Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5C/34/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899986
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3508899986.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim, v právnej veci navrhovateľov

X/ Y.. O. O., S. T. Č.. XXX, X/ X. O., S. T. Č.. XXX, obaja zastúpení B.. Y.. W. O., S. T., T. Č.. X, proti
odporcovi B. M.I., S. S. M. W. Č.. XX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcu Y.. W. M., S. S.
M. W. Č.. XX o náhradu škody 3.741,95 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne 810,13 Eur
spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne za obdobie od 25.08.2005 do zaplatenia, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi a vedľajšej účastníčke,
oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 343,04 €, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania 2.414,59

€, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

V. Odporca a vedľajšia účastníčka sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania
667,21 €, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia 3.741,95 € (112.730 Sk) spolu s úrokom z
omeškania 17,6 % ročne od 9.2.2000 do zaplatenia. Istina predstavuje náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť v dôsledku pádu oporného múru navrhovateľov, nachádzajúceho sa na spoločnej hranici s
pozemkom, na ktorom odporca spolu s vedľajšou účastníčkou stavia rodinný dom. Príčinou pádu múru

malobyťkonanieodporcu,spočívajúcevpodkopaníopornéhomúruzostranyichpozemku.Požadovaná
suma pozostáva z hodnoty múru pred spadnutím vo výške 587,17 € (17.689 Sk), nákladov na nový
múr vo výške 1.534,52 € (46.229 Sk) a nákladov na odstránenie spadnutého múru vo výške 1.620,26
€ (48.812 Sk).

Odporca totožne s vedľajšou účastníčkou s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Akékoľvek podkopanie múru popreli a uviedli, že základ múru je v zemi aj v súčasnosti a nie

je podkopaný. Z okolia múru mal odporca odvážať výlučne zeminu, ktorá bola spod múru a z jeho trhlín
vyplavovaná,aktoráohrozovalajehostavbu.Akékoľvekterénneúpravymalodporcavykonávaťvsúlade
so stavebným povolením jeho stavby, ktoré presne určovalo výšku jej osadenia a výšku terénu, ktoré
dodržal. Vo svojom vyjadrení zo 7.10.2012 odporca a vedľajšia účastníčka uviedli, že odstrániť zeminu,o ktorej navrhovatelia tvrdia, že odporca s vedľajšou účastníčkou protiprávne odstránili, boli povinní
odstrániť zo zákona, z dôvodu rešpektovania právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej moci. Poukázali,
žeichstavebnépovoleniestavbyrodinnéhodomubolodoručenéinavrhovateľomužniekoľkorokovpred

stavbou oporného múru, boli s ním oboznámení, a keďže nepodali odvolanie proti výške terénu, s touto
úrovňou súhlasili. Za príčinu pádu oporného múru považoval odporca zhodne s vedľajšou účastníčkou
jeho nesprávne zhotovenie, nadmerné zaťaženie drevenou nadstavbou, rozsiahlu navážku od strany
navrhovateľov a absenciu stavebného povolenia, ktoré by na takéto prevedenie oporného múru nikdy
vydané nebolo. Odporca a vedľajšia účastníčka poukázali aj na zanedbanie povinnosti navrhovateľov

predchádzať škodám, keď navrhovatelia nevykonali žiadne opatrenia proti spadnutiu múru, a to napriek
opakovaným sťažnostiam odporcu a vedľajšej účastníčky na jeho zlý stav. Navrhovateľmi požadované
nároky považovali odporca a vedľajšia účastníčka za nedôvodné aj preto, že žiadne náklady na
vybudovanie a odstránenie spadnutého múru navrhovatelia nevynaložili, pretože spadnutý múr sa tu
stále nachádza, nový zhotovený nie je, a tak nie je dôvod na náhradu toho, čo ešte nevynaložili. Hodnotu
spadnutého múru spochybnili a v navrhovateľmi požadovanej výške ju považovali za nepreukázanú.

Uplatnenie nároku na hodnotu starého múru a súčasne na hodnotu nového považovali za duplicitnú.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 15.10.2012 vstúpil do konania ďalší vedľajší účastník, a to syn
odporcu. Na návrh navrhovateľov súd o prípustnosti jeho vedľajšieho účastníctva rozhodol, a to priamo
na pojednávaní a ako vedľajšieho účastníka ho do konania uznesením nepripustil. Uznesenie bolo v

rámci prerušenia pojednávania písomne vyhotovené a doručené všetkým účastníkom. V súlade s §
171 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa stalo toto uznesenie okamžikom doručenia vykonateľné.
Vykonateľnosťou uznesenia bol ustálený okruh účastníkov a bolo možné rozhodnúť i vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporcu, vedľajšej účastníčky, svedkov B. M. B..

a B.. Q. M., oboznámil obsah vyšetrovacieho spisu OO PZ Stará Turá ORP-44/ST/-2000, ako listinný
dôkaz znalecký posudok Ing. Bachára 7/2000 vypracovaný v trestnej veci, ako listinný dôkaz znalecký
posudok Ing. Facinka vypracovaný v trestnej veci, ako listinný dôkaz znalecký posudok 1/2001 Ing.
Kolesára vypracovaný v inom konaní, doklady z konania OS TN 11C/559/1992, statický posudok Ing.
Poštulku, ako listinný dôkaz predložený odporcom znalecký posudok 24/2008 Znaleckého ústavu STÚ

Bratislava, znalecký posudok č.10-11/2011 TSÚS, videozáznam z CD nosiča predloženého zo strany
odporcu, videozáznam z videopások predložených zo strany odporcu, fotografie a zistil tento skutkový
stav:

