Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/143/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216229156
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216229156.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu U. C., M., P. O. X, proti
žalovanému Global IT Services s.r.o., Bratislava, Prievozská 4, IČO: 43 770 207, o zaplatenie 1 360,50
€, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12Csp/80/2016-186 z 27.11.2017 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalobu zamieta. Žalobkyňa je povinná nahradiť
žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, doručenou mu 8.12.2016, domáha,
čo v jej dôvodoch uviedla (z akých rozhodnutí citovala, na čo poukázala), čo žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení, doručenom mu 15.5.2017, uviedol (čo namietal, akú námietku z opatrnosti vzniesol
a čo navrhol), čo žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom mu 21.6.2017, uviedla (na
čo poukázala, o čom je presvedčená), čo žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom mu
13.7.2017, uviedol (akú námietku opakovane vzniesol), vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal
dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne čo zistil z výkazu Ferratum pôžičiek a ich
splácania podľa výpisu z účtu žalobkyne a, čo je zároveň z tohto výpisu zrejmé, a, že vec právne posúdil
podľa nasledujúcich zákonných ust.: Cituje znenie § 3,§ 52,§ 53 ods.1,4,5,§ 54 ods.1,§ 53a ods.1,§ 37
ods.1,§ 39,§ 451,§ 456,§ 458 ods.1,§ 100,§ 101,§ 107 O. z.,§ 2 a/,b/,§ 3 ods.5,§ 7 ods.1,2,5,§ 8 ods.3,4
zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o ochrane spotrebiteľa; poznámka súdu), § 4
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,§ 150 a § 151 CSP, a ďalej uvádza: Žalobkyňa sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 860,50 € a to na tom skutkovom základe, že považuje úvery
poskytnuté na základe rámcovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky za bezúročne a
bez poplatkov z dôvodu, že tieto zmluvy nespĺňajú zákonné požiadavky. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania, primárne sa zaoberal dôvodnosťou tejto námietky.
Konštatoval, čo je premlčanie, čo je zmyslom tohto inštitútu, čo je základným účelom inštitútu premlčania,
že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto 2 premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa
skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Napr. ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplynie čas uvedený v § 107 ods.1 O. z. a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania,
právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna

10 ročná premlčacia doba podľa § 107 ods.2 O. z. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané
podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba.
Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť. § 107 ods.2 O. z. určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu
bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti) a 10 rokov, ak bolo „bezdôvodného“
obohatenie získané úmyselne. Pre začiatok plynutia 3 ročnej, resp. 10 ročnej premlčacej doby je
rozhodný deň, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že k bezdôvodnému obohateniu došlo najneskôr 29.12.2011, kedy žalobkyňa uhradila „druhá“ splátku
v poradí už 15. pôžičky, ktorú od žalovaného čerpala. Na základe cit. zákonných ust. (predovšetkým
§ 107 O. z.) prijal záver, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže objektívna
premlčacia doba uplynula najneskôr 29.12.2014 (t.j. 3 roky po tom ako došlo k uhradeniu poslednej
splátky žalobkyňou v rámci čerpania úveru z 21.11.2011). Vzhľadom na to, že žaloba bola mu doručená
8.12.2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, vyhodnotil námietku žalovaného ako dôvodnú.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa zo strany žalovaného malo „jednať“ o úmyselné konanie,
preto považoval aplikovanie premlčacej doby v dĺžke trvania 3 roky za rozhodujúce a dostačujúce. Z
tohto dôvodu žalobu v tejto časti, vzhľadom na premlčanie nároku, zamietol. Pokiaľ ide o úver čerpaný
19.03.2012 v sume 250 €, zo Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Ferratum Slovakia s.r.o. a LogiCall
Slovensko s.r.o. z 30.11.2015 jednoznačne zistil, že táto pohľadávka prešla na základe tejto zmluvy
na LogiCall Slovensko, s.r.o., z čoho vyplýva, že žalovaný v tejto časti uplatňovaného nároku nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom, proti ktorému by mala smerovať žaloba žalobkyne. Z tohto
dôvodu v tejto časti žalobu pre uvedený nedostatok zamietol. Vzhľadom na úspešné uplatnenie námietky
premlčania žalovaným, ako aj nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimity, žalobu žalobkyne zamietol
v celom rozsahu, teda aj v rozsahu plnenia z titulu finančného zadosťučinenia, keďže nepreukázala
dôvodnosť takéhoto nároku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP (ich znenie cituje), že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením rozhodovať jeho príslušný súdny úradník.
3. Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním a uviedla: 8.2.2016 podala na žalovaného
žalobu na začatie konania o neplatnosť zmlúv podľa Civilný sporový poriadok o ochranu práv spotrebiteľa
o určenie úverov, poskytnutých na základe úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov, žalobu
na Vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 860,50 €., Právny nárok nie je premlčaný). Návrh o
finančné zadosťučinenie vo výške 500 €., aby Okresný súd Košice II v Košiciach rozhodol, že šetky
Pôžičky uzavreté s odporcom sú bezúročné a bez poplatkov., aby odporca zaplatil žalobcovi bezdôvodne
obohatenie 860,50 € a takisto zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €. Okresný
súd Košice II v Košiciach 27.11.2017 rozhodol rozsudkom tak, že žaloba sa zamieta a žalovaná uhradí
trovy na konanie žalovanej strane v plnom rozsahu. V zákonom danej lehote napáda rozhodnutie
Okresného súdu Košice II odvolaním. Vyššie špecifikovaný rozsudok prevzala 2.2.2018 a v zákonnej
lehote ho napáda odvolaním z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 40a O. z.). Je pravdou, že od žalovaného prevzala na svoj účet niekoľko
pôžičiek, keď bola vo finančnej tiesni, ale nikdy tam nebol dostatok vôle z jej strany, pretože ku tomu
bola prinútená z hľadiska logiky, nakoľko keď uhradila pôžičku neostala jej iná možnosť iba si znova
požičať a tak sa krútila v jednom bludnom kruhu až kým sa jej nepodarilo z toho dostať postupným
oneskoreným splácaním, lenže žalovaný si nárokuje ďalej odo nej nejaké ďalšie peniaze a najal si na to
aj vymáhačskú spoločnosť Logicall a chcú sa na nej takto nezákonne obohacovať, obťažujú ju neustále
listami telefonátmi emailami. Preto bola nútená podať žalobu a žiadať súd o ochranu, keďže nie je právne
vzdelaná. A keďže je všeobecne známe, že nebankovky a vymáhačské spoločnosti sa stále bezdôvodne
a nezákonne obohacujú na ľuďoch neznalých práva a zákonov, zneužívajú najmä sociálne slabšie
skupiny, na stránkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je nespočetné množstvo rozhodnutí a
rozsudkov Okresných súdov, ale aj Krajských súdov, ktoré o to svedčia. žiada aj odvolací súd o ochranu,
aby nato prihliadal okrem toho aj z nasledujúceho dôvodu: Je samoživiteľkou 2 nezaopatrených detí, je
rozvedená, evidovaná na ÚPSVaR Košice a toho času poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,40
€ mesačne. Je vlastníčkou 1 izb. bytu, ktorý splácam hypopôžičkou s sume 395 € mesačne od roku
2011 trvá do roku 2026 a aj preto si príležitostne privyrába upratovaním bytov aj domov s priemerným
mesačným zárobkom aktuálne do 200 € mesačne a dopomáha im rodina (jej mama a jej sestry) Nájomné
a SIPO činia sumu 207 €, internet 20 €, strava drogéria lieky ošatenie priemerne 200 € takisto s pomocou
blízkej rodiny. Má takisto zdravotné problémy: je astmatička (kontrolovaná mesačne pod dozorom užíva
lieky a spreje), ďalej má dlhodobo od roku 2006 liečenú otvorenú ranu na ľavom predkolení - bercov

vred (je čakateľkou na operáciu kŕčových žíl v zozname vo Vúsch Košice), užíva pravidelne lieky na
vysoký krvný tlak, minulý rok 2016 jej 3 krát po sebe vyťahovali vodu z pravého kolena aj dôsledkom
čoho bola obmedzená pracovať a privyrábať si. Chce žiť normálnym životom a dať svojim deťom riadnu
starostlivosť, nemá u nikoho žiadne dlhy, lebo aj toto je pre ňu ponaučenie, ako sa už nikdy nezadlžovať.
Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd, hoci správne zistil skutkové stavy, pri vydaní svojho
rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok žaloba sa zamieta a žalovaná uhradí trovy na konanie žalovanej strane
v plnom rozsahu, rozhodol nesprávne. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa. Navrhuje preto vydanie tohto nového r o z s u d k u: Všetky Pôžičky uzavreté so žalovaným
sú bezúročné a bez poplatkov. Súd ukladá žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu vo výške 860,50 € na horeuvedenú adresu bytom Pasteurovo
námestie 3 Košice 04001. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na horeuvedenú adresu bytom Pasteurovo námestie
3 Košice 04001. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Žalovaný vo vyjadrení k Odvolaniu žalobkyne (ďalej len Odvolanie; poznámka žalovaného) uvádza
nasledovné: I. V plnej miere sa stotožňuje s Rozsudkom súdu, v ktorom uviedol, že: - došlo k premlčaniu
údajného nároku žalobkyne (ak by aj existoval), - nebol pasívne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko
došlo k postúpeniu pohľadávok z jeho strany na inú spoločnosť, - žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť
svojho nároku na 500 € z titulu finančného zadosťučinenia. II. „Žalovaná“ napadla Rozsudok z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu. Svoje Odvolanie odôvodnila: - konštatovaním,
že jej pohľadávka nie je premlčaná (napriek tomu, že sama ďalej konštatuje, že nie je „právne vzdelaná“;
úvodzovky žalovaný), - nedostatkom vôle uzavrieť zmluvy o pôžičkách s ním (napriek tomu, že tieto
zmluvy uzavrela 16 x v priebehu približne 2 rokov), - všeobecnej vedomosti o nezákonnom obohacovaní
sa nebankových spoločností na úkor sociálne slabších skupín, - svojim rodinným a zdravotným stavom
a finančnými pomermi. Neuviedla, v čom konkrétne vidí nesprávne právne posúdenie súdu. Ani jeden
z ňou uvedených dôvodov sa netýka nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu, ale jej
osobných pomerov, ktoré s ním žiadnym spôsobom nesúvisia a na ktoré nemá žiaden vplyv. Na žiadosť
žalobkyne riadne uzavrel so „žalovanou“ zmluvy o pôžičkách a poskytol jej finančné prostriedky, na ktoré
mala podľa týchto zmlúv nárok a to opakovane. Následne po viac ako 4 rokoch žiada súd o vydanie
údajného bezdôvodného obohatenia a aj sumy 500 € ako finančného zadosťučinenia, pretože nikdy
počas 2 rokov nechcela tých 16 zmlúv o pôžičke uzavrieť, pretože má zlý zdravotný stav, finančné
problémy a rada by sa venovala svojim deťom a viedla normálny život. Chápe zrejmú závažnosť jej
životnej situácie, avšak tento jej stav nespôsobil. Žiadnym spôsobom nenútil „žalovanú“ vstupovať s ním
do zmluvného vzťahu, nie je zodpovedný za jej finančné a zdravotné problémy a ani nebráni jej viesť
normálny život a venovať sa svojej rodine. Vzhľadom na uvedené sa plne stotožňuje s Rozsudkom a
dôvody uvedené žalobkyňou v odvolaní považuje za irelevantné pre toto konanie. Navrhuje rozsudkom
potvrdiť Rozsudok ako vecne správny.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie.
6. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
8. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi plne stotožňuje a nepovažuje za

potrebné k nim nič podstatné dodávať, keďže žalobkyňou v odvolaní uvádzané skutočnosti nie sú
objektívne spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a právnych záverov, ku ktorým
súd dospel.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že žalobkyňa
na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že jej právny nárok nie je premlčaný, neuvádza žiadne
skutočnosti, ani právne argumenty a to, čo v odvolaní prezentuje nemá pre posúdenie veci nijaký právny
význam. .
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný
žiadne trovy neuplatnil.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.