Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813225208.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu F., zastúpeného P. proti žalovanej
Y., zastúpenej U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa26. novembra 2015, č.k. 16C/161/2013-449, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal položku č. 1/ - jednoizbový byt č. X na T. poschodí vo vchode
č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. W., zápis v LV
č. XXXX a podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 505 m2, o veľkosti podielu 4413/24000 v hodnote 15.500
Eur, položku č. 2 - umývačku riadu Zanussi v hodnote 400 Eur, položku č. 3- elektrickú rúru Whirlpool
v hodnote 330 Eur, položku č. 4 - varnú dosku Gorenje v hodnote 350 Eur, položku č. 5 - chladničku
Whirlpool v hodnote 120 Eur, položku č. 6 - rýchlovarnú kanvicu Sencor v hodnote 8 Eur,
položku č. 7 - 6 ks stoličiek v hodnote spolu 150 Eur, položku č. 8 - obývaciu stenu prírodnú v hodnote
100 Eur, položku č. 9 - stôl v obývačke v hodnote 50 Eur, položku č. 10 - televízor Philips v hodnote 50

Eur, položku č. 11 - reprosúpravu 6 ks Sencor v hodnote 30 Eur, položku č. 12- notebook Acer v hodnote
370 Eur, položku č. 14 - rohovú sedačku béžovú v hodnote 250 Eur, položku č. 15 - sklenenú skriňu v
hodnote 30 Eur, položku č. 16 - 2 ks detské válendy v hodnote 250 Eur, položku č. 18 - skriňu v hodnote
300 Eur, položku č. 19 - manželskú posteľ v hodnote 300 Eur, položku č. 20 - komodu v hodnote
200 Eur, položku 21 - 2 ks matrace v hodnote 200 Eur, položku č. 22 - botník v hodnote 30 Eur,
položku 23 - osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,4 Tdi F. XXX B. v hodnote 3.200 Eur, položku č.

26 - DVD rekordér Philips v hodnote 150 Eur, položku č. 30 - fritovací hrniec v hodnote 20 Eur, položku
č. 32 - práčku Whirlpool v hodnote 150 Eur, položku č. 33 - digestor v hodnote 20 Eur, položku č. 34 -
rádio v kuchyni v hodnote 20 Eur, položku č. 36 - zrkadlo v chodbe v hodnote 10 Eur, položku č. 35 -
odšťavovač Philips v hodnote 50 Eur, položka č. 37 - fotoaparát Panasonic v hodnote 50 Eur,
položka 38 - kamera Sony v hodnote 200 Eur, t. j. veci spolu v hodnote 22.888 Eur. Žalovanej z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva položku č.

13 - tlačiareň Epson farebnú v hodnote 60 Eur, položku č. 24 - eliptikal v hodnote 100 Eur, položku č. 25
- DVD prehrávač Sencor v hodnote 50 Eur, položku č. 27 - hriankovač v hodnote 5 Eur, položku č. 28 -
sendvičovač v hodnote 5 Eur, t. j. veci spolu v hodnote 220 Eur. Žalobcovi uložil povinnosť vydať
žalovanej hnuteľné veci patriace do jej výlučného vlastníctva, a to položku č. 17 - zariadenie detskej
izby, a to 2 ks skrine (skriňa so zásuvkami a skriňa s otvorenými poličkami), komodu, skrinku na stenu
s poličkami nadobudnuté v roku 2008, položku č. 29 - kuchynský robot Moulinex

nadobudnutý v roku 2004, položku č. 42 - kuchynskú linku so stolom nadobudnuté v roku 2012, položku
č. 43 - obedovú súpravu sadu hnedú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 44 - obedovú súpravu sadubielu nadobudnutú v roku 2002, položku č. 45 obedovú súpravu - sadu bielo kvetovanú nadobudnutú
v roku 2002, položku č. 46 - žehličku ETA nadobudnutú v roku 2002, položku č. 47 - kuchynský príbor
nadobudnutý v roku 2002, položku č. 48 - čierny zapekací hrniec nadobudnutý v roku 2010, položku č.

49 - 5 ks zapekacích misiek, bábovkovú formu, modré sklenené misy na šaláty 5 ks, všetko nadobudnuté
v roku 2002, položku č. 50 - ručný mixér ETA s príslušenstvom nadobudnutý v roku 2002, položku č.
51 - súpravu kuchynských hrncov nadobudnutú v roku 2002, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť z titulu úplného
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaplatiť žalovanej 9.969,30 Eur, a to

v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
štátunaúčetvedenývX.súdnypoplatokkaždému vovýške346,50Eur,vlehotetrochmesiacovod
právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania na účet
tamojšieho súdu každému vo výške 15,14 Eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
vo výške 1.463,03 Eur, na účet zástupkyne žalovanej, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo
rozvedené rozsudkom, tamojšieho súdu, č. k. 9P/72/2012-190 zo dňa 15.05.2013, maloleté deti - I. P.,
nar. XX.XX.XXXX a Y. P., nar. XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ich výživu mesačne sumou spolu vo výške

200 Eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti o rozvode dňa 19.06.2013.

3. V priebehu súdneho konania sa strany sporu dohodli na rozsahu vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na ich zostatkových hodnotách, pričom položku č. 2 -
umývačku riadu Zanussi v hodnote 400 Eur, položku č. 3 - elektrickú rúru Whirlpool v hodnote 330 Eur,

položku č. 4- varnú dosku Gorenje v hodnote 350 Eur, položku č. 5 - chladničku Whirlpool v hodnote
120 Eur, položku č. 6 - rýchlovarnú kanvicu Sencor v hodnote 8 Eur, položku č. 7 - 6 ks
stoličiek v hodnote spolu 150 Eur, položku č. 8 - obývaciu stenu prírodnú v hodnote 100 Eur, položku č.
9 - stôl v obývačke v hodnote 50 Eur, položku č. 10 - televízor Philips v hodnote 50 Eur, položku č. 11 -
reprosúpravu 6 ks Sencor v hodnote 30 Eur, položku č. 12- notebook Acer v hodnote 370 Eur, položku

