Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204386
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715204386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. č. XXX, XXX XX F., proti žalovaným: I/ Woodeco, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1541, 962 12
Detva, IČO: 45 580 146, II/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., III/ A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. lXXX/XX, XXX XX M., zastúpeným spoločnosťou AEQUITAS s.r.o., Dolná
19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. marca 2017, č. k.: 11C/136/2015-148, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že“
„Súd konanie zastavuje v časti žalovanej sumy vo výške 2.530 Eur.
Súd v prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 12.970 Eur s 0.05% úrokmi z omeškania denne zo sumy
15.500 Eur od 1.4.2015 do 2.4.2015 a zo sumy 12.970 Eur od 3.4.2015 do zaplatenia žalobu zamieta.
Súd žalovaným priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnú žalobu pôvod podal Z.. Z. Střelec, ktorou žiadal zaviazať
žalovaných na zaplatenie sumy 15.500 EUR z 0,05 % úrokmi z omeškania denne od 1. 4. 2015 do
zaplatenia spoločne a nerozdielne. Tvrdil, že poskytol žalovanému I/ ako dlžníkovi pôžičku 15.200 EUR
počas jeho konateľského pôsobenia v tejto spoločnosti. Dňa 20. 10. 2014 uzatvorili Dohodu o finančnom
vysporiadaní, podľa ktorej žalovaní mali spoločne a nerozdielne najneskôr do 31. 5. 2015 žalobcovi v
splátkach po 5.500 EUR túto splatiť, a to tak, že do 31. 3. 2015, 30. 4. 2015 a 31. 5. 2015. Podľa Dohody
(článok II ods. 4) bola dohodnutá splatnosť pri nedodržaní čo i len jednej splátky. Žalovaný sa zaviazali

dlh uhradiť spoločne a nerozdielne. Taktiež boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý
deň omeškania, pričom žalovaní uznali svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky.
3. Žalovaní neuznali v celom rozsahu nárok žalobcu, pretože skutkové okolnosti nie sú správne a
sú neúplné. Žalobca bol do 2. 7. 2014 konateľom spoločnosti a jedným z jej spoločníkov. Dňa 25.
11. 2014 bola uzavretá Zmluva o prevode časti obchodného podielu, na základe nej obchodný podiel
žalobcu nadobudli žalovaní II/ a žalovaný III/. Odplata za prevod bola dohodnutá tak, že žalovaní
zaplatia žalobcovi každý po 6.000 EUR so splatnosťou do 30. 6. 2015. Po tomto prevode obchodného

podielu bola vykonaná kontrola hospodárenia a bolo zistené, že v čase od 28. 5. 2010 do 4. 12.
2013 žalobca poskytol žalovanému I/ sumu 70.010 EUR. V čase od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014
žalobca vybral zo spoločnosti finančné prostriedky na svoj osobný účet (použité pre osobnú potrebu
žalobcu), vo výške 79.480 EUR. Z tohto dôvodu žalovaný I/ zaslal žalobcovi oznámenie o započítanívzájomných pohľadávok zo dňa 8. 4. 2015, čím došlo k jednostrannému započítaniu týchto pohľadávok,
atopohľadávkyžalovaného I/vovýške79.480EURprotipohľadávkežalobcu70.010EUR.Započítaním
tieto pohľadávky v časti sumy 70.010 EUR zanikli. Týmto oznámením bol žalobca vyzvaný na zaplatenie

9.472 EUR do 7 dní od doručenia oznámenia. Takto zanikol nárok žalobcu na zaplatenie 15.500 EUR
podľa dohody, keď tento bol zohľadnený v rámci sumy, ktorá bola predmetom započítania.
4. Počas konania dňa 13. 4. 2015 zobral žalobca čiastočne žalobu späť, lebo žalovaný 2. 4. 2015
žalobcovi uhradil 2.530 EUR. Žalovaní uviedli, že to nemožno pokladať za potvrdenie existencie
pohľadávky žalobcu. Žalovaný I/ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 6. 2015 postúpil na

