Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Gabriela Chudovská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117219323.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: Q. E. bytom Y. XX, C. B., proti žalovaným: 1/ KVART
VERITAS spol. s.r.o., so sídlom Priemyselná 2/1122, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 437 354, 2/
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o nejasnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd podanie žalobcu zo dňa 20.10.2017, doručené súdu dňa 25.10.2017, o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručilnasúddňa25.10.2017podanie,ktorénazvalako„Žalobaourčenievlastníckychpráv“.
Vrámci odôvodnenia uviedol, že nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 6/556 z celku notárskymi
zápisnicami vyhlásenia o vydržaní NZ 278/96 a NZ 279/96 z 09.10.1996 Náhodne zistil skutočnosti, o

ktorých mu nie je známy prevod veľkej časti jeho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaného 1/,
nakoľkožiadnezmluvynepodpisoval.Následnepopísalgenézunadobudnutiasvojichpodielovauviedol,
že v roku 1996 boli občianskym združením Pasienková spoločnosť Opatovce predložené doklady
notárke za účelom spísania notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní NZ 278/96 a NZ 279/96 obidve
zo dňa 09.10.1996, tieto boli zapracované do ROEP-u v k.ú. Opatovce, čím bol spôsobený chaos vo
vlastníctve a nesúlad vo výške zdedených podielov po predkoch žalobcu. Potom sa žalobca dozvedel,

že veľká časť jeho podielov bola predaná v prospech žalovaného 1/ a časť prešla na žalovaného 2/ a
v dôsledku ROEP preto stratil vlastníctvo.

2/ Uviedol, že sa domáha vyslovenia neplatnosti ROEP v k.ú. Opatovce vrátane neplatnosti následných
prevodov v k.ú. Opatovce. Ďalej žiadal určiť neplatnosť kúpnych zmlúv označených ako M. V XXXX/XX,
V XXX/XX, V XXXX/XX a V XXXX/XX pre k.ú. Opatovce na LV č. XXX a vrátane zrušenia týchto vkladov

na Katastrálnom odbore Okresného úradu Trenčín.

3. Uvedené podanie by mohlo byť žalobou, avšak predmetné podanie vykazovalo vady, keďže nemalo
všetky náležitosti riadnej žaloby. Z tohto dôvodu súd dňa 27.04.2018 pod č.k 16C/55/2017-10 vydal
uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia

predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa
11.05.2018. Dňa 21.05.2018 žalobca žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby, pretože žiada o
právnu pomoc na Centre právnej pomoci a potom, čo sa mu podarí túto prekážku odstrániť, k výzve sa
vyjadrí. Dňa 09.07.2018 žalobca súdu oznámil, že dňa 06.06.2018 navštívil Centrum právnej pomoci, ale
bolo mu oznámené, že nespĺňa základnú podmienku na poskytnutie pomoci z dôvodu výšky dôchodku.
NavrholprerušiťtotokonaniedoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdeTrenčín

pod sp.zn. 26C/3/2008, pretože medzičasom zistil, že prebieha toto konanie, ktoré sa sčasti prekrývas konaním sp.zn. 16C/55/2017. Listom zo dňa 11.07.2018 Centrum právnej pomoci kancelária Trenčín
súdu oznámilo, že neeviduje žiadosť žalobcu poskytnutie právnej pomoci.

4. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa§§132CSPvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe
pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo

ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil
alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd
uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o
možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie

opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo

správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

5. V prvom rade súd rozhodol o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
sp.zn. 26C/3/2008.

6. Zo spisu sp.zn. 26C/3/2008 súd zistil, že jeho predmetom je o.i. určenie, že výlučnými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných v k.ú. Opatovce na LV č. XXX sú žalobcovia v rade 1/ až 57/, pričom z

posledného uznesenia zo dňa 13.06.2018 na č.l. 831 vyplýva, že z dôvodu právneho nástupníctva a
opakovaných čiastočných zastavovaní konania, došlo k zmenám a úpravám na strane žalobcov oproti
pôvodne podanej žalobe.Porovnaním strán sporu nie je daná totožnosť strán v oboch konaniach. Žaloba
je odôvodnená tým, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bývalých urbaristov a
želiarov v Opatovciach bez právneho dôvodu ku škode žalobcov ako pôvodných spoluvlastníkov a ich

právnych nástupcov.

7. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o
ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade
zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

vo veci samej. Po posúdení návrhu žalobcu však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto
ho súd prvým výrokom zamietol.

