Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Chalupka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/712/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1609206206.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom: V. XX, A., v
zast.: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokátom so sídlom: Riečna 2, Bratislava, 2/ J.. F. W., N.. XX.XX.XXXX,
A.: S. XX, B., proti odporcom: 1/ Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: F. XX, B., X/ Y. M., N.. XX.XX.XXXX, A.:
F. XX, B. X/ Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: F. XX, B., všetci v zast.: JUDr. Jindřich Stoszek, advokátom
so sídlom: Černyševského 26, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa 1/

proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27.03.2014 č.k. 6C/431/2009-201 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov. Navrhovateľom v 1. a 2.
rade uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1., 2. a 3. rade trovy konania 2.572,37 Eur do troch dní od

právoplatnosti k rukám zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszeka, AK so sílom Černyševského 26, Bratislava.

Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2009 sa navrhovatelia domáhali určenia neúčinnosti právneho
úkonu - darovacej zmluvy, ktorou odporcovia v 1. a 2. rade ako darcovia darovali svojmu synovi
odporcovi v 3. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 531 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX,

postavený na parc. č. XXXX/XXX a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/8-ín. Návrh zdôvodnili tým,
že navrhovateľ v 1. rade poskytol na základe zmluvy o pôžičke dňa 02.11.2005 odporcovi v 1. rade
pôžičku v sume 300.000,- Sk, ktorú sa odporca v 1. rade zaviazal vrátiť navrhovateľovi v 1. rade do
22.11.2005 spolu s odmenou 30.000,- Sk. Navrhovateľ v 2. rade poskytol na základe zmluvy o pôžičke
dňa 28.11.2005 odporcovi v 1. rade pôžičku v sume 450.000,- Sk, ktorú sa odporca v 1. rade zaviazal
vrátiť navrhovateľovi v 2. rade do 25.1.2005.

Keďže odporca v 1. rade predmetné pôžičky navrhovateľom v 1. a 2. rade nevrátil v dohodnutej lehote
splatnosti, uplatnili si navrhovatelia svoje nároku na Okresný súd Bratislava IV, ktorý vo veci vydal
platobné rozkazy pod č. 16 Ro 919/2008 dňa 24.07.2007 v prospech navrhovateľa v 1. rade a pod
č. 35 Ro 5320/2006 dňa 29.06.2007 v prospech navrhovateľa v 2. rade. Platobné rozkazy nadobudli
právoplatnosť. Na základe uvedených platobných rozkazov začali prebiehať exekučné konania u

exekútora Mgr. Miroslava Luptáka, ktorý navrhovateľom oznámil, že odporca v 1. rade po lehote
splatnosti oboch pôžičiek darovacou zmluvou previedol spolu s odporkyňou v 2. rade dňa 18.10.2006 na
odporcu v 3. rade nehnuteľnosti v kat. úz. B. zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu V., katastrálneho
odboru ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXXX/XXX -
záhrada o výmere 531 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/XXX a to v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 3/8-iny. Návrh uplatnili podľa § 42a ods. 2 Obč. zákonníka.Odporcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že pôvodne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz.
Stupava vlastnili Q. M. s Y. M. 3/8-iny v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a 5/8 vlastnila Y.
M.. Dňa 13.06.2006 bolo začaté exekučné konanie v prospech oprávneného V. W. exekútorom JUDr.

Patriciusom Baďurom proti povinnému Q. M. na dlžnú sumu 1.067.013,40 Sk. Dňa 18.9.2006 odpredala
Y. M. 3/8-iny zo svojho spoluvlastníckeho podielu bratovi svojho manžela V. M. a jeho manželke R. M.Y.
za 1.200.000,- Sk a z týchto peňazí vyplatili odporcovia v 1. a 2. rade pohľadávky u exekútora a ten
následne zrušil záložné exekučné právo na 3/8 podielu odporcov 1. a 2. v ich BSM. Pri tomto riešení sa
odporcovia 1. a 2. s V. M. dohodli, že najneskôr do 30.06.2007 mu peniaze vrátia tak, že ich syn Q. M. si

