Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010106
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112010106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a členov Mgr. Marcely

Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného H. Q., stíhaného pre pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona sčasti
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 7T/10/2012-499 zo dňa 30.5.2017, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
dňa 15.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný n a h r a d i ť škodu poškodeným:
- Y. s.r.o., L. XX, W., G.: XX XXX XXX, v sume 300 eur,
- U. S., Q. 2, W., G.: XX XXX XXX, v sume 310,20 eur.

F. § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený U. S., Q. 2, W., IČO: XX XXX XXX, so zvyškom nároku
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa s nárokom na náhradu škody na civilný proces o d k a z
u j ú poškodení:
- S. s.r.o. (právny nástupca S., s.r.o.), A. baníkov 2, H., G.: XX XXX XXX,
- Y. X. P., Q. XX, W.,
- B. X., s.r.o., M. XX-XX, W., G.: XX XXX XXX,
- H., s.r.o., A.. hraničiarov 1, W., IČO: XX XXX XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 7T/10/2012-499 zo dňa 30.5.2017 bol obžalovaný H. Q.

uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f),
ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona („Tr.zák.“), v bodoch 4 až 6 rozsudku spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom.

Podľa § 44 Tr.zák. prvostupňový súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu a ďalšieho
trestu, nakoľko považoval za dostačujúci trest uložený mu rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava V
sp.zn. 3T/63/2011 zo dňa 6.2.2012, Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/3/2012 zo dňa 16.01.2012,

Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/45/2013 zo dňa 10.10.2013, Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
4T/2/2011 zo dňa 28.3.2012 a Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/147/2015 zo dňa 17.8.2015.

Ohľadom náhrady škody bolo rozhodnuté prvostupňovým súdom nasledovne:„Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodeným:
- X. S. s.r.o., A.. W. 2, H., vo výške X.XXX,XX eur

- Q. P. B.V. s.r.o., X., F. 1, sumu 1.729,24 eur
- AB I. s.r.o. 3.927,74 eur
- M. X. s.r.o., P. 2, W., sumu 5.757,99 eur
- B. X. s.r.o., M. XX, W., sumu 3.096 eur
- Y. M., L. XX, W., sumu 300 eur

- U. S., D. XX, W., sumu 310,20 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodených H. s.r.o. W., Q. X a Y. sport P., Q. XX, W., právny nástupca
pošk. C. sport s.r.o. s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne vyrovnanie.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodeného U. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na

občiansko-súdne konanie.“

Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“)
podal odvolanie obžalovaný H. Q. proti výroku o náhrade škody prostredníctvom obhajcu U.. F. X.
písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 5.6.2017. Pre úplnosť treba uviesť, že

odvolanie podala písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 12.6.2017 aj Okresná
prokuratúra Bratislava I proti výroku o treste, ktoré však zobrala späť písomným podaním doručeným
na prvostupňový súd dňa 31.7.2017.

Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu U.. F. X. písomným podaním

doručeným na prvostupňový súd dňa 3.8.2017 nasledovne: „V hore uvedenej veci proti rozsudku zo dňa
30.05.2017, čo do výroku o náhrade škody, podal odvolanie môj klient. Toto odvolanie odôvodňujeme
tým,ževrámciadhéznehokonanianebolivykonanéžiadnedôkazyspôsobilépriznaťnáhraduškodytak,
ako to urobil súd. Nebolo identifikované za akú hodnotu a kedy mali poškodení, údajne odcudzené veci
nadobudnúť, a preto bez potrebných ekonomických podkladov súd nemohol ustáliť oprávnenosť výšky

jednotlivých uplatňovaných čiastok. Z množstva a objemu odcudzených vecí, ktoré poškodení uvádzajú,
navyše evidentne vyplýva, že tieto nebola schopná odniesť jedna alebo dve osoby, ale odcudzenie
muselo byť vykonané buď za pomoci viacerých osôb alebo dopravného prostriedku s primeraným
úložným priestorom. Uplatnenie škody zo strany poškodených - ide o klasické „zarábanie“ poškodených,
kedy si uplatňujú náhradu škody k takému množstvu tovaru, aby na trestnej činnosti iného ešte profitovali