č. 14 - rohovú sedačku béžovú v hodnote 250 Eur, položku č. 15 - sklenenú skriňu v hodnote 30 Eur,
položku č. 16 - 2 ks detské válendy v hodnote 250 Eur, položku č. 18 - skriňu v hodnote 300 Eur,
položku č. 19 - manželskú posteľ v hodnote 300 Eur, položku č. 20 - komodu v hodnote 200 Eur,
položku 21 - 2 ks matrace v hodnote 200 Eur, položku č. 22 - botník v hodnote 30 Eur, položku
23 - osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,4 Tdi F. XXX B. v hodnote 3.200 Eur, položku č. 26 -

DVD rekordér Philips v hodnote 150 Eur, položku č. 30 - fritovací hrniec v hodnote 20 Eur, položku č. 32
- práčku Whirlpool v hodnote 150 Eur, položku č. 33 - digestor v hodnote 20 Eur, položku č. 34 - rádio
v kuchyni v hodnote 20 Eur, položku č. 36 - zrkadlo v chodbe v hodnote 10 Eur, obaja zhodne navrhli
prikázať žalobcovi a položku č. 13 - tlačiareň Epson farebnú v hodnote 60 Eur, položku č. 24 - eliptikal
v hodnote 100 Eur, položku č. 25 - DVD prehrávač Sencor v hodnote 50 Eur, položku č. 27 - hriankovač

v hodnote 5 Eur, položku č. 28 - sendvičovač v hodnote 5 Eur obaja zhodne navrhli prikázať žalovanej.
Zhodli sa i na tom, že veci - položku č. 43 - obedovú súpravu sadu hnedú nadobudnutú v roku 2002,
položku č. 44 - obedovú súpravu sadu bielu nadobudnutú v roku 2002, položku č. 45 obedovú súpravu
- sadu bielo kvetovanú nadobudnutú v roku 2002, položku č. 46 - žehličku ETA nadobudnutú v roku
2002, položku č. 47 - kuchynský príbor nadobudnutý v roku 2002, položku č. 48 - čierny zapekací hrniec

nadobudnutý v roku 2010, položku č. 49 - 5 ks zapekacích misiek, bábovkovú formu, modré sklenené
misy na šaláty 5 ks, všetko nadobudnuté v roku 2002, položku č. 50 - ručný mixér ETA s príslušenstvom
nadobudnutý v roku 2002, položku č. 51 - súpravu kuchynských hrncov nadobudnutú v roku 2002, patria
do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže ich žalovaná nadobudla ako svadobný dar a žalobca súhlasil
s ich vydaním žalovanej.

4. Sporné položky zostali položka č. 1 - jednoizbový byt č. X na T. poschodí vo vchode č. XX
v bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. W., zápis v
LV č. XXXX, položka č. 17 - zariadenie detskej izby, položka č. 29 kuchynský robot Moulinex, o ktorom
žalovaná tvrdila, že zostal u žalobcu, s čím žalobca nesúhlasil, položka č. 35 odšťavovač Philips, položka

č. 37 fotoaparát Panasonic, položka č. 38 - kamera Sony, u ktorých posledných troch položiek
sa strany sporu dohodli na ich zostatkových hodnotách, odšťavovač a fotoaparát v hodnote po 50 Eur a
kamera v hodnote 200 Eur, avšak podľa vyjadrenia žalobcu si ich zobrala žalovaná a podľa vyjadrenia
žalovanej zostali v byte u žalobcu. Sporná medzi stranami sporu zostala i položka č. 39 - 2 ks plastovéokná do garáže, o ktorých žalovaná tvrdila, že patria do BSM, žalobca tvrdil, že nepatria do BSM
a patria do vlastníctva jeho otca, položka č. 40 - príklepová vŕtačka, položka č. 41 - vŕtačka - uťahovačka,
o ktorých žalovaná tvrdila, že patria do BSM, žalobca tvrdil, že patria do výlučného vlastníctva jeho otca

a ďalej položka č. 42 - kuchynská linka a stôl (pôvodne zahrnutý tiež pod pol. č. 7), ktoré veci zostali v
trojizbovom byte, ktorý majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, o ktorých hnuteľných
veciach žalovaná tvrdila, že patria do jej výlučného vlastníctva a žalobca tvrdil, že patria do BSM .
Sporné taktiež bolo, či žalobca má nárok na náhradu toho, čo zo svojho výlučného vlastníctva vynaložil
na spoločný majetok strán sporu, a to konkrétne žalobcom tvrdenú sumu vo výške 170.000,- Sk, čo

predstavuje v prepočte 5.642,97 Eur, ktorú mu podľa neho darovali jeho rodičia na zaplatenie
kúpnej ceny jednoizbového bytu a ďalej zohľadnenie vložených investícií, teda finančných prostriedkov
žalobcu, ktoré mu darovali jeho rodičia, na rekonštrukciu jednoizbového bytu, teda investície spolu v
hodnote 2.729,39 Eur, z toho na zakúpenie okien 1.054,39 Eur a rekonštrukciu kúpeľne 1.675 Eur.

5. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v súvislosti so spornou položkou č. 1 -

jednoizbovým bytom č. X v bytovom dome súp. č. XXX, zápis v LV č. XXXX v k.ú.
W. dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetný jednoizbový byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť kupovali za trvania manželstva, obaja
boli účastníkmi kúpnej zmluvy z 13.08.2008. V konaní nebolo presvedčivo preukázané, že na kúpu
predmetného bytu použil žalobca výlučne jeho finančné prostriedky, ktoré získal darom od svojich

rodičov. V predžalobnej výzve z 05.11.2013 žalobca tvrdil, že byt patrí do BSM a neuvádzal skutočnosť,
že by mu na zaplatenie kúpnej ceny za byt darovali finančné prostriedky jeho rodičia. V uvedenej výzve
žiadal len zohľadnenie nákladov na rekonštrukciu, ktorú platili jeho rodičia ako výlučný dar pre neho.
Taktiež žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.06.2014 tvrdil, že len časť kúpnej ceny bola splatená
z finančných prostriedkov, ktoré mu výlučne darovali jeho rodičia (a to z kúpnej ceny 180.000,- Sk suma

170.000,- Sk). Počas konania však bolo preukázané, že kúpna cena bytu bola 170.000,- Sk, pričom
žalovanátvrdila,žeuvedenéfinančnéprostriedkynakúpubytuimpožičalirodičiažalobcu,ktoréfinančné
prostriedky však v nasledujúcom období v celom rozsahu vrátili. I keď v konaní rodičia
žalobcu, sestra žalobcu i manžel sestry žalobcu, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia, vypovedali,
že kúpnu cenu na kúpu uvedeného jednoizbového bytu žalobcovi v celom rozsahu darovali rodičia

žalobcu, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti samotným žalobcom v predžalobnej
výzve, v žalobe o vyporiadanie BSM, kde tvrdil, že celú kúpnu cenu na byt vo výške 180.000,- Sk
mu darovali jeho rodičia a následne na pojednávaní uviedol, že časť z kúpnej ceny platili i zo
spoločných finančných prostriedkov, a najmä i s prihliadnutím na vyjadrenie matky žalobcu do zápisnice
o pojednávaní v konaní 9P/72/2012 z 16.04.2013, kedy uviedla, že „My sme im (poznámka

teda obom účastníkom) predtým darovali jednoizbový byt, opravujem kúpili, potom na ten jednoizbový
byt dali peniaze aj oni, ten trojizbový sme im darovali my s manželom.,“ súd vyhodnotil, že predmetná
nehnuteľnosť, a to byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX v k.ú. W. patrí do BSM strán sporu.
Z výpovede žalovanej, jej matky M. W. i brata žalovanej U. W. vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré im
poskytli rodičia žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny bytu, boli iba pôžičkou, čomu nasvedčuje i vyjadrenie

matky žalobcu do zápisnice o pojednávaní v konaní 9P/72/2012 z 16.04.2013, kedy matka žalobcu
uviedla, že na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalovanej,
že tieto finančné prostriedky rodičom žalobcu vrátili. Uvedenému nasvedčuje i tá okolnosť, že počas
manželstva strán sporu rodičia žalobcu darovali obom účastníkom do ich podielového spoluvlastníctva
trojizbový byt, pričom ako ekvivalent tohto bezodplatného prevodu neposkytli sestre žalobcu žiadnu

protihodnotu, pričom keďže sa sestra žalobcu i rodičia žalobcu vyjadrili, že vždy to, čo dali jednému z
detí, dali aj druhému z detí, t. j. žalobcovi i jeho sestre, súdu sa javí nevierohodné, že stranám sporu
darovali do podielového spoluvlastníctva trojizbový byt a ešte aj zaplatili kúpnu cenu jednoizbového bytu.
Uvedenému nasvedčuje i tá skutočnosť, že v listine z 10.07.2013 (č.l. 133 spisu),
ktorou si obaja rodičia žalobcu uplatnili voči žalovanej nárok na vrátenie darovaného spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti a trojizbovom byte č. X vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX v
k.ú. W. uviedli, že 30.05.2012 uzavreli so žalovanou a jej manželom, ich synom, darovaciu zmluvu, v
zmysle ktorej žalovanej a ich synovi darovali do podielového spoluvlastníctva uvedenú nehnuteľnosť,
každému v podiele jednej polovice. Okrem toho uviedli nasledovné: „Okrem daru citovaného vyššie sme
synovi a žalovanej počas ich manželstva veľakrát pomáhali. Naša pomoc spočívala v tom, že sme ich

finančne podporovali, resp. za naše finančné prostriedky sme im zakúpili hnuteľné veci. Náš syn so
žalovanou žili dlhodobo v Českej republike. Po ich prisťahovaní sa z Českej republiky na Slovensko sme
im v snahe zabezpečiť bývanie darovali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom daru podľa vyššie uvedenej
darovacej zmluvy.“ Z uvedeného teda nevyplýva, že by žalobcovi darovali sumu 170.000,- Sk na kúpujednoizbového bytu, doslovne uviedli, že za naše finančné prostriedky sme im zakúpili hnuteľné veci, a
teda nie nehnuteľnosť- jednoizbový byt. Súd prvej inštancie na základe všetkého uvedeného vyhodnotil,
že predmetný jednoizbový byt patrí do BSM strán sporu a títo za trvania manželstva vrátili rodičom

žalobcu požičanú sumu vo výške 170.000,- Sk, na základe čoho žalobca nemá nárok na zohľadnenie
uvedenej investície pri vyporiadaní BSM v tomto konaní.

6.Čosatýkaďalšejspornejpoložkyč.17-zariadeniadetskejizby,zvýsledkovvykonanéhodokazovania
nesporne vyplynulo, že uvedenú nábytkovú zostavu do detskej izby vyrobil na vlastné náklady pre

žalovanú otec žalovanej, čo jednoznačne uviedla vo svojej výpovedi žalovaná, obaja rodičia žalovanej,
brat žalovanej a v podstate i obaja rodičia žalobcu, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru,
žezariadenieuvedenejdetskejizbynepatrídoBSMúčastníkov,patrídovýlučnéhovlastníctvažalovanej,
a preto uložil žalobcovi vydať žalovanej zariadenie detskej izby, pozostávajúce z dvoch kusov skríň,
komody, skrinky na stenu.

