Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314203950.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. N. A. XXX, štátnej občianke SR, v konaní o
zaplatenie 1 289,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca

č.k. 8C/79/2014-31 zo dňa 28.8.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C 79/2014-66 zo dňa 27.
apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C/79/2014-31 zo dňa 28.8.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 8C 79/2014-66 zo dňa 27. apríla 2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol, O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia
okresný súd uviedol, že žalobca podal návrh na zaplatenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
1.289,57 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.289,57 Eur od 30.10.2010 do

zaplatenia a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.289,57 Eur od 9.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3-iny zmenkovej sumy, t.j. 4,30 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
16.2.2010 na zmenkovú sumu 1.289,57 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 30.10. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej

zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným
úrokom 0,25 % od 30.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 Eur, pričom na zmenkovú
sumu zaplatil 0,00 Eur a na úroky uhradil 0,00 Eur. Zmenková listina bola opatrená doložkou „Bez
protestu",indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhupripojilzmenku
(fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie

pojednávania. Okresný súd poukázal aj na situáciu, keď vstup do konania oznámil vedľajší účastník
na strane žalovanej ako spotrebiteľky. Okresným súdom bol vyzvaný k predloženiu súhlasu žalovanej
so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jej strane podľa § 93 ods. 3 novely O.s.p..
Keďže súhlas nebol doručený, v súlade s § 93 ods. 3 novely O.s.p. (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od
1.1.2015),okresnýsúdnavedľajšiehoúčastníkakonanianeprihliadal,tedanepovažovalhozaúčastníka
konania, a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Okresný súd vychádzal zo znenia § 93

ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri
ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšiehoúčastníctva súd rozhoduje len na návrh. Okresný súd preto nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu
účastníkovi konania návrh a ostatné podania, keďže sa na neho neprihliadalo z dôvodu, že nebol
vedľajším účastníkom konania. Okresný súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka konania,

že je potrebné aplikovať O.s.p. platné a účinné do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do
1.1.2015. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, preto nebolo jeho povinnosťou doručiť súhlas žalovanej
s jeho vstupom do konania a okresný súd mal na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné
podania. Okresný súd skonštatoval, že sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva
zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom

ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky
prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné
v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na uvedený prípad bolo aplikované ustanovenie § 93 ods. 3
novely O.s.p. a na vedľajšieho účastníka konania okresný súd neprihliadal. Týmto postupom mu neodňal
možnosť konať pred súdom. Okresný súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom
konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

Okresnýsúdďalejuviedol,žekonalvovecibeznariadeniadokazovaniavsúladesčlánkom7Nariadenia
len na základe predložených listinných dôkazov, a to zmenkou, výpisom z obchodného registra ako aj
ďalším spisovým materiálom 8C/79/2014 a spisom 8Er 1124/2012.

Z vykonaných dôkazov vyvodil okresný súd nasledovné skutkové a právne závery. Žalovaná dňa 16.
februára 2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.289,57 Eur a zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne od 30. 10. 2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená
doložkou „bez protestu" a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" a za miesto platenia

bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej
listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj
slovamiadátumzačiatkuúročeniajevlistineuvedenáodlišnýmtlačenýmpísmomakozvyšokvzorového

tlačiva. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, okresný súd v prvom rade skúmal, či táto
spĺňa všetky náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., a to predovšetkým formálne
náležitosti zmenky uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Nakoľko označenie zmenka je pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej
bezpodmienečný sľub žalovanej zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej uvedený údaj o zročnosti, ako

aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť, vrátane dátumu, miesta vystavenia
zmenky a podpisu vystaviteľa, mal okresný súd za to, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne
náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona. Z rubovej strany
zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa,
na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Okresnýsúdpoukázalnato,žedňa16.2.2010bolauzatvorenápísomnáúverovázmluvač.508600322,
ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osobe úver vo výške
700 Eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť v celkovej sume 1.380 Eur 12-timi mesačnými splátkami po 115
Eur počnúc dňom 15. 3. 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 680 Eur bez jeho

konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN.

Obsahovým znením článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal okresný
súdpreukázané,žekudňuuzavretiaúverovejspotrebiteľskejzmluvy,t.j.k16.2.2010akudňuvystavenia
zmenky v totožný deň 16.2.2010 v zmenke nebola uvedená zmenková suma 1.289,57 Eur, ani splatnosť

zmenkového úroku 0,25 % denne. Tieto údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy
sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, t.j., keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky,
resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku
úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok

stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom. Tým mal
okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú jednostranne v
neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne
previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky akozabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia mu bola známa
priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde bolo číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené.