žalovaných II/, III/ pohľadávku 9.470 EUR, ktorá nezanikla započítaním, a to každému v rozsahu jednej
polovice pohľadávky. Toto oznámil žalobcovi 8. 6. 2015. Takto postúpené pohľadávky žalovaní II/ a III/
jednostranne započítali s odplatou na prevod časti obchodného podielu vo výške 12.000 EUR. Zvyšnú
časť odplaty, ktoré nezanikla započítaním, t. j. sumu 2.530 EUR uhradili prevodom na účet žalobcu.
5. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 15. 3. 2016 tvrdila, že finančné prostriedky 15.500
EUR boli vlastníctvom žalobcovej dcéry E. a boli požičané žalovanému II/ a žalovanému III/ ako fyzickým

osobám, nie ako spoločníkom, lebo boli požičané v čase, keď spoločnosť žalovaného I ešte reálne
neexistovala, iba sa uvažovalo o jej založení. Následne nový žalobca A. B. na pojednávaní 24. 3. 2017
uviedol, že finančné prostriedky boli jeho, on ich požičal pôvodnému žalobcovi a tento jej požičal ďalej.
6. Okresný súd dokazovaním mal preukázané, že obchodná spoločnosť Woodeco s.r.o. Detva vznikla
28. 5. 2010. Žalovaný II/, žalovaný III/ boli spoločníkmi od 28. 5. 2010 (od počiatku), Z.. Z. K. bol

spoločníkomod28.5.201027.11.2014.Konateľomspoločnostibolodpočiatku,tedaod28.5.2010bod
2.7.2014.VčaseuzavretiaDohodyofinančnomvysporiadanídňa20.10.2014existovaldlhžalovaných
voči žalobcovi vo výške 15.500 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť v troch splátkach do 31. 5. 2015. Zmluva o
pôžičke nebola uzavretá písomnou formou. Tvrdenia pôvodného žalobcu a jeho právnej zástupkyne ako
aj nového žalobcu boli rozporné. Z dohody o finančnom vysporiadaní jednoznačne vyplýva, že pôvodný

žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému I/ počas jeho konateľského pôsobenia v spoločnosti pôžičku
15.500 EUR. Právna zástupkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 3. 2016 uviedla, že nešlo o finančné
prostriedky žalobcu, ale jeho dcéry a tieto boli požičané žalovaným II/ a III/ ako fyzickým osobám, lebo
boli požičané v čase, keď spoločnosť ešte neexistovala. Toto tvrdenie je v rozpore s článkom II. bod 1
Dohody o finančnom vysporiadaní. Podľa článku II bod 1: „veriteľ poskytol dlžníkovi v prvom rade počas

jeho konateľského pôsobenia v uvedenej spoločnosti pôžičku vo výške 15.500 EUR“. Je nepochybné, že
poskytoval pôžičku dlžníkovi I/, nie II/ a III/. Bolo preukázané, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému
I/ sumu 70.010 EUR, avšak z účtu žalovaného I/ vybral postupne 79.480 EUR. Preto dlhoval žalovanému
I/ sumu 9.470 EUR. Žalovaný II/ a III/ mali za prevod obchodného podielu vyplatiť 2 krát po 6.000 EUR,
spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/ postúpil žalovaným pohľadávku vo výške 9.470 EUR, títo započítali svoje

pohľadávky vo výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu a zvyšok do sumy 12.000 EUR, sumu 2.530
EUR poukázali na účet žalobcu.
7.Protirozsudkusaodvolalžalobca,atoprotivýrokom2a3,pričompoukázalnaustanovenie§365ods.
1 písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci
sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie. Namietal, že súd na základe predložených a vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci.
8. Argumentoval, že úlohou súdu nebolo skúmať, aký pôvod požičané finančné prostriedky mali, ale to,
či k ich reálnemu a faktickému prevzatiu zo strany žalovaných došlo a rovnako, či došlo k ich vráteniu v
celkovej sume 15.500 EUR. Súd môže skúmať, či na základe ďalšieho právneho úkonu žalovaní II/ a III/
splnili svoj záväzok vyplývajúci z druhého právneho úkonu, zo Zmluvy o prevode obchodného podielu,

