Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244378
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244378.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. A., bytom Q., zastúpená obchodnou
spoločnosťou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, IČO : 35 955 341,
v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody 1 583,43
€ s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 179/2011, o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2014 sp. zn. 5 Co 62/2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2014 sp. zn. 5 Co 62/2014 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. decembra 2014 sp. zn. 5 Co
62/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 21. októbra

2013 č. k. 16 C 179/2011-130 v jeho odvolaním žalobkyne napadnutej časti ako vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie na základe dokazovania
vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností správne ustálil, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej aj „NBS“)
pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou F.. Uviedol, že v danom prípade bol sporným rozsah dohľadu
NBS nad činnosťou F. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Odvolací súd dospel

k záveru, že žalobkyňa sa mylne domnieva, že NBS vykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi F.. V prejednávanej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre založenie
objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona). V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok
F. nedošlo k speňaženiu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol
podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť

ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je podľa
odvolacieho súdu vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane
nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je podľa neho správny záver súdu prvej
inštancieajvtom,žežalobabolapodanápredčasne.Nestotožnilsaanisodvolacounámietkoutýkajúcou
sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobkyne na pojednávaní nevykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného

21. októbra 2013 vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov
konania s dovtedy vykonaným dokazovaním a obsahom spisu. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací
súd aj odvolanie žalobkyne proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
19 C 56/2011, nakoľko v uvedenom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať podstatný význam pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, a to ani z hľadiska vzniku prípadnej škody F., ktorá môže mať

význam len pre prebiehajúce konkurzné konanie.2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť
odôvodňovala § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa

pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30. júna 2016) a dôvodnosť § 241
ods.2písm.a/,b/,c/O.s.p.Namietala,žerozhodnutieodvolaciehosúdu(rovnakorozhodnutiesúduprvej
inštancie) je vecne nesprávne a konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Podľa jej názoru odvolací súd pristúpil
k rozhodnutiu o odvolaní žalobkyne svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom

pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú a
rovnakodôležitúzamlčal,resp.aninespomenul.Skutočnosť,žebezvysvetleniaopomenulpreúčastníka
konania priaznivú judikatúru, sama osebe významne oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia
jeho rozsudku, taktiež ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a preto ju v
rozhodovacej praxi krajského súdu nemožno tolerovať. Ďalej poznamenala, že rozhodnutie odvolacieho
súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založené

na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie, ktoré je neúplné. Rozsudok odvolacieho súdu je podľa nej nepreskúmateľný, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu možnosti konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd a aj súd prvej inštancie podľa nej pri svojom
rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to správu

správcu konkurznej podstaty úpadcu - družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7
C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje
možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010. Na základe uvedeného
navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky žalobkyne za nedôvodné,
rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015

Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval
v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, §
237 ods. 1 a § 238 O.s.p.

7. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v § 238
ods. 2 a 3 O.s.p. Keďže prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. nevyplýva, je zrejmé, že dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci a podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237

ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9. Žalobkyňa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

10. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila v názore, že odňatím
možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytujeObčiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na
uplatnenie ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41
O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k
všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na
to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

11. Preskúmaním veci bolo zistené, že v danom prípade sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu žalobkyne
v procesnom úkone z 28. januára 2014 (č. l. 167 spisu). Žalovaná v tomto úkone podrobne skutkovo
a právne argumentovala a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalobkyne. Žalobkyňa ale
nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto
vyjadrenie žalovanej nedoručil.

12. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných

záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo
znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane.

13. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa

ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby
ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní
mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám
pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.

14. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej
republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k
názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku

ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne
ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi
daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

15. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť

dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k
nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,
že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6
ods. 1 Dohovoru.

16. Opomenutím doručenia vyjadrenia žalovanej žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu
jej možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

17. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - došlo v
preskúmavanej veci k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú právne závery
ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Na tom nič nemení, že v preskúmavanej veci ide
iba o jeden z viacerých (mnohých ďalších) prípadov, v ktorých je žalujúca strana zastúpená rovnakou
advokátskou kanceláriou a že procesné úkony oboch sporiacich sa strán (napríklad žaloba, vyjadrenie k

žalobe, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, dovolanie, vyjadrenie k dovolaniu) bývajú podobné alebo až
identické. Niet pochýb o tom, že žalobkyni mala byť daná možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej
k odvolaniu a že faktickým procesným postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni táto možnosť upretá.18. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou,prektorúmusídovolacísúdnapadnutérozhodnutievždyzrušiť,pretožerozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

19. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.