Nebolo v konaní sporné, že v oblasti hranice medzi vyššie položeným pozemkom navrhovateľov a

nižšie položeným pozemkom vedľajšej účastníčky bol navrhovateľmi zriadený monolitický betónový
oporný múr za účelom vyrovnania výškového rozdielu pozemkov. Múr bol zhotovený svojpomocne
navrhovateľmi, bez predchádzajúcej technickej dokumentácie (projektovej, statickej) a bez stavebného
povolenia či ohlásenia stavby. Vo februári 2000 došlo k havárii časti oporného múru navrhovateľov, a
to tak, že tento sa preklopil smerom do pozemku vedľajšej účastníčky, na ktorom stojí hrubá stavba

rodinného domu odporcu a vedľajšej účastníčky. V havarovanej časti mal oporný múr nepriehľadnú
drevenú nadstavbu (zakrývajúcu výhľad na RD odporcu a vedľajšej účastníčky) a v ostatnej havarovanej
časti nadstavbu z bielych tehiel. Havarovaná časť oporného múru doposiaľ odstránená nebola a v
súčasnosti je o hrubú stavbu RD odporcov opretá svojou drevenou nadstavbou. Nový oporný múr
doposiaľ zriadený nebol.

Z vyšetrovacieho spisu OO PZ SR Stará Turá bolo zistené, že havária oporného múru bola predmetom
vyšetrovania vedeného voči odporcovi, ktorý mal podľa navrhovateľov haváriu múru spôsobiť jeho
podkopaním. Vec bola ukončená uznesením o odložení veci, pretože sa nejednalo o trestný čin.
V odôvodnení uznesenia bolo konštatované, že šetrením policajtov bolo zistené, že následkom

vykonávania zemných prác a odstránenia zeminy odporcom došlo k podmrznutiu múru, následkom
čoho tento spadol. Ďalej sa uvádza, že odporca úmyselne zeminu pri múre neodstránil a tým nenaplnil
skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania cudzej veci.

V rámci vyšetrovania bol ako dôkaz obstaraný Zápis č. 4 Komisie pre výstavbu a územné plánovanie

pri OÚ Lubina z 15.10.1999 vo veci žiadosti o riešenie problému podkopania oporného múru, ktorý je
súčasťou spisu, a v ktorom sa okrem iného uvádza: „Bolo konštatované, že boli vykonané p. M. terénne
úpravy a následne podkopaný i oporný múr, tak ako je uvádzané v žiadosti Ing. O.. Pri snahe členov
komisie vykonať ohliadku v teréne, kde sme zastihli p. M. s manželkou, nám odmietli spoluprácu aneumožnili obhliadku z ich parciel s poznámkou, že to všetko rieši súd. Náväzne sme vykonali ohliadku
zo susednej parcele a bolo zistené, že zo strany p. M.I. došlo k neoprávnenému podkopaniu oporného
múru a terénnym úpravám. Vzhľadom na blížiacu sa zimu a mrazy je opodstatnený predpoklad, že môže

dôjsť k narušeniu jeho stability a náväzným škodám.“ V rámci záverov uvedeného Zápisu č. 4 bolo
stanovené nariadiť odporcovi a vedľajšej účastníčke dať veci do pôvodného stavu, predložiť k schváleniu
na OÚ projekt spevnenia oporného múru a na základe odborného posúdenia projektu spevnenia
oporného múru vykonať úpravy do 14 dní. Bola tiež konštatovaná závažnosť riešenej problematiky a
neochota odporcu a vedľajšej účastníčky k jej riešeniu.

V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Facinka k otázke hodnoty oporného múru pred
zrútením, hodnoty stavebných prác na odstránenie havarovanej časti a výšky nákladov na zriadenie
nového oporného múru. Na základe výsledkov tohto posudku boli uplatnené nároky v tomto konaní a
posudkom stanovené hodnoty teda zodpovedajú uplatneným nárokom.

V trestnom konaní bol vyhotovený aj znalecký posudok Ing. Bachára k otázkam vyhotovenia oporného
múru a príčin jeho havárie. Ing. Bachár konštatoval, že pri realizácii múru boli dodržané statické
podmienky a nebol porušený technologicky postup, ktorý je pri stavbách tohto druhu jednoduchý.
Nedostatočnú pevnosť použitého materiálu znalec nezistil. Za hlavnú príčinu havárie považoval Ing.
Bachár odstránenie zeminy zo strany základu a následné podmrznutie základu.

Zo strany odporcu a vedľajšej účastníčky bol predložený statický posudok Ing. W. M. z 14.4.2008 a
znalecký posudok Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU), ktoré riešili otázku kvality
vyhotovenia a otázku príčin havárie oporného múru takto: Ing. M. konštatoval rozpor so všetkými
pravidlami statiky pri zhotovení múru, nedostatočnú hĺbku založenia a z toho vyplývajúce každoročné

podmrznutie, nedostatočnú hrúbku, nestabilitu v dôsledku postavenia na základ s vyložením a absenciu
dilatačných škár. Múr považoval za staticky nevyhovujúci v dôsledku čoho došlo k jeho zrúteniu.

STU vo svojom posudku z 3.9.2008 považuje oporný múr za staticky nevyhovujúci, nedostatočne
hlboko založený s následkom podmrzania, zhotovený s vyložením negatívne vplývajúcim na stabilitu

proti preklopeniu, nedostatočne hrubý a zhotovený bez náležitého odvedenia vôd. Drevenú nadstavbu
považuje STU za negatívne vplývajúcu na možnosť preklopenia múru.