tým, že uvedú podstatne väčšie množstvo odcudzeného tovaru než reálne odcudzeného bolo a bohužiaľ
v ďalšom konaní sa nikto nezaoberá otázkou reálnej fyzickej možnosti jednej či dvoch osôb vôbec
takéto množstvo tovaru prepraviť. Navyše, ak ani nebolo v čom, nik nespomína ani nedokazuje, že by
páchatelia so sebou mali nejakú obalovú techniku (tašky, vrecia a pod.), v ktorej by odcudzené veci mohli
odnášať. Zároveň poznamenávame, že základným nedostatkom priznania náhrady škody takejto veci

je dávne uplynutie premlčacej lehoty, ktorú bol súd povinný skúmať ex offo, pričom takmer vo všetkých
prípadoch priznal náhradu škody údajným právnym nástupcom pôvodne poškodených, ktorí však ani
v jednom prípade nedokladovali zmluvy, ktorými uvedené pohľadávky voči obvineným na nich reálne
prešli. Samozrejme takéto dokazovanie by presiahlo rámec efektivity adhézneho konania, a preto mal
súd správne odkázať poškodených na uplatnenie náhrady škody v celom rozsahu v rámci občiansko-

právneho konania. V odvolacom konaní preto žiadame výrok o náhrade škody prvostupňového súdu en
block zrušiť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým budú poškodení odkázaní
na občiansko-súdne konanie.“

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 7.8.2018, teda po vyše 14

mesiacoch od vyhlásenia napadnutého rozsudku, čo je v každom prípade lehota neúnosná bez ohľadu
na skutočnosť, že vo veci je viacero poškodených.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúdubolopodľa§326ods.5Tr.por.konaniedoplnenénevyhnutným
dokazovaním, aby mohlo byť rozhodnuté o odvolaní, a to prečítaním listinných dôkazov - faktúr a

vyjadrení na č.l. 29-31, 84 a 90 - 91 (ohľadom skutkov v bodoch 1 a 2 napadnutého rozsudku resp.
poškodeného S. s.r.o.), cenovej ponuky na č.l. 230 (ohľadom skutku v bode 5 napadnutého rozsudku
resp. poškodeného W., vyčíslenia škody a faktúry na č.l. 298-299 a výpisu zo živnostenského registra
na č.l. 300 (ohľadom skutku v bode 7 napadnutého rozsudku resp. poškodeného U. S.).Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu prokurátor uviedol, že treba objektívne
priznať, že okresný súd nepostupoval starostlivo a náležite ohľadom priznaného nároku na náhradu

škody. Tieto nedostatky však odstránil odvolací súd na dnešnom verejnom zasadnutí, a preto navrhuje,
aby po zrušení výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, odvolací súd o tomto rozhodol v súlade
s vykonávaným dokazovaním, ktoré bolo na verejnom zasadnutí doplnené.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa plne pridržiava písomne podaného

odvolania z dôvodov v ňom uvedených. V prvom rade chce uviesť, že z vykonaného dokazovania na
prvostupňovom súde nebolo možné priznať náhradu škody tak, ako to urobil prvostupňový súd, keďže
neboli oboznámené žiadne dôkazy, ktoré by viedli k tomu, že by súd mohol priznať náhradu škody.
Poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že z množstva odcudzených vecí vyplýva, že tieto veci by obžalovaný
ako samotná osoba ani nemohol bez ďalšej pomoci odniesť. K priznaniu nároku na náhradu škody
tiež bráni uplynutie premlčacej lehoty, ktorú mal súd skúmať a ohľadom poškodeného M. X. s.r.o. bola

škoda uhradená poisťovňou. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu škody by bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec trestného konania, a preto navrhuje, aby odvolací
súd rozhodol tak, že po zrušení výroku o náhrade škody odkáže poškodených s nárokom na civilný
proces.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla
obhajkyňa.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ

uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na

civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže
súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je rozhodnutie o

uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317
ods. 1 alebo
, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad.Podľa § 329 Tr.por. ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak
nerozhodne sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného len ohľadom výroku o
náhrade škody. Odvolací súd teda preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o
náhradeškody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,atovzhľadomkuskutočnosti,
ževustanovení§317ods.1Tr.por.jeobsiahnutýobmedzenýrevíznyprincípaodvolacísúdpreskúmava

lentenvýrokrozsudku,ktorýbolnapadnutýodvolanímasprávnosťpostupukonania,ktorépredchádzalo
napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací
súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o náhrade škody. Odvolací
súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné a na základe podaného odvolania musel

byť napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por., keďže
rozhodnutie o uplatnených nárokoch niektorých poškodených na náhradu škody bolo v rozpore so
zákonom, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že dotknutým stranám trestného konania

bola riadne doručená obžaloba, ktorá napadla na prvostupňový súd dňa 7.2.2012 a výzva na
vykonanie dôkazov a títo spolu s prokurátorom boli predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného
pojednávania, pričom o obžalobe bolo rozhodnuté prvostupňovým súdom najskôr trestným rozkazom zo
dňa17.8.2012,protiktorémupodalobžalovanýodporanáslednepovykonanomdokazovanínahlavnom
pojednávaní rozsudkom zo dňa 30.5.2017 spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia.

