Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207780
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207780.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. XXX a manžela navrhovateľky: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. O. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o.,
zastúpený konateľom JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, o odvolaní
navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa proti časti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14.2.2018

č.k. 30P/95/2016-265 o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Vostatnýchčastiachnenapadnutýchodvolaním,vktorýchsúdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol,
zveril mal. Y. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v konaní o návrhu navrhovateľky -
matky maloletého dieťaťa o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
Y. C., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode nasledovne:
Súd manželstvo účastníkov M. C., rodenej I., nar. XX.XX.XXXX a O. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
15.08.1998 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Žilina, zväzok 38, ročník 1998,
strana 129, poradové číslo 297, rozvádza. Súd zveruje maloletého Y. na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletého Y. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec

je povinný prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec
maloletého Y. prevezme od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá matke
v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná maloletého Y. na stretnutie riadne pripraviť. Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozsudok súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne odôvodnil vo všetkých jeho výrokových častiach

a pokiaľ ide o určenie výživného otca na maloleté dieťa a úpravu styku uviedol nasledovné:
„Matka býva v rodinnom dome so svojím priateľom a maloletým Y.. Platí polovicu poplatku za elektrinu,
ktorá predstavuje 24,50 eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Je zamestnaná. Jej priemerný
mesačný čistý príjem predstavuje 670,- eur. S manželom sú spoluvlastníkmi rodinného domu, kde bývamanžel a za trvania manželstva nadobudli do vlastníctva 3 autá, matka užíva jedno osobné motorové
vozidlo.
Maloletý Y. je žiakom 2. ročníka Strednej strojárskej školy v Kysuckom Novom Meste. Cestovné do školy

predstavuje 55,- eur mesačne. Výdavky má so stravou, ošatením, so školou, na začiatku školského roka
sa platia školské poplatky, výdavky sú s nákupom školských pomôcok, s exkurziami, výletmi, taktiež
zakupuje oblečenie na prax, pracovnú obuv, montérky.
Otec býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s matkou, kde býva aj so svojou mamou,
ktorá je na dôchodku. Okrem rodinného domu je vlastníkom chalupy v horách v Dlhom Poli. Za

trvania manželstva nadobudli do vlastníctva 3 autá, otec užíva 2 motorové vozidlá. Platí mesačne za
elektrinu 59,50 eur, za plyn 63,- eur, splátka hypotekárneho úveru, ktorý bol braný na rekonštrukciu
rodinného domu, ktorý má v spoluvlastníctve s manželkou, predstavuje 299,- eur, úrazovú životnú
poistku platí 34,80 eur mesačne, poplatky TV, internet 30,- eur mesačne, synovi platí telefón okolo
40,- eur. Vykonáva živnosť, za rok 2017 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 6 094,04 eur, príjmy z
činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou 634,- eur, spolu teda príjmy 6 728,04 eur, výdavky

4 118,- eur, základ dane 2 610,- eur. Uviedol, že od roku 2018 sa jeho príjmy zvýšili. V hrubom jeho
príjem predstavuje okolo 1 000,- eur, pričom výdavky s podnikaním predstavujú pohonné hmoty, na ktoré
vynakladá 50,- eur mesačne a platí odvody do zdravotnej poisťovne 64,- eur mesačne.
Súd určil výživné na Y. vo výške 160,- eur mesačne, keďže podľa názoru súdu takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého Y. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam

otca, vzhľadom na jeho príjem, ktorý v roku 2018 dosahuje, podľa jeho vyjadrenia, vo výške 1 000,-
eur v hrubom a na nevyhnutné výdavky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj uspokojovaním
bytových potrieb maloletého Y.. Súd poukazuje na to, že otec platí Y. telefón 40,- eur mesačne, matka
20,- eur mesačne, čo nie je nevyhnutné vzhľadom na ďalšie odôvodnené potreby maloletého Y.. Časť
odôvodnených potrieb maloletého matka uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je maloletému Y.

vyplácaný vo výške 23,68 eur.
Súdpoznamenáva,žerodičjepovinnýplnerešpektovaťvyživovaciupovinnosťasvojevýdavkyusmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje
schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému

podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo
najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností
a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd má v

zmysle ust.§ 25 ods.2 Zákona o rodine povinnosť, pokiaľ sa rodičia nedohodnú alebo nežiadajú obidvaja
úpravu styku, upraviť styk maloletého s rodičom, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Súd
upravil stretávanie otca s maloletým Y. každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Súd
vykonalpohovor smaloletýmY.napojednávaní,ktorýuviedol,žesanechcesotcomstretávať,neuviedol
však, podľa názoru súdu, žiadne závažné dôvody. Uvádzal, že nemá vybudovaný žiadny vzťah k otcovi,