Priamo k problematike existencie, či neexistencie zeminy pri základe múru zo strany odporcu konštatuje,
ženavrhovateľmizhotovenákonštrukciaopornéhomúrunaúčinkyaktívnehozemnéhotlakuzeminy(tlak

zo strany navrhovateľov) nevyhovuje, resp. vyhovuje iba v prípade, ak sa započítajú účinky pasívneho
odporu zeminy (zo strany odporcu), čo však nie je bežná prax pri statickom návrhu konštrukcie takéhoto
oporného múru. Pokiaľ sa však okrem aktívneho tlaku zeminy pripočíta aj hydrostatický tlak vody a
zaťaženie vetrom, nevyhovuje konštrukcia proti preklopeniu ani po započítaní pasívneho odporu zeminy.
K príčine havárie sa však posudok STU priamo nevyjadruje.

Podrobne sa ku kvalite vyhotovenia oporného múru a príčinám havárie vyjadril znalecký posudok č. 10 -
11/2011Technickéhoskúšobnéhoústavustavebného(TSÚS),ktorýbolvyhotovenýsúdomustanovenou
znaleckou organizáciou. Ku kvalite zhotovenia oporného múru znalecká organizácia konštatuje, že
v danom prípade sa jedná o gravitačný oporný múr, ktorý má zaťaženiam vzdorovať predovšetkým

svojou hmotnosťou a tvarom. Za zásadný nedostatok konštrukcie dotknutého oporného múru odporujúci
konštrukčným zásadám TSÚS v tejto súvislosti považuje nedostatočnú hrúbku múru, ktorá v jeho
korune bola 0,25m a v päte 0,35m. Na splnenie požiadaviek bezpečnosti by hrúbka predmetného
múru mala byť aspoň 0,75m. Nedostatok hrúbky oporného múru bol podľa znaleckej organizácie
natoľko významný, že ani pri splnení ostatných kvalitatívnych požiadaviek na túto stavbu, by múr pri

uvedených nedostatočných hrúbkach nespĺňal požiadavky bezpečnosti voči preklopeniu (preklopenie
je charakter havárie múru v tomto prípade). Ani ďalšie kvalitatívne požiadavky však v tomto prípade
naplnené neboli a niektoré z nich mali dopad na bezpečnosť múru voči preklopeniu. Základy múru
boli nedostatočne hlboko založené, v dôsledku čoho dochádzalo k ich podmrzaniu, a teda znižovaniu
únosnosti podkladovej zeminy základu. Múr bol postavený s vyložením na základ smerom k lícovej

strane (strana od odporcu), čo negatívne vplývalo na jeho stabilitu voči preklopeniu. Priestor za múrom
(strana od navrhovateľov) nebol odvodnený a hromadiaca sa voda svojim tlakom múru priťažovala, čo
tiež prispieva náchylnosti k preklopeniu. Okrem uvedených nedostatkov s priamym vplyvom na stabilitu
múru voči preklopeniu konštatovala znalecká organizácia aj ďalšie nedostatky jeho kvality majúcepôvod pri jeho zhotovení, a to: nízku kvalitu použitej betónovej zmesi, nedostatočnú prípravu debnenia,
nedostatočnú starostlivosť pri ukladaní čerstvého betónu a nedodržanie delenia konštrukcie na dilatačné
celky. Konštatovaná bola neodbornosť zhotovenia konštrukcie múru, viackrát v rozpore s príslušnou

STN. TSÚS jednoznačne konštatoval, že konštrukcia oporného múru už po jeho vybudovaní nespĺňala
požiadavkybezpečnostivočipreklopeniupodľapríslušnejSTN.Súčasnevšakdodáva,žetýmsamotným
ešte nemusela ohrozovať okolie.

K príčinám havárie TSÚS uvádza: Za hlavnú príčinu havárie je možné na základe vykonaných analýz

označiť podmrznutie základov a následné rozmrznutie podložia pri dlhšie trvajúcom odmäku a za
výdatného príspevku zvýšenej vlhkosti zemín za oporným múrom. Účinky vetra prispeli k havárii
konštrukcie veľmi malou mierou. Havária bola pri obnaženej päte oporného múra v daných základových
podmienkach a v danom čase a vývoji počasia neodvratná. K otázke obnaženia päty znalecká
organizácia uviedla: Na fotografiách (nachádzajúcich sa v spise) vidno, pokiaľ siahala zemina pri
opornom múre zo strany RD odporcu v jednotlivých rokoch, pričom je evidentné, že od roku 1996

dochádzalo k postupnému obnažovaniu päty múru. Pôvodne boli základ a päta steny oporného múru
priťažené v úseku pozdĺž RD odporcu na dĺžke 10m asi 2,4 m3 hliny, z ktorej postupne ubúdalo až došlo
k obnaženiu základu. „Nevyjadrujeme sa k spôsobu, ako k tomu došlo, nakoľko to s odstupom času
nedokážeme.“

Z fotografií predložených odporcom (č.l. 418 - 423), ktoré boli i podkladom ostatne uvedeného záveru
znaleckej organizácie o postupnom ubúdaní hliny, bolo zistené, že týmito fotografiami dokumentoval
odporca (sám alebo s pomocou rodinných príslušníkov) miesto na „jeho“ pozemku, na ktorom došlo
neskôr k havárii. Fotografie boli zamerané najmä na hlinu priťažujúcu z jeho strany základ múru, jej
postupné ubúdanie a vytekanie vody spod múru, či cezeň. Jednotlivé fotografie datoval do roku 1996,

