Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212870
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212870.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu:
KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o, Jilemnického 30, 036 01
Martin, IČO:367 15 352, proti žalovanej: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XXXX, J., o zaplatenie
345,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 95,52 eur zastavuje.
II. Žalovanej sa v zastavujúcej časti nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žaloba v časti istiny 249,48 eur s prísl. sa zamieta.
IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
V. Súd priznáva žalobcovi vrátenie súdneho poplatku 6,70 eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom
prevádzkovateľa systému, Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 19.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 345,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia
a zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým,
že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola medzi žalobcom ako postupníkom a
spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok,

ktorou postupca na žalobcu postúpil pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569323026, zo
dňa 08.08.2013, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 500,- eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 11,21 eur.
Spolu so zmluvou o pôžičke uzatvorili postupca a žalovaná zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na
základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť službu žalovanej v čl. I zmluvy a žalovaná sa zaviazala za
túto službu zaplatiť sumu 257,50 eur. Dňa 23.04.2018 bolo súdu doručené podanie žalobca, v ktorom

žalobca uviedol, že berie podanú žalobu čiastočne späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení
splátok úveru vo výške 95,52 eur. Zároveň žiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku. Žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila. Nakoľko sa žalobu žalovanej nepodarilo doručiť, súd oznámil podanie žaloby
prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú.
2. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 569323026 zo

dňa 08.08.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 08.08.2013 oznámením o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017 a zistil nasledovný skutkový
stav:
Žalovaná ako dlžník uzatvoril dňa 08.08.2013 so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., ako veriteľom,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej sumu 500,- eur, ako
spotrebiteľský úver s ročnou úrokovou sadzbou 22,38%, t. j. vo výške 72,- eur, poplatkom 100,50 eur,

ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 70,38%, priemernou ročnou percentuálnou mierou
nákladov 48,52%. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 60 týždenných splátok, 59 splátok po 11,21eur a poslednú splátku vo výške 11,11 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti
poslednej splátky, teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý siedmy deň 60 týždňa po uzavretí
zmluvy. Žalovaná zároveň s veriteľom uzatvorila zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa veriteľ

zaviazalpočasplatnostizmluvypravidelneposkytovaťslužbuspočívajúcuvprevzatípeňažnejhotovosti,
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy
č. 569323026 a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu 257,50 eur v 60 mesačných splátkach,
tak, že v 59 splátkach sa zaviazal zaplatiť sumu 4,20 eur, a v 60-tej splátke sumu 4,39 eur. Žalovaná
vykonala v súvislosti so zmluvou č. 569323026 voči veriteľovi v období od 15.08.2013 úhrady v celkovej

výške 585,- eur. Zmluvou zo dňa 16.12.2016 veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 569323026 zo dňa 08.08.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 08.08.2013 na
žalobcu. Žalobca predžalobnou výzvou o dňa 16.08.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 351,20
eur.
3. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
4. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

5. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
6.Podľa§2písm.d)zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (a ďalších náležitostí podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Súd uzavrel, že spôsob, ako bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere vymedzený termín konečnej
splatnosti úveru („siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“), nie je naplnením dikcie ustanovenia§
9 ods. 2 písm. f). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrený konkrétnym

dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roku), tak, aby spotrebiteľ mal jednoznačnú vedomosť o termíne,
kedy má vykonať úhradu, bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania termínu,
pričomvkonkrétnomprípadetakátohrozbajezdôvodu,žežalobcatermínnevymedzildostatočneurčito.
Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 14.07.2015, sp. zn.17Co/2/2015,podľa ktorého údaj o termíne splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve uvedený výslovne
nemožno ho vyvodzovať z ďalších náležitostí (napr. zo splátok úveru). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej

splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanoveniu
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i), kde sa uvádza
aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri
citovanom ustanovení iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo,
neprichádza do úvahy. Taktiež napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.16Co/267/2015

z 18.02.2016, nie je povinnosťou spotrebiteľa, aby si sám vypočítal a vyhodnotil v zmluve uvedené
údaje, ak túto povinnosť dodávateľovi ukladá zákon, pričom sa vyžaduje presná časová špecifikácia
termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru a je úlohou dodávateľa,
aby vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov,
ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ samotná zmluva tieto
presné údaje neobsahuje, nemožno apelovať na aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínu konečnej

splatnosti úveru matematickými operáciami z iných dostupných údajov v zmluve. Otázku vymedzenia
termínu konečnej splatnosti úveru obdobným spôsobom vymedzili súdy aj v žalobcom uvádzaných
rozhodnutiach, rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.12.2016, sp. zn. 19Co/142/2016,prípadne
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.3.2017. Súd sa stotožňuje s výkladom v citovaných
rozhodnutiach, a nepovažoval za dôvodné sa od tohto výkladu odchyľovať, tento výklad je možné

v spotrebiteľských úverových zmluvách považovať za ustálený. Ak by aj mala byť opodstatnenou
argumentácia, že z vyjadrenia konečnej splatnosti spotrebiteľských úverov v jednotlivých zmluvách je
možné dovodiť presný termín konečnej splatnosti, je potom na mieste otázka, prečo ho priamo konkrétne
jednoznačne neuviedol veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v úverovej zmluve, hoci táto povinnosť
viazala jeho, ako dodávateľa.