Ako bolo už vyššie uvedené, podané odvolanie smeruje proti výroku o náhrade škody, ktorý
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodnil nasledovne: „Čo sa týka nárokov poškodených,
súd obžalovaného zaviazal k náhrade spôsobenej škody zhodne s návrhom prokurátora a s uplatnenými
nárokmi tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Nároky poškodeným H. s.r.o, W.,

Q. X a Y. sport P., Q. XX, W., právny nástupca poškodeného C. sport s.r.o, nepriznal z dôvodu plnenia
poisťovní pre poškodených. Nárok poškodenému S. priznal súd v časti týkajúcej sa nepriamej škody, s
touto časťou jeho nároku súd poškodeného odkázal na občiansko-súdne konanie.“

Obžalovaný žiadal v odvolaní, aby boli poškodení s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný

proces.

Odvolací súd po posúdení celej veci a po doplnenom dokazovaní vykonanom pred odvolacím súdom k
výroku ohľadom náhrady škody uvádza nasledovné.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 287 ods. 1 Tr.por. vyplýva, že v prípade, ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu a poškodený si nárok riadne a včas uplatnil,
má v rozsudku uložiť obžalovanému, aby škodu poškodenému nahradil.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie ohľadom náhrady

škody jednak riadne nezdôvodnil, keďže v napadnutom rozsudku neuviedol relevantné dôkazy, na
základe ktorých o uplatnených nárokoch poškodených rozhodol, čo ani nemohol, keďže tieto v
podstatnej miere ani nevykonal s výnimkou výsluchov poškodených, jednak adekvátnym spôsobom
nereagoval na vyjadrenia zástupcov poškodených na hlavnom pojednávaní a priznal náhradu škody aj
poškodeným, ktorí sa vyjadrili na hlavnom pojednávaní, že si nárok na náhradu škody neuplatňujú.

V tejto súvislosti treba poukázať, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.2.2016 zástupcovia
poškodených F. vo vyjadrení podľa § 256 ods. 2 Tr.por. uviedli, že si nárok na náhradu škody
neuplatňujú, keďže im škodu preplatila poisťovňa (č.l. 388). Napriek tejto skutočnosti prvostupňový súdv napadnutom rozsudku obžalovaného zaviazal nahradiť škodu aj vo vzťahu k týmto trom poškodeným,
takže prvostupňový súd rozhodol v rozpore s uplatneným nárokom na náhradu škody (resp. počas
konania vzatým späť) a nad jeho rámec. Odvolací súd pripomína, že prípade, že sa poškodený v

priebehu súdneho konania vyjadrí, že na pôvodne uplatnenom nároku na náhradu škody netrvá a
nežiada nahradiť škodu, nie je zákonný dôvod na to, aby súd v rozsudku o náhrade škody akýmkoľvek
spôsobom (výrokom) rozhodoval a k takému poškodenému treba z pohľadu rozhodovania o náhrade
škody pristupovať ako keby si náhradu škody v konaní vôbec neuplatnil. Teda z dôvodu, že prvostupňový
súd rozhodol v napadnutom rozsudku o nároku poškodených na náhradu škody, ktorí vyhlásili na

hlavnom pojednávaní, že si ho neuplatňujú, o nároku na náhradu škody týchto troch poškodených (P.
W. AB I. s.r.o. a M. X., s.r.o.) po zrušení dotknutého výroku o náhrade škody už odvolací súd žiadnym
spôsobom nerozhodoval, keďže tak nemal urobiť v napadnutom rozsudku ani prvostupňový súd.

