Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114203202
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114203202.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Mesto
Vrbové, Gen. M. R. Štefánika 15/4, 922 03 Vrbové, proti žalovanému: T.. T. A.U., G.. XX. XX. XXXX, K.
Z. G. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o zaplatenie 27,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa zo dňa 13. 11. 2013, ktorý bol pôvodne doručený
Okresnému súdu Piešťany dňa 15. 11. 2013 a následne postúpený Okresnému súdu Bratislava I dňa
04. 02. 2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 27,43 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,07 %
za každý deň omeškania zo sumy 27,43 Eur od 29. 12. 2012 do zaplatenia a nahradil poštovné v sume
3,00 Eur (2x á 1,50 Eur), vynaložené na doručenie dvoch upomienok, z dôvodu neuhradenia nákladov,
spojených s výmenou vodomera na vodovodnej prípojke.
2. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 10Co/135/2016-123 zo dňa 30.

11. 2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/79/2014-81 zo dňa 18.
12. 2015, ktorým súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 27,43 Eur vyhovel. Odvolací súd sa
nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca v rozpore so zákonom prevádzkuje
verejný vodovod, nakoľko je nepochybné, že z verejného vodovodu prevádzkovaného Trnavskou
vodárenskou spoločnosťou, a. s., na odbernom mieste č. 27-05 210-0, ukončeného vodomerom
číslo 9504106, odoberá vodu ako jej odberateľ podľa ust. § 4 ods. 3 zákona a následne ju dodáva

prostredníctvom vodovodnej prípojky konečným spotrebiteľom vody (§ 28 ods. 1 zákona), ktorí majú
povinnosť za odobraté množstvo vody zaplatiť odberateľovi rozpočítanú čiastku, a ak sa odberateľ
s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté
množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody (§ 28 ods. 4 zákona). Z dikcie zákona č. 442/2002
Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že zákon
zreteľne odlišuje pojem verejný vodovod definovaný ako súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej
potrebe, umožňujúcich zásobovanie najmenej 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná

produkcia je najmenej 10 m2 vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok a iných odberateľov od
pojmu vodovodná prípojka, ktorou je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej
siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla a zároveň, že odberateľ vody,
ktorý má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu,
môže vodu odoberať z verejného vodovodu na účely svojej konečnej spotreby alebo zabezpečovať
jej ďalšiu dodávku konečnému spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie v napadnutom

rozhodnutí síce správne právne posúdil Zmluvu o prefakturovaní vody v
Rekreačnej oblasti Čerenec vo Vrbovom a 2 rodinné domy vo Vrbovom zo dňa
01. 07. 2009 ako inominátnu (nepomenovanú) zmluvu (ust. § 51 Občianskeho zákonníka) o dodávkevody podľa ust. § 4 ods. 3 zákona, avšak v rozpore s obsahom tohto zákonného
ustanovenia dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný je odberateľom vody, napriek tomu,
že odberateľom vody môže iba byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu

o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely
konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi, ktorým je v tomto prípade
žalobca. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol odberateľom vody v zmysle ust.
§ 4 ods. 3 zákona, ale jej konečným spotrebiteľom, a preto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(upravenej v ust. § 30 ods. 3 zákona) nahradiť škodu alebo náklady spojené s výmenou alebo opravou

meradla žalobcovi.
3. Podľa § 391ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
4. Súd vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/135/2016 zo dňa 30. 11.
2017 a s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP opätovne vykonal dokazovanie v

rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to najmä oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazných prostriedkov.
5. Z obsahu zmluvy o prefakturovaní vody v Rekreačnej oblasti Č. Z. Z. a 2 rodinné domy vo
Vrbovom zo dňa 01. 07. 2009 (č. l. 3-4) vyplýva dohoda medzi žalobcom (ako odberateľom) a žalovaným
(ako konečným spotrebiteľom) o tom, že žalobca je odberateľom vody z verejného vodovodu, ktorý je

ukončenývodomerom:čísloodbernéhomiestaXX-XXXXX-X,číslovodomeru:9504106.Tentovodomer
bol napísaný na Mesto Vrbové, ktoré malo uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto média Trnavskou
vodárenskou spoločnosťou a. s. (čl. I bod 1 zmluvy). Konečný spotrebiteľ odoberal vodu na účely
konečnej spotreby od odberateľa vody Mesta Vrbové (čl. II bod 1 zmluvy). Mesto Vrbové sa zaviazalo
vykonať výmenu vodomeru - aby bol platný a ciachovaný, a to na náklady konečného spotrebiteľa, s

čím konečný spotrebiteľ súhlasil (čl. II bod 3 zmluvy).
6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
(ďalej len "zákon"), na účely tohto zákona sa rozumie verejným vodovodom súbor objektov a zariadení
slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov
vodou a podľa písm. c) hromadným zásobovaním vodou je zásobovanie najmenej 50 osôb alebo

zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je najmenej 10 m? vody vypočítaná ako priemer za
kalendárny rok.
7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu
vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla,
ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s

uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou
prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená
na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu

a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky
konečnému spotrebiteľovi.
9. Podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona č. 442/2002 Z. z., za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú
vodovodné prípojky.
10. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 442/2002 Z. z., odberateľ a producent sú

povinní dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému
zásahu na meradle.
11. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla
spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil
poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí

odberateľ.
12. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník"),
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať
obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01. 07. 2009 Zmluvu o
prefakturovaní vody v Rekreačnej oblasti Č.N. Z. Z. a 2 rodinné domy vo Vrbovom, v zmysle ktorej bol
žalobca odberateľom vody z verejného vodovodu ukončeného vodomerom: číslo odberného miesta XX-

XX XXX-X, číslo vodomeru 9504106, napísaný na žalobcu, a ktorý mal uzavretú zmluvu s dodávateľom
tohto média Trnavskou vodárenskou spoločnosťou a. s. (čl. I. bod 1) s tým, že žalovaný ako konečný
spotrebiteľ odoberal vodu na účely konečnej spotreby od odberateľa vody (čl. II. bod 2) a
súhlasil, že žalobca vykoná výmenu vodomeru, aby bol platný a ciachovaný, a to na náklady konečného
spotrebiteľa (čl. II. bod 3).