zoberie hypotekárny úver a odkúpi podiel na kúpu 3/8-ín od V. M. s manželkou. Odporcovia mali zistené,
že Slovenská sporiteľňa a. s. poskytne úver Q. M. len za podmienky, že spolu s kupovanými 3/8-nami
bude vlastniť taký podiel na nehnuteľnostiach, aby sa stal väčšinovým vlastníkom nehnuteľností. Dňa
16.10.2006 po výmaze exekučného záložného práva darovali odporcovia 1. a 2. Q. M. svoj podiel 3/8-
ín v BSM, aby splnili podmienky banky pre splnenie podmienok hypotekárneho úveru. Dňa 09.05.2007
uzavrel Q. M. zmluvu o hypotekárnom úvere so Slovenskou sporiteľňou a. s. na kúpu podielu 3/8-ín

na nehnuteľnostiach a dňa 11.05.2007 uzavrel kúpnu zmluvu s V. M. a jeho manželkou R. a odkúpil
podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 3/8-ín. Takto sa stal vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach o
veľkosti 6/8 a Y. M. zostala vlastníčkou podielu 2/8-ín. Dňa 14.05.2007 došlo k prevod kúpnej ceny na
účet V. M.. Tým došlo k vráteniu finančných prostriedkov, ktoré V. M. poskytol odporcom na uspokojenie
exekútora. Keďže Q. M. mal v Slovenskej sporiteľni a. s. úver 450.000,- Sk, tak V. M. ešte v ten istý deň

vrátil odporcom 1. a 2. sumu 450.000,- Sk a Q. M. vyplatil dlh na svojom spotrebnom úvere Slovenskej
sporiteľni a. s. v sume 454.587,- Sk tak , aby nemal žiadne iné záväzky okrem hypotekárneho úveru.
V čase realizácie týchto právnych úkonov nemali odporcovia 2 a 3. vedomosť o pôžičkách odporcu
1. Odporcovia 1. a 2. vzniesli námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore, keďže právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje podľa § 42b ods. 2 Obč. zákonníka proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Odporca 3. nemal z odporovateľného právneho
úkonu žiadny prospech, pretože musel uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere a tento úver spláca. Jeho
úmysel bol pomôcť otcovi vyriešiť jeho záväzky voči exekútorovi. Z týchto dôvodov žiadali odporcovia
1., 2. a 3. návrh navrhovateľov zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov nebol dôvodný. Dlžník Q. M.
bol právoplatnými a vykonateľnými platobnými rozkazmi zaviazaný uhradiť dlh navrhovateľom. Túto
povinnosť si nesplnil a v rámci prebiehajúcich exekúcii nebolo možné vymôcť tento dlh, keďže jediný
svoj majetok a to podiel 3/8-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, ktoré vlastnil s
manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, previedol darovacou zmluvou na svojho syna -

odporcu 3. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v tomto prípade predpokladajú
(prezumujú). Osoba dlžníkovi blízka má však možnosť preukázať, že úmysel dlžník nielenže nepoznala,
ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani
pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť (resp. vedomosť) o úmysle dlžníka musí existovať v čase
urobenia odporovateľného právneho úkonu.

Súd mal preukázané, že v danom prípade neboli splnené podmienky odporovateľnosti tohto právneho
úkonu odporcu 1., teda podmienky pre určenie právnej neúčinnosti tohto úkonu.

Právny úkon vo forme darovacej zmluvy urobil dlžník Q. M. síce v rozhodnej dobe troch rokov a to

v prospech sebe osoby blízkej ale týmto úkonom nemal úmysel ukrátiť navrhovateľov ako veriteľov. V
konaní mal súd preukázané, že proti odporcovi 1. začala exekúcia na vymoženie dlhu v prospech V.
W. skôr ako boli vydané platobné rozkazy Okresného súdu Bratislava IV. vo veci uplatnených nárokov
navrhovateľov. Odporca v 1. rade mal záujem tento dlh uhradiť, keďže mal zablokovaný jediný majetok,
ktorý v podiel 3/8-in v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou vlastnil. Tento dlh uhradil z pôžičky,