7. Čo sa týka spornej položky č. 29 - kuchynský robot Moulinex, zo zhodných výpovedí strán sporu súd
prvej inštancie zistil, že uvedená hnuteľná vec nepatrí do BSM účastníkov, bol to dar výlučne žalovanej,
žalovaná však žiadala uvedenú vec vydať od žalobcu, ktorý tvrdil, že si ho už žalovaná zobrala. Z
výpovede žalovanej i jej brata jednoznačne vyplynulo, že uvedenú hnuteľnú vec si odporkyňa po jej
odchode z trojizbového bytu nevzala, na základe čoho súd vyhodnotil, že uvedená hnuteľná vec musela

zostať v dispozícii žalobcu, preto mu uložil vydať uvedenú hnuteľnú vec žalovanej.

8. Čo sa týka sporných položiek č. 35 - odšťavovač Philips, č. 37 - fotoaparát Panasonic a č. 38 - kamery
Sony, súd prvej inštancie uviedol, že nesporne uvedené hnuteľné veci patrili do BSM účastníkov, pričom
neuveriltvrdeniamžalobcu,žežalovanásiuvedenéhnuteľnévecizobrala,pretožezvýpovedežalovanej

i brata žalovanej jednoznačne vyplýva, že uvedené hnuteľné veci si z bytu nezobrala, žiadne takéto veci
nepriniesla ani k svojim rodičom, keď sa k nim od žalobcu presťahovala, čo potvrdila i matka žalovanej,
na základe čoho súd prvej inštancie jednoznačne vyhodnotil, že tieto veci museli zostať v byte u žalobcu,
preto všetky uvedené tri veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v zostatkových hodnotách,
ako sa zhodli strany sporu.

9. Čo sa týka spornej položky č. 39 - 2 ks plastové okná do garáže, z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, že uvedené hnuteľné veci nepatria do BSM účastníkov, finančné prostriedky na kúpu týchto
okien dal žalobcovi otec žalobcu, čo potvrdil vo svojej výpovedi otec žalobcu, preto tieto nepatria do
BSM. Čo sa týka sporných položiek č. 40 - príklepová vŕtačka a č. 41 - vŕtačka uťahovačka, z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené hnuteľné veci nepatria do BSM účastníkov, patria do
výlučného vlastníctva otca žalobcu, čo potvrdili vo svojich výpovediach viacerí svedkovia, a to obaja
rodičia žalobcu, manžel sestry žalobcu.

10. Čo sa týka spornej položky č. 42 - kuchynskej linky a stola, ktorý stôl bol pôvodne zahrnutý pod

položkou č. 7, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že kuchynská linka a stôl nepatria do
BSM, pretože tieto vyrobil otec žalovanej ako dar pre žalovanú. Materiál (dosky) na výrobu kuchynskej
linky i stola boli zaplatené z finančných prostriedkov patriacich do BSM, avšak následne tieto finančné
prostriedky žalovanej otec žalovanej preplatil a tieto hnuteľné veci, a to linku a stôl v konečnom dôsledku
zhotovil otec žalovanej, ktorý ich daroval žalovanej, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že

uvedené veci nepatria do BSM a uložil žalobcovi, aby uvedené hnuteľné veci vydal žalovanej.

11. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu na náhradu toho, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok, a to sumy 170.000,- Sk, ktorú mu údajne darovali rodičia, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že uvedené finančné prostriedky boli za trvania manželstva stranami sporu rodičom žalobcu

vrátené, preto v tejto časti podanú žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

12. Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku, aby žalobcovi bolo pri vyporiadaní BSM zohľadnené,
že pri rekonštrukcii jednoizbového bytu vložil výlučne jeho finančné prostriedky poskytnuté od jeho
rodičov, spolu v hodnote 2.729,39 Eur, z toho na rekonštrukciu kúpeľne 1.675 Eur a na zakúpenie

okien 1.054,39 Eur, súd prvej inštancie uveril pravdivosti uvedených tvrdení, že na rekonštrukciu a na
zakúpenie uvedených okien boli použité finančné prostriedky poskytnuté rodičmi žalobcu, vzhľadom
na výpoveď oboch rodičov žalobcu, jeho sestry a jej manžela, na základe čoho má žalobca nárok na
zohľadnenie sumy 2.729,39 Eur pri celkovom vyporiadaní BSM. Preto súd prvej inštanciena základe uvedeného o celkovom vyporiadaní BSM účastníkov rozhodol tak, ako je uvedené v bode
1 tohto odôvodnenia.

13. V danej veci vznikli štátu trovy konania, a to z titulu vyplatenej odplaty X. za podanie informácie za
zaslaný výpis z účtu v sume 24 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2014 (č.l. 326
spisu) a z titulu doplatku znalečného vo výške 6,28 Eur v zmysle uznesenia 16C/161/2013-437
zo dňa 24.08.2015, teda spolu 30,28 Eur, ktoré zaplatil štát z rozpočtových prostriedkov súdu, preto k
náhrade trov štátu zaviazal v jednej polovici obe strany sporu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím

na výsledok tohto konania. O poplatkovej povinnosti oboch strán sporu rozhodol v súlade s
§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdny
poplatok za vyporiadanie BSM v danom prípade predstavuje 3 % z predmetu konania,
ktorým v zmysle § 7 ods. 8) citovaného zákona je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných
hodnôt, ktoré sa pri tom vyporiadavajú, čo v danom prípade predstavuje sumu 23.108 Eur, z čoho 3
% predstavujú sumu po zaokrúhlení 693 Eur. Vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM bolo v záujme

oboch účastníkov, o poplatkovej povinnosti každého z účastníkov súd rozhodol v rovnakom rozsahu, a
teda každého z účastníkov zaviazal k poplatkovej povinnosti vo výške 346,50 Eur. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď sumu 170.000,- Sk
(5.642,96 Eur) neuznal ako aktívum na jeho strane, teda ako výlučný dar jeho rodičov pre neho na
zakúpenie predmetného bytu, ktorý patrí do masy BSM. Týmto spôsobom súd prvej inštancie skreslil
celé vyporiadanie BSM, keď uveril tvrdeniam žalovanej a jej rodinných príslušníkov bez toho, aby jeho
rozhodnutie malo jednoznačne oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na svoju výpoveď, výpoveď

