Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/159/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817209203.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti K. S. nar. XX.X.XXXX U. A. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a vo veci plnoletého V. S. nar. XX.X.XXXX detí rodičov W. S.S.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. Č.. XXX zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 7 a Q. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z.
č. XXX D. K. B. zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v
Prešove na Sládkovičovej ul. č. 8 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5P 103/2017-91 z 19.4.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým zveril mal. K. S. nar. XX.X.XXXX
a mal. A. S. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a určil výživné a dlžné výživné maloletým
deťom K. a A. S. a plnoletému V. S. nar. XX.X.XXXX.

Konanie o zverenie V. S. do výchovy jednému z rodičov zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 5P 103/2017-91 z 19.4.2018 zveril v tom čase mal. V.
S. nar. XX.X.XXXX, mal. K. S. nar. XX.X.XXXX a mal. A. S. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matke W. S. nar. XX.X.XXXX. Zaviazal otca Q. S. nar. XX.X.XXXX platiť na každého z detí 30 % zo
sumy životného minima počnúc dňom 1.9.2017, ktoré má platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke.
Rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 vo výške 189,91 € na každé z
detí, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných 10 € splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec odvolanie. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1
písm.f/ CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP. Vytkol konajúcemu súdu, že sa v priebehu konania nevysporiadal
s jeho dôkazmi a námietkami. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že matka maloletých detí bola
hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre poruchy správania spôsobené užívaním alkoholu, odkiaľ
bola prepustená na vlastnú žiadosť a nie na základe riadne ukončenej liečby. Z uvedeného dôvodu je
presvedčený, že nie je schopná zabezpečiť kompletnú a dôslednú starostlivosť o maloleté deti. Uviedol,
že matka dlhodobo neumožňuje otcovi kontakt s maloletými deťmi, čím dochádza k vzájomnému
odcudzeniu a narušeniu rodičovského puta medzi ním a deťmi. Súd prvej inštancie na jeho argumenty
nereagoval a neposkytol na nich odpoveď ani skutkovú ani právnu, preto z uvedeného dôvodu vyslovil

presvedčenie, že rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne neodôvodnený, čo zakladá odvolacie
dôvody. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Vyslovila presvedčenie, že súd rozhodol na základe
dôsledne vykonaného dokazovania, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na podklade ktorých
správne posúdil právnu stránku veci. Zdôraznila, že konajúci súd predovšetkým zohľadnil výpovede
maloletých detí, ktoré výslovne žiadali, aby boli zverené matke. Uviedla, že o maloleté deti sa stará,
vytvára im vhodné bytové podmienky, ako aj všetky ostatné pre zabezpečenie ich zdravého fyzického
a duševného vývoja, čo sa už odzrkadlilo aj na ich študijných výsledkoch. Predovšetkým mal. K. a
A. jednoznačne vyjadrili svoje obavy z otca, ktorý ich v spoločnej domácnosti fyzicky napádal a ktoré
dôrazne odmietli žiť v spoločnej domácnosti s otcom. Poukázala aj na skutočnosť, že otec odkedy spolu
nežijú v spoločnej domácnosti sa o maloleté deti nezaujíma, neprispieva na ich výživu ani v zákonnom
rozsahu, ku ktorému ho súd zaviazal.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že
v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal predovšetkým
z výpovedí účastníkov konania, z vyjadrenia detí, z vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom na
základe ktorého dospel k presvedčeniu, že matka je v súčasnej dobe schopná zabezpečiť maloletým
deťom všetky podmienky na ich ďalší fyzický a psychický rozvoj, a to predovšetkým bytové podmienky,
ako aj osobnú starostlivosť. K tomuto záveru dospel tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, a to
napriek tomu, že matka v uplynulých rokoch opakovane absolvovala liečbu na psychiatrickom oddelení,
ktoré podstúpila z dôvodu požívania alkoholu. O tom, že prostredie u matky je za daných okolností
vhodnejšie ako prostredie u otca svedčia už medzičasom aj zistené výsledky štúdia maloletých detí
a v neposlednom rade aj vyjadrenia maloletých detí, ktoré si výslovne priali žiť spolu s matkou v
prostredí, v ktorom už toho času žijú. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec v súčasnej dobe
nemá vytvorené podmienky pre komplexné zabezpečenie výchovy maloletých detí, nemá zabezpečené
vlastné bývanie, reálne žije v prenajatom dome v jednej izbe aj so svojím otcom, čo v žiadnom prípade
nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím
súdu, ktorým určil výživné na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe zistenia
príjmu otca, ktorý neumožňoval určiť výživné vyššie ako konajúci súd určil. Dodáva, že takto určené
výživné je určené minimálne, ktoré je povinný plniť v zmysle ust. § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na
svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zverení
maloletých detí, určení výživného, dlžného výživného a spôsobu jeho zaplatenia ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd zastavil konanie v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení V. S. nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že medzičasom dňa 16.8.2018 dovŕšil plnoletosť.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.