Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/251/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202462
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218202462.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Gabriela Brišková a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. B. C. XXX, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. C. XXX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
12C/29/2018-13 zo dňa 25.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval na pozemok KN-C parc.č. 608/24, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 546 m2 a do rodinného domu súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C
parc.č. 608/24, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. B. C., aby sa nepribližoval k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, aby žalobkyňu nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej

o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností pozemok KN-C parc.č. 608/24, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 546 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc.č. 608/24,
všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. B. C..

II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanému
žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností pozemok KN-C parc.č. 608/24,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-
C parc.č. 608/24, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. B. C..

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal vstup do rodinného domu, v
ktorom v súčasnosti bývajú spoločne (rodinný dom a priľahlý pozemok vedené na LV č. XXX pre kat. úz.
T. B. C.) a ďalej mu zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a kontaktovať ju
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods.
2, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e/ CSP je nevyhnutné mať za preukázané dôvodné podozrenie z násilia, pričom

dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať jednoznačnú existenciu
dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných dôkazov (napr.doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí alebo čestným vyhlásením
tretej osoby - svedka incidentu). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pred
nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, g/, h/ CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie

dôvodnéhopodozreniaznásiliaalebomožnéhoohrozeniatelesnejaleboduševnejintegrityznamená,že
súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia

telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov
polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.
V danom prípade žalobkyňa takéto dôkazy nepredložila. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako aj z
príslušného listu vlastníctva, mal súd za preukázané len to, že pozemok ako aj dom, do ktorého zákazu
vstupu pre žalovaného sa domáha, sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Tvrdený dlhoročný rozvrat

manželstva je v riešení, žalobkyňa svoje tvrdenia v návrhu o agresívnom správaní žalovaného, jeho
(obavy vzbudzujúcich) vyhrážkach voči žalobkyni dostatočne neosvedčila, nepredložila žiadne listiny,
preukazujúce jej tvrdenia. Zvukové a fotografické záznamy svedčia všeobecne o správaní žalovaného,
neosvedčujú útoky na žalobkyňu. Tieto dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne
zrýchlené, podľa názoru súdu nestačia na osvedčenie, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne

podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh tak nemá súd za osvedčené, že v danom prípade
je potrebné pomery bezodkladne upraviť a preto návrh zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala písomne odvolanie

žalobkyňa, žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil a nariadil
navrhované neodkladné opatrenie, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
Poukázala na to, že dňa 27.05.2018 ju žalovaný opätovne fyzicky napadol tak, že hodil do nej fľašu
od vína, v dôsledku čoho jej vznikol hematóm. Nasledujúce dni pokračoval vo svojom konaní, ktoré už
bolo podrobne opísané v návrhu, začal sa vyhrážať. Že žalobkyňu a aj susedov zabije sírovodíkom,

ku ktorému má na pracovisku voľný prístup. Dňa 01.06.2018 podala žalobkyňa na žalovaného trestné
oznámenie, pričom dňa 05.06.2018 bolo žalovanému vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Žalovaný je toho času
vo väzbe, keďže však ide o dočasný zaisťovací inštitút, nie je možné vylúčiť, že žalovaný bude z väzby
prepustený. Strany sú čerstvo rozvedené (rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť), BSM ešte nie

je vysporiadané, žalobkyňa býva v predmetnom rodinnom dome, pričom je obava, že ak by žalovaného
prepustili z väzby, mohol by prísť domov a pokračovať v konaní, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému návrhu a odvolaniu sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým

stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmeniť v zmysle § 388 Civilného
sporového poriadku.7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 24.05.2018 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd jej manželovi zakázal vstup do rodinného domu, v ktorom v

súčasnosti bývajú spoločne (rodinný dom a priľahlý pozemok vedené na LV č. XXX pre kat. úz. T. B.
C.) a ďalej mu zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a kontaktovať ju
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Návrh odôvodnila tým, že
je zo strany žalovaného dlhodobo vystavovaná psychickému násiliu, žalovaný kontroloval celý život
žalobkyne, ktorá musela neustále vysvetľovať, čo robila, kde bola, s kým hovorila atď. Každá bežná

situácia sa stala pre žalobkyňu stresujúca, v podstate o ničom nemohla slobodne rozhodovať. Jeho
správaním a negativizmom trpela celá rodina. Jeho správanie zanechávalo stopy predovšetkým na
psychike žalobkyne. Odkedy žalobkyňa podala návrh na rozvod (30.08.2017, vec je vedená pod sp.
zn. 10Pc/15/2017), neúnosná situácia sa ešte zhoršila. Žalovaný začal kontrolovať telefón žalobkyne,
jej tablet a počítač. Aby mu znemožnila do uvedených zariadení prístup, všetko musela zaheslovať
a zablokovať. Prehľadáva jej skrine, zásuvky a kabelku, ničí veci osobnej potreby, najmä jej spodnú

