Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222218
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116222218.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o mal. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
u matky, dieťa matky C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, zast. JUDr. Jaroslavom Klátikom, PhD.,
advokátom so sídlom Banská Bystrica, Havranské 11 a otca Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., K. X,
zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta č. 47, o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. decembra 2016, č. k.: 32
P/348/2016 - 67, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletej sa podaným návrhom vo veci samej domáha
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že súd maloletú zverí do jeho osobnej
starostlivosti, matke určí výživné v sume 27,13 € mesačne a styk matky s maloletou
neupraví. Návrhom zo dňa 15. 12. 2016 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 367 ods.
1 CMP tak, že maloletá sa zveruje do jeho starostlivosti do právoplatnosti rozsudku v konaní o úprave

práv a povinností.
3. Tvrdil, že matka sa s maloletou a dcérou z prvého manželstva v januári 2016 odsťahovali zo spoločnej
domácnosti k jej rodičom do P.. Spočiatku si maloletú brával na štyri dni medzi desaťdňovými pracovnými
turnusmi. Po čase matka prišla s návrhom na striedavú starostlivosť, ktorú upravili v
dohode zo dňa 18. 09. 2016. Striedavá starostlivosť nebola a nie je realizovaná v zmysle tejto dohody.
Matka má zdravotné problémy, v práci mala pracovný úraz, je PN a na rehabilitácii. Preto v čase od 18.

09. 2016 do 04. 12. 2016 bola maloletá väčšinou v jeho opatere. Od uzatvorenia rodičovskej dohody do
04. 12. 2016 mala matka maloletej maloletú nepretržite v opatere len počas 18 dní. U
maloletej videl, že nemá vytvorené dobré podmienky pre zdravý telesný a duševný vývoj v
bydlisku rodičov matky. Pri odovzdávaní maloletej sa stávalo, že prítomná bola stará matka maloletej
z matkinej strany alebo matkina dcéra z prvého manželstva, matka maloletej nebola prítomná. Stará
matka maloletej zrejme v čase neprítomnosti matky zabezpečovala starostlivosť o maloletú. Matka berie

dlhodobo upokojujúce lieky, je pomerne apatická a zrejme sa vo svojom stave nedokáže
toľko venovať maloletej. Uvedená skutočnosť a tiež častá neprítomnosť matky počas pobytu maloletej
u nej zrejme spôsobili, že maloletá začala návštevy u matky celkom odmietať. Uvedený postoj maloletej
pozoroval v júni 2016 a postupom času sa prehlboval. Keď povedal maloletej, že
ide maminke, maloletá sa rozplakala, nechcela sa ani obliecť, prejavovala panický strach a odmietala
k matke ísť, pričom pri naliehaní a prehováraní vyústilo jej správanie do srdcervúceho plaču. Poukázal

na skutočnosť, že maloletá pred stretnutím s matkou plakala celou cestou, nechcela z auta vystúpiť.
Matka maloletej nebola prítomná pri prevzatí, maloletú odovzdával starej matke. Podľa neho striedanieprostredia je vzhľadom na útly vek maloletej aj naviazanosť na neho a domáce prostredie v R.
nevhodné. V záujme maloletej je, aby boli dočasne bezodkladne upravené pomery maloletej. Nechce
brániť v styku maloletej s matkou, vzhľadom na odmietanie maloletej sa domnieva, že maloletá bez jeho

prítomnosti a bez domáceho prostredia, ktoré preferuje, trpí, nie je v záujme maloletej, aby tento stav
trval. Súd v bode 3, 4 poukázal na čestné prehlásenie matky otca, ktorá poukázala na to, že matka pri
odovzdávaní nebola prítomná, maloletá k matke nechcela ísť, plakala.
4. Opatrovník maloletej súdu podal správu z poradenského procesu, z ktorej vyplynulo, že rodičia
maloletej navštívili referát už koncom októbra 2015 za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie vo veci

striedavej osobnej starostlivosti, keďže sa nevedia dohodnúť. V tom čase bola maloletá od augusta
2016 u otca z dôvodu zdravotných problémov matky. Otec vyjadroval výhrady aj k výchovným prístupom
matky. Maloleté dieťa začalo matku odmietať a negatívne ju hodnotiť (..mama ty si hlúpa..., ...ja nechcem
bývať v P., ja mám byt v R....), na čo matka uviedla, že dieťa je zo strany otca a jeho
rodiny manipulované proti nej. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude u otca do 28.10.2016, otec maloletú na
zmenu pripraví a maloletú matke odovzdá. Pre dieťa si príde v piatok 04. 11. 2016, pričom obaja rodičia