svojich rodičov, sestry i jej manžela, ktorí jednoznačne uviedli, že dostal od svojich rodičov dar na
zakúpenie predmetného bytu vo výške 170.000,- Sk, nejednalo sa o pôžičku a nikdy nedošlo k vráteniu
tejto finančnej čiastky jeho rodičom. Napriek tomu súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovanej a jej
rodičov, ktorí si nedovolili poprieť, že uvedenú sumu mu poskytli na kúpu bytu jeho rodičia, avšak tvrdili,
že sa jednalo o pôžičku, ktorú mali so žalovanou jeho rodičom splatiť v dvoch splátkach

(70.000,- Sk + 100.000,- Sk). Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s dôkazom, že 11.08.2008
vybrali jeho rodičia z vkladnej knižky sumu 350.000,- Sk, z ktorej mu darovali 170.000,- Sk, jeho sestre
rovnakú sumu, keď tvrdili, že v ich rodine bolo zvykom, že pokiaľ jedno z detí dostalo dar, vždy takú
istú sumu darovať aj druhému dieťaťu. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil nelogicky a nesprávne,
pretože skutočnosť, že jeho rodičia sumu 350.000,- Sk z vkladnej knižky vybrali a sumu 170.000,- Sk

darovali jeho sestre nikto nespochybnil, nedá sa potom vysvetliť, prečo by sumu 170.000,- Sk jemu
požičali.Žalovanásícetvrdila,žetrimesiacepopodpísaníkúpnejzmluvynabytvrátilijehorodičomsumu
70.000,- Sk, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec nepreveroval a žalovaná neprodukovala v tomto
smere žiaden dôkaz. Zdôraznil, že žalovaná bola od roku 2006 do roku 2012 na materskej dovolenke,
jediný príjem do domácnosti bola jeho výplata v rozpätí 15.000,- Kč - 20.000,- Kč s tým, že mesačné

splátky hypotéky boli 7.030,- Kč, splácali úver na kúpu motorového vozidla vo výške 170.000,- Kč len z
jeho príjmu, čo spolu predstavovalo na splátkach úverov sumu cca 11.000,- Kč mesačne. Nemá žiadnu
logiku, aby si brali úver na motorové vozidlo, pokiaľ by mali úspory vo výške 70.000,- Sk, ako uvádza
žalovaná. Nie je tiež pravdou, že by vrátili sumu 100.000,- Sk jeho rodičom, nakoľko predmetný byt v
Čechách predali za 1.850.000,- Kč, 1.100.000,- Kč a 160.000,- Kč použili na vyplatenie hypotekárneho

úveru a úveru na kúpu motorového vozidla, 55.000,- Kč daň z prevodu a zvyšnú sumu 437.579,- Kč
použili na rekonštrukciu 3-izbového bytu v W., ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve.
Vyjadril nepochopenie, akým spôsobom súd prvej inštancie z citácie vyjadrenia jeho matky v konaní,
sp. zn. 9P/72/2012, „...na ten jednoizbový byt dali peniaze aj oni“, čo malo nasvedčovať, že došlo v
súvislosti so sumou 170.000,- Sk, ktoré mu rodičia darovali k pôžičke. Zdôraznil, že už na pojednávaní

vysvetlil, že v ich rodine existovala dohoda, že stará matka, ktorá obývala dvojizbový byt, sa presťahuje
do jednoizbového bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, jeho rodičia sa presťahujú z trojizbového
do dvojizbového bytu, v ktorom žila stará matka a on so žalovanou a maloletými deťmi sa presťahujú
do trojizbového bytu jeho rodičov, čo považuje za normálne riešenie v rodine. Jeho rodičia
sú vlastníkmi ďalšej nehnuteľnosti, o ktorej bola dohoda v tom zmysle, že v rámci dedičského konania

bude patriť jeho sestre a on si vzhľadom na darovanie trojizbového bytu nebude robiť žiaden nárok na
túto nehnuteľnosť. Za nepochopiteľný považoval tiež výrok, že ho súd prvej inštancie zaviazal vydať
žalovanej hnuteľné veci - zariadenie detskej izby, pozostávajúce z 2 skríň, komody, skrinky na stenu s
poličkami, ktoré boli nadobudnuté v roku 2008 a kuchynskú linku so stolom, nadobudnutév roku 2012. I v tomto prípade boli v konaní rozdielne výpovede, keď na jednej strane výpoveď jeho a
jeho rodinných príslušníkov, kde uviedli, že korpus kuchynskej linky, stola linky a detskej izby objednali
u spoločnosti M. a kovanie na kuchynskú linku u spoločnosti O., pričom je pravdou, že kuchynskú

linku poskladal otec žalovanej s ním, detskú izbu poskladal v Českej republike on a po presťahovaní
ju poskladal s otcom žalovanej. Na druhej strane žalovaná so svojimi rodinnými príslušníkmi
tvrdila, že na kuchynskú linku, stôl a detskú izbu zakúpil materiál výlučne jej otec, ktorý linku vyrobil a
poskladal, ktoré tvrdenie je v rozpore s dokladmi, ktoré predložil v konaní o kúpe materiálu na uvedené
hnuteľné veci. Všetky drevené časti kuchynskej linky boli zakúpené u M. a kovanie bolo zakúpené v