na základe ktorého mali uhradiť žalobcovi 12.000 EUR.
9. Pokiaľ ide o oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, toto konanie žalovaných považuje
žalobca za účelové, nakoľko podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25. 11. 2014 sa
žalovaní zaviazali zaplatiť každý 6.000 EUR. Informácie o účtovnom stave spoločnosti mali už pred
podpisom zmluvy, pokiaľ by to tak nebolo, je logické, že by túto zmluvu nepodpísali. Žalovaní úhradou,

ktorúrealizovali2.4.2015vsume2.530EUR,potvrdiliexistenciusvojhozáväzkuvočižalobcovi.Dohoda
o finančnom vysporiadaní bola uzavretá 20. 10. 2014, Zmluva o prevode obchodného podielu dňa 25.
11. 2014. Z toho je zjavné, že v čase podpisovania Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaní
mali vedomosť o tom, že spoločnosť má voči žalobcovi záväzok vyplývajúci z Dohody o finančnom
vysporiadaní a teda mohli túto skutočnosť zohľadniť už 25. 11. 2014 priamo v Zmluve o prevode

obchodného podielu, čo neurobili.
10. Predkladanie dokladov zo strany žalovaných o výberoch na strane právneho predchodcu žalobcu
od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014 považuje za účelové, lebo ak majú žalovaní za toto obdobie nejaké
pohľadávky voči žalobcovi, mali možnosť si ich uplatniť žalobou na súde, čo doteraz neurobili, nakoľkoexistencia týchto čiastkových pohľadávok je sporná a pravdepodobne veľká časť z nich už je premlčaná.
Otázne je, či sa uvedené pohľadávky, o ktoré svoju obranu žalovaní opierajú, majú aj reálne zaúčtované
vúčtovníctvesapredmetnéroky.Žalovaníšpekulatívnevykonaliakýsizápočet,sktorýmnikdynesúhlasil

a ani ho nikdy neuznal.
11. Žalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky nepoctivého obchodného styku a súd na túto
skutočnosť mal pri rozhodovaní prihliadnuť v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaní v snahe vyhnúť
sasplneniusvojichzáväzkovhruboporušilidobrémravy.Vkonečnomdôsledkumajúžalovanípovinnosť
uhradiť žalobcovi 12.970 EUR ako aj sumu za prevod obchodného podielu v celkovej výške 12.000 EUR,

spolu teda 24.970 EUR.
12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
K argumentom uvedeným v odvolaní uviedli, že prvostupňový súd v rozsudku v bode 3 konštatuje, že
nebolo ničím preukázané, že suma 15.500 EUR mala byť požičaná nad rámec uvádzaných finančných
operácií na účte žalovaného. Súdu bolo predložené započítanie vzájomných pohľadávok, ktorým došlo
k započítaniu pohľadávky žalobcu vo výške 70.010 EUR, ktorej súčasťou je aj pôžička vo výške

15.500 EUR s pohľadávkou žalovaného vo výške 79.480 EUR. Prvostupňový súd potvrdil, že vo vyššie
uvedenom prípade došlo k zániku záväzku žalovaných jednostranným započítaním záväzkov.
13. Vo vzťahu k úhrade sumy za obchodný podiel uviedli, že žalovaný II/ a III/ mali za prevod časti
obchodného podielu žalobcu vyplatiť žalobcovi dvakrát po 6.000 EUR, spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/
postúpil žalovaným II/ a III/ svoju pohľadávku vo výške 9.470 EUR. Žalovaní potom započítali tieto svoje

pohľadávky v celkovej výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 12.000 EUR a zvyšok do
sumy 12.000 EUR, tj. sumu 2.530 EUR poukázali na účet žalobcu.
14. Vo vzťahu k úhrade sumy za obchodný podiel uviedli, že žalovaný II/ a III/ mali za prevod časti
obchodného podielu žalobcu vyplatiť žalobcovi dvakrát po 6.000 EUR, spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/
postúpil žalovaným II/ a III/ svoju pohľadávku vo výške 9.470 EUR. Žalovaní potom započítali tieto svoje