14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje ani presný údaj o
výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky (15,25 eur,
resp. 14,85 eur). Z tejto však nie je možné zistiť, koľko z nej predstavuje samotná istina, koľko úrok, a
koľko iné poplatky. Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné,

ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke
a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo. Z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom jednoznačne vyplýva, že
tieto údaje musia byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu). Túto
otázku je možné taktiež považovať v súdnej praxi za ustálenú, poukazujúc pri tom napr. na rozsudok

Krajského súdu v Trnave z 15.05.2013, sp. zn. 11Co/102/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 15.04.2015, sp. zn. 15Co/203/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29.01.2016, sp.
zn.10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25.06.2014, sp. zn. 6Co/523/2014, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2015, sp. zn. 10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 30.01.2018, sp. zn. 27Co/310/2017, prípadne aj žalobcom uvádzané rozhodnutia, rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne z 19.04.2017, sp. zn. 5Co/363/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7.6.2017, sp.
zn.7Co/95/2017.Súdpritomlenpríkladmouvádzarozhodnutiaodvolacíchsúdov,pričommnohoďalších
obdobných rozhodnutí tak odvolacích ako aj prvoinštančných súdov je dostupných na webovej stránke
Ministerstva spravodlivosti SR (www.justice.gov.sk) v časti, v ktorej sú zverejňované súdne rozhodnutia.
Súd preto považoval aj vo vzťahu k tejto otázke rozhodovaciu činnosť súdov za ustálenú a nevidel dôvod

sa od nej odchyľovať.
15. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 súd uvádza, že
tento nemohol mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Tento rozsudok nie je spôsobilý
zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky splnenia
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor EÚ

vykladá výlučne právo EÚ a nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, v čom majú
kompetenciu jedine vnútroštátne súdy. Aj v rozhodnutí C 42/15 Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/28/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa ku konkrétnemu výkladu slovenského zákona
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého súd konkrétnu vec posudzoval a aj rozhodol. Pri konflikte

smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu
skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok
nepriamy, teda či môže zákon vykladať euro konformne. Takýto euro konformný výklad zákona všaknie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra
legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok,
za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na

prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na
otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priamehoúčinkuspočívajúcivtom,žežiadneustanoveniesmernicezaručujúcejednotlivcoviprávaalebo
ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci (z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.01.2018, sp. zn. 4Co/55/2017).

16. S ohľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že absencia náležitostí uvedených v ustanovenia §
9ods. 2 písm. f) a k) má podľa § 11 ods. 1 písm. b), za následok, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.569323026 zo dňa 08.08.2013 je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 500,- eur, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná
žalobcovi vrátila sumu 585,- eur. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca nemá nárok na zaplatenie
sumy249,48eur(345-95,52eur).Kzmluveozabezpečenísplátokúverusúduvádza,žetátozmluvabola

uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou č. 569323026. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej
úverovej zmluve, čo je zvýraznené tým, že odmena za službu je splatná v čase splatnosti jednotlivých
splátok zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vzťahu k danej službe žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom v konaní jej poskytnutie. Takéto konanie žalobcu je aj v prípade preukázania poskytnutej
služby v rozpore s ustanovením § 9 ods. 7 citovaného zákona, keď vymedzením takejto služby bola

zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru, a tým potom navýšená hodnota RPMN. Uvedenú zmluvu
súd považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za
rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. t)a písm. v) Občianskeho zákonníka,
a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú. S ohľadom na uvedené potom
žalovanú nezaviazal na zaplatenie odmeny v súvislosti s uvedenou Zmluvou o zabezpečení splátok

úveru, nakoľko by sa v prípade prijatia plnenia z neplatnej zmluvy žalobca bezdôvodne obohatil. Pokiaľ
teda právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, a žalovaná
uhradila žalobcovi 585,- eur, súd nárok žalobcu na zaplatenie ešte sumy 249,48 eur zamietol ako
nedôvodný.
17.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobca vzalžalobu včastisumy95,52eurčodonárokuvyplývajúceho

zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť, súd konanie v tejto časti zastavil a priznal žalobcovi v
zodpovedajúcej časti vrátenie súdneho poplatku v sume 6,70 eur.
18. Podľa § 255 ods. 1 a 2, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní bola úspešnou stranou žalovaná , súd

jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.