budú dodržiavať jednotný režim dňa ohľadom spánku. Dňa 14. 11. 2016 rodičia osobnú konzultáciu
ospravedlnili. Dňa 09. 12. 2016 sa dostavil otec, ktorý uviedol, že striedavá starostlivosť nefunguje,
nakoľko maloletá sa za tak krátky čas nedokáže adaptovať na nové prostredie. Pri odovzdávaní dieťa
odmieta ísť matke, rodičia sa nevedia vzájomne dohodnúť. Dňa 14. 12. 2016 matka na konzultácii
uviedla, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Uvedomuje si, že doterajším prístupom a v dôsledku

napätejatmosférypripreberaníaodovzdávanídieťaťa,maloletejspôsobujúpsychickúujmu.Máobavuo
psychický vývin maloletej, nakoľko nerešpektujú priania a túžby dieťaťa. Matka poukázala za nevhodné,
že preberanie a odovzdávanie maloletej sa realizuje za prítomnosti starej matky zo strany otca alebo
sestry, čo je podľa jej názoru vážny podnet, ktorý u dieťaťa vyvoláva vzdor. Vzhľadom na diametrálne
postoje rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť, matka cíti tlak, že bude nútená súhlasiť so zverením do

starostlivosti otca. Ďalšiu spoločnú konzultáciu nebolo možné realizovať z dôvodu PN matky a práce
otca mimo trvalého bydliska.
5.Súdaplikujúc§325ods.1CSPa§367ods.1CMPzistil,žemaloletásanarodila zmimomanželského
vzťahu jej rodičov. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti starostlivosť zabezpečovali obidvaja
rodičia, od augusta 2016 otec z dôvodu zdravotných problémov u matky. V septembri 2016 rodičia

uzavreli dohodu o striedavej starostlivosti, ktorá nebola realizovaná v súlade s touto dohodou. Pri
jej výkone vznikali problémy pri odovzdávaní maloletej a rodičia sa vzájomne nevedeli dohodnúť.
Maloletá na striedanie domácností reagovala plačom, vzdorom, začala odmietať matku. Maloletá sa
momentálne nachádza v starostlivosti matky. Súd konštatoval, že nie je sporné tvrdenie otca ohľadom
plaču maloletej, odmietania a problémov maloletej pri odovzdávaní, pričom aj matka maloletej potvrdila

problémy maloletej, napätú atmosféru pri preberaní a odovzdávaní, jej odmietanie. Súd však nemal
osvedčené, že popis správania maloletej, ktorý uviedol otec vo svojom návrhu, je spôsobený nevhodným
konaním matky k maloletej alebo jej nesprávnym výchovným pôsobením. Pokiaľ mal otec výhrady k
výchovnému prístupu matky, tieto presne neuviedol. Pokiaľ poukazoval na zdravotné problémy matky a
jej práceneschopnosť, mal osvedčené, že kvôli zdravotným problémom sa otec do augusta 2016 staral

o maloletú, v súčasnosti nemal osvedčené, že zdravotné problémy bránia matke
v poskytovaní starostlivosti o maloletú. Zdôraznil, že dočasná práceneschopnosť jedného z rodičov
nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Súd vyslovil názor, že neboli zistené pochybnosti
ohľadom starostlivosti a výchovy matkou maloletej závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali
nevyhnutnosť urýchleného riešenia a nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež nemal osvedčené, že

by maloletá žila v domácnosti matky v stresovom prostredí, v nevyhovujúcich podmienkach,
alebo že by matka svojím správaním ohrozovala zdravý vývoj maloletej. Vyslovil názor, že je v záujme
maloletej, ktorá je v súčasnosti v domácnosti matky, predovšetkým stabilita a bezpečnosť prostredia,
nie jeho opakovaná zmena.
6. Proti uzneseniu sa odvolal otec. Žiadal ho zmeniť tak, že maloletá sa zveruje do právoplatnosti

rozsudku v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod číslom konania 32P/348/2016 do osobnej starostlivosti otca s tým, že otec bude
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odôvodnenie odôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, poškodzuje záujmy maloletej a považuje za
povinnosť podať odvolanie, aby urobil všetko pre ochranu a zabezpečenie zdravého vývoja maloletej a