1997, 1998, 1999, z ktorých je zrejmý záver o ubúdaní hliny a vytekaní vody a tiež do roku 2000, ktoré
zobrazujú už havarovaný múr. Akékoľvek upozornenie k orgánom verejnej správy zo strany odporcu
na tento ním dokumentovaný stav v konaní preukázané nebolo a ostalo iba v rovine jeho všeobecného
tvrdenia, že na zlý stav upozorňoval. Rovnako neboli preukázané žiadne faktické opatrenia z jeho strany
smerujúce k zabráneniu ním dokumentovaného stavu, teda k zabráneniu ubúdania zeminy od základu

múru. V konaní OS TN 11C 559/92 sa odporca a vedľajšia účastníčka, tam v procesnom postavení
navrhovateľov, síce odstránenia oporného múru domáhali, no výlučne z dôvodu, že mal byť postavený
na ich pozemku, a nie z dôvodu ohrozenia touto stavbou, čo vyplýva z rozsudku OS TN v uvedenej veci
z 4.11.2002. OS TN žalobu i v tejto časti zamietol, keď konštatoval, že múr je postavený výlučne na
pozemkunavrhovateľov(tamodporcov).UvedenýrozsudokbolpotvrdenýrozsudkomKSvTN8.9.2004.

Pre úplnosť skutkových zistení ostáva dodať, že TSÚS sa zaoberal tiež otázkou výškového umiestnenia
stavby odporcu a vedľajšej účastníčky a konštatoval, že so zanedbateľnou odchýlkou bolo dodržané
výškové umiestnenie stanovené stavebným povolením tejto stavby.

Navrhované vypočutie Ing. M. k záverom jeho posudku súd nevykonal, pretože znalecký posudok TSÚS
je vypracovaný na tak vysokej odbornej úrovni, že skutkové zistenia ním zistené má súd za jednoznačne
preukázané. Keďže TSÚS v rámci znaleckej činnosti vykonal i ohliadku na mieste samom, nepovažoval
súd za potrebné vykonať ohliadku ešte osobne, čo ako ďalší dôkaz tiež žiadal odporca. Pri ohliadke
TSÚS však bol súd prítomný ako sa to ostatne konštatuje i v ich znaleckom posudku. Súd tiež nepripojil

celý súdny spis OS TN 11C/559/1992 ako to žiadali navrhovatelia na objasnenie stavu miesta v čase
výstavby múru. Ani znaleckej organizácii sa nepodarilo zistiť akým spôsobom došlo k ubúdaniu zeminy
odpätymúru,zachytenejtufotografiamizroku1996.Prípadnézistenieešteväčšiehomnožstvazeminyv
týchtomiestachpredrokom1996aleboajvčasevýstavbymúrubypretoneprinieslokotázkespôsobujej
úbytku žiadne riešenie. Či k odstráneniu zeminy došlo činnosťou odporcu by preto ani takýmto dôkazom

nemohlo byť zistené.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Keďže uplatnený nárok predstavoval náhradu škody, bolo rozhodujúce zistenie jej existencie,
zavineného konania odporcu a príčinnej súvislosti medzi uvedeným, ako základných predpokladov
zodpovednosti za škodu. I keď právny predpis skutočnú škodu nedefinuje, teóriou je ustálené, že
škoda musí v prvom rade predstavovať úbytok v majetkovej sfére poškodeného. V tomto svetle hľadalsúd odpoveď na otázku, či navrhovateľmi uplatnené nároky možno kvalifikovať ako náhradu toho, čo
z majetkovej sféry navrhovateľov ubudlo haváriou ich oporného múru. Za úbytok v majetkovej sfére
navrhovateľov však súd nepovažuje všetky uplatnené nároky (hodnota pred haváriou, náklady na

výstavbu nového, náklady na odstránenie havarovaného).

Vychádzajúc z predpokladu (nemusí byť daný za každých okolností - viď nižšie), že pred haváriou
oporného múru predstavovala táto stavba plusovú hodnotu v majetkovej sfére navrhovateľov, potom
v dôsledku zničenia tejto stavby pri zrútení, došlo na strane navrhovateľov k majetkovému úbytku

rovnajúcemu sa práve hodnote múru tesne pred zrútením. Poskytnutím ekvivalentu tejto hodnoty sa
majetková sféra dostane na pôvodnú úroveň a škoda je tým reparovaná, teda ako keby k nej nedošlo.
Škoda je tak v tomto prípade práve a len hodnota múru pred zrútením. Pokiaľ navrhovatelia ako náhradu
škody žiadali popri náhrade hodnoty múru pred zrútením tiež hodnotu nového múru, nie je tento nárok
dôvodný. Uplatnený súčasne s nárokom na hodnotu múru v čase zrútenia, presahuje totiž v celom
rozsahu výšku skutočnej škody na hodnote stavby. K uvedenému správne smerovala i námietka odporcu

o duplicite uvedených nárokov. Z uvedeného dôvodu uplatnenia nároku na náhradu hodnoty nového
múru nad rámec skutočnej škody, súd návrh v tejto položke v celom rozsahu zamietol.

