Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309899663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2309899663.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: JUDr. N. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, X., štátny občan SR, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marek Lehuta,
so sídlom ulica M. Waltariho 1, Piešťany, proti žalovanému: Pavol Szőke, so sídlom podnikania
Švermova 273, Galanta, IČO: 14 065 461, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ingrid Gyökeresovou,
so sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.898.279,- Sk (63.011,32 eur) istiny s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16C/11/2009-796
zo dňa 7. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie žalobu zamietol a o trovách rozhodol, že žalobca je povinný žalovanému a štátu
zaplatiťnáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,keďsažalobkyňadomáhalauložiťpovinnosťžalovanému
zaplatiť mu škodu spôsobenú na jeho majetku v sume 1.898.279,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z
omeškania odo dňa 17.02.2001 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V žalobe poukázala, že Zmluvou o dielo uzavretou ústne v roku 1997 žalovaný ako zhotoviteľ sa

zaviazal v lehote do 31.12.2000 postaviť pre žalobcu ako objednávateľa podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej Lignoprojekt a.s., na streche obytného domu s. č. XXXX na X. ul. č. XX, na pozemku parc.
č. 7909 kat. územie X. - U. T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako bytový dom,
nadstavbu podkrovia na dve 4-izbové bytové jednotky. Zhotoviteľovi diela boli počas vykonávania diela
poskytované primerané zálohy. Dohodnutá čiastka podľa rozpočtu bola 3.500.000,- Sk, v skutočnosti
mu bola vyplatená celková čiastka vo výške 3.740.000,- Sk. Žalovaný však napriek viacerým výzvam
a osobným rokovaniam stavbu nedokončil. Neskôr bol písomne vyzvaný na dokončenie nadstavby

bytov listom zo dňa 14.12.2000 a listom zo dňa 08.02.2001. Následne na to došlo dňa 16.02.2001
objednávateľom k odstúpeniu od uzavretej zmluvy o dielo v zmysle ust. § 642 ods. 2 Obč. zák. Dňa
08.01.2001 vznikol v jednom z bytov podkrovia požiar. Požiar vznikol následkom vadného zhotovenia
stavby na zákazku. Podľa záverov znaleckého posudku Doc. Ing. Pavla Martona, CSc. znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie projektovanie v stavebníctve, poruchy stavieb a oceňovanie nehnuteľností
vyplýva, že požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry
komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou.

Teda príčina požiaru bola v nedodržaní projektu požiarnej ochrany a nesprávnym riešením zaústenia
dymovodu krbu do komínového telesa zhotoviteľom. Počas asanácie krovu a rekonštrukčných prác
boli zistené ďalšie skryté vady, ktoré nebolo možné zistiť prehliadkou. Pri porovnaní prevedenia stavby
s projektom bolo zistené nedodržanie projektu. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadustropu prvej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany - viď str. 2 Technická správa projektu
požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6. NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky - dva dvojpodlažné
byty, schodisko podľa čl. 12 STN 73 0833. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadu stropu

druhej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany - viď str. 2 Technická správa projektu
požiarnej ochrany - Nadstavba objektu (6. NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky - dva dvojpodlažné
byty, schodisko podľa čl. 12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi - byt č. 1, byt č. 2
a schodisko (úniková cesta). Prevedenie - v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že
steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby boli požiarne úseky

prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. Klieštiny boli v
projekte navrhnuté pripojením k oceľovému nosníku pomocou privarených pások i skrutiek. Prevedenie
- Klieštiny boli voľne zasunuté do oceľových nosníkov, takže neplnili stužujúcu funkciu krovu. Krovy boli
v časti ukotvené do komínového telesa, t. č. nevyužívaného, ale jeho využitie nemožno vylúčiť. Ako
tepelná izolácia bola v projekte navrhnutá tepelná izolácia NOBASIL M, hrúbky 16 cm medzi krokvami
- Prevedenie - bola zabudovaná tepelná izolácia NOBASIL M v hrúbke 10 cm, lokálne kombinácia v

hrúbkach 10+4 cm. V projekte bola medzi hranolmi navrhnutá tepelná izolácia NOBASIL M - Prevedenie
- tepelná izolácia NOBASIL M, v hrúbke 4 cm medzi hranolmi nebola zabudovaná. Okresný úrad
Bratislava I., odbor požiarnej ochrany vypracoval odborný posudok k požiaru podkrovných bytov na X.
ulici č. XX pod event. č. 10101004 zo dňa 31.01.2001, z ktorého nepochybne vyplýva, že príčinou vzniku
požiaru boli vady stavby. Zhotoviteľ preto zodpovedá za vznik škody podľa §§ 633 a 421 OZ vo výške

1.898.279,- Sk ako náklady za vykonanú rekonštrukciu stavby.

2. Súd zamietol žalobu rozsudkom č. k. 16C/11/2009-463 zo dňa 11.11.2011.V ňom poukázal, že
dôkazné bremeno v danom prípade ťažilo žalobcu na preukázanie vzniku povinnosti žalovaného zo
zodpovednosti náhrady škody vzniknutej požiarom, keď v konaní sa preukazovalo, že ku škode na

zhotoviť sa majúcom diele ku škode došlo inak ako porušením právnych povinností žalovaného pri
realizácii a výsledku diela. Nebolo preukázané, že by žalovaný sa odchýlil pri realizácii diela od
projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením. Práve naopak, v príčinnej súvislosti so
vznikom požiaru, bolo zistené, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná,
v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení

stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb, ktorý bol postavený inou spoločnosťou ako bol
žalovaný nebol v tejto podobe naprojektovaný a teda nemohol byť odsúhlasený ani stavebným
povolením. Napokon nezachoval sa ani stavebný denník preukazujúci jednotlivé stavebné postupy na
stavbe, podľa ktorého by bolo možné zistiť v akom stave boli stavebné práce ukončené žalovaným
a na základe akých pokynov stavebníka bolo v stavebných prácach inou spoločnosťou pokračované.

Je nepochybné, že kedy ku požiaru došlo žalovaný na stavbe už stavebné práce nevykonával, pričom
stavbu ešte neodovzdal objednávateľovi. Nedošlo teda ani ku kolaudácii stavby. Je možné predbežne
konštatovať, že zodpovednosť za vznik požiaru nesie spoločnosť, ktorá nie v súlade so staveným
povolením (projektovou dokumentáciou) neodborným zapojením dymovodu od krbu do komínového
telesa, (v rozpore s vyhláškou MV SR č.84/1997) na pokyn stavebníka tieto stavebné práce vykonal, ako

i samotný stavebník na príkaz ktorého pred kolaudáciou stavby došlo k jeho hoci i len k čiastočnému
prípadne skúšobnému užívaniu stavby (zakúrenia do krbu). Na základe toho súd mohol konštatovať,
že ku škode na stavbe pred jej odovzdaním žalovaným objednávateľovi, pred jej kolaudáciou, došlo
inak ako to predpokladá zodpovednosť zhotoviteľa za vykonané dielo v súlade so zákonom a zmluvou,
pričom zodpovednosť žalovaného nie je možné zistiť ani podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a preto

súd žalobu voči žalovanému bez nutnosti ďalšieho dokazovania vo veci v plnom rozsahu zamietol. Na
odvolanie žalobcu uznesením číslo konania 23Co/72/2012 - 526 zo dňa a 4.februára 2013 odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd v uznesení uvádza, že navrhovateľkou bolo v priebehu konania predložených viacej odborných
posudkových vyjadrení k príčine vzniku požiaru, pričom ich závery však nekorešpondujú so skutkovými

zisteniami súdu I. inštancie, keď prvoinštančný súd jednak uviedol, že pri vzniku požiaru a následnej
škody nie je možné preukázať zodpovednosť odporcu v dôsledku porušenia právnej povinnosti, že je
možné predbežne konštatovať, že zodpovednou za vznik požiaru nesie spoločnosť, ktorá nie je v súlade
so stavebným povolením, neodborným zapojením dymovodu od krbu do komínového telesa na pokyn
stavebníka tieto práce vykonala, ako i samotný stavebník na príkaz ktorého pred kolaudáciou stavby

došlo, hoci len čiastočnému prípade skúšobnému užívaniu stavby. Takéto závery však nevychádzajú
z vykonaného dokazovania. Naopak znalecké posudky predložené navrhovateľkou stanovujú príčinu
vzniku požiaru, s ktorou sa vôbec prvoinštančný súd nevyporiadal. Doc. Ing. Pavol Marton, CSc., sa
v znaleckom posudku 120/2001 zaoberal porovnaním prevedenia stavby s projektom. Úlohou súdu I.inštancie v ďalšom konaní bolo v zmysle tohto uznesenia dostatočne zistiť skutkový stav, zaoberaním
sa príčinou vzniku požiaru a príčinou jeho šírenia do druhého bytu, znalecké posudky nachádzajúce
sa v spise, aj odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I. z 31.01.2001,

náležite vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil odporca, keďže sa jedná o otázku odbornú, tak v
zmysle ust. § 127 ods. 1 OSP do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky.
Zistí tak správne najprv miesto vzniku požiaru, potom príčinu vzniku požiaru a príčinu jeho šírenia do
druhého bytu. Napokon právne posúdenie by sa malo uberať prednostnú aplikáciou osobitného druhu
zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 OZ a nasledujúcich, nie zodpovednosťou za

škodu všeobecnou v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, ale aplikovať aj pri posúdení vyhotovenia požiarnej
steny ust. § 41 ods. 7 a 8 vyhlášky č. 84/1997. Je potrebné sa zaoberať porovnaním prevedenia stavby
s projektom. Dôležité je posúdenie, či boli požiarne úseky prevedené podľa normy čl. 12 STN 73 08
33, (nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko
podľa čl.12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt č. 2 a schodisko.
Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi

a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou).

3. Súd I. inštancie v naznačenom smere doplnil dokazovanie znalcom z odboru požiarna ochrana,
odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov Ing. Karolom Morávekom. Znalec jednoznačne zistil, že
požiar vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu na 6. n. p. Ohnisko

požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový
dymovod. Miesto vzniku požiaru bolo v mieste vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu
do betónovej rúry komínového telesa. Ako príčinou vzniku požiaru určil zle prevedenie tepelnej izolácie
prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácii vlastností dreva a
samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého

teplota bola dostatočná na jeho zapálenie. Firma Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava dodala
krbovú vložku s príslušenstvom a aj vyhotovila krb. Jednalo sa o krbovú vložku typ KVR Ekonomík,
dymovod nerezový priemer 160 milimetrov, výstupná mriežka biela a iný materiál na výstavbu krbu.
Požiar v uvedenom byte bol spôsobený vznietením sa horľavého materiálu (drevené dosky a podobne)
umiestneného v medzistrope od sálavého tepla nahriatej FLEXI rúry - nerezového dymovodu (vrapovej

rúry) vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry komína v hornej časti medzistropu.
V danom prípade bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu FLEXI rúry - nerezový dymovod
(vrapová rúra) cez drevený medzistrop, čím došlo k porušeniu Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z. Podľa
Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 84/1997 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické
podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov,

elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov
a dymovodov je uvedené: §13 ods. 5 Ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje
horľavé materiály alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi, treba prestup vyhotoviť podľa
príloh č. 8 a 9 (príloha č. 2), § 20 Osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť, po preskúšaní komína vydá
pre majiteľa objektu alebo pre stavebný úrad potvrdenie podľa prílohy č. 11. Za osadenie FLEXI rúry -

nerezového dymovodu (vrapová rúra) nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ (realizátor) stavby
celého krbu, ktorý napájal FLEXI rúru do komína. Firma, ktorá montovala krb, osádzala krbovú vložku,
na ktorú bola napojená FLEXI rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra), ktorá bola následne zasunutá
do šamotovej rúry komína v medzistrope mala postupovať podľa platnej Vyhlášky MV SR č. 84/1991
Z. z., iných platných predpisov, noriem a tiež podľa návodu na montáž a obsluhu krbovej vložky. Z

priestoru dreveného medzistropu t. j. medzi horným a dolným záklopom, kde bola umiestnená FLEXI
rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra) mal byť odstránený horľavý materiál (dosky a pod), následne
mala byť prevedená tepelná izolácia prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy
č. 8, Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., čo v danom prípade nebolo podľa prílohy č. 8 urobené.