zamedzenie ďalšieho poškodzovania jej psychiky. Poukázal na to, že maloletá pri striedaní domáceho
prostredia z domácnosti otca do domácnosti matky prežíva psychickú traumu, stres, trpí, má
strach, obavu, pociťuje odpor, a stavia sa k striedaniu domácností zo vlastnosti otca do domácnosti
matky odmietavo, čoho dôkazom sú aj fyzické prejavy - smútok, srdcervúci plač, pocikanie sa. Tátoskutočnosť je dostatočným dôvodom vyvolávajúcim potrebu bezodkladne upraviť pomery tak, aby bolo
okamžite zamedzené ďalšiemu poškodzovaniu psychického stavu maloletej a zabezpečené pre ňu
pokojné výchovné prostredie potrebné pre jej zdravý psychický a fyzický vývoj. Poukázal na bod 10

odôvodnenia súdu, z ktorého vyplýva, že súd mal tvrdenia otca uvádzané v návrhu za nesporné,
teda konštatoval, že ich mal za preukázané. Tieto tvrdenia nevyhodnotil ako dostatočný dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia sa
súd orientoval na to, že nemal preukázané nevhodné správanie matky, resp. nesprávne výchovné
pôsobenie. Takýmito tvrdeniami však otec potrebu nariadenia neodkladného opatrenia neodôvodňuje.

Preto je toho názoru, je súd nesprávne právne posúdil vec, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Rozhodnutie súdu považoval za nepreskúmateľné, z tohto dôvodu je daný aj odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
7. Otec uviedol, že po vydaní napádaného rozhodnutia dňa 06. 01. 2011 sa mu podarilo telefonicky spojiť
s maloletou, ktorá sa mu ozvala veľmi smutná, počas telefonického rozhovoru sa rozplakala pričom
uviedla, že: „Mama ju vybila po riti.“ opakovane v rozhovore uvádzala, že mama jej povedala, že sa

správa divne, že sa správa ako prasa. Nebol schopný v telefóne ju upokojiť. Z to rozhovoru vyhotovil
zvukový záznam. Na základe tohto predloženého dôkazu je tu daný ďalší odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. g) CSP.
8. Dňa 09. 01. 2017 na Okresnom súde v Banskej Bystrici bolo doručené vyjadrenie matky k návrhu vo
veci samej. Toto vyjadrenie bolo doručené odvolacím súdom právnej zástupkyni otca dňa 09. 01. 2017.

Z tohto podania okrem iného vyplynulo, že matka otca začala útočiť na ňu od vtedy, ako sa dozvedela,
že chcú bývať sami (aj s jej synom). Vytkla jej, že jej chce zobrať syna - otca maloletej, že až potom
uvidí to peklo, čo zažije. Po týchto útokoch sa rozhodla odísť zo R.. Chcela bývať aj s deťmi sama v
domácnosti spolu s otcom maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o úpravu striedavej starostlivosti, s
týmto nápadom prišla ona z dôvodu, pretože chcela, aby maloletá C. mala obidvoch rodičov. Po spísaní

dohody o striedavej starostlivosti spozorovala zmeny v správaní maloletej C., ktorá sa voči nej začala
správať úplne inak, začala dospelácky vyjadrovať, okrem nej začala odmietať aj svoju staršiu sestru V.,
s ktorou bola od narodenia. Takisto odmietala aj svoju starú matku - jej matku, začala odmietať chodiť do
škôlky, v ktorej sa jej tak páčilo a kde mala svojich kamarátov a kde už bola zvyknutá. Uviedla, že nevie
zistiť,zakéhodôvoduzačalamaloletáodmietaťškôlkuvP.atiežjejosobuakoajsvojusestru.Vyjadrenia

maloletej „mama, už mi nevolaj viac, ja tu už bývam v R., už som tu presťahovaná, ocko mi spravil
vlastnú izbu, mama Ty si hlúpa, ja Ťa nechcem“, sú pre matku dieťaťa tak hrozné, že je presvedčená,
že je to iba nesprávnym prístupom a postojom otca maloletej a členov rodiny otca. Vyslovila domnienku,
že takéto reči z úst maloletej C. sú len nahovorené maloletej zo strany dospelých osôb. V období, keď
bola maloletá u otca, táto nenavštevovala materskú škôlku a celý čas strávila so starou matkou otca,

pokiaľ neprišiel otec z práce domov. Maloletá veľmi rada chodila do škôlky v P.. V období od októbra
2016 do 23. 12. 2016 maloletá bývala častejšie u svojho otca. Má pocit, že otec nevie správnym smerom
pripraviť maloletú na to, že ide k mamičke. Má pocit, že maloletá je psychicky vyčerpaná a
zaťažená celou touto situáciu, lebo nevie, kde má vlastne svoj domov, má vo svojej hlavičke zmätok.
Maloletá má nahovorené, že býva v R. a že mamičku bude chodiť len pozerať. Keď sa maloletej na to

