Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616208597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616208597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXXX/X, XXX XX A. proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci
pod obchodným menom: T. W. INMAT, miesto podnikania: Janka Kráľa 716/58, 956 17 Solčany, IČO: 14
098 318, o zaplatenie sumy 979,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Topoľčany č.k. 6C/286/2016-57 zo dňa 03. 07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 979,22 eura s príslušenstvom z titulu odmeny za sprostredkovanie vykonania stavebných prác pre
žalovaného .na základe ústne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. 744, § 775, § 100 ods. 1, § 101 , § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým

stavom z ktorého mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že žalobca svoj nárok na
zaplateniežalovanejsumyodvodzovalzosprostredkovateľskejzmluvy,ktorúmaluzatvoriťsožalovaným
ústne a obsahom ktorej bola dohoda, že žalobca zabezpečí pre žalovaného vykonanie stavebných
prác a žalovaný mu za to zaplatí odmenu vo výške 3% z fakturovanej sumy za sprostredkované práce.
Žalobca tvrdil, že v prospech žalovaného tak zabezpečil vykonanie prác na rodinnom dome I.. C. N. v
Q. - R.. Za práce, ktoré sprostredkoval bola žalovanému zaplatená suma 1.000.000 Sk, t.j. 33.193,91

eura, z ktorej odmena 3% predstavuje 30.000 Sk, t.j. 995,80 eura, ktorú mu žalovaný odmieta uhradiť.
Žalovaný mu vyplatil len 500 Sk, t.j. 16,59 eura preto žalobca požaduje k úhrade 979,22 eura. Žalovaný
poprel akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcom a súčasne vzniesol námietku premlčania. Pretože žalobca
nie je podnikateľ, súd danú vec posúdil ako občianskoprávny vzťah a aplikoval ust. § 774 a nasl.
OZ o sprostredkovateľskej zmluve. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom vznik
zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Sprostredkovateľská zmluva je síce neformálnou zmluvou,

ktorá však musí obsahovať pojmové znaky, na ktorých sa účastníci zmluvy dohodli a vyplývajú tiež z
citovaného zákonného ustanovenia. Podľa tvrdenia žalobcu sa so žalovaným na základe ústnej dohody
o sprostredkovaní prác dojednali na zabezpečení stavebných prác pre žalovaného za odmenu vo výške
3%. Podľa žalobcu k dohode malo dôjsť pred rokom 2008, teda žalobca nevedel uviesť dátum uzavretia
zmluvy so žalovaným a až neskôr v priebehu konania uviedol, že k dohode so žalovaným malo dôjsť v
roku 2004. Žalovaný jednoznačne poprel uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Potvrdil vykonanie prác na

rodinnom dome I.. C. N. v Q.-R., ktoré práce podľa neho boli dokončené pred 15-17 rokmi. Z výpovede
svedka navrhnutého žalobcom U. F. mal súd za preukázané, že jeho bratranec I.. C. N. sa nakontaktoval
na žalovaného s tým, že sa dohodnú o zhotovení kúrenia v rodinnom dome v Q.. Mal vedomosť o tom,že žalobca žiadal províziu od žalovaného, ale dodnes mu je záhadou, prečo ju žiadal. I keď žalovaný
mohol dostať prvú informáciu o I.. N. od žalobcu, tento však nemal dôvod žalobcovi zaplatiť províziu.
Svedok sa vyjadril, že o dohode o provízii nevie nič, , nebol pri stretnutí žalovaného so žalobcom.

Tvrdenia žalobcu neboli potvrdené ani výpoveďou svedka T. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
viackrát požičiaval peniaze žalobcovi a od neho sa mal dozvedieť, že žalovaný mu je dlžný a aby sa
na neho obrátil. Žalobca navrhol ako svedkov vypočuť ešte pani N., manželku nebohého C. N. a B. Y.,
avšak títo mali mať vedomosť o danej veci iba sprostredkovane od samotného žalobcu. Preto súd tento
dôkazný návrh výsluchom uvedených navrhnutých svedkov zamietol.