4. Čo sa týka šírenia požiaru znalec vychádzal z predložených dokumentov uvedených v spise najmä
odborného posudku, ktorý bol vypracovaný Ing. W.. Rozšírenie požiaru do strešnej konštrukcie bolo
podmienené dĺžkou trvania požiaru. Po rozobratí podhľadov bolo zistené, že požiar zasiahol prakticky
celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu. Toto bolo spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi,
navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola realizovaná ako celistvá. Táto prebiehala

od betónovej podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred vybudovaného spoločného dreveného
dutého medzi stropu (necelistvého, netvoril požiarny strop) a od hornej úrovne tohto medzistropu po
podhľad strešnej konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej krytiny ako to vyžaduje STN 73 0802).
Podľa uvedeného je zrejmé, že takto vyhotovená požiarna stena nemohla zabrániť rozšíreniu dovedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu). Projekt požiarnej ochrany (Nadstavba
podkrovia bytového domu, X. XX, X., str. spisu 44 - 50), ktorý vypracovala špecialistka požiarnej
ochrany Ing. R. N., v Bratislave 01/1997, sa podrobne zaoberá nadstavbou podkrovia bytového domu,

X. XX, X.. V uvedenej technickej správe sú podrobne rozpísané jednotlivé STN, ako aj riešenie stavby,
požiarne úseky, požiarna odolnosť stavebných konštrukcií a pod. Tento projekt bol zapracovaný do
projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava,
autorizovaným architektom Ing. arch. L. W. a podľa projektovej dokumentácie mal žalovaný postupovať
pri stavbe obytného domu. V ostatnom znalec poukazuje na zistenia pri porovnaní prevedenia stavby

s projektovou dokumentáciou na posudok Doc. Ing. L. T.. Zároveň poukazuje na to, že uvedená
otázka nespadá do kompetencie znalca pre zisťovanie príčin vzniku požiarov. Znalec svoj posudok
doplnil ústnym vyjadrením pred súdom, vychádzal najmä z posudku Ing. W., ktorý sa zúčastnil miestnej
ohliadky po vzniku požiaru, s ktorým 2 krát konzultoval pred podaním posudku, ktorý prvotne určil vo
svojom posudku ohnisko požiaru, miesto požiaru, popis požiaru, a zistil, že požiar vznikol z dôvodu,
že partia pracovníkov spaľovala tam papiere z nábytku v krbe a vylúčil možnosť vzniku požiaru v

dôsledku elektrického skratu. Vychádzal aj z posudku Ing. T., hoci tento nie je zapísaný v zozname
znalcov, z odborného vyjadrenia Ing. arch. G., zo znaleckého posudku Ing. Ivana. Poukázal na to, že
čo sa týka miesta vzniku požiaru všetci označení konštatovali rovnako kde požiar vznikol. K vznieteniu
dreveného záklopku došlo práve kvôli tomu, že vrapová rúra zhotoviteľom krbu nebola dostatočným
spôsobom zaizolovaná. Komín s veľkou pravdepodobnosťou dokončený nebol, rozhodne však nebol

skolaudovaný. Nebolo vydané rozhodnutie kominára podľa pol žiadnych predpisov, že splnia požiarno-
bezpečnostné predpisy na základe toho v žiadnom prípade sa nesmelo do krbu zakúriť. Každý komín
musí mať vymetacie dvierka. Tento komín ich nemal. Nikde sa nedočítal či vrapová rúra bola v komíne
zakotvená, na základe toho vrapová rúra mala byť zakotvená v otvore komína, aby nedošlo k jej
vypadnutiu alebo posunutiu. Vrapová rúra mala byť potom vhodným materiálom zaizolovaná a preto

nie je možné vylúčiť ani to, že pri zakúrení došlo k vysunutiu vrapovej rúry z otvoru komína, čo v
danom prípade však z fotodokumentácie zistiť už nedá. Predmetný komín nebol dokončený, pretože
mal pokračovať dole až na piate poschodie, keďže komín bol ukončený v medzistrope približne vo výške
180 centimetrov, potom sa mal vyhotoviť takzvaný sopúch a do toho sopúcha mala byť osadená vrapová
rúra prípadne iná rúra, ktorá ide z krbovej vložky. Predmetné byty neboli pravdepodobne dokončené a

preto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana podľa
projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov by bola
aj vybudovaná. Pokiaľ by drevená doska sa dotýkala šamotovej vložky komína pri nasunutí vrapovej
rúry ten kto túto vrapovú rúru inštaloval mal drevenú konštrukciu, ktorá sa dotýkala šamotovej vložky
odstrániť. Papierový obal má výhrevnosť a môže nahriať vrapovú rúru od 400 do 600 oC, pričom

smrekové drevo má bod vzplanutia 270 až 300 oC. Ak by bol použitý vhodný tepelnoizolačný materiál
pre izoláciu vrapovej rúry bola by vytvorená zábrana za žiadnych okolností by nedošlo k požiaru v
medzistrope.Nakoľkotakýtomateriálnebolpoužitýpriizoláciivrapovejrúryvmedzistropeavrapovárúra
nebola pri zakúrení v krbovej vložke a vyhriatím dymovodu na vysokú teplotu jej sálavou teplotou došlo
k vznieteniu sa horľavého materiálu nachádzajúceho sa v oblasti medzistropu. Nakoľko sa nezúčastnil

miesta ohliadky požiaru, nemôže jednoznačne určiť, či došlo k zahoreniu horných dosák v medzistrope
alebo dolných dosiek umiestnených v medzistrope.

5. V závere rozsudku súd I. inštancie udáva, že preukázateľne ku škodovej udalosti došlo v čase
kedy žalovaný ako zhotoviteľ stavby v stavebných prácach nepokračoval. Preukázateľne objednávateľ

ako vlastník stavby bez súhlasu prípadne upovedomenia zhotoviteľa stavby požiadal inú spoločnosť
na vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe. Preukázateľne táto spoločnosť bola Telervis - kuchynské
štúdio a.s. Bratislava, ktorá dodala krbovú vložku s príslušenstvom vyhotovila krb. Preukázateľne ku
škode došlo v čase keby stavba ako celok nebola odovzdaná zhotoviteľovi, nebola skolaudovaná a
to tým, že svedok JUDr. P. (ktorý konal za objednávateľa a vlastníka stavby) povedal pracovníkom,

ktorí čistili byty, aby kartóny spálili. Tieto kartóny títo nahádzali do krbu, takisto papiere, zapálili a
z toho vznikol následne požiar. Znalci z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku
požiarov Ing. Karol Morávek a Ing. Vladimír Hricišin, pre miesto vzniku požiaru určili medzistrop
drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej vložky
zasunuté do šamotovej vložky komína. Ako príčinu vzniku požiaru určili zle prevedenie tepelnej

izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. Vzhľadom na charakter obhorenia
medzistropu (zuhoľnatené a vyhorené drevené obloženie), smeru šírenia sa ohňa požiaru a zistenie
situácie pred vznikom požiaru považujú za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru zuhoľnatenie
a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej oceľovej flexirúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci istote, že pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína
došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného prevedenia
(zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez drevený

medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti a ich následné
vznietenie. Znalci vychádzali pritom z odborného posudku Ing. W., ktorý sa zúčastnil priamo miestnej
ohliadky po škodnej udalosti. Znalkyňa Zuzana Trubačová ako ďalšiu príčinu vzniku požiaru zistila, že
vrchná časť komína prestupovala stropom z horľavých materiálov a umiestnenie drevenej konštrukcie v
blízkosti komínového telesa je v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 84/1997

Z. z. Nepochybne túto časť komína zhotovoval žalovaný. Žalovaný a následne i znalci Ing. Morávek a
Ing. Hricišin ako i svedok Ing. I. L. potvrdili, že predmetný komín nebol dokončený.

6. Ďalej sa súd I. inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyporiadal s otázkou odovzdania
stavby do užívania v rámci, ktorého sa skúma či predmetná stavba bola vyhotovená v súlade so
stavebným povolením, s projektovou dokumentáciou a či je v súlade s právnymi predpismi: § 43d ods.

1 písm. a/ a b/ zák. č. 50/1976 (stavebný zákon), § 48 ods. 1 cit. zákona, § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona,
§ 54 cit. zákona, § 62 ods. 1 písm. d/ cit. zákona ). Poukázal hlavne na ust. § 76 ods. 1 citovaného
zákona (dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na,
ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie,
možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia) a na § 81 ods. 1 citovaného zákona (v

kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma
či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým
z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických

zariadení). Uzavrel, že z uvedeného je zrejmé, že jediným kompetentným orgánom, ktorý v zmysle
zákonného oprávnenia v kolaudačnom konaní skúma, či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácii
overenej stavebným úradom (i projektovej dokumentácie), či je v súlade so všetkými na stavbu
vzťahujúcimi právnymi predpismi, vrátanie dodržania bezpečnostných noriem je stavebný úrad. Vydaniu
z kolaudačného rozhodnutia však nedošlo, pretože neprebehlo žiadne kolaudačné konanie, nakoľko

stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená, nebola odovzdaná objednávateľovi. Ku škodovej udalosti
došlo ešte pred tým v akom k tejto kolaudácii mohlo dôjsť. Preukázateľne teda komín nebol stavebne
ukončený, nebol daný do užívania, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, a nebolo
vydané povolenie používania tohto komína na to odborne spôsobilou osobou (kominárom) v zmysle
platných právnych predpisov. Do takéhoto komína potom staviteľ krbu zapojil dymovod krbu (vrapovú

rúru). Znalec Ing. Morávek uviedol, že celková funkčnosť krbu a komína sa skúma v rámci kolaudácie
stavby za prítomnosti na to odborne spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu za prítomnosti
odborne spôsobilej osoby napríklad kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a funkčnosť krbu
a zapojenia do komína. Vlastník stavby musel vedieť o tom, že komín nie je dokončený, že je
neskolaudovaný, že nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané povolenie

