Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200393
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117200393.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. T. XXX/XX, XXX XX F. A. Q., o zaplatenie 1.009,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/2/2017-72 zo dňa 16.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje prvoinštančný rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 859,79 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 09.06.2016 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 708 ods. 1 a 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

V odôvodnení uviedol, že žalobou súdu doručenou dňa 09.01.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.009,79 EUR spolu s úrokom vo výške 28 % p. a. od 09.12.2016
do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil aké transakcie boli uskutočnené v období, za ktoré si
žalobca uplatňuje svoje nároky. Súd zároveň poukazuje na to, že zo žaloby vyplýva, že žalobca „zatvoril“
účet žalovanej, pričom takýto spôsob nevyplýva z predložených listinných dôkazov (žalobca ako prílohu

žaloby predložil všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2017, hoci zmluva bola uzavretá
05.12.2013), preto má súd za to, že tento zmluvný vzťah ani nebol riadne ukončený a vychádzal zo
skutočností, ktoré uviedol žalobca vo svojom podaní, súdu doručenom dňa 27.02.2017, ako aj výpisov
z účtu a považoval za dôvodné žalobe vyhovieť, okrem poplatkov za upomienky a výzvu. Súd teda
zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 120 EUR (8 x 15 EUR), resp.
výzvu za v sume 30 EUR, t.j. spolu v sume 150 EUR, keďže tieto nároky považoval za nepreukázané.

Súd poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové, a preto je žalobca povinný uniesť nie len
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi uvedené sumy, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia
o oprávnenosti týchto nárokov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej zaslal nejaké
upomienky, resp. výzvu, ani to aké náklady mu v tejto súvislosti vznikli (napr. poštovné, mzdové, režijné
náklady). V súvislosti s posúdením tohto nároku má súd skôr za to, že tento paušálny nárok má charakter

zmluvnej pokuty, ktorá ale nebola písomne dojednaná, preto nemôže byť platná. Navyše vzhľadom navýšku týchto poplatkov, má súd za to, že tieto zároveň aj odporujú dobrým mravom, preto súd v tejto
časti žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd priznal žalobcovi sumu 859,79 EUR spolu s príslušným

zákonným úrokom z omeškania od 09.12.2016 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
nepriznal úrok 28 %, ktorý žalobca uplatnil podľa sadzobníka ako úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu, a to jednak s ohľadom na skutočnosť, že žalobca hodnoverne nepreukázal, aby žalovanej
poskytol službu povolené prečerpanie v limite 850 EUR a je nelogické, aby žalobca umožnil čerpať
žalovanej „nepovolené prečerpanie“ a pre takýto prípad účtovať ešte aj úrok vo výške 28 % ročne, ktorý

jednoznačneodporujedobrýmmravom,pričompredstavujeviacakopäťnásobokzákonnejsadzbyúroku
z omeškania (5 % ročne). Preto súd žalobu aj v časti príslušenstva čiastočne zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je fyzickou osobou a súd ju zaviazal na zaplatenie relatívne
vyššej sumy, určil dlhšiu, 60-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu, aby nedošlo k jej prípadnému sociálnemu
ohrozeniu.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že priamo v zmluve o povolenom prečerpaní (čl. 2) uviedol poplatky a náklady, ktoré môžu
byť inkasované klientovi (poplatok za upomienku, výzvu, poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané
bankou na klientovu žiadosť). Ďalej boli poplatky účtované aj na základe čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte, v

zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov. Poplatok za upomienku a výzvu predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré banke
vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka. Nie je teda daný dôvod na nepriznanie poplatkov za upomienky
a výzvu. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
ustanovenia VOP (bod 3.4, 3.8, 3.12) iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov

upravujúcich vedenie účtu bankou. V predmetnom prípade sa nejedná špecifickú zmluvnú podmienku.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa
na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle
žalobcu a v pobočkách je splnená táto povinnosť. Pokiaľ súd považoval návrh žalobcu za neúplný,
mal ho vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie tak neučinil. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v
celom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov prvinštančného ako aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje

zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje popis zisteného skutkového stavu a právneho
posúdenia veci vo vzťahu k nárokom, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté (poplatky za
upomienky a výzvu, úrok vo výške 28 %). Z odôvodnenia nie je zrejmé, či, resp. akým spôsobom súd
prvej inštancie vyhodnotil listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval existenciu a povahu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, existenciu povinnosti uhradiť poplatky za výzvy a upomienky.

Súd prvej inštancie uviedol, že poplatky za upomienku a výzvu majú povahu zmluvnej pokuty, ktorá
nebola písomne dojednaná, tiež konštatoval, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že žalovanej poskytol
povolené prečerpanie vo výške 850 Eur. Neuviedol však, z akých konkrétnych listinných dôkazov
vychádzal, keď dospel k predmetným záverom. Nie je tiež zrejmé, prečo existenciu nároku na zaplateniesumy predstavujúcej nepovolené prečerpanie súd prvej inštancie posudzoval v kontexte existencie
povoleného prečerpania, z akého dôvodu žalobcom uplatnený úrok (28 %) porovnával z hľadiska jeho
výškysozákonnýmúrokomzomeškania.Súdprvejinštancieanibližšienekonkretizoval,akýmiprávnymi

úvahami sa riadil, keď dospel k záveru o rozpore uplatneného úroku s dobrými mravmi.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.
§ 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí sa vyrovná aj s argumentmi žalobcu prezentovanými
v odvolacom konaní. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.