Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244843
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1111244843.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. R., bytom X., zastúpeného
spoločnosťou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti odporkyni
Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša
č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 211/2011, o dovolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2015 sp. zn. 7 Co 518/2015,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením zo 4. augusta 2015 č. k. 16 C

211/2011-179 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 Eur podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o súdnych poplatkoch“) za odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, ktorým bola zamietnutá
jeho žaloba o náhradu škody podaná v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“)

a navrhovateľom odôvodňovaná údajným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska
pri vykonávaní bankového dohľadu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 18. decembra 2015 sp. zn. 7 Co
518/2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Uviedol, že novelou zák. č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo zo zákona o súdnych

poplatkoch vypustené ustanovenie oslobodzujúce dovtedy od súdnych poplatkov konania o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že vzhľadom na to, že odvolanie bolo
podané v čase účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým bol
vypustený § 4 ods. 1 písm. k/ a vložená položka 7a, navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie v sume 20 Eur.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, že odvolací súd mu odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhovateľ má za to, rozhodnutie súdu prvého
stupňa a tiež rozhodnutie odvolacieho súdu sú vecne aj právne nesprávne a majú vady, v dôsledku
čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okrem iného navrhovateľ očakával, že súdne
konanie, ktoré inicioval, nebude spoplatnené. Namieta, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie, i keď zákon o súdnych poplatkoch s podaním jeho odvolania nespája vznik
poplatkovej povinnosti. Žalobu v prejednávanej veci podal totiž v čase, keď konanie o nej bolo ex lege(vecne) oslobodené od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa podľa navrhovateľa vzťahuje na konanie
ako celok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia konania. Súdy nižších stupňov
teda podľa neho postupovali pri vyrubovaní súdneho poplatku nesprávne a žiadal preto napadnuté

rozhodnutie zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O. s. p.
(poznámka najvyššieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od
1. januára 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený

v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.
s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Navrhovateľom
napadnuté uznesenie nemá znaky žiadneho z uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.
Navyše od 1. januára 2015 je podľa § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam
uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.) neprípustné (vždy), ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o súdnom poplatku.

Navrhovateľom podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v
konaní,vktorombolovydanénapadnutéuznesenie,došlokprocesnejvadeuvedenejvustanovení§237
ods. 1 O. s. p.. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a
nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, že z
hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto
ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Navrhovateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a

existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z
týchto ustanovení nevyplýva.

Navrhovateľ v dovolaní namieta, že v konaní mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať
(§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide v prípade
procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
oprávnení. Pokiaľ navrhovateľ vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p. z toho, že mu - ako tvrdí - bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

legitímne očakával, že súdne konanie nebude spoplatnené (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že mu boli
vyrubené súdne poplatky v rozpore so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych
poplatkov, najvyšší súd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma
žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom ide tiež v prípade
procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek tomu, že poplatník (vec) bol/
a od platenia súdneho poplatku oslobodený/á (viď R 50/1997, I. ÚS 1/2000). V danej veci však o

takýto prípad nešlo (konanie nebolo zastavené), aj vzhľadom k tomu, že odvolací súd riadne prejednal
odvolanie podané navrhovateľom vo veci samej. Navrhovateľ tak mal právo domáhať sa ochrany svojich
práv na súde vyššieho stupňa na základe riadneho opravného prostriedku a zo strany súdov nižšieho
stupňa, ktoré rozhodli o poplatkovej povinnosti navrhovateľa, nedošlo k odopretiu jeho práva na prístupk súdu garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého
porušenie by malo za následok odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom a zakladalo by
procesnú prípustnosť podaného dovolania.

Najvyšší súd už vo viacerých uzneseniach (viď napríklad uznesenia zo 14. mája 2015 sp. zn. 3 Cdo
468/2014, z 13. augusta 2015 sp. zn. 3 Cdo 536/2015, zo 7. októbra 2015 sp. zn. 3 Cdo 688/2015),
ktoré sa týkali skutkovo a právne obdobných vecí a žalujúcu stranu zastupovala tá istá
advokátska kancelária, uviedol, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma

žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu mu možnosti pred súdom konať.

K námietke navrhovateľa, že iný senát odvolacieho súdu rozhodol v inom skutkovo a právne totožnom
prípade odlišne, najvyšší súd uvádza, že pokiaľ by aj nastala situácia, v ktorej majú dva senáty
odvolacieho súdu na riešenie istej právnej otázky rozdielny názor, neznamená to, že by v danom
prípade porušili princíp právnej istoty a z neho prameniacu možnosť účastníka predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí. Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované rozhodnutie
odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého
stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp.
rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne
na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom

účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho
názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011
sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane - súdy oboch stupňov založili svoje
rozhodnutia o poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podané odvolanie na rovnakých skutkových a

právnych záveroch.

Navrhovateľ tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že vecné oslobodenie sa vzťahuje na predmetné
konanie ako celok, teda aj na podanie odvolania, a to bez ohľadu na to, že kedy bolo odvolanie podané,
pretože právne relevantné je to, že celé konanie bolo začaté do času, kedy bolo toto konanie vecne

oslobodené od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, teda do 1. októbra 2012. V tejto časti namieta
nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,

7 Cdo 26/2010 a 8 Cdo 20/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak
(atribút,stránku)rozhodnutia,ktorýbyboluvedenýv§239O.s.p.akozakladajúciprípustnosťdovolania.

Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom,
nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.