necíti sa s ním dobre, nemajú sa o čom rozprávať, nemajú spoločné záujmy, otec je prísny, má voči
Y. výčitky, často Y. nadával. Súd poukazuje na šetrenia kolízneho opatrovníka, z jeho správy zo dňa
02.08.2016 vyplýva, že vykonal pohovor s maloletým Y., ktorý uviedol, že chcel by byť zverený do
starostlivosti matke, má rád oboch rodičov, ale k mame má bližší citový vzťah, lepšie si rozumejú a zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.8.2017 súd zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od

apríla 2016, kedy sa matka odsťahovala k svojmu priateľovi a syn Y. zostal bývať u otca v prostredí, v
ktoromvyrastal.Odnovembra2016Y.trvalobývasmatkouasjejpriateľom.Včasešetreniabolprítomný
aj maloletý Y., ktorý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matke. Matka uviedla, že otec sa o
syna zaujíma, kontaktuje ho telefonicky, Y. ku otcovi chodieva podľa možností a školských povinností.
Y. neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by sa nechcel stretávať s otcom. Y. aj vo svojom čestnom

vyhlásení zo dňa 26.7.2016 uviedol, že obidvoch rodičov má rád. Prihliadnuc na vek maloletého Y.
(nar.XX.X.XXXX)súd upravil stretávanie s otcom 1-krát v párnom týždni v sobotu, keďže je toho názoru,
že Y. by mal naďalej udržiavať vzťah so svojím otcom. Treba uviesť, že záujem maloletého dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi
rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia,

ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. Právo maloletého
dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom. V
konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy
a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Maloletý Y. odmietastretnutie s otcom, keďže uviedol, že nemá s ním vytvorený žiadny vzťah, otec je prísny, avšak predtým
uvádzal, že otca má rád, aj po odchode k matke, podľa vyjadrenia matky, sa sním stretával. Súd, venujúc
názoru maloletého zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jeho názor je potrebné korigovať, keďže súd je

povinný sledovať jeho najlepší záujem. Záujem maloletého Y. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom a v potrebe spolupôsobenia rodiča, otca, na
maloletédieťa,pretožeajmužskýprvokjeschopnývhodnýmspôsobomnapomáhaťajvrámciškolských
prác. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa ja najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia
dieťaťa nanajvýš vhodné. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v

dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Nebolo preukázané,
že by otec maloletého fyzicky napádal, súd nezistil také okolnosti v správaní otca, ktoré by mohli
viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností. Súd musí urobiť všetky kroky smerujúce k
tomu, aby sa narušený vzťah medzi otcom a Y. obnovil. Treba uviesť, že rozhodnutie o zverení mal.

dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti
aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je
spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je
pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby
aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným

z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní
citovýchvzťahov, jeosobnýstykrodičasmal.dieťaťom.Úlohourodiča,ktorémunebolodieťazverenédo
osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval
len pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené

do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to,
aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a
to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomu rodičovi. V článku 18, ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý

má umožnené s dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný,
nevyjadrí svoj názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič nestráca právo rozhodovať o dieťati.
Právodieťaťanarovnocennýarovnoprávnyvzťahkobomrodičommôžebyťporušenélenvtedy,akrodič
ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Dieťa v
takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj. Prípadne, ak nebude možné takéto stretávanie,

bude zrejme potrebná aj pomoc zo strany odborníka. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom.

2. Proti častiam rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa určenia výživného otcovi dieťaťa na

maloletého O. C. na čas po rozvode, ako aj časti o úprave styku otca s maloletým synom, podala
matka dieťaťa (navrhovateľka) odvolanie. Svoje odvolanie podrobne odôvodnila. Pokiaľ ide o výživné na
maloletého syna, odvolateľka uviedla, že keďže od novembra 2016 syn býva u nej a otec na jeho výživu
odvtedy prispel sumou 160,- eur prvýkrát v marci 2018, súd mal zaviazať otca povinnosťou platiť výživné
od novembra 2016, na čo aj v konaní poukazovala. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým synov

navrhovala, aby odvolací súd v časti týkajúcej sa zastupovania mal. Y. a spravovania jeho majetku, v
časti povinnosti otca prispievať na výživu mal. Y. výživným vo výške 160,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v časti
oprávnenia otca stretávať sa s mal. Y. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., ako aj
preberania a odovzdávania mal. Y. v súvislosti so stretávaní s otcom a povinnosti matky riadne pripraviť

na stretnutie mal. Y., zrušil a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie.

3. Otec maloletého dieťaťa ani kolízny opatrovník sa k obsahu odvolania navrhovateľky - matky
maloletého dieťaťa písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového
poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP", v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP") po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmalnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej

časti rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu
podanéhoodvolania,apretosapodľaust.§387ods.2CSPobmedzujelennaskonštatovaniesprávnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

7. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojitosti s ust. § 58
CMP. V tomto prípade odvolací súd nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 54 prípadne § 55 CMP.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)