8. V prvom rade súd poukazuje na to, že nezistil tak, ako to tvrdil žalobca v návrhu na prerušenie
konania, že by došlo k čiastočnému prelínaniu sa uvedených dvoch konaní, keďže tieto nie súd zhodné

ani okruhom strán, ani predmetom konania. Aj keby súd takúto okolnosť zistil, nebola by dôvodom na
prerušenie, ale na zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania -
litispendenciu podľa § 159 CSP. Takáto skutočnosť ale nebola zistená. Súd preto skúmal, či je tu dôvod
na prerušenie konania, ale dospel k záveru, že konanie vedené pod sp.zn. 16C/55/2017 nie je nutné
prerušiť, keďže v konaní sp.zn. 26C/3/2008 sa nerieši žiadna taká otázka, ktorá by mala význam pre
konanie a zodpovedanie ktorej by bolo pre výsledok sporu v konaní sp.zn. 16C/55/2017 podstatné. Tieto

konania nie sú na sebe závislé. Súd pritom nezistil ani žiaden dôvod na prerušenie konania (obligatórne)
podľa § 162 ods. 1 CSP, keďže nenastala ani jedna z tam predpokladaných skutočností, pod písm. a/,
tj. nie je nutné zodpovedanie prejudiaciálnej otázky, ktorú súd nemá právo sám v prebiehajúcom konaní
riešiť, teda nejde o determináciu určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je
závislý výrok vo veci samej v spore, ktorú si ale konajúci súd sám nemôže posúdiť. Súčasne nedal súd

návrh na začatie konanie uvedené pod písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, a teda ani podľa tohto
ustanovenia dôvod na prerušenie konania súd nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto
návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
9. Súd sa ďalej zaoberal posúdením podania žalobcu zo dňa 25.10.2017, ktoré by podľa obsahu mohlo
byť žalobou. Konštatuje, že strany sporu boli označené, v tomto smere nevykazuje podanie vady.

10. Podanie žalobcu však nespĺňalo podstatné náležitosti žaloby a z dôvodu absencie náležitostí súd
vyzval žalobcu na odstránenie vád podania uznesením č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018, pričom
v podaní žalobcu absentovalo nasledovné:

- určitý, zrozumiteľný, jednoznačný a materiálne vykonateľný žalobný návrh (petit žaloby), súd poučil
žalobcu, že je potrebné jednoznačne uviesť, o čo žalobca súd žiada (o vydanie akého rozhodnutia
súdu), teda čo chce, aby súd určil, pričom to, čoho sa žalobca domáha, musí byť presne a jednoznačne
vymedzené - je potrebné presne vymedziť aké prevody pozemkov v k.ú. Opatovce majú byť súdom
určené za neplatné (jednoznačne ich konkretizovať, nestačí uviesť, že žiadate vyhlásiť za neplatné

ROEP a následné prevody, keďže takéto vymedzenie je neurčité); ďalej súd poučil žalobcu nutné
identifikovať konkrétne zmluvy, ktoré majú byť určené súdom za neplatné (zmluvnými stranami, či
dátumami, alebo inak nezameniteľne ich je potrebné označiť),

- zrozumiteľné odôvodnenie a opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z

akého dôvodu žalobca podáva žalobu, s tým, že súd žalobcu vyzval, že predovšetkým je potrebné
zrozumiteľne, pravdivo a úplne uviesť a odôvodniť tvrdené dôvody neplatnosti.

- tiež súd žalobcu vyzval na predloženie dôkazov, resp. aspoň označenie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení

11. Žalobcovi bolo uznesenie č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018 doručené do vlastných rúk
dňa 11.05.2018. Žalobca na výzvu reagoval tak, že požiadal o predĺženie lehoty, pretože požiadal o
právnu pomoc Centrum právnej pomoci s tým, že keď táto prekážka odpadne, k výzve sa vyjadrí.

Medzičasom odpadol dôvod, pre ktorý žiadal žalobca predĺžiť lehotu na doplnenie podania, nakoľko dňa
09.07.2018 súdu žalobca oznámil, že mu právna pomoc Centrom právnej pomoci nebola poskytnutá,
pričom Centrum právnej pomoci súdu oznámilo, že žiadosť žalobcu o právnu pomoc v danej veci nie
je ani evidovaná. Reakciou na to, po odpadnutí uvedenej prekážky, bol žalobcov návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26C/3/2008. Ani po odpadnutí

prekážky, do vyriešenia ktorej žalobca chcel lehotu predĺžiť (ktoré predĺženie lehoty následne stratilo
opodstatnenie, keďže prekážka v podobe žiadosti o právnu pomoc odpadla), žalobca svoje podanie
nedoplnil, na výzvu súdu učinenú uznesením č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018 reagoval len tak,
že žiadal konanie prerušiť. Nedostatky podania však doposiaľ neodstránil.12. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať
a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis.

To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia,
z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i
konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich
skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak

žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či
nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca
pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol
posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku
a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania
žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby

a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku.