ktorú mu poskytol jeho A. V. M. s manželkou. Z výpovede odporcu v 3. rade i svedka V. M. a z doložených
dôkazov ako zmluvy o hypotekárnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, kúpnych zmlúv mal
súd preukázané, že odporca v 3. rade mal vedomosť len o dlhu svojho otca voči V. W. a do konania
v prospech svojho otca vstúpil až po tom, ako otec dlh V. W. splatil. V rámci tohto konania uzavrel
zhora uvedené zmluvy tak, aby jeho otec mohol vyrovnať dlh, ktorý mal voči svojmu bratovi. Možno

konštatovať, že uzavretím darovacej zmluvy i ostatných zmlúv odporca v 3. rade nenadobudol žiadny
prospech, práve naopak na dlhú dobu sa zaviazal splácať hypotekárny úver, ktorý si v prospech svojich
rodičov zobral. Odporca v 3. rade v konaní preukázal, že nevedel a ani nemohol vedieť o ďalších dlhochsvojho otca voči navrhovateľom i s prihliadnutím k tomu, že v dobe, kedy uzatváral darovaciu zmluvu so
svojimi rodičmi neboli ešte platobné rozkazy v prospech navrhovateľov vydané.

Skutočnosť, že dlžník Q. M. nemal úmysel ukrátiť navrhovateľov mal súd preukázané aj skutočnosťou,
že po tom ako začali prebiehať exekúcie v prospech navrhovateľov mal odporca 1. záujem aj im dlhy
uhradiť a začal dlžné sumy navrhovateľom v rámci exekúcie splácať v splátkach, k čomu mu taktiež
pomohol odporca v 3. rade, ktorý si opätovne zobral úver, z ktorého poskytol odporcovi 1. čiastku okolo
8.000,- Eur na vyplatenie splátok. Ku dňu rozhodnutia mali navrhovatelia zo strany odporcu v 1. rade

takmer celé uplatnené istiny uhradené.

Navrhovatelia v konaní namietali skutočnosť, že nemuselo dôjsť k prevodu podielu 3/8-ín nehnuteľností
odporcov 1. a 2. na odporcu 3. z dôvodu, aby sa stal nadpolovičným vlastníkom nehnuteľností, po
tom ako podpísal zmluvu o hypotekárnom úvere vzhľadom na stanovisko Slovenskej sporiteľne a. s.
Bratislava. Súd k tejto otázke nemohol vypočuť svedka - riaditeľa pobočky Slovenskej sporiteľne a. s. ,

v ktorej sa hypotekárny úver vybavoval, keďže jeho pobyt sa ani súdu a ani odporcom nepodarilo zistiť.
Súd však uveril tvrdeniu svedka V. M., ktorý bol osobne s odporcom v 3. rade v uvedenej pobočke v B.
a zhodne tieto skutočnosti potvrdili všetci odporcovia.

Na základe takto vyhodnoteného skutkového a právneho stavu súd návrh navrhovateľov voči odporcovi

v 3. rade zamietol. Taktiež zamietol návrh navrhovateľov voči odporcom v 1. a 2. rade, keď mal
preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade neboli pasívne legitimovaný v tomto konaní, čo aj namietali a
rozhodol tak, ako je uvedené v o výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech

súd priznal náhradu trov konania spolu v sume 1.908,06 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Odvolací súd žiada, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj
pre nesprávny záver súdu po vykonanom dokazovaní. V konaní na žiadosť súdu Slovenská sporiteľňa,
a.s., na žiadosť súdu predložila listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že banka nežiadala pre poskytnutie
úveru odporcovi v 3. rade prevod vlastníckeho práva k 3/8 - inám nehnuteľnosti odporcov v 1. a 2. rade

na odporcu v 3. rade a táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na posúdenie otázky či banka odporcovi
poskytne úver alebo nie. V rozsudku nie je vysvetlené prečo súd nevychádzal z priameho listinného
dôkazu poskytnutého bankou, ale nehodnoverného vyjadrenia svedka V. M.. V prípade, ak by súd chcel
vychádzať z výpovede svedka V. M., mal zistiť adresu riaditeľa pobočky banky v B., resp. vypočuť iného
zodpovedného pracovníka tejto banky. Ďalej navrhovateľ v 1. rade trvá na tom, že aby vzhľadom na