na funkčné užívanie predmetného komína a ani krbu, napriek tomu dal príkaz v krbe založiť oheň v
dôsledku, ktorého ako je to vyššie uvedené vznikol požiar. Je potom nepodstatné zistenie uvedené v
odbornomposudkuIng.arch.J.G.,žepôvodnézaústeniekomínovejvložkybolovbezprostrednomstyku
s dreveným záklopom konštrukcie medzistropu, a že ide o skrytú vadu stavby, a k tomu sa vyjadroval i
znalec Ing. Hricišin pred súdom keď uviedol, že zistil, že komín nebol dokončený, spodná časť stropu

bola zabednená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných prác (napokon to potvrdil i znalec Ing.
Pálinkáš). Zhotoviteľ komína neriešil čo do tohto komína bude zapojené. Preto majiteľ objektu pred tým
ako si dal zapojiť do tohto komína krb mal povinnosť zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej odborne
spôsobilej osoby. Takéto osvedčenie si mal vyžiadať zhotoviteľ krbu od majiteľa objektu, pretože do tej
doby nemal začať prípadne pokračovať so stavbou krbu pokiaľ by nemal potvrdenie o funkčnosti komína

od na to spôsobilej osoby (kominára) nehovoriac o tom, že po zhotovení krbu by nesmel do tohto krbu
zakúriťpredtýmakobytakétooprávnenieodnatospôsobilejosobymal.Kominárpripreskúmaníkomína
nesprávne upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným materiálom by musel zistiť,
pretože pokiaľ vydá doklad o funkčnosti komína zodpovedá za to. Kominár skontroluje nielen komín ale
aj podhľad, čiže strop, aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom. Pokiaľ by nebola dodržaná bezpečná

vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu by nemohol dať súhlas na pripojenie dymovodu vložky
do komína. Nie je preto podstatná otázka zábrany šírenia sa požiaru v predmetných bytoch práve z
dôvodu, že byty neboli dokončené, neboli skolaudované, a či boli vybudované v súlade s projektovou
dokumentáciu mohol zákonne skúmať jedine na to kompetentný stavebný úrad v kolaudačnom vkonaní. Pokiaľ podľa projektovej dokumentácie sa tieto zábrany mali vyhotoviť, a by neboli vyhotovené,
stavebný úrad by nikdy nemohol vydať kladné rozhodnutie vo vzťahu k užívaniu stavby. Napokon s touto
otázkou sa zaoberal i znalec Ing. Morávek, ktorý uviedol vo svojom posudku, že predmetné byty neboli

dokončené a preto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto
zábrana podľa projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia
bytov by bola aj vybudovaná. Na základe toho súd dospel k tomu záveru, že ku škode došlo z dôvodu
založenia ohňa v neskolaudovanej stavbe (má sa na mysli neskolaudovaný celý objekt bytov vrátane
komína, krbu) na príkaz objednávateľa, jednoznačne proti všetkým právnym predpisom a technickým

normám a preto nie je možné vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik z
tohto požiaru a príčin, ktoré v dôsledku tohto požiaru nastali. Preto bolo potrebné opätovne žalobu
voči žalovanému v plnom rozsahu zamietnuť, pretože zhotoviteľ podľa ustanovenia § 651 Občianskeho
zákonníka nezodpovedať za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo okolnosťami,
ktoré sa ho nedotýkajú. Procesne neúspešnému žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť nárok na
náhradu trov konania žalovanému i štátu podľa § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. O výške tejto náhrady

bude rozhodnuté súdom I. inštancie samostatným uznesením.

7. Odvolanie žalobkyne, ktorá napáda odvolaním rozsudok z dôvodu, že súd I. inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h) CSP) a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to
predovšetkým neumožnením účinnej skutkovej a právnej argumentácie a nedostatku odôvodnenia
rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). V odvolaní uvádza, že je potrebné konštatovať, že sa súd
I. inštancie dopustil závažných pochybení v skutkovom a právnom hodnotení veci a nepodarilo sa

mu odstrániť ani jeden z vyššie uvedených nedostatkov vytýkaných mu odvolacím súdom a rovnako
ani nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu. Rozsudok je zaťažený arbitrárnosťou,
nepreskúmateľnosťou a logickou rozpornosťou, nakoľko súd si osvojil skutkové závery absolútne
nekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa v konaní navrhla a predložila množstvo
dôkazov, medzi inými najmä komunikáciu medzi účastníkmi, faktúry preukazujúce výšku škody, znalecký

posudok doc. Ing. Pavla Martona, CSc., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie Poruchy stavieb.
Projektovanie v stavebníctve a Oceňovanie nehnuteľností a znalecký posudok Ing. Petra Ivana, znalca
v odbore Požiarna ochrana, odvetvie Horenie a hasenie látok a materiálov, Zisťovanie príčin požiarov,
ďalej odborné stanovisko spoločnosti PRESKON, spol. s r.o., odborný posudok OÚ Bratislava I,
odbor požiarnej ochrany, potvrdenia o vykonaní preskúšania komínov a dymovodov kominárom Q.

W., súkromný znalecký posudok Ing. Zuzany Trubačovej, znalkyne v odbore Tepelná energetika a
Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, a pod. Súd I. inštancie neprihliadal na vyššie uvedené dôkazy
buď vôbec alebo z nich vyvodil nesprávne skutkové závery. Súd I. inštancie sa taktiež nevysporiadal
s mnohými podstatnými argumentmi žalobou, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové ako je napr.
príčina šírenia požiaru do druhého bytu. Z ostatných častí odôvodnenia rozsudku (iných ako str.

16-19 rozsudku) nie je zrejmé, či sa jedná o skutkové a právne hodnotenie vykonané samotným
súdom alebo sa jedná len o prepis obsahu tvrdení sporových strán, čiže myšlienkový postup súdu
I. inštancie zostáva pre sporové strany nejasný a nezrozumiteľný. V prejednávanej veci bolo sporné
predovšetkým miesto vzniku požiaru a jeho príčina, konkrétne či miesto požiaru bolo v časti stavby
zhotovovanejžalovaným(šamotovávložkakomínovéhotelesasdrevenýmzáklopombezizolácie)alebo

v časti stavby zhotovovanej spoločnosťou Telervis - kuchynské štúdiou a. s, Bratislava (samotný krb a
tepelne izolovaný dymovod zaústený do šamotovej komínovej vložky) a taktiež či príčina vzniku požiaru
spočívala vo vadnom prevedení diela žalovaným alebo spoločnosťou Telervis - kuchynské štúdiou a.s.
Bratislava. Pri hodnotení miesta a príčiny vzniku požiaru súd I. inštancie úplne nepochopiteľne vychádzal
len z názorov dvoch znalcov, a to Ing, Karola Moráveka a Ing. Vladimíra Hricišina (bod 26. rozsudku),

ktorí sa podľa súdu mali vyjadriť, že miestom vzniku požiaru je medzistrop drevenej stropnej konštrukcie
v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej vložky zasunuté do šamotovej vložky komína.
Ako príčinu vzniku požiaru určili zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez
drevený medzistrop. Jedná sa o zjednodušujúce a chybné skutkové hodnotenie súdu, kedy z vyššie
uvedených znaleckých posudkov robí nesprávne skutkové závery a okrem toho absolútne ignoruje

ostatné vykonané dokazovanie, predovšetkým znalecké posudky. V súvislosti so vznikom a príčinou
požiaru sú to najmä znalecký posudok doc. Ing. Pavla Martona, CSc., znalca v odbore stavebníctvo,
odvetvie Poruchy Stavieb, Projektovanie v stavebníctve a Oceňovanie nehnutelností a jeho výpoveď
pred súdom, znalecký posudok Ing. Petra Ivana, znalca v odbore Požiarna ochrana, odvetvie Horeniea hasenie látok a materiálov. Zisťovanie príčin požiarov, znalecký posudok a výpoveď znalkyne Ing.
Zuzany Trubačovej, ďalej odborné stanovisko spoločnosti PRESKON, spol. s r.o. a výpoveď svedka
Ing. Arch J. G., odborný posudok OÚ Bratislava I, odbor požiarnej ochrany a výpoveď mjr. PO Ing.

T. W., ktorý posudok spracoval, a v neposlednom rade potvrdenia o vykonaní preskúšania komínov
a dymovodov kominárom Q. W.. Všetky tieto dôkazy zhodne a jednoznačne preukazujú skryté vady
diela realizovaného žalovaným, ktoré boli príčinou vzniku a šírenia požiaru a taktiež to, že miesto
vzniku požiaru sa nachádzalo v časti stavby zhotovovanej žalovaným. Súd I. inštancie vo svojom
vlastnom odôvodnení napádaného rozsudku ani len nespomína vyššie uvedené znalecké posudky a

odborné vyjadrenia a už vôbec nerobí skutkové hodnotenia v súlade s týmito posudkami a vyjadreniami,
pretože robiac tak, musel by súd I. inštancie dospieť k úplne odlišným skutkovým záverom. Odvolací
súd v zrušujúcom uznesení výslovne uložil prvoinštančnému súdu, aby náležite vyhodnotil dôkaz -
odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava 1 z 31.01.2001. avšak možno
konštatovať, že súd I. inštancie prijal závery v priamom rozpore s týmto odborným posudkom. Mjr.
PO Ing. T. W. určil ako príčinu vzniku požiaru: "vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené

teplotou dymovodu" (s. 2 odborného posudku). pričom "ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej
konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový dymovod." (s. 1 odborného posudku).
Zo skutočností uvedených v posudkoch, a zistení v konaní je možné dospieť k nasledujúcim skutkovým
záverom:
• zo znaleckých posudkov a odborných vyjadrení vyplýva, že miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v

časti stavby zhotovovanej žalovaným a príčina požiaru spočívala v chybnom prevedení diela žalovaným;
• žalovaný pred ukončením prác na diele vykonával už len dokončovacie práce a dielo sa nachádzalo
vo finálnej fáze;
• podľa tvrdení zamestnanca žalovaného p. J. bol komín zhotovený tak, aby v ňom bolo možné kúriť
tuhým palivom;

• podľa Ing. Martona, CSc. bolo zistené, že dielo zhotovené žalovaným - časť komín malo skryté vady, o
ktorých nemohol pri revízii kominár ani žalobkyňa či iná stavebná firma vedieť, nakoľko boli zabudované;
• komín bol skontrolovaný revíznym technikom, o čom bolo vydané potvrdenie;
• revízna správa kominára je podkladom ku kolaudácii
• dymovod vedený z krbu do šamotovej vložky (dielo zhotovované spoločnosťou Telervis - kuchynské

