Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414212521
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414212521.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: N. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XX , R., právne zastúpený: JUDr. Svetoslav Vaško, advokát, AK Bardejov,
Baštova 5/A proti žalovaným: v 1. rade: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, U. Q., právne
zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, v 2. rade: L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., N., F. XX o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 300,- Sk, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou v spojení s upresňujúcimi podaniami domáhal voči
žalovaným v 1. rade a v 2. rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 300,- Sk proti
svojej povinnosti odovzdať žalovanému v 1. rade motorové vozidlo Škoda Octavia č. podvozku/VIN:
TMBDX41U242898651 (ďalej aj motorové vozidlo).

2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 5C/131/2014-62 zo dňa 15.07.2016 bola
žalovanému v 2. rade uložená povinnosť, aby sa k žalobe písomne vyjadril v lehote 15 dní v 3
exemplároch, a v tomto svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k k
vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol
žalovaný v 2. rade poučený, že podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť
o žalobe podľa § 137 písmeno a) C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak:

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe
a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej
povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Citované uznesenie bolo doručené žalovanému v 2. rade dňa 05.08.2016 (doručenka), pričom vo veci
sa nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalobca vzal svoju žalobu späť voči žalovanémuv 1. rade celkom a žiadal voči nemu konanie zastaviť, čo odôvodnil hospodárnosťou konania. Vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade navrhol vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v 1. rade voči späťzatiu
žaloby vo vyššie uvedenom rozsahu výhrady nemal.

4. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa § 275 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
5. Zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom
druhu skráteného konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia
pojednávania v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta (nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový
stav ani oprávnenosť ním uplatneného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch

medzi účastníkmi konania pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s
obsahom základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy (nález Ústavného súdu
SR zo 4. februára 2014, sp. zn. III. ÚS 517/2013-42).

6. Keďže žalovaný v 2. rade sa napriek výzve súdu obsiahnutej v citovanom

uznesení k veci ani po uplynutí stanovenej lehoty nevyjadril, súd bez nariadenia pojednávania o žalobe
rozhodol dňa 15.11.2016 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p., pričom skutkovým základom
pre tento rozsudok bol žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považoval za nesporný.

7. Zároveň bolo konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené podľa § 145 ods. 1, 2

C.s.p..

8. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p., §
256 C.s.p. a § 257 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon

bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k
tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn.
3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Dôvody hodné
osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne:

a) neprimeraná tvrdosť,
b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
c) povaha a okolnosti sporu
d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky
e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,

f) osobné pomery strany sporu,
g) nízky príjem.
10. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 16.06.2014, Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie
sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až 257 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania

podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p. až 257 C.s.p.. Žalobca
vo veci mal plný úspech voči žalovanému v 2. rade a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné
priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Neboli pritom zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle výkladu zhora, pre ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu
trov konania. Tie isté kritériá však platia aj v prípade nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom na

jednejstraneažalovanýmv1.radenadruhejstrane.Žalobcaod16.06.2014,kedybolozačatékonaniev
tejto veci, až do 13.10.2016, teda do pojednávania, na ktorom bola vzatá žaloba späť voči žalovanému v
1. rade z dôvodov hospodárnosti konania, trval na svojej žalobe voči žalovanému v 1. rade a to aj napriek
tomu, že žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, čo je obsiahnuté v jeho vyjadrení vo veci samej zo
dňa 25.09.2014, v ktorom poprel rovnako, ako aj v ďalšom priebehu konania, že by ako predávajúci mal

uzatvárať kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. má výnimočný
charakter. S prihliadnutím na výklad tohto ustanovenia uvedený zhora a charakter dôvodov hodných
osobitného zreteľa uvedených pod písmenami a) až g) dospel súd k záveru, že o nároku na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nie je možné postupovať podľa § 257 C.s.p., pretože
súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých by nebola priznaná náhrada

trov konania. Za tejto situácie a pri zohľadnení, že zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinil
žalobca späťvzatím žaloby, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.,
keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému
v 1. rade.
Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262

ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku pre zmeškanie vo veci samej odvolanie
nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia, v takom prípade možno podať odvolanie proti výrokovej časti tohtorozsudku pre zmeškanie vo veci samej do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.

Proti zostávajúcim výrokovým častiam tohto rozsudku pre zmeškanie možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).