Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209281
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114209281.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: K. C., W.. X.XX.XXXX, XXX
XX V. Č..XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov č.163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: InDevel, s.r.o., Jesenského č.1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 418 234, právne
zastúpenému JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, D. Dlabača č.2748/28, 010 01 Žilina, o zdržanie sa

výkonu záložného práva, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 16. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje.

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie predložil nadriadenému súdu predmetnú vec dňa 1.6.2018 na rozhodnutie o
späťvzatí žaloby žalobkyňou po tom, čo bolo vo veci samej rozhodnuté.

2. Okresný súd uvedeným rozsudkom zamietol žalobu v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 25.3.2014 a
zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % .

3. Elektronickým podaním dňa 5.4.2018, v priebehu lehoty na podanie opravného prostriedku, zobrala
žalobkyňa svoju žalobu späť a navrhla konanie zastaviť s tým, že stranám sporu súd náhradu trov
konania neprizná.

4. Podľa názoru žalobkyne, keď žalobu začiatkom roku 2014 podala, hrozilo, že využijúc inštitút
dobrovoľnej dražby sa žalovaný môže na jej úkor bezdôvodne obohatiť o niekoľko tisícovú sumu,

domáhajúc sa plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, pokút, poplatkov a úrokov, keď jej bol
poskytnutý úver vo výške 3 700,43 Eur, splatených mala 1 171,55 Eur a dlh na istine predstavoval sumu
2 528,88 Eur. Listom z 26.2.2014, ktorým žalovaný úver zosplatnil žalovaný od žalobkyne žiadal sumu 7
562,24 Eur, teda požadoval o vyše 5 000,- Eur viac ako mu podľa názoru žalobkyne patrilo. V súčasnosti
považuje žalobkyňa pohľadávku za premlčanú a premlčané je podľa jej názoru aj záložné právo, čím
odpadol dôvod jej žaloby. Ak by súd prvej inštancie bol rovnakého názoru, že žalobu podala dôvodne,

žalovanému náhrada trov konania podľa jej názoru nepatrí a ona si náhradu trov neuplatňuje. Ak by
sa súd prvej inštancie nestotožňoval s názorom, že žalobu podala dôvodne, navrhla aplikovať § 257
CSP s poukazom na zistenia, že žalovaný pripravil formulárovú úverovú zmluvu s úžernou úrokovou
sadzbou 25 % ročne, neprijateľným poplatkom vo výške 1,5 % z pôžičky, minimálne 150,- Eur, 700,-
Eur neprijateľný sprostredkovateľský poplatok, úrok z omeškania 12 % a ďalší poplatok za omeškanie
vo výške 5 %, alebo 32 %, podľa počtu dní omeškania, neprijateľné poplatky 10,- Eur a 150,- Eur,

neprijateľnú zmluvnú pokutu 1 000,-Eur. Úver bol podľa názoru žalobkyne aj bezúročný a bezpoplatkový,
nakoľko úverová zmluva neobsahovala zákonom predpísané povinné náležitosti. Ide o tak závažnéporušenia spotrebiteľského práva zo strany žalovaného, že mu náhrada trov konania nepatrí, aj keby
súd bol toho názoru, že vzhľadom na jej procesné zavinenie zastavenia konania, by mu náhrada trov
konania patrila.

5. So späťvzatím žaloby vyslovil elektronickým podaním zo dňa 6.8.2018 nesúhlas žalovaný, ktorý
poukázal na to, že žalobkyňa mala premlčanie namietať do rozhodnutia súdu prvej inštancie a súd
by v rámci prostriedkov procesného útoku mohol takúto skutočnosť v rozhodnutí zohľadniť. Žalovaný
považoval za zrejmé, že žalobkyňa chce obchádzať zákon tak, že po zistení, že bola v spore

neúspešná, žalovaný môže vykonať záložné právo a tak žalobkyňa má záujme doplniť svoje prostriedky
procesného útoku, ktoré netvrdila pred súdom prvej inštancie tým, že zoberie žalobu späť a podá žalobu
novú. Žalovaný ďalej uviedol, že počas dlhoročného súdneho konania vedeného zo strany žalobkyne
protiprávne, mal a stále má neodkladným opatrením súdom zakázané vykonávať záložné právo. Tento
stav žalobkyni vyhovuje, nakoľko nie je nútená splniť si svoje povinnosti a vrátiť požičané peniaze.
Žalobkyňa sama chcela predávať uvedenú nehnuteľnosť a celé súdne konanie je vedené v úmysle

nevrátiť požičané peniaze. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že si žalobkyňa od začiatku požičala peniaze
v úmysle sa protiprávne obohatiť na úkor žalovaného a zvažuje podanie trestného oznámenia, nakoľko
konanie žalobkyne napĺňa znaky trestného činu podvodu. Ak súd pripustí späťvzatie žaloby v podstate
na konci lehoty na podanie odvolania, umožní tak žalobkyni podať tú istú, v konaní rozšíriť svoje tvrdenia
aj o prípadnú námietku premlčania, pričom žalovaný opäť nebude môcť vykonávať záložné právo a