spoločnosti O., pričom platby za uvedený materiál boli realizované cez X. z účtu strán sporu a nemali
nič spoločné s rodičmi žalovanej. Rovnaké argumenty boli i v súvislosti s detskou izbou, pričom súd
prvej inštancie uvedené dôkazy prešiel bez povšimnutia a nepochopiteľne sa priklonil k argumentácii
žalovanej, že kuchynskú linku a detskú izbu vyrobil výlučne jej otec a následne ju daroval žalovanej.
Toto tvrdenie je preukázateľne nepravdivé, nakoľko existujú listinné dôkazy, že tieto
komponenty, vrátane doplnkov potrebných na skompletizovanie, boli vyrobené inou firmou, ktorou boli

vyrobené a až následne boli poskladané otcom žalovanej spolu s ním. Kuchynská linka, stôl a detská
izba jednoznačne patria do masy BSM. Vytýkal súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaná nemala vo veci plný úspech, čo pri vyporiadaní BSM ani nie je
možné. Záverom zhrnul, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil masu BSM, keď nepojal do masy BSM
kuchynskú linku, stôl a detskú izbu, nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom tvrdenia žalovanej, že

suma 170.000,- Sk, ktorú mu poskytli rodičia ako výlučný dar, bola pôžička. Pokiaľ by súd prvej inštancie
postupoval podľa vykonaného dokazovania, masa BSM s kuchynskou linkou, stolom a detskou izbou
by predstavovala sumu 24.608 Eur, od tejto sumy je potrebné odpočítať výlučné dary pre jeho osobu,
a to kúpnu cenu na byt 5.642,97 Eur a zhodnotenie jednoizbového bytu 2.729,39 Eur, čo bol výlučne
dar pre jeho osobu, hodnota BSM by tak predstavovala 16.235,64 Eur, polovičný podiel každej zo strán

sumu 8.117,82 Eur, do výlučného vlastníctva žalovanej boli prikázané veci v hodnote
1.720 Eur, takže do úplného vyporiadania BSM by jej mal vyplatiť sumu 6.397,82 Eur, ako navrhoval v
záverečnej reči jeho zástupca.

15. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že na kúpu predmetného bytu
mu rodičia darovali sumu 170.000,- Sk, a teda kúpna cena bytu bola darom pre žalobcu. Skutočnosť,
že nešlo o dar, ale o pôžičku, vyplýva z predžalobnej výzvy zo dňa 05.11.2013, ktorú jej žalobca zaslal
prostredníctvom svojho zástupcu. Pokiaľ ide o sporný byt, vôbec nežiadal zohľadnenie sumy 170.000,-
Sk ako daru od svojich rodičov, žiadal len peniaze, ktoré zaplatili jeho rodičia na rekonštrukciu tohto bytu

v celkovej sume 4.054 Eur. Následne v žalobe uviedol, že predmetný byt bol zakúpený za cenu 180.000,-
Sk, ktorú sumu mu ako dar dali jeho rodičia, potom uviedol, že kúpna cena bytu bola 170.000,- Sk.
Po pojednávaní v danej veci uviedol, že kúpna cena bola 180.000,- Sk, z toho mu 170.000,- Sk
darovali rodičia a 10.000,- Sk zaplatili zo spoločných prostriedkov strany sporu. Poukázala na výpoveď
matky žalobcu v konaní, sp. zn. 9P/72/2012, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa. Ďalej uviedla, že dňa

28.12.2011 bol uskutočnený výber z ich účtu 5.500 Eur, z ktorej sumy vrátili druhú časť pôžičky rodičom
žalobcu v sume 100.000,- Sk (prepočítanú v eurách) a z účtu v C. dňa 07.11.2008 vyplatili prvú časť
pôžičky vo výške 70.000,- Sk. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu, že „len prežívali“ nie sú pravdivé,
nakoľko jej príjem počas materskej dovolenky bol 7.600,- Kč, za upratovanie 8-poschodovej bytovky
dostávala 3.887,- Kč, žalobca poberal daňový bonus na dve deti, na vkladnú knižku chodili rodinné

prídavky, ktoré v čase rozvodu predstavovali 2.071,86 Eur, ktoré nemíňali. Ďalej uviedla, že v priebehu
celého prvoinštančného konania žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú protihodnotu jeho sestre
darovali jeho rodičia v súvislosti s tým, že im darovali trojizbový byt. Poukázala na skutočnosť, že rodičia
žalobcu im síce darovali trojizbový byt do podielového vlastníctva za to, že prerobia jednoizbový a
dvojizbový byt, čo oni urobili. Rodičia žalobcu podali proti nej i žalobu o vrátenie daru, ktorú však vzali

späť (sp. zn. 4C/113/20013). Pokiaľ žalobca udáva, že jeho rodičia sú vlastníkmi
ďalšej nehnuteľnosti, o ktorej sa dohodli, že bude v dedičskom konaní patriť jeho sestre a on si nebude
robiť žiaden nárok, vzhľadom na darovanie trojizbového bytu nič nebránilo rodičom žalobcu uskutočniť
prevod tejto nehnuteľnosti na sestru žalobcu súčasne s tým, ako previedli na nich trojizbový byt, čo
však neurobili. Navyše sestra žalobcu ako svedkyňa uviedla, že v jej prípade má dôjsť ku kompenzácii v

budúcnosti, spôsobom, o ktorom nechce hovoriť. Alternatívu, uvádzanú žalobcom v podanom odvolaní,
neuviedla. Z uvedeného vyvodila, že tvrdenia žalobcu sú účelové a suma 170.000,- Sk nebola darom pre
žalobcu, ale pôžičkou, ktorú vrátili. Pokiaľ ide o hnuteľné veci - zariadenie detskej izby a kuchynskej linky,
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento nábytok navrhol, nakreslil, vyhotovil a zmontoval jejotec, len narezanie materiálu uskutočnili konkrétne firmy. Materiál na kuchynskú linku a stôl
zaplatila zo spoločných peňazí, ktoré jej rodičia preplatili, materiál na detskú izbu kupovali jej rodičia. Za
správny považovala i výrok o trovách konania. Poukázala na dôkazné bremeno ako procesný inštitút v

spore, ktoré žalobca neuniesol.

16. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k
zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore.
V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolania žalobcu
podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už

podľa nových procesných ustanovení CSP.

17. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

18. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 19.06.2013. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených

v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželovnedošlokjehovyporiadaniudohodou,aleboakbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovnebol
návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné
veci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždýznichvecizbezpodielovéhospoluvlastníctva
pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných

veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre
manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov
súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie
spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

19. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok o
tom, čo z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do
výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej, čo má žalobca zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu,
vydanievecínepatriacichdoBSMžalobcomžalovanej,zamietajúcivýrok,súvisiacevýrokyopoplatkovej

povinnosti strán sporu, o trovách konania štátu a trovách konania), treba na toto rozhodnutie hľadieť
ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu v
BSM a konštituovať ich nové práva.

20. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci

len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016
(v súčasnosti § 379 CSP) viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním
napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy
preskúmaťcelérozhodnutiesúduprvejinštancieovyporiadaníBSM,keďžeideovec,vktorejzprávneho
predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.

21. Vyporiadanie BSM v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investície do spoločného majetku, ktoré boli
vynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Právne vzťahy bývalých manželov sa v dobe
medzi zánikom manželstva a vyporiadaním BSM riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi BSM.22. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do
30.06.2016, keď dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP).

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 191
CSP). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov
možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie

dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie
je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie masy BSM, keď do masy BSM nepojal
kuchynskú linku, stôl a zariadenie detskej izby, pričom o zakúpení materiálu, potrebného na ich
zhotovenie z finančných prostriedkov patriacich do BSM predložil listinné dôkazy a nezohľadnil pri
vyporiadaní BSM sumu 170.000,- Sk, ktorú mu rodičia darovali na kúpu bytu, ktorý je súčasťou
masy BSM. Nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne žalovanou tvrdenej skutočnosti, že sumu 170.000,-

Sk jeho rodičom vrátili titulom dlhu z pôžičky, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia
zaťažovalo žalovanú.

25. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno

viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety

O.s.p., účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

27. V danej veci žalobca tvrdil, že sumu 170.000,- Sk na kúpu bytu č. X na X. poschodí, vo vchode
č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXX, k.ú. W., vedenom na LV č. XXXX, vrátane
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku na

parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 505 m2 o veľkosti podielu 4413/24.000 mu vo výške 170.000,- Sk poskytli ako dar
jeho rodičia. Jeho tvrdenie potvrdili ako svedkovia obaja jeho rodičia - Q. P. a D. P., ako i jeho sestra
H. N. a jej manžel P. N., žalobca produkoval i listinný dôkaz - výpis z účtu, z ktorého jeho rodičia vybraliv rozhodnom období sumu 350.000,- Sk s tým, že 170.000,- Sk mu mali poskytnúť ako dar na kúpu
predmetného bytu a rovnakú sumu 170.000,- Sk poskytli ako dar jeho sestre H. N.. Je potom možné
vyvodiť, že žalobca dôkazné bremeno preukázať, že mu zo strany jeho rodičov bola poskytnutá suma

170.000, - Sk na kúpu predmetného bytu, uniesol a svedeckými výpoveďami ním navrhnutých svedkov
preukazoval existenciu darovacej zmluvy (zhodné tvrdenia darcov a obdarovaného).

28. Žalovaná potvrdila, že rodičia žalovaného im poskytli sumu 170.000,- Sk na kúpu predmetného bytu.
Tvrdila však, že nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi rodičmi žalobcu ako darcami a žalobcom

ako obdarovaným, ale bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke medzi rodičmi žalovaného ako veriteľmi a
žalobcom a ňou ako dlžníkmi, ktorú za trvania manželstva strán sporu rodičom žalobcu vrátili.

29.Žalovanániejeprocesnýmsubjektom,ktoréhobysavyššiespomenutéprocesnépovinnostinetýkali,
a preto, pokiaľ tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi rodičmi žalobcu a stranami sporu,
ktorú za trvania manželstva vrátili, musela na svoje tvrdenia predložiť alebo označiť dôkazy. Teória práva

v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie
dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom,
ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

30. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka,

vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa
druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného
bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

31. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí je dohoda veriteľa a dlžníka o výške
pôžičky, o odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu
a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma, takže
zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto prípade
však výlučne stranu sporu, tvrdiacu existenciu zmluvy o pôžičke, zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach.

32. Žalovaná mala preto povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie
peňažnej sumy (táto skutočnosť je nesporná) a súčasne musela preukázať zánik záväzku, a to buď
splnením dlhu alebo iným spôsobom, nakoľko ju zaťažuje dôkazné bremeno.

33. Pokiaľ súd prvej inštancie bez vykonania potrebného dokazovania minimálne na
vrátenie sumy 170.000,-Sk rodičom žalobcu, ktoré skutkové zistenie by nasvedčovalo tvrdeniu žalovanej
o existencii zmluvy o pôžičke, uveril tvrdeniu žalovanej o existencii zmluvy o pôžičke a vrátení
uvedenej sumy za trvania manželstva strán sporu, bol jeho skutkový záver predčasný a nemal oporu

vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca dôkazné bremeno preukázať
poskytnutie sumy 170.000,- Sk jeho rodičmi preukázal, pričom svoje tvrdenie o existencii darovacej
zmluvy preukazoval svojou výpoveďou ako obdarovaného a výpoveďami svedkov - Q. P. a D. P., ako
darcov, výpisom z peňažného ústavu, výpoveďou svedkyne H. N. - sestry žalobcu, ktorá potvrdila, že
rovnakú sumu od rodičov obdržala v rovnakom období i ona a vedela o poskytnutí darovacej zmluvy i