bielizeň. V noci otvára dvere izby, v ktorej žalobkyňa spí a zasvieti svetlo, aby nemohla spať, v
kuchyni pravidelne vyhadzuje na zem obsah chladničky, vylieva jedlo, rozbíja taniere a poháre. Žalovaný
nevpustí do domu ani ich syna, žalobkyňu nemôže nikto navštevovať. Žalovaný je väčšinu času
agresívny, vulgárny a takmer vždy pod vplyvom alkoholu, svoje správanie nemení ani vtedy, keď sa
v ich dome zdržiava 5-ročná vnučka, v jej prítomnosti žalobkyňu dvakrát fyzicky napadol. Žalovaný

je posadnutý myšlienkou, že žalobkyňa má milenca, hoci to nie je pravda a vyhráža sa jej, že ich
oboch zabije. Žalovaný je stále pod vplyvom alkoholu, ľahostajný a absolútne nezodpovedný, nezamyká
dvere, nestará sa o dom, o jeho okolie, celé dni leží v posteli opitý, ničí spoločný majetok, zhodil
televízor na zem a následne ho aj vyhodil z domu na terasu. Jeho správanie je zaznamenané na
kamerovom zázname, nakoľko z bezpečnostných dôvodov je záhrada monitorovaná. Ešte v roku 2004

alebo 2006 podala na žalovaného trestné oznámenie, ale nakoniec deti aj žalobkyňa odmietli vypovedať,
aby nebol odsúdený. Poukázala na ústavu a normy medzinárodného práva, ktoré zaručujú právo na
nedotknuteľnosť súkromného života osoby, ktorého obsahom je aj právo na pokojný rodinný život
a slobodný rozvoj osobnosti v oblasti jej psychickej a fyzickej integrity, a možnosti sebarealizácie z
pozície rovnocennosti, zachovania cti a dôstojnosti. Akákoľvek forma násilia je absolútnym potlačením

týchto práv, pričom násilie sa prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj ako násilie psychické, sociálne,
ekonomické alebo sexuálne. Žalobkyňa má záujem, aby konečne žila v pokojnom a harmonickom
rodinnom prostredí a nebola vystavovaná ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany žalovaného. Má
obavu, že pokiaľ by spolu so žalovaným zdieľala spoločnú domácnosť aj naďalej, jeho násilné prejavy
budú intenzívnejšie a jeho sile sa už neubráni. Žalobkyňa nedokáže predvídať, ako sa bude správanie

žalovaného vyvíjať, po podaní návrhu na rozvod ju každý deň ostro sledoval, prišiel za ňou aj do
práce a vyvoláva deťom. Nepovažuje však za spravodlivé, aby jedinou možnosťou riešenia situácie
bolo opustenie spoločného majetku alebo zotrvanie a vystavovanie sa násiliu zo strany žalovaného,
zvlášť, keď túto situáciu nezavinila. Pokračovanie v spoločnom spolužití v jednej domácnosti je pre
žalobkyňu neznesiteľné. Má za to, že je tu potrebná dočasná úprava pomerov, v opačnom prípade

bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Mieni podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
vylúčeniažalovanéhozužívaniapredmetnéhorodinnéhodomuapozemku.Knávrhužalobkyňa pripojila
výpis listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. T. B. C., podľa ktorého sú žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými
spoluvlastníkmirodinnéhodomusúp.č.XXXapozemku,naktoromdomstojí;DVDdisk,rovnopisnávrhu
na rozvod manželstva a sobášny list.

8. Počas odvolacieho konania bolo do spisu založené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn. 1Tp/40/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol žalovaný vzatý do väzby so započítaním dňom
05.06.2018 o 15,45 hod, s odôvodnením, že žalovaný v období od presne nezisteného dňa roku 2001
do 05.06.2018 žalobkyňu pravidelne denne ponižoval takým spôsobom, že dennodenne vždy keď bol

pod vplyvom alkoholu, vyhadzoval jedlo, ktoré mu navarila, rozbíjal riady a zariadenie domu, vyhadzoval
jej osobné veci, bol k nej vulgárny, v presne nezistenom čase v mesiaci august 2001 alebo 2002 ju
fyzicky napadol tak, že ju päsťou udrel do ramena a do hlavy a kopol ju do nohy, v presne neurčený
deň v máji 2015 sa ju pokúsil vymknúť z domu a keď sa mu to nepodarilo, tak do zámku strčil zápalky a
zničil zámok, bránil jej, aby ju navštevovali kamarátky a rodina, ktoré keď prišli, tak ich vyhodil z domu,

