípade prostriedky procesnej obrany.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy

1.352,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.06.2015 do zaplatenia a náhrady
trov konania a to z titulu nesplneného záväzku žalovanou vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500093739 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04.12.2014. Súd prvej inštancie po postupe
podľa § 167 CSP nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 04.04.2018 o 11:00 hod., na ktoré
riadne a včas predvolal strany sporu, ktorú skutočnosť osvedčujú podpísané doručenky potvrdzujúce

prevzatie predvolania žalobcom dňa 05.03.2018 a žalovanou dňa 02.03.2018 (č.l. 30). V písomnom
vyhotovení predvolania sa nachádza okrem iného poučenie podľa ustanovenia § 183 ods. 1 až 3
CSP o dôvodoch odročenia pojednávania (č.l. 31). Následne žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a
neúčasť svojho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní s tým, že súhlasí s prejednaním a
rozhodnutím veci v neprítomnosti (č.l. 32-33). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.04.2018 (č.l.

36) vyplýva, že nariadené pojednávanie začalo o 11:00 hod. v neprítomnosti sporových strán, resp.
právnehozástupcužalobcuskonštatovaním,žeprávnyzástupcažalobcuospravedlnilsvojuažalobcovu
neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť
neospravedlnila a odročiť pojednávanie nežiadala. Na to súd prvej inštancie prijal uznesenie, podľa
ktorého bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej podľa § 180

CSP a otvoril pojednávanie. Pred vyhlásením napadnutého rozsudku vyhlásil dokazovanie za skončené
podľa § 182 CSP. Zápisnica z pojednávania je skončená a podpísaná zákonnou sudkyňou a asistentkou
o 11:10 hod. Z ďalšieho obsahu súdneho spisu vyplýva, že do podateľne súdu prvej inštancie bola dňa
04.04.2018 o 09:48 hod. formou e-mailu doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu prevzatia
právneho zastúpenia na strane žalovanej (č.l. 37 až 39). Z úradného záznamu (č.l. 40) vyplýva, že v

deň pojednávania (t.j. 04.04.2018 o 11:00 hod.) bola zaslaná žiadosť o odročenie pojednávania, avšak
táto žiadosť bola doručená z podateľne súdu až po pojednávaní o 11:10 hod. Pokiaľ ide o vec samu,
tu súd prvej inštancie vychádzal zo záverov o neplatnosti predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500093739 zo dňa 04.12.2014 ku ktorému ho viedli, po konštatovaní spotrebiteľského charakteru
daného záväzkového vzťahu, zistenia o nedodržaní písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9

ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a nedodržaní kontraktačného procesu v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho
zákonníka na základe ktorého by medzi stranami vznikol zmluvný vzťah. Na strane žalovanej tak vznikla
podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť to, čo obdržala z titulu úveru a revolvingu dňa
04.12.2014, teda sumu 999,- eur, pričom žalobcovi zaplatila sumu 121,34 eur a preto je povinná zaplatiť
žalobcovi len sumu 877,66 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

877,66 eur od 28.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania podľa zásady pomeru úspechu vo veci
žalobcovi v rozsahu 29,74 %.

8. Odvolacie námietky žalovanej spočívali v tvrdeniach o tom, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
uplatnila dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. O porušenie práva na spravodlivý
proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu,dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

11. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,

neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia a poukazuje na ne v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.

15. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Podľa § 292 písm. a) a b) CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným
spôsobom spotrebiteľa poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen
v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o
možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach

potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

19. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

20. Podľa § 291 ods. 3 CSP ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.21. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

22. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

23. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

24. Odvolací súd sa v prvom rade zhoduje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne
zistenia, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovanej - príjemcu služby, fyzická
osoba. Strany sporu chceli na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500093739 zo dňa 04.12.2014
uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom malo byť dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) a preto sa z týchto dôvodov na daný

právny vzťah aplikuje právna úprava spotrebiteľského práva.

25. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania skúma súd z
hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ; môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia

§ 183 CSP mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu
súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou
povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať

opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti
nedovoľujúcaúčastníkoviuskutočniťkrokyvedúcekjehoúčastinapojednávaní)/uznesenieNajvyššieho
súdu SR zo dňa 12.12.2017, sp.zn. 3Cdo/199/2016/.

26. Pre to, aby súd vôbec posúdil žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle vyššie uvedeného a to

aj v kontexte splnenia podmienky nemožnosti spravodlivej žiadosti zastúpenia (§ 183 ods. 1 CSP), je
nevyhnutne naplniť atribút včasnosti, lebo len včasne podaná žiadosť o odročenie pojednávania vedie
k preskúmaniu jej dôvodnosti a možnosti naplnenia účelu inštitútu odročenia pojednávania. Teda strana
sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby
mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania.