Za pôvodne poškodeného S., s.r.o. (v súčasnosti S. s.r.o.) sa G.. P. O. na hlavnom pojednávaní dňa
19.2.2016 vo vyjadrení podľa § 256 ods. 2 Tr.por. najprv podľa zápisnice uviedol, že žiada náhradu škody

1.167,20 eur a 1.900,66 eur (skutky v bodoch 1 a 2 rozsudku), pričom však následne na tomto hlavnom
pojednávaní po vyjadrení ostatných poškodených uviedol, že nárok na náhradu škody vo výške 1.167,20
eur a 1.096,66 berie späť s tým, že nárok na náhradu škody v ďalšom konaní nebude uplatňovať (č.l.
388). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR tejto
obchodnejspoločnostivyplýva,žeG..P.O.bolkonateľomspoločnostiS.,s.r.o.do6.9.2011aod7.9.2011

(kedy došlo zároveň k zmene obchodného mena na S. s.r.o.) je jej konateľom úplne iná osoba, z čoho
treba odvodiť, že bývalý konateľ sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.2.2016 k otázke náhrady
škody už nemal oprávnenie vyjadrovať.

Keďže za poškodeného S. s.r.o. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil žiadny zástupca

a nemohlo byť odvolacím súdom preverené, či tento poškodený na náhrade škody trvá, bolo doplnené
dokazovanie na odvolacom súde tým spôsobom, aby o uplatnenom nároku na náhradu škody mohol
odvolací súd rozhodnúť. Z doplneného dokazovania vyplýva, že tento poškodený ohľadom skutkov
uvedených v bodoch 1 a 2 rozsudku predložil v konaní tri faktúry ohľadom poškodených dverí, prvá
faktúra č. OF XXXXXX zo dňa 21.1.2011 na sumu 971,86 eur (č.l. 29 resp. č.l. 84), druhá faktúra č.

C zo dňa 5.4.2011 na sumu 195,34 eur (č.l. 31) a tretia faktúra č. C. zo dňa 5.4.2011 na sumu 124,80
eur (č.l. 91), pričom však zo spisu nie je určiteľné, či boli faktúry aj v skutočnosti zaplatené a poškodený
k tomu nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci túto skutočnosť a uvedené nevyplýva ani z
výpovede svedka G.. P. O. na hlavnom pojednávaní, ktorý bol konateľom spoločnosti S., s.r.o. v čase
spáchania skutku.

Na základe uvedených skutočností teda musel odvolací súd po zrušení dotknutého výroku o náhrade
škody, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody, poškodeného S. s.r.o. (právneho nástupcu
S., s.r.o.) odkázať s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr.por.,
keďže by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré

presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

V prípade poškodeného B. X., s.r.o. (skutok v bode 5 rozsudku) rozhodol prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku, že obžalovaný je povinný mu nahradiť škodu v sume 3.096 eur bez toho, aby
uviedol, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k tejto výške náhrady škody. Preto bolo doplnené

dokazovanie na odvolacom súde tým spôsobom, aby o uplatnenom nároku na náhradu škody mohol
odvolacísúdrozhodnúť,pričomzdoplnenéhodokazovaniavyplýva,žetentopoškodenýohľadomskutku
uvedeného v bode 5 rozsudku predložil v konaní iba cenovú ponuku od B.-SL, s.r.o. zo dňa 10.2.2011
ohľadom opravy poškodených dverí na sumu 3.096 eur (č.l. 230) bez toho, aby bolo zo spisu zistiteľné,
či bola oprava dverí aj v skutočnosti realizovaná na základe tejto cenovej ponuky.

Na základe uvedených skutočností teda musel odvolací súd po zrušení dotknutého výroku o náhrade
škody, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody, poškodeného B. X., s.r.o. odkázať s
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr.por., keďže by bolo treba
na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho.

V súlade s napadnutým rozsudkom (s poukazom na zásadu zákazu reformatio in peius ustanovenú
v § 322 ods. 3 Tr.por., ktorá je bližšie rozvedená ďalej u poškodeného U. S.) museli byť po zrušenídotknutého výroku o náhrade škody s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázaní
na civilný proces (nie na občiansko-súdne vyrovnanie ako je nesprávne terminologicky uvedené v
napadnutom rozsudku) poškodení Y. X. P. a H. s.r.o. bez toho, že by bolo odvolacím súdom v tomto

rozhodnutí vo výroku uvedené, že prvý z nich je právnym nástupcom poškodeného C. F. s.r.o. (nie C.
sports.r.o.akojenesprávneuvedenévnapadnutomrozsudku),keďžeuvedenésanezakladánapravde,
keďže z E. registra SR vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti C. Plus s.r.o. je spoločnosť U. s.r.o.,
ktorá bola zrušená bez likvidácie a došlo k jej ex offo výmazu.