Aj pri nároku na náhradu hodnoty oporného múru v čase tesne pred zrútením, má súd za to, že ku škode,
teda k úbytku v majetkovej sfére navrhovateľov nedošlo, i keď z iného dôvodu ako je uvedený vyššie. Zo

znaleckého posudku TSÚS (a ostatné odborné vyjadrenia boli vo väčšine obdobné) bolo zistené veľké
množstvochýbprizhotovenítejtokonštrukcieastýmsúvisiacaveľminízkakvalitastavbyspochybňujúca
vôbec možnosť jej účelnej existencie po celú dobu predpokladanej životnosti. K tomu sa jedná o stavbu
bez stavebného povolenia a možno sa dôvodne domnievať, že by vzhľadom na jej kvalitu nebolo vydané
ani dodatočne a bolo by nariadené jej odstránenie. Stavebno-technickej kvalite tohoto „diela“ napokon

zodpovedá i jeho vzhľad (a to i pred zrútením), s krajne negatívnym estetickým dopadom na okolie,
zvlášť po prípadnom dokončení stavby rodinného domu odporcu a vedľajšej účastníčky. Vzhľadom na
uvedené dospel súd k záveru, že oporný múr, tak ako ho zriadili navrhovatelia je bezcennou stavbou.
Majetkové hodnoty vynaložené na zhotovenie tejto stavby sa do jej hodnoty nepremietli, naopak boli v
nej znehodnotené. Súd má pritom za to, že havárii múru bolo možné predísť aj pri jeho veľmi nízkej

kvalite (obdobne ako TSÚS keď konštatoval, že i nespĺňajúc požiadavky bezpečnosti voči preklopeniu,
nemusel múr ohrozovať okolie) a oporný múr mohol plniť svoj účel do dnešného dňa. Pre záver o nulovej
hodnote tejto stavby však hovorí, že žiadny rozumne uvažujúci prípadný záujemca o kúpu nehnuteľností
navrhovateľov, by pri znalosti kvalít oporného múru nemohol byť ochotný považovať túto stavbu ani
pred zrútením za príslušenstvo zhodnocujúce domovú nehnuteľnosť. Naopak mohla by byť vnímaná

iba ako záťaž vyžadujúca investície na jej sanovanie do prijateľného stavu. Tento záver sa súdu javí
natoľko zrejmý, že hodnotu oporného múru tak ako ho zriadili navrhovatelia považuje za nulovú aj s
vedomím rozporu so znaleckým posudkom Ing. Facinka k tejto otázke. Stanovenie plusovej hodnoty
znalcom vysvetľuje jedine skutočnosť, že znalec nemal úplnú vedomosť o kvalite zhotovenia predmetnej
stavby. Vychádzajúc z konštatovanej nulovej hodnoty oporného múru v čase tesne pred haváriou, potom

jeho zničenie zrútením nemalo za následok úbytok v majetkovej sfére navrhovateľov. Na ich strane teda
nedošlo ku škode, ktorú žiadali nahradiť zodpovedajúcou časťou návrhu a súd preto návrh i v časti
náhrady hodnoty múru pred jeho zrútením zamietol.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne.

Pri hodnotení ostatného uplatneného nároku na náhradu nákladov na odstránenie havarovanej časti
oporného múru možno už vznik škody konštatovať. I keď navrhovatelia do dnešného dňa havarovaný

múr neodstránili, neznamená to, že im v tomto smere doposiaľ škoda nevznikla preto, že na uvedené
nevynaložili žiadne prostriedky. Škodu, ako úbytok v majetkovej sfére nemožno chápať výlučne ako
ekvivalent už vynaložených financií, ale je nevyhnutné škodou rozumieť všeobecne ekvivalent uvedenia
veci do predošlého stavu. Iba nahradením takéhoto ekvivalentu môže dôjsť k úplnej reparácii škody. Jezrejmé, že pre uvedenie havarovaného oporného múru do pôvodného stavu, teda pre výstavbu nového,
by musel byť havarovaný múr odstránený. Náklady na takéto odstránenie sú tak nevyhnutne súčasťou
ekvivalentu uvedenia do predošlého stavu a predstavujú škodu, bez ohľadu či už boli vynaložené alebo

nie.

I keď súd považuje havarovaný múr i v čase pred jeho zrútením za vec bez hodnoty, nemá
táto skutočnosť žiaden vplyv na nevyhnutnosť vynaloženia nákladov na jeho odstránenie. Tie bude
nevyhnutné vynaložiť tak v prípade odstraňovania hodnotnej stavby, ako stavby bezcennej. Škoda je tak

v prípade tohto uplatneného nároku daná. Čo sa týka jej výšky, považuje súd jej stanovenie znaleckým
posudkom Ing. Facinka (v tomto konaní vykonaným ako dôkaz listinou) za správne a nevidel žiaden
dôvod na spochybnenie ním prijatého záveru. Havarovaný oporný múr totiž predstavuje veľké kusy
betónu, ktoré je pred likvidáciou nevyhnutné rozdeliť na manipulovateľné celky. Ak majú byť zlikvidované
v súlade s príslušnými predpismi z oblasti nakladania s odpadmi, je nevyhnutný ich odvoz a s tým
súvisiace naloženie. Všetky uvedené činnosti sa neobídu bez mechanizácie, ktorej použitie je pomerne

nákladné. Navyše rozobratie oporného múru bude sťažené jeho súčasnou polohou a bude musieť
byť vykonané s mimoriadnou opatrnosťou, aby nedošlo k ďalším škodám. I táto okolnosť prispieva
k zvýšeným nákladom na likvidáciu múru. Je potom prirodzené, že náklady na odstránenie stanovil
znalec dokonca vyššie ako náklady na zhotovenie nového múru a súd ich považuje za jednoznačne
zodpovedajúce skutočnosti, ak nie až podhodnotené.