Z uvedeného mal okresný súd za to, že zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu, a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, bolo povinnosťou okresného súdu skúmať postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp. zn. C-419/2011 zo dňa
14.3.2013). Pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky, súd nemá právo skúmať kauzálny

nexus, skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemá jednoznačne preukázané, že
skutkovým a právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej súd je povinný z úradnej
moci skúmať a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa.
Opačným výkladom by veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava za pomoci žalobcu takýmto postupom
obišiel kogentné ustanovenia zákonov o ochrane spotrebiteľa. Takým postupom v rámci zmenkového
konania by vymohol od spotrebiteľa aj plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Takým

postupom by bola znemožnená súdna ochrana spotrebiteľa a jeho práv z úradnej moci zo strany súdu.

Okresný súd aplikoval Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z nich
rozhodné citované zákonné ustanovenia a na základe zistených skutočností mal za to, že na úverovú
zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorenú dňa 16. 2. 2010 pod

č. 508600322 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase jej uzatvorenia, v danom prípade od 16. 2. 2010.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky okresný súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu

v neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, totiž neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 písm. g,
i, j, k) zákona č. 258/2001 Z.z., teda sa poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust.
§ 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanej vznikla
povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak

umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v
uvedenej výške okresný súd považoval za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo
podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a

úverovejspotrebiteľskejzmluvy,akoajzčl.14Všeobecnýchpodmienokúverovejspotrebiteľskejzmluvy.
Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej
spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto
podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy

a článku 14 Všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Značnú nerovnováhu v
právach spôsobilo dojednanie v článku 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy
aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ
nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do
zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 Všeobecných

podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná
do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom
stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola
určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

Nakoľko okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,

bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná
zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod
sp.zn. 4 Obo 161/2007. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadamispotrebiteľského práva, podľa okresného súdu preukázal aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá vymáha

nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci
vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch
nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených

zmeniek.

Tomuto názoru okresného súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských úverov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená,
konkrétne uvedené v ust. § 4 ods. 6 citovaného zákona, ktoré zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo
šekom s tým, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov

len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vrátiť. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v čase vystavenia
zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto
vyplnená zmenka na sumu 1.289,57 Eur je neprípustná. Aj z uvedenej právnej normy bolo, podľa
okresného súdu, možné vyvodiť záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského
práva a ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom

úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže aj na zmenku sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná
úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 4 ods. 6
zakazuje splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou, bolo prípustné iba do výšky 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore

s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto vyhodnotiť ako neplatnú pre rozpor s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Na podporu tohto názoru okresný súd poukázal aj na pripomienky Európskej komisie zo dňa
12.2.2014 vo veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje

v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky

by bolo podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú
zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá.
Zároveň navrhla, aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6

Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok
4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v
tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci
samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v

zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná,
ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej náhrada trov konania nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Žalobca mal za to, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu príslušných predpisov a práva
Európskej únie a ide o prekvapivé rozhodnutie. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnúzmenku, ktorá spĺňa náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový.
Voči forme a obsahu zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodnila vykonanie ďalších dôkazov nenavrhnutých pre rozhodnutie vo veci. Za tohto stavu,

preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku 5
ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na

ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa však takejto ochrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním
ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere,
aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetom konania je výlučne zmenka a

nie iný záväzkový vzťah. Prvostupňový súd ignoroval § 17 Zákona č. 50/1991 Zb., z ktorého vyplýva,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je

tak v celom rozsahu dôvodný. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže
činiť sám súd. Žalobca namietal, že prvostupňový súd porušil poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 5
O.s.p., ustanovenia o vykonávaní dôkazov, pričom prihliadol na skutočnosti, na ktoré nemal prihliadať.
Pokiaľ okresný súd vyhodnotil zmenku ako vadnú, tak žalobca poukázal na to, že kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vztah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní

irelevantý. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25
Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné
hovoriťotom,žezmenkajezmenkoupodľazákonaospotrebnýchúverochažetomutozákonuodporuje.
Zmenka uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú
zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch

č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka, a preto v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom
práve. Žalobca poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí

spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. K
záveru okresného súdu, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi,
žalobca uviedol, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a žalovanej bola známa. Podľa
žalobcu mal byť zmenkový úrok priznaný, ak ho žalovaná nenamietala. Ak okresný súd zamietol celý

zmenkový úrok, zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým
mravom neprieči. Žalobca poukázal na rozhodnutia, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/2/2014
a zvýraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Len v prípade, ak
zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na
svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším
majiteľom zmenky. Podľa zákona zmenkového a šekového, preto okresný súd bol oprávnený skúmať

len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej
uviesť, nie však podmienky vystavenia, ani jej neprípustnosť. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v spojení sopravným uznesením zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, a to tak v
rovine vedľajšieho účastníctva, ako aj dokazovania, ktoré v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku
mal uskutočniť okresný súd.