spýtala, kto jej takéto veci hovorí, odpovedala, že starká C. - matka otca maloletého dieťaťa. Poukázala
na skutočnosť, že počas výkonu práce (príslušníčka Mestskej polície Banská Bystrica) dňa 03. 06. 2016
sa jej stal pracovný úraz, keď bola s kolegom zrazená motocyklom. Potvrdila, že jej
matka berie upokojujúce lieky, ale je schopná sa postarať o maloletú C. ako aj maloletú V.. Jej matka je
svojprávna a jej zdravotný stav je stabilizovaný. Svoje vnučky má veľmi rada a s nimi trávi všetok voľný

čas a pomáha jej pri výchove. Jej zdravotný stav po úraze v súčasnosti nie vážny natoľko, aby sa
nemohla starať o svoje deti. Poukázala na skutočnosť, že maloletá C. má hysterický záchvat len vtedy,
keď jej ju otec odovzdáva za prítomnosti svojej matky. Preto navrhuje, aby otec maloletú jej odovzdával
sám bez prítomnosti iných osôb. Keď je maloletá C. u nej, všetko je v poriadku, nemá žiadne hysterické
záchvaty. Ak niekedy pri odovzdávaní aj mala hysterické záchvaty alebo plakala, alebo nechcela ísť k

nej, tak po odovzdaní po krátkom čase sa maloletá ukľudnila. Na základe hysterických záchvatov sa
objednala s maloletou k psychológovi.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP).
12. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom
104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj

Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu
dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske
súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých
detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne
ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne
skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na

záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine).
13. Odvolací súd poukazuje na Dohovor, ktorý v článku 7 uvádza, že právom dieťaťa je poznať svojich
rodičov, má právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä na
právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom
(článok 9).

14. Je pravdivé tvrdenie otca, že napätá atmosféra pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa má negatívny
vplyv na psychiku dieťaťa. Neexistuje žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné bezpochyby dospieť k
záveru, že to spôsobuje výlučne matka maloletého dieťaťa. Preukázané je, že dieťa zle znáša túto novú
situáciu, keď napriek útlemu veku je ochudobnené o riadne fungujúcu rodinu a láskyplné prostredie,
v ktorom by malo vyrastať. Odvolaciemu súdu neušlo, že podľa tvrdenia otca má maloletá k svojej

matke vybudovaný veľmi negatívny vzťah, čo je nosnou argumentáciou odvolania. Za týmto účelom
súdu doložil CD nosič, ktorý zaznamenáva plač maloletého dieťaťa. Z neho je zjavná komunikácia
otca, ktorá je zrozumiteľná, plač dieťaťa a jeho dôvody nie sú jednoznačné. Nemožno totiž usúdiť, čo
predchádzalo danej nahrávke, aký bol psychický stav dieťaťa pred nahrávkou, ako otec dieťa pripravil na
stretnutie sa s matkou, čo u maloletej vyvolalo plač. Nemožno jednoznačne vyvodiť, že k nemu došlo iba

z dôvodu, že musí navštíviť matku, resp. sa s ňou stretnúť. Je veľmi pochybné, aby dieťa v útlom veku
a priori odmietalo matku, ktorá sa oň starala, pričom až veľmi vyhranene prejavuje negatívne postoje
k matke (podľa tvrdení otca), čo veľmi silne evokuje možnosť ovplyvňovania maloletej inou osobou, či
prostredím. Nebolo preukázané, že by matka maloletej sa k nej zachovala takým negatívnym spôsobom,
aby maloletá k nej nadobudla preukazovaný negatívny vzťah. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na CD nosič,

nahrávka telefonického rozhovoru otca s dieťaťom, odvolací súd konštatuje to, že CD nosič neobsahuje
žiadnu nahrávku, iba odkaz na ňu, ktorý sa nachádza zrejme u vyhotoviteľa tejto nahrávky v PC.
15. Odvolací súd nespochybňuje, že dieťa v dôsledku napätej atmosféry má strach, traumu, že plače,
avšak ako dôvod tohto stavu nevidí na strane matky maloletej, pretože to ani z návrhu otca nevyplynulo.
V danej veci nevyplynulo, že na psychickom stave maloletého dieťaťa sa výrazne podieľa matka,

prípadnetentostavspôsobuje.Vkonanínebolozistené,žematkabyakýmkoľveknegatívnymspôsobom
vplývala na maloletú alebo jej neposkytovala dostatočnú starostlivosť. Otec vo svojom návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniažiadalzveriťmaloletúdosvojejstarostlivosti,avšakvôbecavnávrhu
neuvažuje s tým, aby bol upravený styk matky s maloletou. Odvolací súd v danom vidí tendenciu
zamedzenia stretávania sa maloletej s matkou, hoci bez zjavnej príčiny iba s poukazom na to, že dieťa