štúdio a.s. Bratislava) bol zaizolovaný hmotou atestovanou na 1.200 stupňov Celzia, čiže za každých
okolností musela odolať teplote pri danom požiari;
• žalovaný napriek výzve žalobkyne zo dňa 14.12.2000 odmietol pokračovať v stavebných prácach a
dostal sa do omeškania:
• žalovaný zanechal zhotovovanie diela bez toho, že by žalobkyni odovzdal stavebný denník alebo

akúkoľvek dokumentáciu o realizácii stavby z ktorej by bolo možné usúdiť, že žalovaný nedobudoval
požiarne úseky v zmysle projektovej dokumentácie a o tom, že dielo má skrytú vadu.
Žalobkyňa v čase keď dielo bolo takmer ukončené a žalovaný ho odmietal sfinalizovať, zazmluvnila
spoločnosť Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava na montáž krbu. Táto spoločnosť po revízii komína
krb namontovala spolu s dymovodom s riadnou tepelnou izoláciou. Po vzniku požiaru za zistilo, že

časť komína zhotovená žalovaným - zabudovaná šamotová vložka komínového telesa bola umiestená
bez izolácie v tesnej blízkosti dreveného obkladu (stanovených 50 mm), teda mala skrytú vadu o
ktorej žalobkyňa nemohla vedieť. Žalobkyňa považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný
nezanechal žiadnu stavebnotechnickú dokumentáciu preukazujúcu, že požiarne úseky v časti strechy
neboli dobudované a z ktorej by bolo možné usúdiť, že dielo má skrytú vadu. Dielo bolo takmer

sfinalizované a nejavilo sa v danom čase logické, že by bolo nevyhnutné dobudovávať požiarnu stenu
v časti strechy. Ani revízny technik (kominár) ani pracovníci montujúci krb a ani žalobkyňa nemohli
obhliadkou zistiť skryté vady diela žalovaného. Skutkové závery súdu I. inštancie o tom, že by žalovaný
dielo prebudovával dielo v jeho finálnej fáze sú arbitrárne a nekorešpondujú ani s tvrdeniami samotného
žalovaného. Žalovaný ani nezanechal žalobkyni výzvu na dokončenie požiarnych úsekov a odstránenie

skrytej vady, čím by si splnil nielen povinnosť zhotoviteľa ale aj prevenčnú povinnosť predchádzať
škodám. Žalobkyňa má zato, že nemožno po nej spravodlivo žiadať aby predpokladala, že dielo
zhotovované počas 3 rokov v jeho finálnej fáze má nedokončenú požiarnu stenu v časti strechy a chybne
vybudovaný komín, keďže tieto časti diela mali byť už počas dlhého obdobia dokončené. Prvoinštančný
súd taktiež prijíma chybné skutkové tvrdenie, že krb mal byt' vybudovaný ako okrasný, čo je v priamom

rozpore s výpoveďou svedka J. (vedúceho pracovnej skupiny žalovaného), že budovali komín tak,
aby sa v ňom dalo kúriť tuhým palivom (zápisnica z pojednávania zo dňa 22.1.2000). Súd nebral do
úvahy pre posúdenie zodpovednosti za škodu zásadnú skutočnosť, a to porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaného. Konkrétna majetková ujma vznikla následkom protiprávneho konania zhotoviteľa- žalovaného, ktorý postavil komín na vykurovanie tuhým palivom, hoci na takúto skutočnosť nemal
odbornú spôsobilosť. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný nemal oprávnenie a odbornú
spôsobilosť, na zhotovenie stavby komínov ako to ukladá § 11 zákona ě. 99/1995 Z. z. o požiarnej

ochrane (bližšie znalecký posudok č. 8/2014 znalca Zuzana Trubačová). Toto protiprávne konanie je
jedna z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byt odškodnený a to príčinou
dôležitou, podstatnou a rozhodujúcou. Nebyť tejto skutočnosti, ku škode by nedošlo. Ak súd dospel k
chybným a arbitrárnym záverom ohľadne miesta vzniku a príčiny požiaru, v prípade príčin šírenia požiaru
im nevenoval žiadnu pozornosť napriek tomu, že mu to výslovne uložil odvolací súdu. V odôvodnení

napádaného rozsudku sa tak nenachádza žiadne skutkové a právne hodnotenie tejto tak podstatnej
otázky prejednávanej veci. Ak by súd I. inštancie skúmal príčiny šírenia požiaru do susediaceho bytu
vo vlastníctve žalobkyne, poskytol by odpoveď na jednu zo zásadných otázok prejednávanej veci, a
to z akých dôvodov a akým spôsobom vznikla podstatná časť škody, nakoľko strechy oboch bytov
boli požiarom zničené. Zo strany žalovaného v rozpore s projektovou dokumentáciou neboli zhotovené
potrebné požiarne úseky, čo bolo podľa všetkých znaleckých posudkov a odborných vyjadrení zrejmou

a preukázanou príčinou šírenia požiaru. Napriek objektívnej zodpovednosti (§ 651 OZ) žalovaný ani
neprodukoval žiadne dôkazy o tom. že požiarne úseky vybudoval v zmysle projektovej dokumentácii.
Pokiaľ ide o samotné príčiny šírenia požiaru do vedľajšieho bytu a súvislosťou s porušením povinnosti
žalovaného v oblasti realizácie požiarnej steny a rozsiahle statické poškodenie stavby vo vzťahu k
porušeniu povinností žalovaného v oblasti statiky, podľa znaleckého posudku doc. Ing. Pavla Martona,

CSc. stavba trpela viacerými. Podrobne popísanými skrytými vadami. ktoré na tieto procesy mali
významný vplyv. (s. 19 znaleckého posudku). Aj Mjr. PO Ing. T. W. na pojednávaní dňa 26,11.2010
potvrdil, že: "Požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi bytmi..." (s.
3 zápisnice). Výstavba komína bola riadne projektovaná, čo preukazuje aj znalecký posudok doc. Ing.
Pavla Martona, CSc., ktorý poukázal až na 6 rozdielov skutočného prevedenia stavby žalovaným s

projektom. V podrobnostiach možno odkázať na s. 16 znaleckého posudku, kapitola 3.3 Porovnanie
prevedenia stavby s projektom - ide najmä o nedostatky prevedenia požiarnej steny, izolácie vnútri
medzistropu a statických prvkov. Prílohou znaleckého posudku je aj Projekt pre stavebné konanie -
Projekt požiarnej ochrany, vrátane nákresov požiarnych úsekov, ktoré rozpor skutočného prevedenia
a projektovej dokumentácie potvrdzujú. Nákresy zreteľne znázorňujú aj krb na 6. podlaží s komínom

ústiacim do 7. podlažia až na strechu. Ak prvoinštačný súd konštatoval zodpovednosť samotnej
žalobkyne za vznik požiaru, mal podľa názoru žalobkyne minimálne uznať zodpovednosť žalovaného
za šírenie požiaru, s nakoľko nevybudovanie požiarnych úsekov podľa projektovej dokumentácie je
výlučne porušením zmluvných a zákonných povinností žalovaného a jediným dôvodom šírenia požiaru.
teda dôvodom vzniku väčšej škody. Okrem iného žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou

použil rohože z rákosu namiesto sadrokartónu (str. 11 znaleckého posudku Ing. Pavla Martona, CSc.)
čo malo taktiež vplyv na šírenie požiaru. Súd I. inštancie založil celé svoje rozhodnutie na nasledujúcej
chybnej a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázanej prezumpcii: ak by bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, preukázali by sa vady realizácie komína a požiarnych úsekov a ku vzniku škody by
nedošlo. Nevydanie kolaudačného rozhodnutia je zodpovednosťou žalobkyne, a teda táto nemá nárok

na náhradu vzniknutej škody. Tento vadný predpoklad je základom na ktorom súd I. inštancie postavil
celé odôvodnenie rozsudku v tom zmysle, že zodpovedná za vznik i šírenie požiaru je žalobkyňa
sama. Jedná sa však o zjednodušujúce a chybné skutkové tvrdenie, súd I. inštancie si sám dotvára
priebeh škodovej udalosti resp. vytvára nový priebeh škodovej udalosti, keďže do dôkazmi podloženého
skutkového priebehu škodovej udalosti vkladá novú skutočnosť - vydanie kolaudačného rozhodnutia

a z tejto skutočnosti prezumuje ničím nepodložené závery. Podľa názoru žalobkyne vôbec nebolo v
konaní preukázané aké dôsledky a zmeny v priebehu škodovej udalosti by vydanie kolaudačného
rozhodnutia malo a podľa všeobecných skúseností s priebehom kolaudačného konania ani nemožno
mať zato, že by vydanie kolaudačného rozhodnutia, čo i len v najmenšom ovplyvnilo priebeh škodovej
udalosti. Ako rozhodný dôkaz - Potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov vydané revíznym technikom

Q. W. zo dňa 9.10.2000, ktorého existenciu ako i dôsledky jeho vydania prvoinštančný súd úplne
ignoruje. Toto potvrdenie bolo vydané ešte pred vznikom požiaru a je podkladom pre kolaudačné
konanie. Žalobkyňa prikladá zoznamy dokumentov, ktoré požadujú predložiť rôzne stavebné úrady obcí
ku kolaudačnému konaniu. Z týchto zoznamov je zrejmé, že potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov
je prílohou ku každému jednému kolaudačnému konaniu. Takéto potvrdenie sa predkladá v zmysle

§ 79 a nasl. stavebného zákona v spojení s § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalobkyňa zaobstarala potvrdenie o vykonaní preskúšania
komínov, ktorý by doložila príslušnému stavebnému úradu ku kolaudačnému konaniu. Pre stavebný úrad
je takéto vykonanie preskúšania komínov dostatočným dôkazom o spôsobilosti komínov k užívaniu.Nakoniec ani súd I. inštancie nemá sám ujasnené, či ku riadnej kontrole komína je potrebná správa
revízneho technika (kominára) alebo vydanie kolaudačného rozhodnutia, keď až na 3 miestach v bode
30. odôvodnenia rozsudku od žalobkyne požaduje aby ku komínu bolo vydané povolenie na to odborne

spôsobilou osobou (kominár) a na druhú stranu v bodoch 29. a 31. odôvodnenia rozsudku požaduje
vydanie kolaudačného rozhodnutia. Odôvodnenie sa tak javí ako mätúce, nejasné a nezrozumiteľné.
V priebehu kolaudačného konania by príslušný stavebný úrad už sám neskúmal bezvadnosť komína,
nakoľko by mu postačovalo potvrdenie revízneho technika (kominára). Jednalo sa o skrytú, zabudovanú
vadu a nedá sa predpokladať a ani to nie je v praxi obvyklé, že by zamestnanci stavebného úradu

dali demontovať časť stavby, aby zistili jej skryté vady. Podľa názoru žalobkyne by uskutočnenie
kolaudačného konania a vydanie rozhodnutia o kolaudácii stavby žiadnym spôsobom nezmenilo priebeh
škodovej udalosti, nakoľko ku vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného spočívajúcich
vo vyhotovení stavby v rozpore s jeho zmluvnými i zákonnými povinnosťami by určite došlo. Bolo
vydané potvrdenie revízneho technika - kominára, ktoré slúži ako podklad pre kolaudačné konanie a
na základe žiadnych skutočnosti nie je možné usudzovať, že stavebný úrad by vo väčšom rozsahu