V prípade poškodeného Y. s.r.o. ohľadom skutku v bode 5 rozsudku (nie ako je nesprávne uvedené v
napadnutom rozsudku, že má ísť o Y. M., keďže z vymedzenia skutku v napadnutom rozsudku, ako aj
zo spisového materiálu vyplýva, že k vlámaniu došlo do predajne, ktorú prevádzkovala táto obchodná
spoločnosť, ktorej je Y. M. spoločníčkou a konateľkou, a teda škoda vznikla obchodnej spoločnosti,
nie jej štatutárnemu orgánu) a poškodeného U. S. ohľadom skutku v bode 7 rozsudku (tento bol na
rozdiel od napadnutého rozsudku v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu správne označený ohľadom

miesta podnikania v súlade s údajmi uvedenými vo výpise zo živnostenského registra na č.l. 300) bolo
prvostupňovým súdom vecne správne rozhodnuté, keď bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody
vo vzťahu k týmto poškodeným v sumách 300 eur resp. 310,20 eur. Nárok na náhradu škody si
títo poškodení uplatnili riadne a včas, a to ešte pri ich výsluchoch v prípravnom konaní a v konaní
bolo bez pochybností preukázané, že k spôsobeniu škody došlo úmyselným protiprávnym konaním

obžalovaného, škoda bola spôsobená poškodeným v priznanej výške a medzi konaním obžalovaného
a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že v prípade škody spôsobenej poškodenému Y. s.r.o. bol
obžalovaný uznaný vinným, že odcudzil zo šuflíka pod registračnou pokladňou finančnú hotovosť 300

eur a v tejto sume bola obžalovanému aj uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému.

V prípade škody spôsobenej poškodenému U. S. bolo doplnené dokazovanie na odvolacom súde
tým spôsobom, aby o uplatnenom nároku na náhradu škody mohol odvolací súd rozhodnúť, pričom z
doplneného dokazovania na odvolacom súde vyplýva, že tento poškodený písomným vyjadrením zo

dňa 19.7.2011 (č.l. 298) uviedol, že poškodením dverí a sklenenej výplne mu bola spôsobená škoda
310,20 eur, k čomu predložil faktúru č. 29/2011 zo dňa 3.3.2011 na túto sumu (č.l. 299) a z výpovede
poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva jej zaplatenie.

Poškodený U. S. si uplatnil náhradu škody aj ohľadom odcudzeného tovaru, a preto bolo nutné tohto

poškodeného so zvyškom ním uplatneného nároku odkázať na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr.por.,
pričom odvolací súd v tejto časti už ani nemal zákonný dôvod na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia
v neprospech obžalovaného (a teda ani nebol dôvod v tomto smere vykonávať na odvolacom súde
akéhokoľvek ďalšie dokazovanie), keďže tomu bránila zásada zákazu reformatio in peius ustanovená
v § 322 ods. 3 Tr.por., podľa ktorej v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý

rozsudok len na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného resp. ohľadom
výroku o náhrade škody aj v prípade existencie odvolania poškodeného, ktorý si uplatnil nárok na
náhradu škody, čo v prejednávanej veci absentovalo.

Odvolacie námietky, ku ktorým sa odvolací súd nevyjadril vyššie a ktoré nezohľadnil v rozhodnutí,

sú vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu irelevantné s výnimkou namietania uplynutia
premlčacej doby. K tomu odvolací súd uvádza, že podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) nemohlo dôjsť ani k uplynutiu subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehoty, keďže táto plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (to sa mohli dotknutí poškodení dozvedieť až v tomto trestnom konaní) a ani k

uplynutiu objektívnej lehoty, ktorá je 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (skutky
sú z roku 2011), keďže ide o škodu spôsobenú úmyselne, pričom podľa § 112 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba neplynie odo dňa uplatnenia práva na súde alebo inom príslušnom orgáne (t.j. aj v
prípade náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní) po dobu konania.

Už len pre úplnosť k nedôvodnej odvolacej námietke, že uplynutie premlčacej lehoty mal prvostupňový
súdskúmaťexoffo,dávaodvolacísúdodvolateľovidopozornostiustanovenie§100ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka.Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.