Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212559
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816212559.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: E., zastúpeného B. proti
žalovanému: S., o zaplatenie 5.079,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 13Csp/51/2016-58 zo dňa 31. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.) v časti

o zaplatenie sumy 739,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 739,20 eur od
15.07.2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.710,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.710,80 eur od

15.07.2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok III.). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 26.10.2011 bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere medzi K. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorou veriteľ
poskytolžalovanémubezúčelovýúver3.000eur,pridojednanífixnejúrokovejsadzby16,90%,mesačnej
splátky 58,60 eur, počte splátok 120, spracovateľského poplatku 39,50 eur, poplatku za
správu úveru vo výške 2,99 eur, konečnej splatnosti úveru dňa 15.11.2021, RPMN 20,72 %, priemernej

hodnote RPMN 12,82 % a celkovej čiastke spojenej s úverom 6.788,05 eur. Výzvou zo dňa 14.05.2015
K. vyzývala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré ku dňu 12.05.2015 predstavovali sumu
2.078,18 eur. Uvedený dlh mal žalovaný zaplatiť do 15 dní, pričom bol upozornený na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Výzvu doručovala K. žalovanému na adresu uvedenú v
zmluve o splátkovom úvere. Dňa 04.06.2015 K. oznámila žalovanému, že v súlade s bodom 8.1. písm.
a) Všeobecných obchodných podmienok pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu

03.06.2015, pričom pohľadávka predstavuje 5.034,05 eur. Žalovanému bolo oznámenie doručované na
adresu uvedenú v zmluve o splátkovom úvere. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 1128/2015/CE, vrátane jej prílohy, K. postúpila pohľadávku voči žalovanému z predmetného úveru
na žalobcu, čo oznámila žalovanému listom zo dňa 08.10.2015. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo
dňa 31.10.2016 vyplýva, že žalovaný uhradil celkom sumu 227,13 eur, ktorá bola započítaná vo výške
22,90 eur na úroky, v sume 56,80 eur na poplatky za správu úveru, vo výške 7,92 eur na

poplatky za poistenie, v sume 100 eur na poplatky za zaslanie upomienok a v sume 39,50
eur na spracovateľský poplatok.

1.2 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods.
2 písm. j), písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc zo skutkových zistení posúdil vec tak, že
zmluva medzi K. a žalovaným bola svojou povahou zmluvou o úvere, avšak vzhľadom na postaveniežalovaného ako spotrebiteľa dopadá na predmetnú zmluvu aj právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve sa síce nachádza údaj o výške splátky 58,60 eur, avšak nie je uvedené, aká časť istiny, úrokov a

iných poplatkov je zahrnutá v každej jednotlivej splátke. Okrem toho pri počte splátok 120 a výške splátky
58,60 eur predstavuje celková čiastka spojená s úverom nie 6.788,05 eur, ako uvádza veriteľ v zmluve,
ale 7.032 eur. Ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom. Uvedené
je významné i pre správne stanovenie RPMN. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto neboli splnené zákonné podmienky na

priznanie inej sumy, než rozdielu medzi sumou, ktorú právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu už zaplatil.
Avšak súd prvej inštancie v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal
na premlčanie nároku žalobcu. Jednotlivé dohodnuté splátky vo výške 58,60 eur boli splatné v zmysle
zmluvy, a to prvá splátka dňa 15.12.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.09.2016. Nárok žalobcu
sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v

zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. Z uvedeného dôvodu sú premlčané všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 26.09.2013.
Nepremlčané zostali splátky splatné odo dňa 15.10.2013, čo po odrátaní žalovaným zaplatených splátok
vo výške 227,13 eur predstavuje 1.710,80 eur. Žalobca pritom riadne preukázal splnenie podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky zo K. na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako i riadne

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré mal veriteľ upravené v bode 8.1 písm. a) Všeobecných
obchodných podmienok.

2. Proti uvedenému rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol,
podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Pokiaľ je predmetný úver posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov, potom
sa mení aj výška jednotlivých splátok, ktoré mal žalovaný plniť. Za predpokladu, že žalovaný mal vrátiť
poskytnutú sumu 3.000 eur v počte splátok 120, potom výška každej splátky, pozostávajúcej len z istiny,
predstavuje sumu 25 eur. Z tohto dôvodu bol súdom prvej inštancie nesprávne určený
počet nepremlčaných splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať

jednotlivé splátky poskytnutého úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej
výzve žalovanému dňa 04.06.2015 písomne oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Na
základe toho má žalobca za to, že počet splátok, na ktoré má nárok, je 98 nepremlčaných splátok za
obdobie od 15.10.2013 do konečnej splatnosti úveru (t. j. do 15.11.2021) po 25 eur, čo predstavuje sumu
2.450 eur a nie súdom priznaných 1.710,80 eur. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že aj keď žalobca v záverečnom odvolacom návrhu žiadal
zrušenienapadnutéhorozhodnutia,rozsudoknapadolodvolanímlenvčastipredstavujúcejrozdielmedzi
súdom prvej inštancie priznanou sumou 1.710,80 eur a žalobcom v odvolaní požadovanou sumou 2.450

eur (čo predstavuje 739,20 eur).

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Jediným dôvodom, kvôli ktorému súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti napadnutej odvolaním

žalobcu, bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa
v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018
všakÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvoveciPL.ÚS11/2016vyhlásilnález,podľaktoréhoustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom

uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky).7. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu
vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od

počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného
súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od
publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých
ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného

ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v
rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou
(čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej
veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy
účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle

zákona)predstavujeporušenieprávažalobcunasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.

8. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu

hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

9. Ajkeďžalobcavodvolanípriamonenamietalnesprávnosťtohtopostupusúduprvejinštancie(netvrdil,
že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že ním uplatnený nárok
v časti o zaplatenie sumy 2.450 eur s príslušenstvom premlčaný nebol. Pokiaľ by súd prvej inštancie
neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou
stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil

žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov).

10. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval
súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu

prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého
rozsudku. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného a viacerými listinnými dôkazmi (uvádzajú sa tam
prakticky všetky listiny založené v súdnom spise), tieto dôkazy súd prvej inštancie skutkovo a právne
nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich len

v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie v
odvolacom konaní tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné. Bol preto
daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním a vrátenie veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim
výrokom (§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej
zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne
o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).