1.2 Súd k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že aj v prípade, ak by sa stotožnil s
tvrdením žalobcu o vzniku právneho vzťahu so žalovaným teda, že sprostredkoval žalovanému práce na
rodinnomdomeI..N.,byboljehonárokpremlčaný.Podľažalobcuichzmluvnývzťahsatýkalprác zroku
2004, v ktorom aj boli žalovanému I.. N. zaplatené. Samotný žalobca pritom uviedol, že I.. N. uvedenú
sumu vyplatil žalovanému postupne v troch splátkach, čo bolo v roku 2004. Podľa žalobcu žalovaný sa
mal zaviazať, že hneď ako dostane prvú splátku od I.. N. zaplatí mu odplatu vo výške 3% z fakturovanej

sumy za sprostredkované práce. Tým vlastne podľa tvrdenia žalobcu mal byť dohodnutý čas plnenia,
teda už v roku 2004, v ktorom došlo nielen k vyplateniu prvej splátky, ale i celej sumy I.. N. žalovanému.
Takže odvtedy by mal žalovaný žalobcovi plniť. Žalobca podal žalobu na súde dňa 06.12.2016, teda po
márnomuplynutívšeobecnej3ročnejpremlčacejlehoty(§101OZ). Zároveňkonštatoval,žeakceptácia
vznesenej námietky premlčania žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 OZ) ako to tvrdil

žalobca. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní
plne úspešný a mal nárok na náhradu trov konania , mu ich súd nepriznal, pretože ich nežiadal ani mu
v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci , že zistený
skutkový stav neobstojí a že mu procesným postupom znemožnil aby uskutočnil patriace mu procesné
práva. Namietal, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých navrhol vypočuť (L. N. a B. Y.), že súd nebral
do úvahy, že žalovaný mu sľuboval ešte v októbri 2016 , že peniaze vyplatí, čím ho uvádzal do omylu a
preto žalovaný nemohol dôvodne vzniesť námietku premlčania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy z ktorej by mu vzniklo právo na
províziu a navyše malo ísť o zmluvu z roku 2004, preto by bol jeho nárok premlčaný.
4. Žalobca v o vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojom odvolaní a dôvodoch pre
ktoré považuje napadnutý rozsudok za nesprávny.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), viazaný odvolacími dôvodmi
žalobcu (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v nadväznosti na

odvolacie dôvody vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia

súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo vzťahu k žalobcom uvedeným odvolacím dôvodom,
pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,
správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré
aj odvolací súd poukazuje.
6. Odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania dodáva, že dokazovanie je časť civilného sporového

konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je viazaný
návrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď § 132 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nie však procesnú vadu v zmysle § 420 CSP. Nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania preto
nemohlo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.7. Odvolací súd k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní dodáva, že súd prevej inštancie sa správne
zaoberal najskôr tým, či žalobca, ktorý má dôkaznú povinnosť preukázal základ nároku na zaplatenie
provízie a to preukázanie uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca tvrdil, že sa so žalovaným

dohodli ústne ale žalovaný takúto dohodu popieral. Tým, že malo ísť len o ústnu dohodu ( zákon
ju nevylučuje), žalobca sa dostal do dôkaznej núdze , pretože nevedel preukázať uzavretie dohody
žiadnym dôkazom. Súd vypočul navrhnutých svedkov U. F. a T. B., ktorí nemali žiadnu vedomosť o
uzavretí zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným. K námietke žalobcu, že súd nevypočul
ďalších ním navrhnutých svedkov( L. N. a B. Y.), odvolací súd uvádza, že v dôvodoch rozsudku súd prvej

inštancie uviedol, že títo svedkovia mali mať vedomosť o danej veci len sprostredkovane od žalobcu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výsluchom navrhnutých svedkov by
nemohlo dôjsť k zmene skutkového ani právneho stavu veci, pretože neboli prítomní pri uzatvorení
zmluvy o sprostredkovaní ( žalobca to ani netvrdil) a iné okolnosti na ktoré ich navrhol vypočuť by
nemali vplyv na posúdenie existencie zmluvy o sprostredkovaní. K otázke premlčania sa odvolací
súd nevyjadruje, pretože súd prvej inštancie sa ňou zaoberal nadbytočne a jej posúdenie nemá žiadny

právny význam , pretože žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie zmluvy. Otázka premlčania by mala
právny význam len vtedy, ak by bola preukázaní existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, čo
v tomto prípade nebolo.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

12.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,uktoréhobyboldôvodnato,abymuodvolacísúdpodľa§
396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu nárok na náhradu týchto trov nepriznáva

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).