bude tak opäť predĺžený protiprávny stav spôsobený žalobkyňou. Žalovaný každým rokom prichádza
o možnosť zadržiavané peniaze investovať a vzniká mu tak škoda. Pokiaľ súd nepripustí späťvzatie
žaloby, medzi stranami sporu nastane právna istota v otázke, či môže žalovaný vykonávať záložné právo
alebo nie, rozsudok súdu prvej inštancie založí prekážku rozhodnutej veci. Žalovaný nesúhlasil ďalej s
tvrdenímžalobkyne,ževýškadlhonejakoodôvodňovalapodaniežaloby,keďžesavkonanínedomáhala

určenie výšky dlhu. Záložné právo nie je a nemôže byť premlčané, nakoľko žalovaný mal zakázané toto
vykonávať súdnym rozhodnutím a stále má, napriek viacerým návrhom na jeho zrušenie. Premlčanie
dlhuneznamenájehoneexistenciuatakniejemožnétvrdiť,žepočaskonaniaodpadoldôvodnapodanie
žaloby v takomto znení ako bola žaloba prejednaná. Naopak, ako to vyplýva z rozsudku, voči ktorému
nebolo podané odvolanie, žaloba v právnej veci od začiatku bola podaná neoprávnene a v rozpore so

zákonom.

6. Žalovaný v súvislosti s otázkou trov konania uviedol, že existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa v danom konaní nebola preukázaná. Žalovanému bola rozsudkom priznaná náhrada
trov konania v plnom rozsahu bez podania odvolania. Žalobkyňa teda opätovne chce obchádzať zákon

aj po rozhodnutí vo veci samej v rámci rozhodovania o trovách konania. Žalovaný popiera, že porušoval
spotrebiteľské právo. Pokiaľ by aj bola zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, bola by táto
skutočnosť v prospech spotrebiteľa a nemôže byť vyhodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovaného. Žalobkyňa úmyselne podala žalobu v Prešove, aby mal
žalovanýnákladyspojenéscestovanímnapojednávanie.Napokonžalovanýpoukázalnato,žeodvolací

súd je viazaný stavom zisteným súdom prvej inštancie, pričom odvolanie podané nebolo a žalobkyňou
tvrdené skutočnosti nesúvisia s predmetom súdneho konania. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania
aj v prípade, ak by odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil. Žalovanému by nebol dôvod túto náhradu
nepriznal. Napokon žalovaný navrhol, aby odvolací súd nepripustil späťvzatie žaloby žalobkyne a priznal
žalovanému právo na náhradu trov.

7. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods.
2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Žalobkyňa v predmetnom spore zobrala svoju žalobu na zdržanie sa výkonu záložného
práva späť v celom rozsahu po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol a skôr než toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný späťvzatie namietal, odvolávajúc sa na právnu istotu a možnosť

výkonu záložného práva, ktoré mu je odopierané bez uvedenia konkrétnych, resp. ďalších vážnych
dôvodov.9. Dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konanie sporové.
Vychádzajúc plne zo zásady „actor dominus listis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či
bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Späťvzatie žaloby a aj návrhu na neodkladné opatrenie

je jedným z oprávnení žalobcu s postavením dominis litis, ktoré je prejavom jeho autonómnej vôle
ovplyvňovaťpriebehasmerovanieceléhosúdnehokonania.Vôľažalobcudosiahnuťzastaveniekonania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie je limitovaná v
zmysle cit. ustanovenia § 370 ods. 2 CSP nesúhlasom žalovaného so zastavením konania z vážnych
dôvodov, pre ktoré konanie nemožno zastaviť. Posúdenie nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne

vecou voľnej sudcovskej úvahy. V predmetnej veci žalovaný v stanovisku ku späťvzatiu žaloby neuviedol
také relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali, aby sa predmetné konanie skončilo meritórne, ktoré by
prevážili už uvedený princíp dispozičného práva žalobkyne s predmetnom konania, resp. žalobou. Toto
konanie nie je konaním o konečnej úprave pomerov sporových strán v rámci ich zmluvného vzťahu.
Preto odvolací súd vyhodnotil nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby ako nesúhlas bez vážnych
dôvodov, majúcich za následok pokračovanie v spore.

10. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanoveniami § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa späťvzatím návrhu v celom rozsahu
procesne zavinila zastavenie konania, má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. K zastaveniu konania v predmetnej veci nedošlo na základe správania sa žalovaného po podaní

žaloby, ktorým by potvrdzoval oprávnenosť podaného návrhu, ale ide skôr o dôsledok právneho názoru,
vysloveného súdom prvej inštancie v predmetnom rozsudku, ktoré žalobkyňa nenapadla riadnym
opravným prostriedkom. Krajský súd v konaní, vzhľadom na jeho priebeh i predmet sporu, nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné žalovanému trovy celého konania
na ťarchu žalobkyne v zmysle § 257 CSP priznať.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0
(§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).