Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/972/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215397
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913215397.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom CH-6300 Zug, Industriestrasse 13C, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Karadžičova
8, P. O. BOX 205, proti žalovanej X. X., narodenej XX. XX. XXXX, bytom R. V., Z. XXX, štátnej

občianke SR, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, žalovaná
a vedľajší účastník zastúpení právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska
kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 447,97 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/44/2014 - 124 zo dňa 21. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako osobitný subjekt, do odvolacieho

konania nepriberá.

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobcu (označeného v napadnutom uznesení ako
navrhovateľ)zaplatiťpôvodnémuvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanej(označenejvnapadnutom
uznesení ako odporkyňa), trovy konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pôvodne ako vedľajší účastník na strane žalovanej,
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie, nariadil Daňovému úradu Bratislava vrátenie

časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi na jeho účet v sume 18,30 € po právoplatnosti tohto
uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 95,83 €, ako i vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej sumu 234,15 € titulom trov konania, všetko na účet ich právneho
zástupcu v súdom určenej lehote.
2. Okresný súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v
dôsledku ktorého mal okresný súd za to, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle

§ 146 ods. 2 prvej vety O. s. p.. Rozsah a výšku náhrady trov konania okresný súd konkretizoval v
napadnutom uznesení.
3. Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca.
Uznesenie žiadal zmeniť v napadnutom výroku a pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej náhradu trov konania nepriznať. Poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že súd

je v súlade s ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie práva. Žalobca
využil dispozičné právo podľa § 96 ods. 1 O. s. p.. V čase, kedy právny predchodca žalobcu podalna súde návrh na začatie konania, nebolo vyššie uvedené ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
platné a účinné. V súčasnosti by musel súd bez ohľadu na aktivitu vedľajšieho účastníka na premlčanie
nároku žalobcu prihliadnuť už z úradnej povinnosti. Poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia,

k zneužitiu práva na právne zastupovanie, na povinnosť súdu nielen mechanicky rozhodnúť o náhrade
trovkonaniapodľajehovýsledku,alezvážiť,čineexistujúďalšierozhodujúceokolnostimajúcepodstatný
vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Trovy pôvodného vedľajšieho
účastníka v konaní považoval za nadbytočné a neúčelné. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
považuje za zneužitie práva na úkor protistrany.

4. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý poukázal
na to, že pri rozhodovaní o trovách v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia
žaloby, je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu či neúspechu účastníkov.
Tvrdil, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej
pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku
vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Tvrdil, že je to práve žalobca,

ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných
podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov. Podľa jeho
názoru účelnosť trovy vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 46 ods. 2
Ústavy. Náhrada trov konania bola pri spoločných úkonoch žalobcu a vedľajšieho účastníka uplatnená a
vyčíslená v súlade s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a podľa jeho názoru v predmetnej veci neexistujú

žiadne zákonné dôvody a ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu
trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Argument žalobcu na spôsob, že dôvodom
späťvzatia žaloby bolo, že súd je v súlade s § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť
na premlčanie práva, je účelový, v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej
protistrane. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku žiadal potvrdiť ako správne a zaviazať

žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení zároveň aj vyčíslil.
5. Napadnuté uznesenie okresný súd vydal dňa 21. 01. 2015 a odvolanie bolo podané na pošte dňa
04. 03. 2015, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle §
470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem,
rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal

zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej
právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol
porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí

Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
7. Krajský súd ako súd odvolací § 34 CSP prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario)
CSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Výrok uznesenia okresného súdu, ktorými okresný súd konanie zastavil, nariadil daňovému úradu
vrátanie časti zaplatené ho súdneho poplatku žalobcovi a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu 95,83 € neboli odvolaním napadnuté, preto v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP zostali nedotknuté.
10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o odvolaním

napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania pred súdom
prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ako i v súlade v súčasnosti platným ust. § 220 ods. 2 CSP.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúduvnapadnutomvýrokujevecnesprávne,pričomvjednotlivosti
naň odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzuje iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto

rozhodnutia uvádza :
11. V čase vydania rozhodnutie okresného súdu upravoval rozhodovanie súdu o náhrade trov konania
pre prípad, že bolo konanie zastavené, Občiansky súdny poriadok v ust. § 146 ods. 1 písm. c) a v ust.
§ 146 ods. 2 O. s. p. Kým podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, podľa ust. § 146 ods.

