Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244843
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu N. R., bytom X., zastúpený spoločnosťou
FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955
341, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, 813 25 Bratislava, o náhradu
škody s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 211/2011, o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2015 sp. zn. 3 Co 440/2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2015 sp. zn. 3 Co 440/2014 z r u š u j e a
vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 11 191,10
Eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupomNárodnejbankySlovenska(ďalejaj„NBS“)privýkonebankovéhodohľadunadPODIELOVÝM
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej aj „Družstvo“) a obchodníkom s cennými papiermi -
spoločnosti CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej aj „OCP“). Poukázal na to, že bol členom Družstva,
ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v
zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 566/2001 Z. z.). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s

cennými papiermi - spoločnosti OCP. NBS mala podľa zákona č. 566/2001 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z.
z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 747/2004
Z. z.“) vykonávať dohľad nad Družstvom a OCP. NBS podľa žalobcu nekonala v súlade so zákonom
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej aj „zákon č. 566/1992 Zb.“) a napriek tomu, že
vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia na ich odstránenie a na hroziacu
škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho členov. Žalobca uviedol, že v dôsledku zanedbania náležitého

bankového dohľadu mu vznikla škoda, za ktorú podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003
Z. z.“) zodpovedá štát.

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20. marca 2014 č. k. 16 C
211/2011-117 návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol, žalobu

zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania
posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a dospel k záveru, že
návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie
a tiež preto, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok žalobcu nie je pre rozhodnutie súdu potrebné. Na
odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie žalobou uplatňovaného nároku (t. j. nesprávny úradný postup žalovanej,

vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom). Uviedol, žemedzi žalobcom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje
príčinná súvislosť.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 24. júna 2015
sp. zn. 3 Co 440/2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci
samej potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým je

nesprávny postup štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil podľa § 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p.; písm. b/, nakoľko konanie (prvostupňové aj odvolacie) je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. c/ O. s. p., nakoľko rozhodnutie

odvolacieho súdu (rovnako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) je vecne aj právne nesprávne,
nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založené
na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia podľa neho vychádzajú z
vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa, ktoré je neúplné. Žalobca namietal, že mu postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ktorú

vyvodzoval z toho, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces s poukazom na rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z
dôvodu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu a že rozhodnutie odvolacieho
súdu je svojvoľné, arbitrárne a formalistické, a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Odvolací súd podľa
neho neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za

vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, lebo ju ani nespomenul. Žalobca nesúhlasil s
právnym záverom súdov oboch stupňov o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu žalovanej;
naopak v konaní bolo podľa neho preukázané zanedbanie a nevykonávanie zákonného dohľadu
nad dohliadanými subjektmi. Žalobca ďalej argumentuje tým, že odvolací súd, rovnako aj súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili žalobcom správne navrhnuté dôkazy, a

to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní
sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že
objektívne vylučuje možnosť žalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.
Na základe uvedeného žiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu zastáva stanovisko, že rozsudok odvolacieho súdu
a jeho kľúčový 1. výrok vychádza z náležite zisteného stavu veci a správneho právneho posúdenia
a navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť alebo zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O. s. p.
(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení od 1. januára
2015, lebo dovolanie bolo podané po tomto dni )] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania
(§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež
proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v
tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods.
2 O. s. p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O. s. p. Predmetné dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.
s. p. prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O. s.

p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O. s.
p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s.
p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. Toto
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal
sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. nie
je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)

dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 O. s. p., je dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na
to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O. s. p.).

Žalobca procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.

Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký procesne nesprávny
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,
ktorémuposkytujeObčianskysúdnyporiadok.Oprocesnúvaduvzmysle§237ods.1písm.f/O.s.p.ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18
O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s.
p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný

na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158
ods. 2 O. s. p.)].

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným

súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných
záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo
znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane.

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa
ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby
ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní

mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám
pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.V danom prípade obsah spisu potvrdzuje, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu
BratislavaIz20.marca2014č.k.16C211/2011-117ažalovanápodala vo vzťahu k tomuto odvolaniu
svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 28. mája 2014, ktoré bolo na

súd prvého stupňa doručené 5. júna 2014, avšak protistrane, t. j. žalobcovi ako odvolateľovi doručené
nebolo, z čoho vyplýva, že s ním nebol oboznámený.

ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa
zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci

odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu
neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola
vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním,
ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa právneho názoru najvyššieho súdu - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - došlo v preskúmavanej
veci k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú právne závery ESĽP vo veci
Trančíková proti Slovenskej republike. Na tom nič nemení, že v preskúmavanej veci ide iba jeden z

viacerých (mnohých ďalších) prípadov, v ktorých je žalujúca strana zastúpená rovnakou advokátskou
kanceláriou a že procesné úkony oboch sporiacich sa strán (napríklad žaloba, vyjadrenie k žalobe,
odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, dovolanie, vyjadrenie k dovolaniu) bývajú podobné alebo až identické.
Niet pochýb o tom, že žalobcovi mala byť daná možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej k
odvolaniu a že faktickým procesným postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi táto možnosť upretá.

Dovolací súd však v danej veci podotýka, že vyjadrenie žalovanej bolo zaslané okresnému súdu 5.
júna 2014, teda v čase pred rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike (rozsudok vydaný 13. januára 2015), kedy súdy neboli (a ani nemohli byť)
viazané rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva pre zaslanie vyjadrenia k odvolaniu protistrane

(odvolateľovi). V období pred uvedeným rozsudkom súdu nevznikala povinnosť takéto vyjadrenie k
odvolaniu protistrane zasielať.

Nakoľko k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.
s. p. došlo nedoručením mu vyjadrení žalovanej k jeho odvolaniu pred rozhodnutím odvolacieho súdu,

dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené
a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§243b ods. 1 O. s. p.).

V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu

mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Vzhľadom na to napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O. s. p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd

znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.