žalobcovi. Žalovaná tvrdila, že medzi rodičmi žalobcu, ňou a žalobcom bola uzavretá zmluva o pôžičke
peňazí, ktorú so žalobcom vrátili za trvania manželstva. Na svoje tvrdenie nepredložila, ani
neoznačila žiaden relevantný dôkaz. O uvedenom právnom úkone mali svedčiť iba jej rodičia, ktorí
pri uzavretí tejto zmluvy prítomní neboli. Naviac, otec žalovanej uviedol, že nevie, či si strany sporu
požičiavali peniaze od rodičov žalobcu, ani, či boli nejaké peniaze darované žalobcovi jeho rodičmi,

kúpnu cenu bytu zaplatili v splátkach. Matka žalovanej potvrdila tvrdenia žalovanej, netvrdila, že bola
prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Listinné dôkazy, ktoré predložila žalovaná o vybratí finančných
čiastok z účtu strán sporu v rozhodnom období (165.000 Kč, 5.500 Eur) osvedčujú výlučne výber týchto
súm z účtov strán sporu, nepreukazujú ich odovzdanie rodičom žalobcu. Títo prevzatie súm 70.000,- Sk
a100.000,-Skpopreli.Niejepotommožnébezďalšiehouzavrieť,žežalovanáuniesladôkaznébremeno

a preukázala existenciu zmluvy o pôžičke medzi rodičmi žalobcu ako veriteľmi a ňou a žalobcom ako
dlžníkmi. Rovnako nie je možné uzavrieť, resp. je predčasné uzavrieť, že k vráteniu pôžičky i došlo.34.Rovnakásituácianastalaivprípade,pokiaľišloohnuteľnéveci-zariadeniedetskejizbyakuchynskej
linky, stola, kde nebolo medzi stranami sporné, že materiál na uvedené hnuteľné veci - drevo, úchytky,
klince a podobne boli zaplatené z finančných prostriedkov patriacich BSM strán sporu, a že otec

žalovanej (podľa tvrdenia žalobcu spolu s ním) uvedené hnuteľné veci poskladal. Pokiaľ teda žalobca
tvrdil, že uvedené hnuteľné veci patria do BSM a predložil listinné dôkazy o zakúpení materiálu na
uvedené hnuteľné veci, uniesol dôkazné bremeno, že uvedené hnuteľné veci do BSM patria. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že uvedené finančné prostriedky jej otec preplatil, o tomto nepredložila žiaden dôkaz,
okrem tvrdenia svojho otca, ktorý žiaden dôkaz o svojom tvrdení rovnako nepredložil.

35. Javí sa potom ako dôvodné tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie rôznym spôsobom hodnotil
dôkazné bremeno strán sporu a vykonané dôkazy, keď neprikladal dôraz k priamym dôkazom a
nevyhodnocoval preukázanie jednotlivých skutkových okolností danej veci rovnako v prípade dôkazov
predkladaných žalobcom a dôkazov predkladaných (resp. nepredložených) žalovanou.
Skutkové závery súdu prvej inštancie tak nezodpovedajú obsahu spisu a vykonaným dôkazom. Pokiaľ

súd prvej inštancie opakovane citoval z výpovede matky žalobcu zo spisu tamojšieho súdu, sp. zn.
9P/72/2012 „... my sme im predtým darovali jednoizbový byt, opravujem kúpili, potom na ten jednoizbový
byt dali peniaze aj oni ...“ a o túto výpoveď z opatrovanského konania oprel svoj záver o existencii
zmluvy o pôžičke a jej vrátení, odvolací súd považuje jeho záver za nesprávny a poukazuje na
výsluch oboch rodičov žalobcu v danom spore o vyporiadanie BSM, v ktorom jednoznačne poskytli

svoje tvrdenia o existencii darovacej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o pravdivosti
výpovede svedkyne - D. P., vzhľadom na jej výpoveď v konaní, sp. zn. 9P/72/2012, mal tento rozpor
odstrániť jej výsluchom po oboznámení predmetného spisu vrátane citácie výpovede tejto svedkyne.
Rovnako poukázanie súdu prvej inštancie na iné súdne konanie, v ktorom sa mali rodičia žalobcu
domáhať od žalovanej vrátenia daru - nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania,

pričom predmetný spis ani neuviedol v dôkazoch, ktoré mali byť v tomto konaní vykonané a vyvodil
nedôveryhodnosť darovacej zmluvy, existenciu ktorej tvrdili obe zmluvné strany, nemôže bez ďalšieho
jeho záver obstáť. Totožný názor odvolací súd vyjadruje i k poukazovaniu na nejasné,
resp. rozdielne vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k predmetnému bytu a jeho kúpnej cene pred začatím
konania a v priebehu konania, nakoľko všetky dôkazy a skutočnosti musia strany sporu predložiť, alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí (§ 120 ods. 4 O.s.p., účinného
do 30.06.2016). Z takto rozdielnych tvrdení pred začatím konania a v jeho priebehu, ktoré v konečnom
dôsledku vyplývali z predloženej kúpnej zmluvy na predmetný byt (rozdielne tvrdenia ohľadne kúpnej
ceny bytu) nemôže súd prvej inštancie vyvodzovať svoje skutkové závery.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p., účinného do 30.06.2016, bol daný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vypočuť strany sporu i svedkov, opätovne a podľa

rovnakých princípov bude posudzovať bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu v súvislosti s tvrdeným
darom 170.000,- Sk, ako aj v súvislosti s hnuteľnými vecami - zariadenie detskej izby a kuchynská linka,
stôl. Opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy v súvislosti s týmito spornými položkami v konaní vykonané
každú jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti s tým, že každému z dôkazov pripíše
i dôkaznú silu (priamy dôkaz, nepriamy dôkaz, tvrdenie, ústne tvrdenie, písomný doklad a pod.), až

následne opätovne vo veci rozhodne s tým, že ustáli masu BSM, ktorú následne vyporiada podľa
princípov vyplývajúcich z ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).