2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca. Od 01. 07. 2016 sú účastníci konania (v súčasnosti podľa CSP označovaní ako strany
sporu a navrhovateľ a odporca sú označovaní ako žalobca a žalovaný).
12. V súdenej veci nie je sporné, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania pre späťvzatie žaloby,
a preto v zmysle ust. § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p. platí, že je povinný uhradiť jeho trovy. Nie je preto

možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že žalobu vzal späť v dôsledku zmeny právneho predpisu, v
zmysle ktorej je už súd povinný ex offo prihliadnuť v spotrebiteľských veciach na premlčanie nároku.
Žaloba totižto bola vzatá späť nie z dôvodu zmeny právneho predpisu , v zmysle ktorej je už súd
povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku, ale z dôvodu samotného uplatnenia premlčaného
nároku žalobcom. Taktiež v konaní niet pochýb o tom, že vedľajší účastník sa mohol dať právne zastúpiť

advokátom tak isto ako hlavný účastník v konaní, keďže v konaní mal rovnaké práva a povinnosti
ako účastník (teraz strana sporu - v zmysle ust. § 93 ods. 4, veta prvá O. s. p.). Pokiaľ vedľajší
účastník vzniesol námietky premlčania, úkony vedľajšieho účastníka, resp. jeho právneho zástupcu,
treba považovať za úkony, ktoré by mohli mať za následok zamietnutie žaloby v prípade, ak by žalobu
žalobca nevzal v celom rozsahu späť. Preto trovy vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu v

konaní treba za účelné považovať.
13. Ako správne skonštatoval v napadnutom uznesení súd prvej inštancie, zo samotnej skutočnosti, že
vedľajší účastník je založený za účelom ochrany spotrebiteľa, nemožno vyvodiť, že sám je spôsobilý
zabezpečiť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. Keďže vedľajší účastník mal v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, mal právo na právnu pomoc pred súdmi, ako aj právo na

náhradu trov konania, ktorých výšku žalobca nespochybnil. Odvolací súd preto uznesenie okresného
súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom

konanítrovykonania,ktorébybolipreukázané,odôvodnené,aktorébybolomožnépovažovaťzaúčelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Na strane žalovanej v konaní vystupovalo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06.
2016.Vzmysle§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a preto Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

ktoré do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovanej ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, vznikol nárok na náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania za
právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. Odvolací súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol
o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov odvolacieho konania v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
15. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní podalo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS návrh dňa 11. 07. 2016, ktorým navrhol, aby odvolací súd s označenou právnickou
osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal od 01. 07.
2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania v zmysle § 96 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
17. Z ust. § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania prijať právnickú osobu, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. Z obsahu
spisu vyplýva, že v prejednávanej veci do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, poskytlo ochranu práv žalovanejako spotrebiteľky pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v zmysle § 470
ods. 2 CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
CSP, sú zachované. Ak, teda, pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej v priebehu

odvolacieho konania podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu (ešte za účinnosti O. s. p.), realizoval tým
predmet svojej činnosti, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako i
odvolacieho konania skutkovo i právne argumentoval na podporu tvrdení žalovanej, teda, na podporu a
ochranu spotrebiteľky, a účinky jeho úkonov do 30. 06. 2016 zostali zachované. Súd prvej inštancie, ako
aj odvolací súd na tieto úkony prihliadal a aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v

konaní bolo následne vo veci samej rozhodnuté. Odvolací súd preto považuje za daného stavu pribratie
totožného združenia - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - v zmysle § 95 ods. 1 CSP od
01. 07. 2016 ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne,
ak pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv spotrebiteľky v čase do 30. 06. 2016 všetky
nevyhnutné úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle § 470 ods. 2 CSP prihliadal, pričom nemožno
opomenúť, že v odvolacom konaní je predmetom odvolacieho konania len rozhodovanie o náhrade trov

konania po späťvzatí žaloby žalobcom.
18. Záverom odvolací súd dopĺňa, že rozhodol o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej do 30. 06. 2016. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným
označením nevyhovel a združenie ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania

nepribral, keď navyše z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná s jeho vstupom do konania súhlasila
(§ 95 ods. 1 CSP).
19. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).