pohľadávky v celkovej výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 12.000 EUR a zvyšok do
sumy 12.000 EUR, t.j. sumu 2.530 EUR poukázali na účet žalobcu.
15. K žalobcovým tvrdeniam, že žalovaní úhradou realizovanou dňa 2. 4. 2015 v sume 2.530 EUR
potvrdiliexistenciusvojhozáväzkuvočižalobcovi,uviedli,žeúhradusumy2.530EURnemožnopokladať
za potvrdenie existencie pohľadávky žalobcu. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že ak

dlžník plní čiastočne záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z poskytnutia plnenia sumy 2.530 EUR nijakým spôsobom
nemožno usudzovať, že dlžník týmto plnením uznáva aj zvyšok žalobcom uplatneného nároku. Takéto
plnenie preto nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 407 Obchodného zákonníka.
16. Na vysvetlenie uviedli, že suma 2.530 EUR prestavovala časť odplaty za prevod časti obchodného

podielu, pričom v potvrdení o zrealizovaní platby v položke informácia pre príjemcu je uvedené Dohoda
o finančnom vysporiadaní, poskytnutím tohto plnenia však mali žalovaní II/ a III/ v úmysle ukončiť a
vysporiadať vzájomné vzťahy medzi nimi a žalobcom ako celok.
17.Kďalšiemuargumentužalobcuuviedli,žemedzižalobcomažalovanýmiII/aIII/bolaokremDohodyo
finančnom vysporiadaní uzatvorená aj Zmluva o prevode časti obchodného podielu. Uzatvorenie oboch

zmlúv bolo zo strany žalovaných vnímané ako jeden celok, spoločný proces vysporiadania záväzkov.
Toto potvrdzuje aj tá skutočnosť, že samotná dohoda v článku II. bod 5 predpokladá, že súčasťou
finančného vysporiadania bude aj prevod obchodného podielu žalobcu spoločnosti Woodeco, s.r.o..
18. K námietke, že predkladanie dokladov o výberoch na strane právneho predchodcu žalobcu za
obdobie od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014 je účelové a že mali tieto pohľadávky možnosť uplatniť na

súde, uviedli, že výbery na strane žalobcu boli v konaní riadne preukázané prostredníctvom výpisov
z účtu žalovaného I/. K možnosti uplatnenia pohľadávok na súde poukázali na ustanovenie § 580
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov možnosť započítania
vzájomných pohľadávok. Z tohto dôvodu považujú tvrdenia žalobcu ohľadom uplatňovania pohľadávok
zanepodstatnéazmätočné,pretožetakétouplatneniebypredstavovalozbytočnúadministratívnuzáťaž,

ktorá by zvýšila náklady na samotné uplatnenie pohľadávok. Tvrdenia týkajúce sa neodsúhlasenia a
neuznania zápočtu považujú za irelevantné, nakoľko nie je žiadny zákonný dôvod odsúhlasovať, resp.
uznávať jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok.
19. Vo vzťahu k námietke, že súd poskytol svojím postupom žalovaným vyššiu mieru právnej ochrany,
uviedli, že súd vychádzal pri rozhodovaní z jasne a skutkovo zisteného stavu veci, pričom zobral do

úvahy všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté v konaní a s nimi sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia.
Tvrdeniažalobcuvtomtosmerepovažujúzaúčelové,nakoľkozosamotnejskutočnosti,žeprvostupňový
súd žalobcovi ním uplatnený nárok nepriznal, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces.20. K tvrdeniam, že v konečnom dôsledku majú žalovaní povinnosť uhradiť žalobcovi 24.970 EUR,
nakoľko zápočet, ktorý urobili, je neakceptovateľný a nepožíva žiadnu ochranu, opätovne uviedli, že
pôvodnýžalobcavložildospoločnosti70.010EUR,nadruhejstranevybral79.480EUR.Oprotisebestáli

pohľadávky,ktorébolispôsobilézapočítaniapodľa§358Obchodnéhozákonníka,pretotvrdeniežalobcu
ohľadom špekulatívneho zámeru je neakceptovateľné, ničím nepodložené a zavádzajúce. S poukazom
na predchádzajúce skutočnosti nič nebránilo tomu, aby žalovaný I/ započítal svoju pohľadávku vo výške
79.480 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 70.010 EUR.
21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdvovecivykonalriadnedokazovanie,
z ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, na takto zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne normy.
24. Nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že by súd skúmal pôvod požičaných finančných prostriedkov,
tieto skutočnosti práve vyplynuli z tvrdení žalobcu, resp. prednesov právnej zástupkyne pôvodného