27. V danej veci súd prvej inštancie nemal objektívne možnosť reagovať na predmetnú žiadosť o
odročenie pojednávania predloženú zákonnej sudkyni o 11:10 hod. dňa 04.04.2018, teda po ukončení
pojednávania začatého o 11:00 hod. a skončeného o 11:10 hod. dňa 04.04.2018 a to aj napriek
skutočnosti, že táto bola doručená v deň pojednávania elektronicky formou e-mailu do elektronickej

schránky podateľne súdu prvej inštancie o 09:48 hod. Nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania bola
zákonnej sudkyni doručená až po vyhlásení napadnutého rozsudku a skončení pojednávania, ktoré
malo byť podľa žiadosti odročené, stala sa následne bezpredmetnou z dôvodu ktorého nebolo na ňu
dôvodne prihliadnuté. Posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania po skončení pojednávania by sa
priečiloúčeluinštitútuodročeniapojednávaniaapretonazákladeuvedenéhonebolanámietkažalovanej

o porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku neprihliadnutia na právne zastúpenie žalovanej,
resp. podania žiadosti o odročenie pojednávania dôvodná. Odvolací súd navyše dodáva, že žalovaná
vedela o nariadenom pojednávaní na 04.04.2018 o 11:00 hod. od okamihu doručenia predvolania, t.j.
odo dňa 02.03.2018 a do konania pojednávania jej tak bol podľa názoru odvolacieho súdu poskytnutý
dostatočný časový priestor (jeden mesiac) zvoliť si právneho zástupcu prípadne včasne požiadať o

odročenie pojednávania a to aj v zastúpení.

28. Rovnako tak odvolací súd nezistil namietané porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy by žalovanej
bola upretá možnosť uplatňovať v konaní prostriedky procesnej obrany. Podľa Čl. 6 CSP stranysporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán

sporu. Žalovaná bola ako spotrebiteľka v konaní súdom prvej inštancie riadne poučená, mala možnosť
využiť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky a to aj v podobe námietky premlčania, ktorú ale v
konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesla.

29. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania celého uplatneného práva žalobcu v podanom
odvolaní z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dňa 04.12.2014 (uzavretie
Zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu) s tým, že žaloba bola na súd podaná až
dňa 04.12.2017 a právo sa premlčalo v lehote 2 rokov od poskytnutia finančných prostriedkov,
tu odvolací súd uvádza, že v zmysle § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky

skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Námietku
premlčania ako hmotnoprávnu námietku by v zásade mohla žalovaná ako spotrebiteľ vzniesť proti
uplatnenému nároku žalobcu aj v odvolacom konaní a to na základe cit. ust. § 296 CSP. Pripustenie
námietky premlčania žalovanej ako prostriedku procesného útoku, resp. prostriedku procesnej obrany

v odvolacom konaní bolo však v danej veci vylúčené s prihliadnutím na ust. § 291 ods. 3 CSP
v zmysle ktorého ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije. Z dikcie
uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak sa spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, stráca pojmovo
postavenie slabšej strany v konaní z dôvodu dispozície kvalifikovanej právnej pomoci a teda aj možnosť
vzniesť námietku premlčania v procesnom štádiu odvolacieho konania, ako to bolo v prejednávanej

veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval vznesenú námietku premlčania za tzv. novotu, ktorú
nemožno v odvolacom konaní použiť ako prostriedok procesnej obrany. V opačnom prípade by odvolací
súd nerešpektoval, že u žalovanej sa uplatní systém neúplnej apelácie, čím by došlo k chybnému
postupu súdu.

30. Odvolací súd vyhodnotil tiež ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej mal súd
prvej inštancie z dôvodu začatia konania za platnosti a účinnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadnuť ex offo na premlčanie celého nároku uplatneného žalobou a túto zamietnuť.
Dňa 7.2.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v

spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca
účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky). Nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku
existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je
právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v

Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil
zákonodarcapriprijímanínesúladnéhoustanoveniazákona(vtomtoprípadetoznamená,žeprihliadanie
na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy).

31. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu
SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov
nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo
vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie
zákona,ktorébolovnesúladesústavou,sahľadí,akobynebolonikdysúčasťouprávnehoporiadku.Teda

postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci nepoužil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bol v konečnom dôsledku správny.

32. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o
náhrade trov konania podľa tzv. zásady úspechu (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). Žalobca má pri dosiahnutom

úspechuvovýške64,87%(priznanásuma877,66x100/žalovanásuma1352,86)aúspechužalovanej
vo výške 35,13 % ( 100 % - úspech žalobcu 64,87 % ) v konaní nárok na náhradu trov proti žalovanej
v rozsahu 29,74 % ( úspech žalobcu 64,87 % - úspech žalovanej 35,13 % ) a preto súd prvej inštanciedospel správne k záveru, že žalobcovi patrí pri dosiahnutom úspechu v konaní náhrada trov konania
proti žalovanej v rozsahu 29,74 %.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).