v presne neurčenom dni koncom roku 2017 jej do práce telefonoval 70 krát za deň a následne ju bol
osobne do práce skontrolovať, v presne neurčený deň v apríli 2018 v noci prišiel k nej do izby a uviedol
jej slová „znásilním ťa, budeš tehotná a potom aj ty a tvoje dieťa zomriete, lebo ty už ho neporodíš, lebo
si stará“, pričom poškodená sa snažila voči jeho agresívnemu a ponižujúcemu správaniu pravidelnebrániť tak, že sa zatvárala do izby, ale on následne všetky kľúče od izieb schoval, čí žalobkyni spôsobil
psychické utrpenie. Výpoveď žalobkyne bola podporená výpoveďami ich spoločnej dcéry a susedov T.
a X. L., pripojenou fotodokumentáciou, lekárskym nálezom.

9. Počas odvolacieho konania bola do spisu založená kópia vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva
PZ Dunajská Streda sp.zn. ORP-334/2-VYS-DS-2018, ktorého súčasťou sú zápisnice o výsluchu
poškodenej - žalobkyne, svedkov - W. P. ml., T. L. a X. L., z ktorých výpovedí je preukázané dlhodobé
násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni.

10. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.

11. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku

ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

14. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu

pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,

ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

15. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového

poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného

ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené.

17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

18. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,

slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

19. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,

že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej
ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaným voči nej, jednak z tvrdenej

okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva žalovaného ako jej manžela k rodinnému domu a
priľahlým pozemkom v bezpodielovom spoluvlastníctve.21. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom
možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza

tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Dôvodné podozrenie žalovaného z
násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn. 1Tp/40/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol žalovaný vzatý do väzby so započítaním dňom
05.06.2018 o 15,45 hod, s odôvodnením, že žalovaný sa v období od presne nezisteného dňa roku
2001aždoposiaľdopúšťalvočižalovanejšpecifikovanéhokonanianesúcehoznámkydomácehonásilia,

ako aj obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Dunajská Streda sp.zn. ORP-334/2-
VYS-DS-2018, ktorého súčasťou sú zápisnice o výsluchu poškodenej - žalobkyne, svedkov - W. P.
ml., T. L. a X. L., z ktorých výpovedí je preukázané dlhodobé násilné správanie sa žalovaného voči
žalobkyni. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa
názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného
sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim

správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne.

22. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z

násilia,ktorévdanomprípadeodvolacísúdpovažovalzaosvedčené,vychádzajúcnajmäzoskutočnosti,
že žalovanému bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a dňa 07.06.2018 bol vzatý do väzby. Napriek tomu,
že tieto listinné dôkazy boli do spisu doložené až počas odvolacieho konania, preukazujú dôvodné
podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni už v čase vydania rozhodnutia súdu

prvej inštancie.

23. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane
neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného

neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v
danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné vylúčiť žalovaného z užívania dotknutých
nehnuteľností, pričom z doposiaľ zistených skutočností nijako nevyplýva, že by žalovaný nemal

objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie, a to aj po jeho prípadnom prepustení z väzby.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere
preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť

nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochranajejsubjektívnehopráva.Nárokjeosvedčenývtedy,aksasúduvzhľadomnavšetkyokolnostijaví
ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-
ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti

upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí,
resp. vzniká žalobkyni ujma (obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného), čo v konaní pred
súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné
opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah
do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva

zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu
súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd preto považuje za
dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému, aby dočasne nevstupoval na pozemok
KN-C parc.č. 608/24, zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2 a do rodinného domu súp. č. XXX,
postavený na pozemku KN-C parc.č. 608/24, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. B. C.,

aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, aby žalobkyňu nekontaktoval
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.26. Vzhľadom na to, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 324 a nasl. CSP, bolo potrebné vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 388 CSP zmeniť, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť a nariadiť

neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

27. Vzhľadom na spornosť vzťahov medzi stranami nemožno len samotným nariadením neodkladného
opatrenia predpokladať dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto je v zmysle § 336
ods. 1 a 2 je dôvodné žalobkyni uložiť povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti

žalovanému žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností pozemok KN-C
parc.č. 608/24, zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na pozemku KN-C parc.č. 608/24, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. B. C. v zmysle
§ 146 ods. 2 Obč. zákonníka.

28. Vzhľadom na to, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu

vyhovené, vznikol žalobkyni voči žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
§ 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v
odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). Preto žalobkyni

vznikolvočižalovanémunároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.

29. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).