Čo sa týka zodpovednosti odporcu za uvedenú škodu, táto je daná. Nie však pre konanie spočívajúce
v podkopaní múru, ktoré dávali za vinu odporcovi navrhovatelia. Niektoré dôkazy uvedenému záveru
síce nasvedčovali (zápis stavebnej komisie, viditeľne menšie zarastenie burinou na upravovanej časti
terénu pri dome odporcu oproti zarasteniu na ešte existujúcom teréne pri múre v roku 1996 (foto z

č.l. 418), začatie uvoľňovania zeminy od päty múru až cca 5 rokov po jeho zriadení, zhodou okolností
po právoplatnom zamietnutí návrhu na jeho odstránenie), no nebolo dostatočne preukázané, že k
pádu múru došlo v dôsledku ľudskej činnosti spočívajúcej v obnažení päty oporného múru. TSÚS síce
konštatuje, že k úbytku zeminy v tomto mieste došlo, no ani taká odborná autorita nedokázala stanoviť
proces akým k tomu došlo. Keďže nebolo preukázané, že úbytok zeminy pri päte múru bol následkom

ľudskej činnosti, bolo úplne vylúčené zistiť, či to vôbec urobil odporca.

Súd však zistil iné správanie odporcu, ktoré na jeho strane zakladá zodpovednosť za škodu. Spočíva
v nekonaní odporcu, ktorý nevykonal žiadne opatrenia, aby ku škode nedošlo, čím porušil všeobecnú
prevenčnúpovinnosťpodľacitovanéhoustanovenia§415OZ.Totoustanoveniepritomukladákaždému,

teda bez ohľadu v koho majetkovej sfére škoda hrozí, počínať si tak aby ku škodám nedochádzalo.
Odporca bol teda povinný vykonať opatrenia, ktoré by aspoň potenciálne mohli zamedziť zrúteniu
múru. V prvom rade to mohlo byť oboznámenie správnych orgánov so stavom terénu v oblasti päty
oporného múru, resp. iniciovanie správneho, prípadne i súdneho konania smerujúceho k uloženiu
povinnostinavrhovateľom,ktorejsplneniebyzrúteniumúruzamedzilo.Ikeďodporcatvrdil,ženasituáciu

upozorňoval, v konaní táto skutočnosť preukázaná nebola. Nebol predložený jediný listinný dôkaz o
podaní k akémukoľvek orgánu verejnej moci, a dokonca ani konkrétne uvedené žiadne takéto konanie,
ktoréhodokumentáciubysúdmoholvyžiadať.Všetkynámietkykopornémumúruobsiahnutévlistinných
dôkazoch sa týkajú výlučne jeho nesprávneho umiestnenia vo vzťahu k spoločnej hranici a nie poukazu
naúbytokzeminyodjehopäty.Predbežnéopatrenieznámesúduzjehoúradnejčinnosti,ktorýmodporca

spolu s vedľajšou účastníčkou žiadali zakázať navrhovateľom akúkoľvek činnosť nad spadnutým múrom
bolo podané až 5.9.2008, teda dávno po havárii.

Uvedené upovedomenie správnych orgánov, prípadne iniciovanie súdneho konania v dostatočnom
časovom predstihu by bolo dostatočným splnením si prevenčnej povinnosti, no zo strany odporcu k

nemu nedošlo. Pritom je až zarážajúce, že vzhľadom na blízkosť oporného múru k stavbe odporcu a
vedľajšej účastníčky, bola zrejmá hrozba škody aj na ich majetku, no ani s vedomým tejto skutočnosti
odporca proti vzniku škody nijako nekonal.

Odporca nielen, že o obnažovaní päty múru včas neupovedomil žiadne orgány, ale pri ohliadke

vykonanej v súvislosti s uvedenou problematikou na jeseň 1999 Komisiou pre výstavbu a územné
plánovanie pri OÚ T. nebola z jeho strany poskytnutá ani len najmenšia súčinnosť v podobe umožnenia
vstupu členov komisie na pozemok. Toto konanie dokonca nespadá „iba“ pod porušenie všeobecnejprevenčnej povinnosti, ale bolo priamo porušením právnej povinnosti podľa Stavebného zákona a bolo
považované za priestupok podľa ďalej uvedených ustanovení.

Podľa § 134 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom v čase predmetnej ohliadky,
pracovníci a funkcionári obecných úradov, stavebných úradov a ďalších orgánov štátnej správy môžu
byť poverení vstupovať na cudzie pozemky, na stavby a do nich s vedomím ich vlastníkov, pokiaľ plnia
úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby
čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie

na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.

Podľa § 134 ods. 3 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom v čase predmetnej ohliadky, v
prípade úkonov podľa § 91, 94 a 96 (nariadenie odstránenia stavby, zabezpečovacích prác, vypratanie
stavby) tohto zákona na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré ohrozujú
bezpečnosť, životy alebo zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu osoby oprávnené na

vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne vstupovať bez vedomia vlastníka.
Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť.

Podľa § 105 ods. 1 písm. e) Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom v čase predmetnej
ohliadky, priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto

znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu oprávneným osobám ( § 134) alebo
oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona a
týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby,

Potom, čo odporca včas neoznámil obnažovanie päty múru žiadnemu orgánu a dokonca porušil

Stavebný zákon pri snahe správneho orgánu zamedziť vzniku škody, jeho všeobecná prevenčná
povinnosť trvala i naďalej. Po uvedenom konaní voči správnemu orgánu je však primerané jej rozšírenie
dokonca až na vykonanie stavebných úprav samotným odporcom, smerujúcim k odvráteniu havárie
múru, a to aspoň provizórne odvedenie vôd vytekajúcich spod múru a prihrnutie jeho obnaženej päty
dostatočným množstvom zeminy. Iste je namieste, že povinnosť sanovať obnaženú pätu múru bola v

prvom rade povinnosťou navrhovateľov. Za situácie, kedy odporca neumožnil vstup na pozemok ani
len správnemu orgánu, je však sotva predstaviteľné, že by umožnil vstup navrhovateľom, aby vykonali
aspoň nevyhnutné práce. I táto skutočnosť odôvodňuje širší rozsah prevenčnej povinnosti jeho samého.