13. Podľa názoru súdu žaloba žalobcu takéto skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
jednoznačne určiť, na akom základe by mal súd o žalobe rozhodnúť, neobsahuje, keď žalobca neuviedol
dôvody, pre ktoré by mali byť ROEP a bližšie neidentifikované následné prevody neplatné, bolo len

uvedené, že zápis notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní z 09.10.1996 boli zapracované do ROEP,
čím nastal chaos vo vlastníctve, a preto stratil žalobca vlastníctvo. Vôbec nie je možné z odôvodnenia
žaloby vyvodiť, aké „následné prevody pozemkov“ majú byť neplatné, tieto nie sú konkretizované ani
v skutkovom vymedzení žaloby, ani v žalobnom návrhu, nie je teda uvedené, ktoré prevody, čoho sa
týkajúce, kým učinené a z akých dôvodov majú byť neplatné. Rovnako tak v žalobe absentuje aj riadny

žalobný petit, keďže súdu nie je zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom žaloby. Žalobný petit (návrh
na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Ako už bolo vymedzené, pokiaľ sa
domáha žalobca neplatnosti ROEP (bez uvedenia dôvodov neplatnosti) spolu s následnými prevodmi
pozemkov, nie je možné zistiť aké prevody tým žalobca mienil. Takéto vymedzenie nie je dostatočne
určité a zrozumiteľné, pričom súd musí vedieť, aké konkrétne prevody majú byť predmetom konania

a z akých dôvodov. Rovnaké konštatovanie súd musí vztiahnuť aj na návrh o vyslovenie neplatnosti
kúpnych zmlúv č. V XXX/XX, V XXXX/XX, V XXX/XX, V XXXX/XX a V XXXX/XX pre k.ú. Opatovce na
LV č. XXX, keďže tieto neboli nijakým spôsobom konkretizované (ani v texte žaloby, ani v žalobnom
petite), súd nemá preto vedomosť, o aké právne úkony sa jedná, čoho konkrétne sa týkali, kto boli
ich účastníkmi, keďže tieto právne úkony neboli nijako bližšie individualizované. Je pritom povinnosťou

žalobcu, pokiaľ chce určiť neplatnosť právnych úkonov, aby tieto nezameniteľne opísal tak, aby bol
jednoznačne vymedzený predmet konania. Súd nie je povinný v tomto smere nahrádzať aktivitu žalobcu,
vyhľadávať bližšie informácie o právnych úkonoch, určenia neplatnosti ktorých sa žalobca domáha a
ani odkaz na listiny nenahrádza povinnosť žalobcu uviesť riadne a zrozumiteľné odôvodnenie žaloby
a žalobný návrh. Ani z predložených listín ale nemožno zistiť žiadnu bližšiu identifikáciu tvrdených

právnych úkonov, iba to, aká bola chronológia týchto právnych úkonov (z listiny an č.l. 2 aj to len po
zmluvu č V 3903/11) a to, že sa týkajú LV č. 229 pre k.ú. Opatovce. Nie je zrejmý ich obsah, identifikácia
zmluvných strán, čoho konkrétne sa týkali, kedy boli učinené, toto všetko sú údaje potrebné k tomu,
aby súd mohol vôbec posúdiť žalobu vo veci. Označenie zmlúv iba číslami vkladových konaní tak, ako
to žalobca učinil v žalobnom petite bez akejkoľvek ďalšej identifikácie, je úplne nepostačujúce, keďže

prevzatím takéhoto žalobného návrhu do rozsudku súdu by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné a
ani by teda nevyvolalo účinky žalobcom sledované. V celom texte žaloby však údaje umožňujúce ich
konkretizáciu nemožno nájsť. C. požiadavky na žalobu však nie sú nijako svojvoľné. Sú naopak nutné
z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže
stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, resp. konať o niečom inom, než

mal žalobca v úmysle, preto predmet konania musí byť vymedzený tak, aby nebolo pochybností, o čom
konkrétne sa má konať a to na základe tak vylíčeného skutkového stavu, ktorý dáva obraz o tom, čo
viedlo žalobcu k podaniu žaloby, čoho konkrétne sa jeho nárok týka a v čom spočíva dôvod pre podanie
žaloby. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho

rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú
formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby
mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). V neposlednom rade, uvedené požiadavkyna žalobu sú potrebné i preto, aby sa aj žalovaný mohol kvalifikovane vyjadriť k žalobe, čo pri neúplnej,
nezrozumiteľnej žalobe s neurčitým žalobným petitom nie je dosť dobre možné.

14.Súd má za to, že podanie žalobcu z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád podania, nespĺňa
podstatné náležitosti žaloby, keďže naďalej trpí vadami, ktoré súd vyššie opísal. Súd pritom žalobcu
poučil, v čom nedostatky spočívajú a čo treba upraviť, či doplniť. Súd preto konštatuje, že pokiaľ
absentujú vyššie uvedené náležitosti podania, nemožno toto podanie považovať za žalobu so všetkými
zákonnými náležitosťami v zmysle vyššie citovaných ustanovení, o ktorej by súd mohol konať. Podľa

názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania sú nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať, a preto súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle
ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, že podanie žalobcu zo dňa 20.10.2017 doručené tunajšiemu
súdu dňa 25.10.2017 odmietol.

15. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade,

že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu
odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a
to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie. Táto strana - v tomto prípade

žalobca by bol preto povinný nahradiť žalovaným trovy konania. V tejto súvislosti však treba uviesť,
že doposiaľ žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, keďže ani nemajú vedomosť o spore, a preto im
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.