ako revízny technik komín kontroloval. Úvaha súdu I. inštancie, že ak by bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie predišlo by sa škode je úvaha arbitrárna bez akejkoľvek opory v dokazovaní. Riadna
aplikácia procesných predpisov stavebného práva (stavebný zákon a ako vyhlášky vyhlášky č. 453/2000
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona) je samostatnou činnosťou súdu
a prevedením zásady "iura novit curia". Súd I. inštancie dospel k chybným a prekvapujúcim právnym

záverom. Nakoľko žalobkyňa predložila v konaní potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov, mala
zato, že preukázala súdu I. inštancie skutočnosť, že komín bol riadne skontrolovaný. Rozhodnutie je
prekvapivé, ak ho nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu predvídať, a to na základe
zisteného skutkového stavu a postupu súdu (pozri. rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2750/2009, že dne
19.10. 2010 alebo rozhodnutie ÚS ČR zn. 1. ÚS 220/04). Súd podľa názoru žalobkyne, napriek existencii

potvrdenia o preskúšaní komína, prijal prekvapujúci záver, že bolo nevyhnutné vydanie kolaudačného
rozhodnutia. Je zrejmé, že ku vzniku požiaru ako aj jeho šíreniu a následnému vzniku škody došlo
výlučnezdôvoduporušeniazmluvnýchazákonnýchpovinnostízostranyžalovanéhoajetaktiežzrejmé,
že nebyť takéhoto porušenia ku škode by iným spôsobom nedošlo (§ 651 Občianskeho zákonníka).
Žalobkyňa zdôrazňuje, že medzi žalobkyňou a žalovaným išlo o vzťah spotrebiteľský, charakteristický

zvýšenou ochranou spotrebiteľa. Uvedené platí aj napriek tomu, že v období uzavretia zmluvy, sa
Slovenská republika nachádzala v štádiu asociačných dohôd a spotrebiteľské normy boli prijaté až
neskôr. V tejto súvislosti poukazujeme na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá v tejto oblasti
rozšírilapovinnosťeurokonformnéhovýkladudomácehoprávadokoncamimorámecčasovejpôsobnosti
noriem komunitárneho práva. Napríklad v rozsudku zo dňa 13. 11 1990 0 106/89 ..Marleasing SA v.

La Comercial Internacional de Alimentacion SA.", rozsudku zo dňa 16.12.1993 C-334/92 ..Teodoro
Wagner Miret v. Fondo de Garantía Salarial" alebo v rozsudku zo dňa 14. 7.1 994 C-91/92 „Paola
Faccini Dori a Recreb Sri" Európsky súdny dvor stanovil povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych
noriem nielen ustanovenia domáceho práva implementujúce komunitárny predpis (smernice), ale tiež
národné právo ako celok, a to bez ohľadu na to, či ide o domácu legislatívu prijatú po príslušnom

komunitárnom predpise alebo domáce právne normy prijaté predchádzajúce prijatiu komunitárneho
predpisu Podľa názoru žalobkyne odôvodnenie rozsudku súdu I. inštancie je arbitrárne, prekvapivé,
nejasné, nepreskúmateľné, logicky rozporné a bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Z
vyššie uvedených dôvodov navrhujeme, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie sp. zn.:
16C/11/2009-796 zo dňa 07.08.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo, aby zmenil rozsudok súdu

I. inštancie sp. zn.: 16C/11/2009- 796 zo dňa 07.08.2017 tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 63.011,31 eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 08.01.2001 do zaplatenia, a to do 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatňuje náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.9. Podľa § 632 Obč. zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 634 ods. 2 Obč. zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa
však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo
zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 ods. 1 Obč. zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Podľa § 644 Obč. zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie

veci.

Podľa § 651 Obč. zákonníka ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá
zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode
došlo aj inak.

10. Uznesením č. k. 23Co/72/2012-526 zo dňa 4. februára 2013 odvolací súd - Krajský súd v Trnave
zrušil rozsudok Okresného súdu v Galante, ktorý bol vydaný pod č. k. 16C/11/2009 - 469 zo dňa
11.11.2011, keď vtedy prvoinštančný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť
povinnosť odporcovi zaplatiť škodu spôsobenú na majetku v sume 1.898.279,- Sk + 17,6 % ročným

úrokom z omeškania odo dňa 17.02.2001 do zaplatenia. V tomto uznesení odvolací súd poukázal,
že navrhovateľkou bolo v priebehu konania predložených viacej odborných posudkových vyjadrení k
príčine vzniku požiaru, znalecké posudky predložené navrhovateľkou stanovujú príčinu vzniku požiaru,
s ktorou sa vôbec prvoinštančný súd nevyporiadal. Doc. Ing. Pavol Marton, CSc., sa v znaleckom
posudku 120/2001 zaoberal porovnaním prevedenia stavby s projektom. Technická správa projektu

požiarnej ochrany nadstavba objektu bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a
schodisko podľa čl. 12 STN 73 08 33. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadu stropu
druhej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany, vidieť na str. 2 Technickej správy projektu
požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné
byty a schodisko podľa čl. 12 STN 73 08 33. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt

č. 2 a schodisko. Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť,
že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby boli požiarne
úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. Znalec
sa teda dotýka príčin šírenia požiaru sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Z tohto je jednoznačné,
že prevedenie, ktoré bolo vykonané odporcom nebolo v zmysle projektu tak, ako znalec konštatoval.

Keby tomu tak bolo, tak by nedošlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. V bode 4.3 Príčiny
požiaru sa zaoberá nedodržaním projektu požiarnej ochrany. Pod 4.3.1 poukázal na ust. § 41 vyhlášky
č. 84/97 Zb., keď požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo konštrukciou strechy,
ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vytvorených z
konštrukčných prvkov D 1 s požadovanou požiarnou odolnosťou a konštrukcia strechy a strešného

plášťanemápožadovanúodolnosťalebojezhotovenázkonštrukčnéhoprvkudruhuD2zkonštrukčného
prvku druhu D 3. Požiarna stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a strešného plášťa a
musí prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 150 mm. Naopak bolo zistené, že
požiarna stena oddeľujúce dve bytové jednotky bola na úrovni prvého nadzemného podlažia ukončené
pod podhľadom stropnej konštrukcie prvého nadzemného podlažia a v úrovni druhého nadzemného

podlažia a realizované vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky ust. § 41 ods. 7 a 8 citovanej
vyhlášky a bolo príčinou rozšírenia požiaru do bytu č. 2. Požiarnu stenu takisto vyhotovoval odporca
a nie iný subjekt, čo však prvoinštančný súd vôbec vo svojom odôvodnení rozhodnutia neuviedol.
Znalec v závere posudku pod bodom 4.1 Vznik požiaru uviedol, že z fotodokumentácie zhotovenej po
požiari priebežne počas asanácie krovu a rekonštrukčných prác vyplýva, že požiar vznikol v mieste

zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu
drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1. Prvoinštančný súd sa týmto
záverom vzniku požiaru uvedeným znalcom v znaleckom posudku takisto vôbec nezaoberal. Znalec
v znaleckom posudku v bode 4.3 Príčiny požiaru, bod 4.3.2 Riešenie zaústenia dymovodu krbu dokomínového telesa, v prílohe č. 8 vykonal nákres prestupu dymovodu stropom podľa vyhlášky č.
84/1997, kde vedľa tohto nákresu sa nachádza nákres realizácie prestupu dymovodu stropom prvého
nadzemného podlažia v byte č. 1. Z tejto realizácie je značný kontakt komínovej vložky s dreveným

prvkom stropu. Nezodpovedá vyhláške č. 84/1997. Rovnaké zistenia, akým spôsobom bola realizácia
dymovodu medzi stropom s vyznačením problematickej časti, kde došlo k dotyku šamotovej vložky
komína z dreveným prvkom medzistropu sa nachádzala aj v posudku Ing. Arch. J. G., keď miesto vzniku
požiaru skolidoval ako prestup cez strop pri napojení krbov do takto prevedeného komína mohol byť
izolovaný čímkoľvek. Miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia bolo už

pred montážou krbov zabudované a i spoločnosť s ručením obmedzeným PRESKON miesto vzniku
požiaru uviedla prevedenie tepelnej izolácie prechodu cez drevený medzistrop špeciálnou izolačnou
hmotnou podľa vyjadrenia dodávateľov krbov i zabudovaný drevený záklop medzistropu, ktorý bol v
priamom dotyku s komínovou vložkou. Takisto v znaleckom posudku č. 6/2010 Ing. Petra Ivana z
odporu požiarna ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin požiarov
bolo jednoznačne uvedené rovnaké miesto vzniku požiaru ako v predchádzajúcich posudkoch. Znalec

v § 10 ods. 9 svojho posudku poukázal na to, že podľa technických podmienok výstavby komínov a
dymovodov vzdialenosť telesa komína od drevených stavebných konštrukcii musí byť najmenej 50 mm.
Ak túto požiadavku nie je možné splniť vzdialenosť možno zmenšiť až na 10 mm, pričom treba tento
priestor nehorľavým a tepelne izolačným materiálom podľa prílohy č. 5. Na základe zistení zo spisového
materiálu v mieste vzniku požiaru sa nachádzali horľavé materiály, a to hlavne v mieste vyústenia

oceľovej komínovej vložky FLEXI do komínovej vložky z betónovej rúry, kde spodný drevený záklop bol
priamo spojený s oceľovou komínovou vložkou. Jednalo sa o nehobľované smrekové rezivo. Prechod
dymovodu dreveným medzistropom z horľavých materiálov pri nedodržaní požiarne bezpečnostných
podmienok, tzn. neizolovaný tepelný zdroj od horľavých materiálov pomocou umiestnenia vzdialenosti
a tepelne nevodivého izolantu je jedným z najčastejších príčin požiarov. Porušením dymovodu zlým

vyústením alebo jeho prehriatím dochádza k namáhaniu horľavých látok v tomto mieste a následne
k zapáleniu týchto látok. Preto na základe uvedených faktorov určil znalec možnosť vzniku požiaru
od dymovodu ako najpravdepodobnejšiu, čiže zapálenie ľahko horľavých materiálov. V závere, keď
mal určiť príčinu vzniku požiaru uviedol, že je to zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového
dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa

horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná
na jeho samotné zapálenie. Rozdielny bol posudok Ing. Pálinkása, ktorým vo svojom nákrese vynechal
práve miesto vzniku požiaru, pritom toto miesto jasne preukazuje, že požiar vznikol v časti, ktorú zhotovil
odporca. Ing. Pálinkás je znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, nemohol
sa zaoberať tak odbornými otázkami ako je posúdenie vzniku požiaru, keď uvádzal, že v príčinnej

súvislosti so vznikom požiaru bolo, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná
v projektovej dokumentácii, nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení
stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb nebol v tejto podobe naprojektovaný a nemohol
byť odsúhlasený ani stavebným povolením. Nezachoval sa ani stavebný denník. Ako odvolateľka v
vtedajšom odvolaní poukazuje, že prvoinštančný súd si stanovil vlastnú príčinu vzniku škody napriek