Odporca však pre odvrátenie havárie múru nevykonal nič a správnemu orgánu v jeho riadnej činnosti

smerujúcej k odvráteniu havárie bránil v rozpore so zákonom. Súčasne si postupné obnažovanie
päty múru starostlivo každoročne dokumentoval fotografiami. Z takejto dokumentácie stavu je zrejmé,
že problémy v dôsledku úbytku zeminy predpokladal. Umocňuje to i fakt, že odporca sám musel
mať po zriadení svojej hrubej stavby aspoň základné stavebné vedomosti, a že vedľajšia účastníčka
- jeho manželka má vzdelanie stavebného smeru. Vedomosť o možných problémoch súvisiacich s

úbytkom zeminy pri päte múru preukazuje zavinené porušenie prevenčnej povinnosti, prinajmenšom vo
forme vedomej nedbanlivosti. Odporca totiž vedel, že bez akéhokoľvek zásahu môže dôjsť ku škode a
prinajmenšom spoliehal bez primeraných dôvodov, že sa tak nestane.

Odporcu v jeho neplnení si prevenčnej povinnosti neospravedlňuje ani ním uvádzaná skutočnosť, že

terénne úpravy boli vykonané v súlade so stavebným povolením stavby jeho rodinného domu, a výška
terénu okolo jeho stavby bola stanovená rozhodnutím orgánu verejnej moci. To podľa odporcu vylučuje
akúkoľvek protiprávnosť vo vzťahu k tejto skutočnosti. V prvom rade, stavebné povolenie rodinného
domu odporcu a vedľajšej účastníčky presne stanovilo výškové osadenie samotnej stavby, ktoré bolo i
dodržané, nie však výškové úpravy okolitého terénu. Nebolo by tak porušením stavebného povolenia,

pokiaľ by odporca zväčšil mocnosť zeminy pri päte oporného múru aspoň z časti na úroveň pôvodného
terénu existujúceho tu pred výstavbou ich RD. No ani v prípade, že by stavebné povolenie určovalo i
výšky okolitého terénu, neobstojí obrana jeho záväznosťou pred fakticky zjavne hroziacou škodou.

Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že odporcove dlhoročné nekonanie s vedomím hroziacej škody a

neumožnenie vstupu na pozemok bolo zavineným konaním odporcu, ktoré do istej miery bezprostredne
vplývalo na haváriu oporného múru a s tým spojený vznik škody v podobe nákladov jeho odstránenia. Na
strane odporcu tak boli naplnené základné predpoklady vzniku škody, a to zavinené protiprávne konanie,existencia škody a príčinná súvislosť medi konaním odporcu a vznikom škody. Súd preto odporcu k
náhrade škody v podobe nákladov na odstránenie havarovaného múru zaviazal.

Pri posúdení rozsahu uloženej povinnosti vychádzal súd z miery zavinenia odporcu. Je zrejmé, že
to nebolo výlučne porušenie prevenčnej povinnosti a zabránenie vstupu na pozemok, ktoré mali za
následok haváriu múru. Pokiaľ by bol múr riadne technicky zhotovený, jeho havária by žiadnym
nekonaním odporcu ani zamedzením vstupu na pozemok určite nenastala. Prichádza tu teda do úvahy
aj zavinenie poškodených ako zhotoviteľov a vlastníkov stavby nízkej kvality. Pomer ich zavinenia ku

zavineniu odporcu stanovil súd v rovnakom rozsahu, teda 1 : 1. Rovnakú mieru zavinenia na strane
odporcu dovodzuje súd zo skutočnosti, že odporca dlhodobo (prinajmenšom od roku 1996 až do
havárie v roku 2000) nevykonal nič, čím by aspoň potenciálne zamedzil obnažovaniu päty oporného
múru, ako zásadného predpokladu vzniku havárie. Ako konštatoval i znalecký posudok TSÚS, bola
havária oporného múru pri jeho obnaženej päte v daných podmienkach okolitého prostredia neodvratná.
Nemenej závažné ako vplyv na zásadný predpoklad havárie, je i zamedzenie vstupu na pozemok

urobené voči orgánu verejnej správy konajúcemu v snahe zabrániť vzniku škody. O závažnosti tohto
konania svedčí i skutočnosť, že napĺňalo znaky priestupku. Po zohľadnení miery zavinenie tak súd
zaviazal odporcu k náhrade polovice nákladov na odstránenie havarovaného múru, čo predstavuje
810,13 Eur.

Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania, posúdil súd tento nárok podľa § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Tento zákonný nárok patrí navrhovateľom z priznanej istiny, pretože v jej zamietnutej časti zdieľa ako
príslušenstvo jej osud a nárok naň samozrejme nevzniká.