žalobcu, ale aj terajšieho žalobcu, keď ich tvrdenia ohľadom tejto sumy boli diametrálne rozdielne.
Okresný súd len na túto skutočnosť poukázal, avšak pre rozhodnutie veci to ne je podstatné, však
napovedá, že argumentácia žalobcu a opis rozhodujúcich skutočností, hoci na jeho strane existuje
dôkazné bremeno, nie je presvedčivý. Je však nepochybné, že žalovaný ani súd vo svojom závere
nedospel k záveru, že by k požičaniu finančných prostriedkov v žalovanej sume nedošlo. Na základe

jednostranného právneho úkonu žalovaných však došlo k započítaniu a celkovému vysporiadaniu
finančných nárokov medzi stranami sporu. Žalobca v odvolaní nedôvodne abstrahuje sumu 15.500 EUR,
keď bezdôvodne neprihliada na započítanie. Započítanie vzájomných pohľadávok nemožno považovať
zaúčelové,pretožezostranyžalovanýchišlooracionálnekonanievsnahevysporiadaťvšetkyvzájomné
finančné vzťahy. Je pravdou, že úhradou zo dňa 2. apríla 2015 žalovaní II/ a III/ potvrdí existenciu svojho

záväzku voči žalobcovi, avšak tento záväzok spočíval v doplatení obchodného podielu.
25. Predkladanie dokladov žalovanými a započítanie nemožno považovať za účelové, pretože ide o
dovolený prostriedok. Z dokladov, s ktorými súd vykonal dokazovanie, nepochybne vyplynulo, aké
sumy právny predchodca žalobcu zo spoločnosti žalovaného I/ použil na súkromné účely a v akom
rozsahu tejto spoločnosti peniaze poskytol. Neexistoval žiaden dôvod na to, aby žalovaní boli nútení

podať voči žalobcovi žalobu na súde ohľadom jeho výberov, pretože tieto výbery neboli založené na
žiadnom právnom úkone, tieto vyplynuli z predložených dokladov a finančnej kontroly, pričom našli
odraz vo vzájomnom finančnom vysporiadaní ako celku. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by žalovaní
naplnili znaky nepoctivého obchodného styku, pretože toto tvrdenie nie je ničím preukázané, ak konanie
žalovaných smeruje k spravodlivému a racionálnemu vysporiadaniu vzájomných vzťahov.

26. Pokiaľ žalobca argumentoval, že plnením sumy 2.530 EUR malo dôjsť k uznaniu nároku, okresný
súd správne vyvodil, že nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka,
pretože z tohto plnenia je nepochybné, že išlo o doplatenie po vzájomnom započítaní vo vzťahu k
obchodnému podielu, žalovaný výslovne neuznali čo dôvodu a výšky žiaden dlh. Správne žalovaní
argumentovali, že samotná dohoda o finančnom vysporiadaní v článku II. bod 5 predpokladala,

že súčasťou finančného vysporiadania bude aj prevodu obchodného podielu pôvodného žalobcu
spoločnosti Woodeco, s.r.o.. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že k poskytnutiu pôžičky došlo v
čase obdobia, keď pôvodný žalobca bol konateľ, teda nie v čase pred založením tejto spoločnosti a
taktiež nebolo preukázané, že by tieto peniaze boli poskytnuté žalovaným II/ a III/ ako fyzickým osobám.
27. Ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť započítania vzájomných pohľadávok,

na základe ktorého dochádza k zániku záväzkov. Súd pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného
skutkového stavu, zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré dokazovaním vyšli najavo, pričom došlo k
započítaniu pohľadávky žalovaného I/ zistenej pri kontrole hospodárenia po prevedení obchodného
podielu pôvodného žalobcu, teda po dni 25. 11 2014 a k započítaniu došlo k 8.4.2015.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).