znaleckým posudkom a odborným vyjadreniam predloženým v konaní. Navyše aj odborný posudok
odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I z 31.01.2001 stanovuje miesto vzniku požiaru,
žesanachádzalovdrevenejkonštrukciimedzistropunadkrbom,ktorýmprebiehaljehokovovýdymovod.
Príčinou vzniku požiaru sa zaoberal tento odbor a uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou možno
konštatovať, že príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené

teplotou dymovodu. Požiar zasiahol prakticky celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu, toto bolo
spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby
nebola zrealizovaná ako celistvá. Došlo k porušeniu ust. § 13 ods. 5 vyhlášky č. 84/1997 Z. z. s tým, že
prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu medzistropu nebol vyhotovený v zmysle týchto citovaných
ustanovení vyhlášky. Odvolací súd vtedy skonštatoval, že sú závery súdu I. inštancie nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť. Odvolací súd takisto poukazuje na prednostnú aplikáciu osobitného druhu
zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 OZ a nasledujúcich, hoci prvoinštančný súd sa
zaoberal len zodpovednosťou za škodu všeobecnou v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, hoci odcitoval medzi
ostatnými ust. právnych predpisov ust. § 651 OZ. Daný právny vzťah už podľa neho neposudzoval. Preto
súd I. inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu I. inštancie preto muselo byť podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) a písm. f) zrušené a vec vrátená súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu I.
inštancie v ďalšom konaní preto v zmysle uznesenia bolo dostatočne zistiť skutkový stav, zaoberaním
sa príčinou vzniku požiaru a príčinou jeho šírenia do druhého bytu, znalecké posudky nachádzajúce sa vspise,ajodbornýposudokodborupožiarnejochranyOkresnéhoúraduBratislavaIz31.01.2001,náležite
vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil žalovaný, keďže sa jedná o otázku odbornú, tak v zmysle ust. §
127 ods. 1 OSP do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky. Zistí tak správne

najprv miesto vzniku požiaru, potom príčinu vzniku požiaru a príčinu jeho šírenia do druhého bytu.
Napokon právne posúdenie by sa malo uberať prednostnú aplikáciou osobitného druhu zodpovednosti
zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 OZ a nasledujúcich, nie zodpovednosťou za škodu všeobecnou
v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, ale aplikovať aj pri posúdení vyhotovenia požiarnej steny ust. § 41 ods. 7
a 8 vyhlášky č. 84/1997. Je potrebné sa zaoberať porovnaním prevedenia stavby s projektom. Dôležité

je posúdenie, či boli požiarne úseky prevedené podľa normy čl. 12 STN 73 08 33, (nadstavba objektu
(6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko podľa čl. 12 STN 73 08
33. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt č. 2 a schodisko. Prevedené to bolo tak, že
v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi
boli prerušené stropom a strechou).

11. Súd I. inštancie v naznačenom smere doplnil dokazovanie znalcom z odboru požiarna ochrana,
odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov Ing. Karolom Morávkom. Znalec zistil, že požiar vznikol
v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu na 6. n. p. Ohnisko požiaru sa
nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový dymovod.
Miesto vzniku požiaru bolo v mieste vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do

betónovej rúry komínového telesa. Ako príčinou vzniku požiaru určil zlé prevedenie tepelnej izolácie
prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácii vlastností dreva a
samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého
teplota bola dostatočná na jeho zapálenie. Firma Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava dodala
krbovú vložku s príslušenstvom a aj vyhotovila krb. Krbová vložka použitá bola typ KVR Ekonomík,

dymovod nerezový priemer 160 milimetrov, výstupná mriežka biela a iný materiál na výstavbu krbu.
Požiar v uvedenom byte bol spôsobený vznietením sa horľavého materiálu (drevené dosky a podobne)
umiestneného v medzistrope od sálavého tepla nahriatej FLEXI rúry - nerezového dymovodu (vrapovej
rúry) vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry komína v hornej časti medzistropu.
Z fotodokumentácie (strana spisu 38, 39) je vidieť, že v tejto časti je značne tepelne degradovaná

(vyžíhaná) FLEXI rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra). Povrchová teplota dymovodu v tomto mieste
presahovala hodnotu nad 500 oC (teplota vznietenia dreva je nad 300 oC) čo je dostatočná na vznietenie
sahorľavéhomateriálunachádzajúcehosavmedzistrope.Vdanomprípadebolozléprevedenietepelnej
izolácie prechodu FLEXI rúry - nerezový dymovod (vrapová rúra) cez drevený medzistrop, čím došlo k
porušeniu Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z. Podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 84/1997 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri
inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného
vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov je uvedené: §13 ods. 5 Ak dymovod
prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje horľavé materiály alebo je na povrchu upravená
horľavými materiálmi, treba prestup vyhotoviť podľa príloh č. 8 a 9 (príloha č. 2), § 20 Osoba,

ktorá má odbornú spôsobilosť, po preskúšaní komína vydá pre majiteľa objektu alebo pre stavebný
úrad potvrdenie podľa prílohy č. 11. Za osadenie FLEXI rúry - nerezového dymovodu (vrapová rúra)
nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ (realizátor) stavby celého krbu, ktorý napájal FLEXI
rúru do komína. Firma, ktorá montovala krb a osádzala krbovú vložku, na ktorú bola napojená FLEXI
rúra -, ktorá bola následne zasunutá do šamotovej rúry komína v medzistrope mala postupovať podľa

platnej Vyhlášky MV SR č. 84/1991 Z. z., iných platných predpisov, noriem a tiež podľa návodu na
montáž a obsluhu krbovej vložky. Z priestoru dreveného medzistropu t. j. medzi horným a dolným
záklopom, kde bola umiestnená FLEXI rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra) mal byť odstránený
horľavý materiál (dosky a pod), následne mala byť prevedená tepelná izolácia prestupu dymovodu
stropom z horľavých materiálov podľa prílohy č. 8, Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., čo v danom prípade

nebolo podľa prílohy č. 8 urobené. Rozšírenie požiaru do strešnej konštrukcie bolo podmienené dĺžkou
trvania požiaru. Rozobral podhľady a zistil, že požiar zasiahol celú strešnú konštrukciu aj susedného
bytu, pretože požiarna stena medzi bytmi, navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola
realizovaná ako celistvá. Táto prebiehala od betónovej podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred
vybudovaného spoločného dreveného dutého medzi stropu (necelistvého, netvoril požiarny strop) a

od hornej úrovne tohto medzistropu po podhľad strešnej konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej
krytiny ako to vyžaduje STN 73 0802). Takto vyhotovená požiarna stena nemohla zabrániť rozšíreniu do
vedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu). Projekt požiarnej ochrany (Nadstavba
podkrovia bytového domu, X. XX, X., str. spisu 44 - 50), ktorý vypracovala špecialistka požiarnejochrany Ing. R. N., v Bratislave 01/1997, sa podrobne zaoberá nadstavbou podkrovia bytového domu,
X. XX, X.. V uvedenej technickej správe sú podrobne rozpísané jednotlivé STN, ako aj riešenie stavby,
požiarne úseky, požiarna odolnosť stavebných konštrukcií a pod. Tento projekt bol zapracovaný do

projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava,
autorizovaným architektom Ing. arch. L. W. a podľa projektovej dokumentácie mal žalovaný postupovať
pri stavbe obytného domu. V ostatnom znalec poukazuje na zistenia pri porovnaní prevedenia stavby s
projektovou dokumentáciou na posudok Doc. Ing. Pavol Martona. Zároveň poukazuje na to, že uvedená
otázka nespadá do kompetencie znalca pre zisťovanie príčin vzniku požiarov. Na pojednávaní znalec

uviedol k posudku, že pri podaní znaleckého posudku vychádzal najmä z posudku Ing. W., (ktorý sa
zúčastnil miestnej ohliadky po vzniku požiaru, s ktorým 2 krát konzultoval pred podaním posudku, ktorý
prvotne určil vo svojom posudku ohnisko požiaru, miesto požiaru, popis požiaru, a zistil, že požiar
vznikol z dôvodu, že partia pracovníkov spaľovala tam papiere z nábytku v krbe a vylúčil možnosť
vzniku požiaru v dôsledku elektrického skratu), z posudku Ing. T., hoci tento nie je zapísaný v zozname
znalcov, z odborného vyjadrenia Ing. arch. G., zo znaleckého posudku Ing. Ivana. Všetci k miestu vzniku

požiaru konštatovali rovnako kde požiar vznikol. Poukázal na to, že k vznieteniu dreveného záklopku
došlo práve kvôli tomu, že vrapová rúra zhotoviteľom krbu nebola dostatočným spôsobom zaizolovaná.
Komín s veľkou pravdepodobnosťou dokončený nebol, rozhodne však nebol skolaudovaný. Nebolo
vydané rozhodnutie kominára podľa pol žiadnych predpisov, že splnia požiarno-bezpečnostné predpisy
na základe toho v žiadnom prípade sa nesmelo do krbu zakúriť. Každý komín musí mať vymetacie

dvierka. Tento komín ich nemal. Vrapová rúra mala byť zakotvená v otvore komína, aby nedošlo k jej
vypadnutiu alebo posunutiu. Vrapová rúra mala byť potom vhodným materiálom zaizolovaná a preto
nie je možné vylúčiť ani to, že pri zakúrení došlo k vysunutiu vrapovej rúry z otvoru komína, čo v
danom prípade však z fotodokumentácie zistiť už nedá. Predmetný komín nebol dokončený, pretože
mal pokračovať dole až na piate poschodie, keďže komín bol ukončený v medzistrope približne vo výške

180 centimetrov, potom sa mal vyhotoviť takzvaný sopúch a do toho sopúcha mala byť osadená vrapová
rúra prípadne iná rúra, ktorá ide z krbovej vložky. Predmetné byty neboli pravdepodobne dokončené a
preto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana podľa
projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov by bola
aj vybudovaná. Pokiaľ by drevená doska sa dotýkala šamotovej vložky komína pri nasunutí vrapovej

rúry ten kto túto vrapovú rúru inštaloval mal drevenú konštrukciu, ktorá sa dotýkala šamotovej vložky
odstrániť. Papierový obal má výhrevnosť a môže nahriať vrapovú rúru od 400 do 600 oC, pričom
smrekové drevo má bod vzplanutia 270 až 300 oC. Ak by bol použitý vhodný tepelnoizolačný materiál
pre izoláciu vrapovej rúry bola by vytvorená zábrana za žiadnych okolností by nedošlo k požiaru v
medzistrope.Nakoľkotakýtomateriálnebolpoužitýpriizoláciivrapovejrúryvmedzistropeavrapovárúra

nebola pri zakúrení v krbovej vložke a vyhriatím dymovodu na vysokú teplotu jej sálavou teplotou došlo
k vznieteniu sa horľavého materiálu nachádzajúceho sa v oblasti medzistropu. Nakoľko sa nezúčastnil
miesta ohliadky požiaru, nemôže jednoznačne určiť, či došlo k zahoreniu horných dosák v medzistrope
alebo dolných dosiek umiestnených v medzistrope.