Navrhovatelia žiadali priznať úrok z omeškania počnúc dňom 9.2.2000, teda odo dňa havárie múru.
Keďže priznaná istina nemala splatnosť stanovenú dohodou, právnym predpisom ani rozhodnutím, bolo

ju v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka potrebné splniť prvého dňa po tom, čo navrhovatelia o
plnenie odporcu požiadali. Prvá preukázateľne vykonaná výzva na zaplatenie je však až doručenie
návrhu na začatie konania odporcovi vykonané dňa 23.08.2005 v súlade s vtedy platným ustanovením §
47 ods. 2 OSP. Prvého dňa po doručení mal odporca plniť, a keďže tak neurobil dostal sa nasledujúcim
dňom (25.08.2005) do omeškania. Od tohto dátumu preto navrhovateľom patrí úrok z omeškania z

priznanej istiny. Výšku úroku súd stanovil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
v čase vzniku omeškania, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Sadzba NBS k 25.08.2005 bola 3
%, preto výška úroku z omeškania predstavuje 6 %. Nad rámec priznaného obdobia a priznanej výšky
úroku z omeškania potom súd úrok a omeškania zamietol ako nedôvodný aj z priznanej istiny.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovatelia boli úspešní v časti 21,65 %
uplatneného nároku (priznaných 810,13 € / žiadaných 3.741,95 €) a odporca s vedľajšou účastníčkou v
časti 78,35 % (zamietnutých 2.931,82 € / žiadaných 3.741,95 €). V tomto pomere majú nárok na náhradu

preddavkunaznaleckédokazovanie,ktorýzaplatilivovýške400€,zčoho78,35%predstavuje313,40€.

Náhrada ostatných trov konania odporcu a vedľajšej účastníčky im patrí v rozsahu 56,70 %, pretože
tu sa na ich úspech započítava úspech navrhovateľov (78,35 % - 21,65 %). Náhrada ostatných trov
konania odporcu a vedľajšej účastníčky pozostáva z:

- náhrady na stratu na zárobku odporcu pre účasť na pojednávaní: dňa 25.2.2009 v trvaní 2 hodín
neprítomnosti na pracovisku á 3,34 €, teda 6,68 €, dňa 31.5.2012 v trvaní 8 hodín neprítomnosti na
pracovisku á 2,85 €, teda 22,80 €, dňa 15.10.2012 v trvaní 8 hodín neprítomnosti na pracovisku á 2,85
€, teda 22,80 €. Spolu náhrada na zárobku predstavuje 52,28 € z čoho 56,70 % predstavuje 29,64 €.

Náhradatrovodporcuavedľajšejúčastníčkynazloženompreddavkuastratenazárobkutakpredstavuje
celkom 343,04 €Súd odporcovi a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania za úhradu znaleckého posudku
STU. K predloženiu znaleckého posudku neboli vyzvaní súdom a jeho vykonanie mohli navrhnúť v
konaní, čím by bol hneď zabezpečený dôkaz s vyššou dôkaznou silou. Posudok STU tak nebol potrebný

na účelné bránenie práva a náhrada trov spojených s jeho vypracovaním preto nie je dôvodná.

Súd tiež nepriznal straty na zárobku odporcu nad rámec vyššie uvedených, pretože v ostatných
prípadoch sa odporcove pracovné zmeny (väčšinou nočné) nekryli s časmi úkonov súdu.

Požadované hotové výdavky za fotokópie spisu, vytláčanie písomností dokladaných do spisu neboli
riadne vyčíslené, keď boli uplatnené ako „minimálne vo výške 100 €“. Nie je úlohou súdu zisťovať presný
rozsah účastníkmi uplatňovaných nárokov.

Súd nepriznal ani náhradu súdneho poplatku za námietku zaujatosti vznesenú odporcom, pretože
nebola dôvodná a nebola teda potrebná na účelné bránenie práva. Rovnako súdne poplatky zaplatené

odporcom a vedľajšou účastníčkou v konaní 8C/105/2008 o nariadenie predbežného opatrenia
nepredstavujú účelne vynaložené trovy tohto konania, pretože predmet predbežného opatrenia s
touto vecou nesúvisel. Predbežným opatrením sa odporca a vedľajšia účastníčka domáhali proti
navrhovateľom zákazu akejkoľvek činnosti nad spadnutým múrom dávno po havárii, až v 9/2008.
K dočasnej ochrane práv odporcov, o ktorých sa jedná v tomto konaní tak predbežné opatrenie

nesmerovalo.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie
sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ako bolo uvedené vyššie, bol výsledkom

konania neúspech navrhovateľov 78,35 % a neúspech odporcu a vedľajšej účastníčky 21,65 %. Trovy
konania štátu predstavujú 3.081,80 vyplatených na znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu. Podiel
navrhovateľovnatejtosumepriuvedenompercentuálnompomerepredstavuje2.414,59€.Natútosumu
im bude započítané plnenie preddavku v celkovej výške 1.350 €, ktorý bol zaplatený až po priznaní
znalečného a nebol preto použitý na úhradu znalečného. Z uloženej povinnosti náhrady trov štátu im tak

ostáva uhradiť 1.064,59 €. Podiel odporcu a vedľajšej účastníčky na celkovej sume náhrady trov štátu pri
uvedenom percentuálnom pomere predstavuje 667,21 €. Odporca a vedľajšia účastníčka sú povinní túto
sumu uhradiť v celom rozsahu, pretože nimi zložený preddavok 400 € bol použitý na úhradu znalečného.
Jehopomernáčasťimbolanahradenávrámcináhradytrovkonania.Odporcomavedľajšouúčastníčkou
doposiaľ celkom nesplnené uznesenie o preddavku na znalečné nebude vymáhané a povinnosť tam

uloženú nahradí v plnom rozsahu povinnosť náhrady trov konania štátu podľa tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia od povinného prostredníctvom exekúcie.

V časti o uložení povinností k náhrade trov konania štátu (výrok IV. a V. majúci povahu uznesenia) je toto
rozhodnutie predbežne vykonateľné (§ 171 ods. 2 OSP) a uložené povinnosti sú účastníci povinní splniť
v stanovených lehotách od doručenia tohto rozhodnutia bez ohľadu na prípadné podanie odvolania.