V spisovom materiáli okresného súdu na č.l. 17 spisu sa nachádza podanie zo dňa 31.10.2014,

ktorým občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v zastúpení JUDr. Patrik Podhorský
oznamuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to na podporu žalovanej. Podanie zo dňa
31.10.2014 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené Okresnému súdu Čadca
dňa 3.11.2014. Následne v spisovom materiáli je žurnalizovaná námietka neprípustnosti vedľajšieho
účastníka zo strany žalobcu v podaní zo dňa 13.05.2015 doručenom Okresnému súdu Čadca dňa
15.05.2015,č.l.23aspisu.Okresnýsúdpodanímz28.4.2015,č.l.21spisu,oznámilVšeobecnejochrane

práv spotrebiteľov, ktorý subjekt zahlásil vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej,
že v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta novely O.s.p. je potrebné v lehote 15-tich dní doručiť okresnému
súdu v potrebnom počte súhlas účastníka, popri ktorom sa Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
zúčastňuje na konaní, v opačnom prípade okresný súd nebude na oznámenie o vstupe do konania
prihliadať.OkresnýsúddoručilžalovanejTlačivoCnaodpoveď,ktoréžalovanáprevzaladňa23.10.2014

(doručenkanač.l.16rubspisu)anaktorédňa12.11.2014doručilaodpoveďokresnémusúdu(č.l.18-19
spisu).Okresnýsúdnač.l.24spisuuskutočnilúpravu,podľaktorejbudedňa28.8.2015o8.15hod.,číslo
pojednávacej miestnosti 54 vyhlásený rozsudok spolu s ďalšou úpravou o pripojení spisu 8Er/1124/2012
zo strany sudkyne okresného súdu, ktorý spis opätovne žiadala pripojiť podľa pokynov na č.l. 25, 27
spisu. Nasledovalo verejné vyhlásenie rozsudku okresným súdom podľa Zápisnice o vyhlásení rozsudku

zo dňa 28.8.2015, ktorý rozsudok v spojení s opravným uznesením bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním žalobcu. Na č.l. 36 rub spisu sa nachádza úprava sudkyne okresného súdu o tom, že zo spisu
sp.zn.8Er/1124/2012budúprefotenéfotokópiezmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienok ztohtospisu.

V súvislosti s oznámením vstupu vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej, a to podaním

zo dňa 31.10.2014 doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, č.l. 17 spisu, krajský súd
uvádza, že bol odlišného právneho názoru oproti postupu okresného súdu a vyjadreného záveru v
napadnutom rozsudku okresného súdu, keďže mal za to, že úkon zahláseného vstupu vedľajšieho
účastníka do konania zo dňa 31.10.2014, doručený Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, ako
procesno-právny úkon vyvolal účinky k momentu jeho uskutočnenia, preto k tomuto dátumu v ďalšom

postupe oznámeného vstupu vedľajšieho účastníka do konania bolo potrebné prihliadať na znenie
Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p.. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., znenia platného
a účinného k dátumu 3.11.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh. Uvedený záver krajského súdu vychádza aj z ust. § 355 druhá veta O.s.p. podľa ktorého,

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
Úkon oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 31.10.2014 doručeným
Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014 a z neho vyplývajúce účinky zostali zachované k momentu
uskutočnenia tohto úkonu pred Okresným súdom Čadca, a preto v ďalšom postupe tohto okresného
súdu bolo nevyhnutné vychádzať z platnej právnej úpravy k dátumu, keď účinky tohto úkonu zostali

zachované uskutočnením tohto úkonu, t.j. k dátumu 3.11.2014. Uvedené vyplýva z toho, že sa koná v
dôvere subjektov v právo platné v čase takéhoto konania, čo zabezpečuje aj právnu istotu pri konaní
subjektu, ktorý práve v rámci svojho konania vychádza z právneho stavu platného k momentu jeho
konania, čo vyúsťuje aj do predvídateľnosti postupu a rozhodovania súdu. Účinky procesných úkonov,
ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostávajú v plnej miere zachované a

nie je možné opätovne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré
právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania predstavuje procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase
uskutočnenia takéhoto úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka

do konania na jeho strane.

