Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200667
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200667.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci navrhovateľky: PhDr. S. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o dátum
priznania vyrovnávacieho príplatku, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 29.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2016 priznala
navrhovateľke podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
140/2015 Z.z. vyrovnávací príplatok od 01. januára 2016 v sume 75,60 € mesačne.

2. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok, v ktorom namietala dátum
priznania vyrovnávacieho príplatku a žiadala priznať vyrovnávací príplatok odo dňa 25. júla 2010,
t.j. odo dňa, kedy jej bol priznaný starobný dôchodok v Českej republike. Zároveň žiadala, aby jej
odporkyňa doplatila vyrovnávací príplatok za obdobie od 25. júla 2010 do 01. januára 2016. Priznanie
vyrovnávacieho príplatku od 01. januára 2016 považuje navrhovateľka za protiprávne a diskriminačné
a tvrdí, že za daného stavu je inštitút retroaktivity na mieste a žiadala, aby bol aplikovaný.

3. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľke bol starobný
dôchodok priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29. júna 2010 podľa § 65
a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 12. júna 2010 v sume 246,80 €
mesačne. Starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Žiadosťou spísanou dňa 09.
februára 2016 požiadala navrhovateľka o vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení zákona č. 140/2015 Z.z. a vyrovnávací príplatok žiadala priznať od 01. januára 2016. Starobný
dôchodok bol navrhovateľke priznaný od 12. júna 2010 a vypláca sa jej k dátumu, od ktorého žiadala
priznať vyrovnávací príplatok, t. j. k 01. januáru 2016. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na
vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 140/2015 Z.z.. Pre priznanie vyrovnávacieho príplatku je potrebné splniť aj podmienku uvedenú
v § 69b ods. 1 písm. f) - t.j. suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho
priznanie, kladnú hodnotu. Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia k 01. januáru
2016 suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky je 8.597,00 Kč mesačne

po prepočítaní referenčným výmenným kurzom je to 318,13 € mesačne. Suma starobného dôchodku
navrhovateľky je 307,60 € mesačne. Suma vyrovnávacieho príplatku je podľa § 69b ods. 2 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. určená ako rozdiel fiktívnej sumy starobného
dôchodku, t.j. 701,30 € mesačne a úhrnu:
a) sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 307,60 €
mesačne,
b) sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky 318,13 Eur
mesačne.
Suma vyrovnávacieho príplatku je tak 75,60 € mesačne.

4. Poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací
príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok,
najskôr však od 01. januára 2016. Z uvedeného vyplýva, že žiadosti navrhovateľky o priznanie
vyrovnávacieho príplatku od priznania starobného dôchodku a o doplatení rozdielu, nie je možné
vyhovieť. Záverom odporkyňa uviedla, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci
dôchodkového poistenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje
opravný prostriedok podaný navrhovateľkou. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo
bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené
napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa súd zaoberať nemôže (rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 9So/65/2008 zo dňa 29. septembra 2008). Suma vyrovnávacieho príplatku, ako aj
dátum priznania vyrovnávacieho príplatku bol podľa odporkyne určený správne a v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie zo dňa 29. apríla 2016 ako vecne správne potvrdil.

5. Navrhovateľka k vyjadreniu odporkyne uviedla, že nenamietala výšku priznaného vyrovnávacieho
príplatku. Namietala dobu, od ktorej jej odporkyňa vyrovnávací príplatok priznala a vypláca, t.j. od 01.
januára 2016, hoci rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 25.03.2011 jej bol
priznaný od 25. júla 2015. Právom sa domnieva, že vyrovnávací príplatok by mal byť priznaný odo
dňa priznania starobného dôchodku, t.j. odo dňa 25. júla 2010 a odporkyňa jej ho mala za obdobie od
25. júla 2010 do 01. januára 2016 dobrovoľne doplatiť. Postup odporkyne považuje navrhovateľka za
protiprávny a diskriminačný. Nemôže jej byť na ujmu, že jej zamestnávateľ mal v čase ČSFR sídlo na
území českej časti federácie, pričom navrhovateľka pracovala výlučne na území Slovenska, v Česku
nikdy nepracovala. Poistenie získané do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území Českej
republiky, preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia Rady
EHS č. 1408/71. Z tohto dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak, ako s občanmi,
ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území Slovenskej
republiky. Takýto postup, podľa názoru navrhovateľky, by bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 Ústavy Slovenskej
republiky. Akýkoľvek iný prístup je v rozpore s Ústavou SR, ako základným zákonom a možno ho
považovať za diskriminačný. I keď je pravdou, že zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný
zákon č. 461/2003 Z.z. došlo k čiastočnej náprave protiústavného stavu, a to priznaním vyrovnávacieho
príplatku v prípade navrhovateľky vo výške 75,60 € mesačne, avšak až od 01.01.2016, teda od účinnosti
zákona č. 140/2015 Z.z.. Ani týmto opatrením nedošlo k úplnému odstráneniu protiústavného stavu a k
eliminovaniu nerovného diskriminačného postavenia navrhovateľky a to z hľadiska časovej pôsobnosti
právnej normy - zákona č. 140/2015 Z.z.. Časová pôsobnosť právnej normy znamená
vymedzenie jej rozsahu z hľadiska platnosti, účinnosti a spätného pôsobenia (retroaktivity). Retroaktivita
je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. Právnym následkom retroaktivity je, že
právna norma poskytuje práva a ukladá povinnosti subjektom práva v období, v ktorom vôbec taká
norma neexistovala, ktorá nebola platná a účinná. Ústava SR neobsahuje vyslovený zákaz retroaktivity.
V zásade totiž nie je vylúčená každá retroaktivita, ale len taká, ktorá s určitou intenzitou zhoršuje
postavenie občana. Z toho teda vyplýva, že práve retroaktivita právnej normy - zákona č. 140/2015 Z.z.,
ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení by odstránila nerovné a diskriminačné postavenie
občanov, ktorí pred 01. januárom 1993 boli zamestnancami subjektu so sídlom v českej časti ČSFR,
hoci na tomto území nikdy nepracovali, a teda aj diskrimináciou samotnej navrhovateľky. Navrhovateľka
tvrdí, že za daného stavu je inštitút retroaktivity na mieste a žiadala, aby bol aplikovaný. Na základe
uvedeného tvrdí, že vyrovnávací príplatok jej patrí od 25. júla 2010, a preto navrhuje, aby súd v tomto
zmysle aj rozhodol.

6. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l
a nasl. OSP) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). V zmysle § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

8. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie mu predchádzajúce bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

10. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., československé obdobie dôchodkového poistenia na
účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom
1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového
poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva
starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo
predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, 2) a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
1) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
56aa) § 45 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
56ab) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012) v platnom
znení.

Podľa § 69b ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od
ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

Podľa § 69b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma
starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak
starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením
obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky
a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie
účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Fiktívna suma predčasného starobného
dôchodku sa určí ako suma predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona so zohľadnením
obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky
a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie
účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.

11. V konaní nebolo sporné, že podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia k 01. januáru
2016 je suma starobného dôchodku navrhovateľky podľa právnych predpisov Českej republiky 8.597,00
Kč mesačne, t.j. 318,13 € mesačne. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľka splnila podmienku nároku
na vyrovnávací príplatok ustanovenú v § 69b ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 461/2003 Z.z..

12. Spornou medzi účastníkmi bola otázka dátumu priznania vyrovnávacieho príplatku. Poistenec má
nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto
dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 01.01.2016. Uvedené
zákonom stanovené podmienky nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené kumulatívne. Po
preskúmaní veci dospel súd k záveru, že odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľky o priznanie
vyrovnávacieho príplatku v súlade so zákonom.

13. Podľa § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. sa suma vyrovnávacieho
príplatku určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by československé
obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
a starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky. Fiktívna suma
starobného dôchodku sa podľa § 69b ods. 3 určí ako suma starobného dôchodku so zohľadnením
československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia dôchodkového poistenia získané po 31.
decembri 1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania stavebného dôchodku,
t.j. k 12. júnu 2010. Priemerný osobný mzdový bod je 1,5576. K 25. februáru 2009 získala navrhovateľka
spolu 15 149 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia dôchodkového
poistenia), čo je 41,5042 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12.
júnu 2010 je 9,2246 €. Priemerný osobný mzdový bod je 1,5576 € x 41,5042 rokov dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 € = 596,40 € mesačne. Fiktívna suma starobného
dôchodku je tak 602,80 € mesačne. Táto fiktívna suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa
príslušných právnych predpisov a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a od
01. januára 2016 sa zvyšuje na sumu 701,30 € mesačne. Ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku
(k 01. januáru 2016) je fiktívna suma starobného dôchodku určená podľa právnych predpisov SR 701,30
€ mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľky je 307,60 € mesačne. Suma vyrovnávacieho
príplatku je podľa § 69b ods. 2 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. určená ako rozdiel fiktívnej
sumy starobného dôchodku, t.j. 701,30 € a úhrnu:
a) sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov SR 307,60 € mesačne,
b) sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov ČR 318,13 € mesačne.

14. Suma vyrovnávacieho príplatku je tak 75,60 € mesačne (701,30 - 307,60 - 318,13 = 75,60).

15. Zákonom č. 140/2015 Z.z. bol do zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zavedený
inštitút vyrovnávacieho príplatku. Tento inštitút bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený
až zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2016, preto vyrovnávací príplatok
je možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t.j. najskôr od 01. januára 2016. Poistenec má
nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto
dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 01. januára 2016.

16. Časová pôsobnosť právnej normy môže byť určená aj retroaktivitou. Retroaktivita znamená spätné
pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej
istoty a ochrany dôvery občanov (subjektov práva) právny poriadok aj zákaz retroaktivity, ktorý zákaz
spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval na základe dôvery v platný
a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje práva (právne postavenie) nadobudnuté v minulosti.

17. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka „princíp právnej istoty“
a ochrany dôvery občanov, právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho)
pôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie
subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis
resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia
by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prípustnosť (poznateľnosť),
čím by nevyhnutne dochádzalo k situácií, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť
zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v
minulosti vyhlásila za protiprávne resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty
práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu,
nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne alebo
právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti - v súlade s platnou
a účinnou právnou úpravou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/20/2010).

18. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. apríla 2016,
ktorým bol navrhovateľke podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný vyrovnávací príplatok
v sume 75,60 € mesačne od 01. januára 2016 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti
postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s
ustanovením § 250q ods. 2 OSP.

19. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov konania a podľa výsledku konania
navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade
s ustanovením § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP.

20. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ustanovením § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (teda podľa OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.