údajne matku odmieta a pred stretnutím plače. Ako vyplýva z vyjadrenia matky, maloletá je u nej,
stará sa o ňu a stresy a napätá atmosféra z odovzdávania je čiastočne eliminovaná.
16. Súd prvej inštancie nepochybil, keď v bode 10 rozhodnutia konštatoval, že tvrdenia otca má
preukázané, pretože skutočne bolo preukázané, že dieťa v dôsledku napätej atmosféry plače, prípadne
sa správa k matke odmietavo, čo však neznamená, že následne nesprávne vyhodnotil zistené

skutočnosti, pretože správne prihliadol na všetky súvisiace okolnosti prípadu, ktoré v odvolaní otec
opomína, ale zdôrazňuje iba z kontextu vytrhnuté súvislosti, ktoré sú v súlade s jeho názorom a
argumentáciou.
17. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď použil správne ustanovenie, pričom odvolací
súd dodáva, že v danom prípade nemožno vyhovieť návrhu v zmysle § 367 ods. 1 CMP, ktorý sa na danú

situáciu priamo nevzťahuje. Maloletá podľa vyjadrenia otca ako aj matky je v starostlivosti matky, neboli
zistené žiadne negatívne okolnosti, ktoré by bránili matke v starostlivosti o maloletú. Pretože matka má
rovnaké rodičovské práva ako otec, môže sa o maloletú riadne starať, pričom v konaní bolo zistené,
že od septembra 2016 do 04. 12. 2016 mala byť maloletá v starostlivosti v prevažnej miere u otca,pričom otec zdôrazňuje, že matka sa o maloletú starala len 18 dní. Keďže podľa matky odpadli prekážky,
ktoré jej bránili v starostlivosti o maloletú, nateraz sa môže o maloletú starať matka. Ústava Slovenskej
republiky v článku 41 zaručuje právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Podobne Dohovor o

práve dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosti vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že
súd to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Každý z rodičov má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V čase
PN toto právo matky bolo obmedzené, preto je potrebné dodržať proporcionalitu. Za danej situácie nie
je dôvod na odovzdanie maloletej otcovi, resp. na zmenu výchovného prostredia. A to aj z dôvodu, že

zrejme dohoda o striedavej starostlivosti nie je najlepším riešením v súčasnosti pre maloletú. Vhodným
riešením bude, aby k odovzdávaniu dieťaťa dochádzalo iba medzi rodičmi navzájom, bez prítomnosti
tretích osôb, aby rodičia, teda aj otec vysvetlili a cielene dieťa viedli k pozitívnemu vzťahu k druhému
rodičovi tak, aby dieťa novú skutočnosť nevnímalo v tom zmysle, že druhého rodiča „stráca“. V žiadnom
prípade výchova negatívnym spôsobom nesmie ovplyvňovať vzťah dieťaťa k druhému rodičovi, a to ani
tretími osobami. Je v záujme stabilizácie prostredia maloletej, aby si privykla na novú situáciu a vznikol

dostatočný priestor na to, aby ju aj pochopila. Za danej situácie odvolací súd apeluje na matku, aby
zabezpečila možnosť komunikácie maloletej s otcom, prípadne aj stretnutie. Odvolací súd v zhode
so záverom súdu prvej inštancie zastáva názor, že v súčasnosti je pre maloletú rozhodujúca stabilita,
vytvorenie rovnocenného vzťahu medzi obidvoma rodičmi vo vzťahu k maloletej, eliminácia možného
ovplyvňovania názorov maloletej vo vzťahu k matke. Pre dieťa za danej situácie je ukľudnenie, stabilita,

aby dieťa nebolo vystavené stresu, malo dostatok času na pochopenie situácie tak, aby stretávanie sa
s jedným alebo druhým rodičom po rozhodnutí vo veci samej emočne dieťa nevyčerpávalo. Za danej
situácieodvolacísúdnepovažujezavhodnénávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovieť
s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).