12. Z predchádzajúcich odborných posudkov a znaleckých posudkov poukázal súd I. inštancie na :
-odborný posudok Okresného úradu Bratislava I odbor požiarnej ochrany z 31.01.2001 V posudku
sa udáva, že dňa 08.01.2001 o cca 14:30 hod. oznámil operačný dôstojník Mestského požiarneho
zboru službukonajúcemu zisťovateľovi príčin vzniku požiarov odboru požiarnej ochrany Okresného
úradu Bratislava I. mjr. PO Ing. T. W. požiar strechy na X. ul. č. XX. Po jeho príchode na miesto

požiaru o 15:45 hod. bolo zistené, že sa jedná o požiar podkrovného bytu v realizácii, krátko pred
ukončením. Pred vznikom požiaru sa v priestoroch kde vznikol požiar nachádzala partia robotníkov
zabezpečujúcich finalizačné práce na stavbe, ktorí okrem iného likvidovali papierové obaly spaľovaním v
krbe. Požiar vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu na 6. nadzemnom
podlaží bytového domu. Okrem tohto bytu sa v podkroví realizoval aj druhý byt, ktorý je jeho

zrkadlovým obrazom. Ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom,
ktorým prebiehal jeho kovový dymovod. W. pred súdom potvrdil skutočnosti uvedené v posudku,
že najpravdepodobnejšia príčina požiaru bola zistená tá, že došlo ku kontaktu drevenej konštrukcie
medzistropu nad krbom s dymovodom. K šíreniu požiaru došlo v konštrukčných dutinách medzistropu a
medzi podhľadom a krytinou. Požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena

medzi bytmi.
-znalecký posudok Ing. Petra Ivana znalca pre odbor požiarna ochrana, zisťovanie príčin požiarov z
15.07.2010. Podľa znalca príčina vzniku požiaru je zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového
dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácií vlastností dreva a samotné vznietenie sahorľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná
na jeho samotné zapálenie. Ako miesto vzniku predmetného požiaru je miesto vyústenia oceľového
dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa.

-svedok Ing. Arch J. G. podal odborný posudok na požiadanie JUDr. P.
Po požiari nechali rozobrať drevený podhľad nosnej konštrukcie medzistropu, pričom objavili zaizoláciu
novej komínovej vložky, ktorá končila v existujúcej komínovej vložke, potom si nechali rozobrať tú
izoláciu, ktorá tam bola a objavili, že pôvodné zaústenie komínovej vložky je v bezprostrednom styku s
dreveným záklopom konštrukcie medzistropu. Zhodli sa na tom, že tam vznikol požiar. Tento skutkový

stav odborne nazývajú skrytá vada stavby - lebo jedná sa tu o hrubú stavebnú chybu. Komínová
vložka nikdy nesmie byť v styku so zápalným materiálom. Firma, ktorá robila krb nemohla predpokladať,
že takáto chyba na stavbe je, lebo zaústili flexi vložkou do existujúcej komínovej vložky i zaizolovali
dokonalým spôsobom tú flexi vložku do existujúcej komínovej vložky, ktorá tam už bola, ktorú urobila
firma, ktorá vyhotovovala HSV.
-znalecký posudok Doc. Ing. Pavla Mártona, CSc., ktorý zistil, že stavebné práce neboli robené v súlade

s projektovou dokumentáciou a to, že steny neboli vybudované vo zvislom smere priebežne cez dve
podlažia.Stenyboliprerušenéstropomčižestropbolvybudovanýtak,žeobsahovalvzduchovúmedzeru
a to bolo príčinou šírenia požiaru do druhého bytu. V projektovej dokumentácii bol osadený krb, ale o
aký malo ísť či o okrasný alebo nejaký funkčný v projektovej dokumentácii sa nehovorilo. Čo do príčiny
vzniku požiaru sa zhoduje s vyššie uvedeným.

-na požiadanie odporcu: odborný posudok Ing. Pálinkás Libora, znalca z odboru stavebníctvo. V ňom
dospel k záverom, že príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia oceľového flexi dymovodu,
ktorý bol inštalovaný v rozpore s Vyhláškou MV SR č. 84/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické
podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov,
elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov

a dymovodov. Ohľadne šírenia ohňa nemožno dokázať, že by bol projektovaný požiarny múr okrem
realizovaných aj medzi predmetnými bytmi. Ako svedok uviedol, že podstata problému je v tom, že
komín,ktorýbolvybudovanýžalovanýmbolvybudovanýnavyššiepodlažieanieprepodlažie,naktorom
sa používal následne napojený dymovod pre krb. Poukazuje na to, že podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 84/97 Zb.
dymovod je potrebné pevne zakotviť do komína, čo v danom prípade pravdepodobne učinené nebolo,

čiže na tom podlaží kde bol dymovod nebol vybudovaný komín. Krb je potrebné zapojiť do sopúcha
komína, čo v danom prípade sa neudialo. V projektovej dokumentácií nebol naprojektovaný požiarny
múr a preto došlo k šíreniu požiaru v rámci celého podkrovia aj na druhý byt. Pod úrovňou označenia
bodu 7 pôdorysu podkrovia mal byť vybudovaný krb. Podľa tohto výkresu mal byť vybudovaný elektrický
krb nakoľko nie je vôbec vyznačené na pôdoryse, že by mal k tomuto krbu slúžiť komín, ktorý mal byť

vyznačený v smere osi krbu. Je tu vyznačená prípojka na elektrický spotrebič. Pokiaľ bol ukončený
strop šiesteho podlažia, čiže medzi podkrovím a 6. podlažím a pri komíne to bolo ukončené tak ako to
bolo už uvedené, považuje sa to zo stavebno-technického hľadiska za ukončené, pretože mal sa potom
vybudovať komín šiesteho podlažia ďalej v prípade potreby jednoduchým technickým napojením sa na
už vybudovaný komín podkrovia. Komín sa mal potom vybudovať podľa toho, aký zdroj tepla sa mal

použiť, pretože iný sa dáva pri plynovom kotly a iný pri krbe. Pokiaľ napojili krb tak ako sa to udialo,
pravdepodobne ak by došlo ku kolaudácii stavby a ak by tento priestor ostal v takom stave ako bol,
nemohlo by dôjsť ku kolaudácii stavby. Ani on nevylúčil, že by rezivo sa dotýkalo dymovodnej vložky, a že
by z toho dôvodu mohol vzniknúť požiar, avšak jeho tvrdenie je také, že práve tu nebolo možné napojiť
tento dymovod takýmto spôsobom na už vybudovaný komín bez dobudovania komína na 6. podlaží. Na

týchto tvrdeniach svedok zotrval aj po tom, čo súd si zaobstaral celú projektovú dokumentáciu stavby,
do ktorej nahliadol.
- žalobkyňa doložila súkromný znalecký posudok od znalkyne z odboru energetika
tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia Z. O., podľa ktorého murivo komína s vložkou
je prevedené len nad nosnou drevenou konštrukciou medzipodlažia, teda v mieste styku horného

záklopkuskomínovýmprieduchomatentojepriamovkontakteskomínovouvložkou,ktorájeprevedená
z betónovej rúry. Takáto komínová vložka nemá v podstate žiadnu tepelnú odolnosť. Vrchná časť komína
prestupovalastropomzhorľavýchmateriálovaumiestneniedrevenejkonštrukcievblízkostikomínového
telesa je v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 84 /1997 Z. z.. kde vzdialenosť
telesakomínaoddrevenýchstavebnýchkonštrukciímusíbyťnajmenej50milimetrov,aktútopožiadavku

nie je možné splniť vzdialenosť možnosť zmenšiť až na 10 milimetrov, pričom treba tento priestor vyplniť
nie horľavým a tepelne izolačným materiálom, ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá
obsahuje horľavé materiály, alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi treba prestup vyhotoviť
podľa prílohy číslo 8 uvedenej vyhlášky. Zhotoviteľ spodnej časti komína nepredpokladal, že zhotoviteľdiela, teda staviteľ vrchnej časti komína vyhotoví stavbu komína v rozpore s vyhláškou číslo 84/1997
Z. z. a v rozpore s STN 733150 a STN 734201. Podľa z výpisu zo živnostenského registra žalovaný
nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť na zhotovenie stavby komínov ako to ukladá § 11 zákona

99/1995 Z. z. Znalkyňa záverom konštatuje, že prestup cez strop pri napojení krbu do takto prevedeného
komína mohol byť izolovaný čímkoľvek, miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzi
podlažia bolo už pred montážou krbu zabudované. Znalkyňa pred súdom uviedla, že vychádzala len
z predložených dokladov a z fotodokumentácie, o tom či boli ukončené práce na stavbe žalovaným
vedomosti nemala, ak by však videl zhotoviteľ krbu, že drevený strop bol takto ukončený ako zjavne

bol, tak by musel odstrániť drevené zadebnenie a vyhotoviť izoláciu. Bez toho, aby bolo vydané patričné
povolenie od kominára za žiadnych okolností nebolo možné založiť oheň v predmetnom krbe.
-žalovaný predložil súkromno-znalecký posudok znalca z odboru požiarna ochrana
odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov Ing. Vladimíra Hricišina. Znalec pre miesto vzniku požiaru
určuje medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z
krbové vložky zasunuté do šamotovej vložky komína. Vzhľadom na charakter obhorenia medzistropu

(zuhoľnatené a vyhorené drevené obloženie), smeru šírenia sa ohňa požiaru a zistenie situácie pred
vznikom požiaru považuje za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru zuhoľnatenia a následne
vznieteniehorľavéhomateriáluvmedzipriestoreodsálavéhoteplavyhriatejoceľovejflexirúrydymovodu
krbu. Pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných
požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného prevedenia (zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste

prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú
degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti a ich následné vznietenie. Na fotografiách predloženej
fotodokumentácie z miesta požiaroviska sú viditeľné charakteristické stopy nadmerného zuhoľnatenia
a vyhorenia vnútorného povrchu bočných stien dreveného obkladu v medzipriestore, ku ktorým by
nedošlo, ak by tento priestor bol pred inštaláciou krbu jeho staviteľom dostatočne skontrolovaný a

následne izolovaný od vyhriateho povrchu dymovodu, dodržaním vzdialenosti od ľahko horľavých
materiálov alebo izolovaním s použitím vhodnej tepelnej izolácie. K požiaru by nedošlo, ak by boli
dodržané ustanovenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 84/1997 Z. z., ktorou sa
ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní
palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri

výstavbe a užívaní komínov a dymovodov. Povinnosťou zhotoviteľa palivového spotrebiča pred jeho
sprevádzkovaním je si overiť u fyzickej osoby (majiteľa objektu, kde sa stavba realizuje), či komínové
teleso, do ktoré sa bude dymovod palivového spotrebiča pripájať, bolo preskúšané odborne spôsobilou
osobou, a či táto skúška bola aj písomne zdokladovaná. To všetko má povinnosť vykonať zhotoviteľ
palivového spotrebiča ešte pred jeho sprevádzkovaním, t.j. pred prvým zakúrením do tohto spotrebiča.