16. V čl. III bod 1, 2 žalovaný ako konečný spotrebiteľ čestne prehlásil, že má k
odberu vody k chate súpisné číslo XXXX namontovaný ciachovaný - platný vodomer na odpočítavanie
spotrebovanej vody, číslo vodomeru je XXXXXXX, počiatočný stav vodomeru k
03. 06. 2006 je nula, a zaviazal sa sprístupniť odpočítavanie vody z vodomeru odberateľovi v deň
a hodinu, ktorú odberateľ určí (čl. III. bod 1, 2) a zároveň sa zaviazal zaplatiť odberateľovi do 5
pracovných dní od prevzatia prefakturovanú sumu za vodu spolu s režijnými

nákladmi (ako napr. poštovné a iné) na účet žalobcu č. ú. XX XXX-XXX/XXXX, na základe skutočného
odpočtu vody spolu s pripočítaným prepočítaným koeficientom straty vody, a pokiaľ konečný spotrebiteľ
nemá namontovaný platne ciachovaný vodomer, alebo nemá žiadny vodomer, alebo sa stal vodomer
z akéhokoľvek dôvodu nefunkčný, od sumy fakturovanej dodávateľom média TAVOS bude odpočítaná
suma, ktorá pripadne na množstvo odobratej vody podľa platne ciachovaného vodomeru a rozdiel sa

vydelí počtom konečných spotrebiteľov, ktorí nemajú platne ciachované vodomery alebo nemajú žiadne
vodomery, resp. nefunkčný vodomer (čl. III. bod 3 písm. a/, b/).
17. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že vodomer č. XXXXXXX namontovaný k chate
súpisné číslo 1358 bol poškodený, nakoľko sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vodomer bol
rozbitý,tieklaznehovodaapožiadalojehovýmenu,ktoráboladňa10.04.2012vykonanájehovýmenou

za vodomer číslo 1208663070, pričom podľa svedka Zdenka Bielika sa pôvodný vodomer nachádzal v
otvorenej šachte, v hĺbke 1 meter a ktokoľvek mohol spôsobiť jeho poškodenie.
18. S poukazom na právny názor Krajského súdu v Bratislave je potrebné uviesť, že
žalobcovi ako odberateľovi vody z verejného vodovodu v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. e) zákona
vyplývala povinnosť dbať na to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému

neoprávnenému zásahu na meradle, pričom túto zákonnú povinnosť je potrebné vnímať v kontexte so
zákonnou povinnosťou odberateľa (t.j. žalobcu) upravenou v ust. § 30 ods. 3 zákona nahradiť škodu
alebo náklady spojené s výmenou alebo opravou poškodeného meradla.
19. Nebolo teda povinnosťou žalovaného vykonať na vlastné náklady nevyhnutné úpravy potrebné
na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejného vodovodu, vrátane bezpečnej ochrany meradla na

vodovodnej prípojke v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. a) zákona, nakoľko citované zákonné ustanovenie
upravuje oprávnenie prevádzkovateľa verejného vodovodu požadovať od odberateľa (t.j. od žalobcu),
aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na
bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejného vodovodu.
20. Žalobca bol v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona vlastníkom vodovodnej prípojky, nakoľko ju vybudoval,

a preto bol ako vlastník povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady
(§ 4 ods. 7 písm. c/ zákona).
21. Ak v rámci zmluvy o prefakturovaní vody zo dňa 01. 07. 2009 došlo k dohode, že Mesto
Vrbové vykoná výmenu vodomeru - aby bol platný a ciachovaný a to na náklady konečného spotrebiteľa,
s čím konečný spotrebiteľ súhlasil (čl. II. bod 3 zmluvy), takéto zmluvné ustanovenie bolo dohodnuté v

rozpore s ust. § 30 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z., v zmysle ktorého náklady spojené s
výmenou alebo opravou meradla hradí výlučne odberateľ, ktorým je v tomto prípade žalobca.
22. Vzhľadom na to, že čl. II. bod 3 bol medzi stranami dojednaný v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením, s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevznikla žalovanému ako
konečnému spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi vymáhanú sumu, vrátane zmluvnej pokuty a

náhrady nákladov za doručovanie dvoch upomienok, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.
23. Záverom súd uvádza, že čl. II. bod 3 zmluvy predstavuje samostatný právny úkon, ktorý v zmysle
§ 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od ostatných ustanovení zmluvy o prefakturovaní vody v
Rekreačnej oblasti Č. Z. Z. a 2 rodinné domy vo Vrbovom zo dňa 01. 07. 2009 ako takej.

Absolútna neplatnosť článku II. bod 3 zmluvy, ktorý bol dojednaný v rozpore s ust. § 30 ods. 3 zák. č.
442/2002 Z. z. nemá za následok neplatnosť ostatných zmluvných ustanovení.
24. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdubolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
25. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné

prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu
bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady
trov konania voči neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1
CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.