To, že pri oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 31.10.2014 doručeným
Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014 bolo potrebné vychádzať v tom čase z platného znenia ust. § 93ods. 3 O.s.p., vyplýva podľa názoru krajského súdu aj z toho, že zmena Občianskeho súdneho poriadku
vykonanázákonomč.353/2014Z.z.súčinnosťouod1.1.2015neobsahovalaustanovenie,ženakonanie
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, tak

ako je to vyjadrené v situácii iných navrhovaných a prijatých zmien Občianskeho súdneho poriadku, ako
to bolo v prípade zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p. v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v ust. § 372y O.s.p. mal úpravu, že na konania
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona,
čo však pri vedľajšom účastníkovi konania nebolo vyjadrené pri úprave ust. § 93 ods. 3 O.s.p. zákonom

č. 353/2014 Z.z..

Vzhľadom k vyššie uvedenému, okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle vysloveného
právneho názoru krajským súdom, a to, že ohľadom oznámeného vstupu vedľajšieho účastníka do
konania podaním zo dňa 31.10.2014 doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014 sa bude
prihliadať na v tom čase platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku § 93 ods. 3 O.s.p., avšak za

rešpektovania toho, že vedľajší účastník nemôže v konaní vystupovať na strane žalovanej v prípade jej
nesúhlasu alebo proti jej vôli.
V ďalšom postupe uskutočnenom okresným súdom na základe odvolacích dôvodov žalobcu, sa krajský
súd zaoberal, akým spôsobom došlo, resp. nedošlo k vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom.
Okresný súd úpravou na č.l. 24 rub spisu stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.8.2015

o 8.15 hod., číslo pojednávacej miestnosti 54, pričom bola urobená okrem iného aj úprava o pripojení
spisu ER, a to konkrétne spisu sp. zn. 8Er/1124/2012, z ktorého boli vyhotovené fotokópie, aj na
základektorýchdôkazovvyplývajúcichzospisusp.zn.8Er/1124/2012okresnýsúdverejnýmvyhlásením
rozsudku podľa Zápisnice o vyhlásení rozsudku dňa 28.8.2015 žalobu žalobcu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Zospisovéhomateriáluvyplynulo,žežalovanejbolodoručenétlačivoCnaodpoveďvzmysleNariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalovaná v odpovedi tlačiva C zo dňa 29.10.2014
( č.l. 18-19 spisu, doručenej okresnému súdu dňa 12.11.2014 neuplatnila námietky proti uplatneným

nárokom žalobcu. I napriek tomuto stavu, okresný súd sám si pripojil spis sp. zn. 8Er/1124/2012, z
ktorého vyhotovil fotokópie listín, ku ktorým prihliadol a rozsudkom č.k. 8C/79/2014-31 zo dňa 28.8.2015
v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/79/2014-66 zo dňa 27. apríla 2016 žalobu žalobcu zamietol.
Tento rozsudok bol vyhlásený podľa Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 28.8.2015. Ak aj
žalovaná v tejto sporovej právnej veci neuskutočnila námietky proti žalobcovým nárokom a ak okresný

súd iniciatívne sa oboznámil so spisovým materiálom sp. zn. 8Er/1124/2012, tak vzhľadom na vyvíjajúcu
sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, bolo možné akceptovať
takýto postup okresného súdu. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: „Ak navrhovateľ ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný

zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej zazmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté
Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme

dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.

§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,

keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho

vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR".

Krajský súd i napriek uvedenému poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisu sp. zn. 8Er/1124/2012, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní,
keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, tak takýmto postupom bola odňatá
možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi,
a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako rozhodné

procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie o uplatnenom nároku žalobcom.
Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia,
na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej
miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie
z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného

bremena daného účastníka. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s
dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp. zn. 8Er/1124/2012 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na
nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu
splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa. V rámci

novéhokonaniapredokresnýmsúdomjepretopotrebnézachovaťprávažalobcuvrovinevykonávaného
dokazovania a rovnako aj práva žalovanej ako druhej sporovej strany.Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch v spojení s opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd v novom konaní bude pri vedľajšom účastníctve postupovať v zmysle uvedeného právneho

názoru krajského súdu a vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom
pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov
za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k

ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod č. 93.

Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, bude to okresný súd, ktorý v rámci nového
konania rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí v zmysle návrhu žalobcu obsiahnutom v podaní zo dňa
21.12.2015, č.l. 58 spisu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.