V danom prípade išlo o komín, ktorý zjavne vykazoval stopy po jeho neukončení, komín nemal na 7
n. p. pevný základ. Stavba komína nebola investorovi stavebníkom komína odovzdaná a investorom
(majiteľom objektu) prevzatá. Z uvedeného je zrejmé a zároveň logicky vysvetliteľné, že do takto
nedokončeného komína sa nesmel nikto žiadnym palivovým spotrebičom pripojiť a tento následne
prevádzkovať. K posudku znalkyne Trubačovej sa vyjadril tak, že znalkyňa sa vyjadruje k jednoznačnej

príčine vzniku požiaru len na základe rozporov k stavbe komína v zmysle nedodržania Vyhlášky MV SR
č. 84/1997 Z. z. Znalkyňa sa pri stanovení príčiny vzniku požiaru nezaoberala detailným vyhodnotením
miesta vzniku požiaru. Hlavne neurčila ohnisko požiaru - miesto skutočného vzniku požiaru, t j. miesto,
kde došlo k prvotnému zahoreniu (v posudku to neuvádza). Z uvedeného vyplýva, že sa znalkyňa
nezaoberala s odborným posudkom zisťovateľa príčin vzniku požiarov odboru požiarnej ochrany

Okresného úradu Bratislava I., mjr. PO Ing. T. W. zo dňa 31.01.2001. V závere znaleckého posudku
znalkyňa k príčine vzniku požiaru uviedla použitú vetu z odborného stanoviska k pravdepodobnej príčine
vzniku požiaru vypracovaného Ing. Arch. J. G. dňa 16.01.2001: „....miesto dotyku komínovej vložky
a drevenej konštrukcie medzi podlažia bolo už pred montážou krbu zabudované", čo nedokazuje, a
ani nebolo pri obhliadke požiaru preukázané, že v konkrétnom mieste došlo k prvotnému zahoreniu a

to bolo jednoznačnou príčinou vzniku požiaru. Znalec pred súdom potvrdil, že zistil, že komín nebol
dokončený, spodná časť stropu bola zabednená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných prác.
Znalkyňa Trubačová poukázala pritom len na jednu verzií možnej príčiny vzniku požiaru. Zhotoviteľ
komína však neriešil čo do tohto komína bude zapojené. Preto majiteľ objektu pred tým ako si dal
zapojiť do tohto komína krb mal povinnosť zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej odborne spôsobilej

osoby. Takéto osvedčenie si mal vyžiadať zhotoviteľ krbu od majiteľa objektu, pretože do tej doby nemal
začať prípadne pokračovať so stavbou krbu pokiaľ by nemal potvrdenie o funkčnosti komína od na to
spôsobilej osoby (kominára) nehovoriac o tom, že po zhotovení krbu by nesmel do tohto krbu zakúriť
pred tým ako by takéto oprávnenie od na to spôsobilej osoby mal. Kominár pri preskúmaní komínanesprávne upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným materiálom by musel zistiť,
pretože pokiaľ vydá doklad o funkčnosti komína zodpovedá za to. Kominár skontroluje nielen komín ale
aj podhľad, čiže strop, aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom. Pokiaľ by nebola dodržaná bezpečná

vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu by nemohol dať súhlas na pripojenie dymovodu vložky
do komína. Firma, ktorá stavala krb a osádzala krbovú vložku musela skontrolovať do akého priestoru
osádza vložku dymovodu. Podstatné je však to, že každý kto stavia takýto krb musí mať povolenie od
príslušnéhokominára,ktorýodbornepreskúšaluvedenýpriestor,správnosťpripojeniavložkydokomína.
Celková funkčnosť krbu a komína sa skúma v rámci kolaudácie stavby za prítomnosti na to odborne

spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu za prítomnosti odborne spôsobilej osoby napríklad
kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a funkčnosť krbu a zapojenia do komína.

13. Súd I. inštancie sa v konečnom dôsledku po doplnení dokazovania znaleckým posudkom po
zrušení veci zaoberal otázkou zodpovednosti zhotoviteľa za poškodenie alebo zničenie stavby v zmysle
ustanovenia § 651 Občianskeho zákonníka (ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku,

zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže
by ku škode došlo aj inak). Jeho závery považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Súd I. inštancie správne v zmysle ust. § 651 OZ poukázal, že zhotoviteľ
sa zbaví tejto zodpovednosti, ak preukáže, že ku škode by došlo aj inak čiže na základe objektívnych
alebo subjektívnych vonkajších alebo vnútorných okolností. Zhotoviteľ stavby nemôže zodpovedať za

škody zavinené objednávateľom alebo inými subjektmi na príkaz alebo s vedomím objednávateľa, alebo
okolnostiam, ktoré sa ho nedotýkajú, nebude zodpovedať za škodu na stavbe spôsobenú zavinením
objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú. Odvolací súd zdôrazňuje opakovaním závery
súdu, že ku vzniku škody, teda k škodovej udalosti prišlo vtedy, keď žalovaný ako zhotoviteľ stavby
v stavebných prácach už nepokračoval. Objednávateľ ako vlastník stavby bez súhlasu zhotoviteľa

prípadne bez jeho upovedomenia požiadal inú spoločnosť Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava
na vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe, ktorá dodala krbovú vložku s príslušenstvom, vyhotovila
krb. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že spoločnosť, ktorá budovala a zapájala krb bola
uznesením Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave č. k. 36CbR/109/2007 zo dňa 19.03.2008 zrušená
bez likvidácie a následne predmetná obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra v

celom rozsahu dňom 19.06.2008. Ku škode došlo v čase, keď stavba ako celok nebola odovzdaná
zhotoviteľovi, nebola skolaudovaná. Svedok JUDr. P. konajúci za objednávateľa povedal pracovníkom,
ktorí čistili byty, aby kartóny spálili, títo ich nahádzali do krbu, aj papiere, zapálili a z toho vznikol následne
požiar.Znalcizodborupožiarnaochrana,odvetviezisťovaniepríčinvznikupožiarovIng.KarolMoráveka
Ing. Vladimír Hricišin, pre miesto vzniku požiaru určili medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste

uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej vložky zasunuté do šamotovej vložky komína. Príčina
vzniku požiaru nimi bolo určené zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez
drevený medzistrop, Vzhľadom na charakter obhorenia medzistropu, smeru šírenia sa ohňa požiaru
a zistenie situácie pred vznikom požiaru považujú za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru
zuhoľnatenie a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej

oceľovej flexi rúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci istote, že pri nainštalovaní dymovodu krbu
do komína došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného
prevedenia (zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez
drevený medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti a ich
následné vznietenie. Znalci vychádzali pritom z odborného posudku Ing. W., ktorý sa zúčastnil priamo

miestnej ohliadky po škodnej udalosti. Znalkyňa Zuzana Trubačová ako ďalšiu príčinu vzniku požiaru
zistila, že vrchná časť komína prestupovala stropom z horľavých materiálov a umiestnenie drevenej
konštrukcie v blízkosti komínového telesa je v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky 84/1997 Z. z.. Žalovaný aj znalci Ing. Morávek a Ing. Hricišin aj svedok Ing. I. L. potvrdili, že
predmetný komín nebol dokončený.

14. Preto sa správne súd následne po týchto zisteniach vyporiadal s otázkou odovzdania stavby
do užívania, či predmetná stavba bola vyhotovená v súlade so stavebným povolením, s projektovou
dokumentáciou a či je v súlade s právnymi predpismi:

Podľa § 43d ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 50/1976 (stavebný zákon) v platnom znení stavba musí po
celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými
požiadavkami na stavby sú: mechanická odolnosť a stabilita stavby, požiarna bezpečnosť stavby.Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným
povolením.

Podľa § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo
zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať
účinkom spalín. Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.

Podľa § 54 cit. zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa

stavebného povolenia na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 62 ods. 1 písm. d/ cit. zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä či bude
stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb.

Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné

užívanie alebo tú časť stavby, na, ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma či sa
stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa

dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený
účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

15. Kompetentným orgánom, ktorý v zmysle zákonného oprávnenia v kolaudačnom konaní, ktorý
skúma, či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácii overenej je stavebným úradom (i projektovej

dokumentácie), či je v súlade so všetkými na stavbu vzťahujúcimi právnymi predpismi, vrátanie
dodržania bezpečnostných noriem je stavebný úrad. Vydaniu z kolaudačného rozhodnutia však nedošlo,
neprebehlo kolaudačné konanie, stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená, nebola odovzdaná
objednávateľovi. Ku škodovej udalosti došlo pred možnou kolaudáciou. Preukázateľne teda komín nebol
stavebne ukončený a nebolo vydané povolenie používania tohto komína na to odborne spôsobilou

osobou (kominárom) v zmysle platných právnych predpisov. Do tohto nedokončeného komína staviteľ
krbu zapojil dymovod krbu a aj znalec Ing. Morávek uviedol, celková funkčnosť krbu a komína sa skúma
v rámci kolaudácie stavby za prítomnosti na to odborne spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do
krbu za prítomnosti odborne spôsobilej osoby napríklad kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť
a funkčnosť krbu a zapojenia do komína. Tieto závery súdu I. inštancie sú správne, pretože vlastník

stavby musel vedieť o tom, že komín nie je dokončený, že je neskolaudovaný, že nebol prehliadnutý na
to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie predmetného komína
a ani krbu, napriek tomu dal príkaz v krbe založiť oheň v dôsledku, ktorého ako je to vyššie uvedené
vznikol požiar. Zhotoviteľ komína neriešil čo do tohto komína bude zapojené. Preto majiteľ objektu pred
tým ako si dal zapojiť do tohto komína krb mal povinnosť zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej

odborne spôsobilej osoby. Takéto osvedčenie si mal vyžiadať zhotoviteľ krbu od majiteľa objektu,
pretože do tej doby nemal začať prípadne pokračovať so stavbou krbu pokiaľ by nemal potvrdenie o
funkčnosti komína od na to spôsobilej osoby (kominára). Kominár pri preskúmaní komína nesprávne
upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným materiálom by musel zistiť. Potom súd
I. inštancie správne uzatvoril, že nie je podstatná otázka zábrany šírenia sa požiaru v predmetných

bytoch práve z dôvodu, že byty neboli dokončené, neboli skolaudované, a či boli vybudované v
súlade s projektovou dokumentáciu mohol zákonne skúmať jedine na to kompetentný stavebný úrad v
kolaudačnom v konaní. Aj znalec Ing. Morávek v posudku udáva, že predmetné byty neboli dokončené
a preto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana
podľa projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov

by bola aj vybudovaná. Na základe toho súd I. inštancie dospel k tomu záveru, že ku škode došlo z
dôvodu založenia ohňa v neskolaudovanej stavbe na príkaz objednávateľa, proti právnym predpisom a
technickým normám a nemožno vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik z
tohto požiaru a príčin, ktoré v dôsledku tohto požiaru nastali, pretože zhotoviteľ podľa ustanovenia § 651Občianskeho zákonníka nezodpovedá za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo
okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú. Procesne úspešný žalovaný podľa § 255 ods. 1 CSP má potom
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu I.
inštancie potvrdil.

17. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná.

18. Rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).