rozpormedzitýmitodôkazmisúddoplnildokazovanievýsluchomzodpovednéhopracovníkabankydanej
pobočkybankyposkytujúcejúverodporcoviv3.rade.Navrhovateliamajúzato,ževzmysleobčianskeho
súdneho poriadku súd môže v konaní zobrať pri rozhodovaní do úvahy len tie skutočnosti, ktoré boli
v konaní preukázané. Odporcovia v 3. rade od začatia konania popierali dôvodnosť podaného návrhu,
avšak v priebehu konania v značnom rozsahu vo vzťahu k výške jestvujúceho dlhu dobrovoľne plnili.

Výroksúduprvéhostupňavčastipovinnostizaplatiťtrovykonaniapovažujúzaneurčitýanevykonateľný,
keďže z neho nie je zrejmé, či uvedenú čiastku majú navrhovatelia zaplatiť odporcom v 1. až 3. rade
každý sám, alebo spoločne a nerozdielne a takisto tam nie je uvedené do právoplatnosti čoho sa tak
má stať.

K odvolaniu navrhovateľa v 1. rade sa vyjadrili odporcovia v 1., 2. a 3. rade. Odporcovia považujú
predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Súd vykonal rozsiahle precízne dokazovanie,
pričom dôkaz vyhodnotil správne a presvedčivo. Súd aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu
a prijal správny právny záver. Právny úkon vo forme darovacej zmluvy urobil dlžník Q. M. síce v
rozhodnej dobe troch rokov a to v prospech sebe blízkej, ale týmto úkonom nemal v úmysle ukrátiť

navrhovateľov ako veriteľov. Dokazovaním bolo preukázané, že odporca v 3. rade nevedel o záväzkoch
otca voči navrhovateľom. Skutočnosť, že odporovaný právny úkon nebol vykonaný za účelom krátenia
práv veriteľov odporcu 1. vyplýva z výpovedí odporcu 1., 2., 3., a brata odporcu 1. V. M.. Pri odporcovi
v 3. rade nebola splnená subjektívna stránka odporovaného právneho úkonu - úmysel odporcu 1týmto úkonom ukrátiť veriteľov. Odporca 3. nemal z odporovaného právneho úkonu žiadny prospech.
Odporovaný právny úkon nebol vykonaný dlžníkom v úmysle skrátiť práva veriteľov, ale vyplatiť pôvodné
záväzky a takisto absentuje aj subjektívna stránka odporcu v 3. rade. K argumentácií odvolateľa, že

na zabezpečenie záväzku banky nebol potrebný prevod vlastníckeho práva na odporcu v 3. rade ale
účastníkom záložnej zmluvy mohol byť aj odporca 1. a 2. odporcovia uvádzajú, že konali v súlade s
pokynmi banky a požiadavkou banky v tom čase bolo, aby sa stal odporca 3. nadpolovičným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa
1. je dôvodné.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa v rámci rozhodnutia predmetnej veci vo
svojom odôvodnení nevyporiadal s dôkazom z č.l. 164 súdneho spisu označeného, ako „vyjadrenie sa
k žiadosti“. Taktiež prvostupňový súd nevypočul riaditeľa pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorého

výpoveď by pre prebiehajúce konanie mala zásadný význam. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd
prvého stupňa rovnako neuvádza, v akom rozsahu odporca 1. plnil vo vzťahu k namietanej dlžnej sume.

Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nesprávny
právny názor, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 221 ods. 1 písm. c) O.s.p./ a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti
konania.
Odvolací súd konštatuje, že rozsah tohto dokazovania z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho
konania prekračuje rámec dokazovania na odvolacom súde predpokladaný ust. § 213 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu

podľa § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie výsluchom riaditeľa pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s., a v
rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia ustáliť, v akom rozsahu odporca 1. plnil vo vzťahu k namietanej
dlžnej sume.

Po doplnení dokazovania a vyhodnotení jeho výsledkov /§ 132 O.s.p./ súd prvého stupňa znova o veci

rozhodne, podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.