Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/345/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244921
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. ul. XX, F., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO : 35 955 341,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave,
Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 19.269,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2014, č.k. 16C/217/2011-111, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.6.2016, sp. zn. 6Cdo/109/2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2014, č.k.

16C/217/2011-111, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom pod bodom I. zamietol návrh žalobcu zo dňa
10.1.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie; výrokom pod bodom II.
zamietol návrh žalobcu vo veci samej v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na súde
dňa 30.12.2011 domáhal voči žalovanému náhrady škody 19.269,26 Eur s príslušenstvom titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z.z."). Nárok zdôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len
"NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie
podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č.

566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník
s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe
portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými
papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do
1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie v rámci výkonu dohľadu odobrala. Po ukončení svojej činnosti
pre Družstvo ku dňu 30.4.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio

cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na
výplatunavrhovateľomzverenýchprostriedkov,vrátaneichzhodnotenia.Žalobcovikonanímobchodníka
s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok
sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejtoškody zodpovedal žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad
činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstva. Po zistení závažných a podstatných
nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné

na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení
musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich
zhodnotenie. Za nesprávny považoval žalobca aj ten úradný postup žalovaného, pri ktorom 1/ nevykonal
potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami

jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/
zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi
s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, a napokon 4/ žalovaný
nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo
podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. O

jeho nedostatkoch vedel žalovaný minimálne na základe kontroly v roku 2007, na základe ktorej dňa
8.1.2008 uložil obchodníkovi pokutu vo výške 500 000,- Sk a dňa 20.8.2008 pokutu 300 000,- Sk.

3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt
vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"),

za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a
rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli vyhradené inému orgánu. Žalobca musel
vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší,
príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od

1.1.2006 na NBS) schválil dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001
Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom,
úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval
najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný

súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť uvedených údajov zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a jeho vyhlásenie, že skutočnosti uvedené
v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom, boli zákonnou náležitosťou Prospektu
investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj
dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod

10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Ani
prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo
k porušeniu Prospektu investície. Žalovaný potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu v
súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Žalovaný bol až s účinnosťou od 1.6.2010 oprávnený dohliadať nad
tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Zo
správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo
odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si

povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Žalovanému až po 8 rokoch spolupráce bol doručený list Družstva
zo dňa 15.4.2010, v ktorom žiadalo žalovaného o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi
a o vykonanie dohľadu na mieste. Žalovaný vykonal v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 dohľad na
mieste u obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., vydal dňa 12.7.2010 rozhodnutie č.O.-XXXX/XXXX,

o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s
majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. O.-XXXX-X/XXXX, žalovaný odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. I.-
XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, žalovaný mal za to, že samotné

Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol žalovaný zistiť všetky skutočnosti a okolnosti
a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku
k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty
na odstránenie nedostatkov. Žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. O.-XXXX/X-X/XXXX,konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS
rozhodnutím zo dňa 8.12.2010, č. I.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.8.2010, č. O.-
XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1

písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo.
Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. O.-XXXXX-X/XXXX, ktorým žalovaný
Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011.
Žalovaný teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil

žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu.
Na majetok Družstva bol navyše uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn.
3K 95/2010, vyhlásený konkurz. Pokiaľ žalobca vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si
svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty,
domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na
Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči žalovanému náhrady škody vo výške

63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských
vkladov členov Družstva.

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol členom v družstve PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, a podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 20.4.2010 bol

vlastníkom členského podielu vo výške 19.269,26 Sk. Žiadosťou zo dňa 11.2.2011 požiadal o zrušenie
členského podielu v Družstve. Družstvo mu vydalo potvrdenie o zániku členstva ku dňu 30.3.2011 a
vznikol mu tak nárok na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením
Okresného súd Bratislava I č.k. 3K/95/2010 z 11.4.2011 si žalobca ako veriteľ prihlásil do konkurzu
pohľadávku v žalovanej výške, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V

súčasnosti je o pohľadávke vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 1Cbi/318/2011 a nie je právoplatne
skončené.

5. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 4Cdo 199/2005 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1404/2004) v zmysle ktorej platí, že nárok
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a
je povinný ho vydať. Ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má

povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobca
sa ako bývalý člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči
nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. O jeho pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak žalobca nepreukázal
bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok

úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, resp. aj po skončení
konkurzného konania v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.
Žalobca zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie
Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Žalobca si
primárnemaluplatňovaťsvojnárokvočiDružstvu,resp.vočičlenompredstavenstvaakontrolnejkomisie

Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo
uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti žalovaného za škodu). Z
tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcovi škoda, čo
je rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Nárok
bol preto na súde uplatnený predčasne. V súvislosti s odvolávkou žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho

súduČRsp.zn.29Cdo4968/2009,súdprvejinštancie uviedol,žehonemožnonadanýprípadaplikovať.
Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva vyplynulo, že konkurzné konanie nie je doposiaľ
ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia
pohľadávky žalobcu ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha
náhrady škody.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody žalobcom, jeho návrhu by
nebolomožnévyhovieťzdôvodunepreukázaniatvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupužalovaného.
Medzi žalobcom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) úradným postupom neexistuje anipríčinná súvislosť. Súd prvej inštancie v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom
konania nebol nesprávny úradný postup žalovaného pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými

papiermi. Súd zároveň zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov A.. D. W., B.. G. H., B.. C. L. a B.. E. W., keď
považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie účtovníctva Družstva
asvedeckévýpovedenebolipotrebnénapreukázanietvrdenížalobcu,pričomtvrdenýnesprávnyúradný
postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

7. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a návrh
žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaný nežiadal o ich priznanie, resp. mu v konaní žiadne trovy

nevznikli.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu, podaním zo dňa 28.5.2014 do výroku pod bodom II., ktorým bol zamietnutý návrh vo veci

samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu,
alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade
s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je
istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo

vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude
zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalobca sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie žalovaného ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny

v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že
súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne
súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej
republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96. Argument žalovaného, že vykonával
dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135

ods. 1 ZoCP, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak žalobca
nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu
prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením
zákonných povinností žalovaným spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený
ZoCP. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom

stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol „bdelý“. Súd prvej inštancie
svojím výkladom umožnil, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako
vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci
subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich

činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom
zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka
s CP neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť
vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi

škodou žalobcu a porušením zákonných povinností žalovaným spočívajúce v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým

sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka
a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V
skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočnerozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING
a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s

obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek
zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých

troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom B.. M. Červenka, vtedajší
predsedapredstavenstvaobchodníka.Toznamená,žeNBSajnaďalejakceptovalastav,žeceléportfólio
družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.
Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom
konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch.
Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- Eur,

rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje kompetencie
v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr.
predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na
činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo
obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka,

čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do Družstva. Žalovaný
následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia žalobcu o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo
porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na
činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov
minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobca poukázal na to, že NBS rozhodnutím z

30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z
výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny
v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do
prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy

došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické

zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom
vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1
písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o
zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania žalobca

uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to
ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru
žalovaného ako aj prvoinštančného súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade
s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak

škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik
škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné
konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a
reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až
do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo

zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010
z 31.1.2012.

9. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 11.6.2014 a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Prvostupňový súd v prejednávanej
veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil
skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Zanepresné a účelové označil tvrdenie žalobcu, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn.
I.ÚS 241/07). V odvolaní žalobca ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia

žalobcu nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré
odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku,
keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli
zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva.
K žalobcom namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany žalovaného uviedol, že jeho

kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi
a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu
a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade
a ZoCP. Žalobca ako laik mohol sám požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom zverených
kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v
ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným žalobcom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu s poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou
reálnej predčasnosti žaloby žalovaný uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba
sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci.
Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie

otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou
zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR
konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R XX/XXXX (rozsudok NS ČR sp. zn. 25
Cdo 2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie
nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja

odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez
ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo
členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

na majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik
samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak
pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže mu vzniknúť škoda.
Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by
vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - žalobcu voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.

Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov
jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1
O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu namietol,
že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí

označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj
účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií
žalovaného podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 2.7.2012 sa
uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi.
Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária

FUTEJ & Partners,.r.o.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, o predmetnom odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom

zo dňa 1.3.2016, č.k. 14Co/551/2014-157, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a žalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po
preskúmaní veci, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že v konaní nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu žalobcu - nesprávny úradný postup
žalovaného pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to,
či žalobcovi už konkrétna škoda vôbec vznikla. Mal za nesporné, že žalovaný bol povinný vykonávaťdohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; konštatoval
však, že v predmetnom konaní bol sporný rozsah takéhoto dohľadu. V tejto súvislosti poukázal na to, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od

1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak
mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127

ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,
žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Preto sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a

nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. Sám žalobca si
musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov. Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobca
nebol dostatočne vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS

nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Pokiaľ išlo o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd sa v tomto smere
stotožnil s argumentáciu žalovaného. Z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti
štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený

nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už
skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka
môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej
správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť
na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných

okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom
konaní vyhlásenom na majetok Družstva v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo ešte k
speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená.
Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto záver súdu prvej inštancie,

že návrh bol podaný predčasne, považoval za správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 , v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil a zo súdneho spisu
nevyplývalo, že by mu nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli.

11. Proti prvému výroku tohto rozhodnutia podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dovolanie zo dňa 20.4.2015, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok
považoval za nepreskúmateľný v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že odvolací súd

neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď tú, ktorú považoval za vhodnú, citoval,
ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani nespomenul.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu zo dňa 4.5.2016 uviedol, že podľa jeho názoru
dovolanie nie je prípustné, nakoľko nie je splnená žiadna zo zákonných podmienok. Navyše poukázal

na to, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd celkovo dospeli k právnemu aj logickému záveru,
že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný nepostupoval správnym úradným postupom. Preto
navrhol, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky podané dovolanie odmietol alebo zamietol.

13. Dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2016, č.k.

14Co/551/2014-257, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z
dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,
stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsahu odvolania
a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Konanie predsúdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba považovať za jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.
Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkázal na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v

odôvodnení poukázal na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnul právne posúdenie veci. Podľa
názoru dovolacieho súdu dovolaním napadnuté rozhodnutie v sebe zahŕňa po obsahovej stránke
aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a preto argumenty dovolateľa o nepreskúmateľnosti
sú nedôvodné. V ďalšom však uviedol, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký
postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu procesných práv, na porušenie ktorých

prihliada súd z úradnej moci. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo doručené žalovanému dňa 10.6.2014 a žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne
vyjadril podaním zo dňa 11.6.2014. Toto vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu,
už doručené žalobcovi nebolo. S poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 13.1.2015 vo veci F. proti Slovenskej republike, dovolací súd skonštatoval porušenie práva na
spravodlivé konanie (nerešpektujúce princíp rovnosti zbraní), keď postupom odvolacieho súdu bola

žalobcoviodňatáreálnamožnosťkonaťpredsúdom.Predovšetkýmtým,žeodvolacísúdsasvyjadrením
žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku síce vysporiadal, avšak bez toho, aby ešte predtým rovnakú
možnosť poskytol aj druhému účastníkovi konania. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len „C.s.p.“). Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Odvolací súd po predložení veci z dovolacieho súdu, doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.6.2014

na vedomie žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k jeho obsahu. Podanie bolo žalobcovi doručené dňa
31.8.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote k predmetnému podaniu nevyjadril.

16. Keďže ostatné dovolacie dôvody žalobcu vyhodnotil dovolací ako nedôvodné, odvolací súd rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. tak, že napadnutý rozsudok opätovne

z rovnakých dôvodov potvrdil.

17. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle 255 ods. 1 CSP.
V oboch konaniach úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy
neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v odvolacom alebo dovolacom konaní

vznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -

dovolací návrh (§ 428 C.s.p.).